Okpɔŋɔiatsɛmɛi Lɛ Ateemɔŋ Sane Lɛ Shishi Ni Aaanu
NAMƆ baanyɛ anu Kpojiemɔ lɛ mli okpɔŋɔiatsɛmɛi lɛ ateemɔŋ sane lɛ shishi? Atsɛ Yehowa Nyɔŋmɔ akɛ “teemɔŋ saji a-Kpojielɔ” yɛ Biblia lɛ mli yɛ Daniel 2:47. Akɛni lɛ ji mɔ ni ha ajɛ mumɔ mli aŋma Biblia lɛ, ni okpɔŋɔiatsɛmɛi lɛ ahe aninaa lɛ hu fata he hewɔ lɛ, ebaanyɛ ekɛ hetoo ni he hiaa wɔ lɛ aha. No hewɔ lɛ, kɛ wɔtao e-Wiemɔ ni ejie lɛ kpo etsɔɔ lɛ mli kɛha enɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔna okpɔŋɔi ni hiɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi kɛ amɛnɔtaralɔi lɛ ahe shishinumɔ ni ja.—Amos 3:7; 2 Timoteo 3:16; 2 Petro 1:21.
Kpojiemɔ lɛ hiɛkpamɔ wiemɔi kukuji etɛ lɛ yeɔ buaa wɔ bɔni afee ni wɔnu nɛkɛ teemɔŋ saji nɛɛ ashishi. Amɛtsɔɔ akɛ ninaai ni tsara nɔ nɛɛ kɔɔ shihilɛi ni baaba yɛ afi 96 Ŋ.B. wɔsɛɛ ni bɔfo Yohane na ni eŋmala eshwie shi lɛ wɔsɛɛ he. Enɛ kɛ wiemɔ ni yɔɔ Kpojiemɔ 1:10 lɛ kpaa gbee akɛ nibii ni ana yɛ ninaai nɛɛ amli lɛ baaba mli beni “Nuŋtsɔ lɛ gbi” lɛ eje shishi lɛ sɛɛ.—Okɛto 1 Korintobii 1:8; 5:5 he.
Akɛni wɔkɛ enɛ eto wɔjwɛŋmɔ mli hewɔ lɛ, wɔbaapɛi okpɔŋɔi kɛ amɛnɔtaralɔi asane nɛɛ mli wɔkwɛ. Yɛ enɛ shishijee mli lɛ, ehe miihia ni wɔná okpɔŋɔ yɛŋ lɛ kɛ mɔ ni ta enɔ lɛ he shishinumɔ ni ja. Kɛkɛ lɛ, okpɔŋɔiatsɛmɛi krokomɛi lɛ ashishinumɔ baafee faŋŋ.
Shishitsɔɔmɔi Amlipɛimɔ
Yɛ ehe sane ni etsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, wɔkadiɔ akɛ okpɔŋɔ yɛŋ lɛ kɛ mɔ ni ta nɔ lɛ shishitsɔɔmɔ ko tsɔɔ akɛ amɛdamɔ shi kɛha ‘sanekpakpa lɛ kunimyeli aloo maŋtsɛmɛi anɔyeli.’ Shi atsakeko je lɛ awoko sanekpakpa ni kɔɔ Kristo he lɛ kɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoi ni ebɔle ehe lɛ mli. Ni eji anɔkwale akɛ maŋtsɛmɛi anɔyeli lɛ yeko kunim. Shi moŋ, eekumɔ eeshwie shi, dukuduku yɛ afii oha nɛɛ mli.
Shi agbɛnɛ shishitsɔɔmɔ ni tsɔɔ akɛ okpɔŋɔ yɛŋ lɛ damɔ shi kɛha sanekpakpa lɛ kunimyeli kɛ hemɔkɛyeli lɛ krɔŋŋfeemɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ hu? Enɛ kuɔ ehiɛ eshwieɔ anɔkwale ni eji akɛ ninaa lɛ ji nibii ni baaba yɛ wɔsɛɛ be mli lɛ nɔ. Asaŋ akɛni Yohane ŋma ninaa nɛɛ beni atswa enane shi tu kɛtee Patmo ŋshɔkpɔ lɛ nɔ yɛ afi 96 wɔ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Be lɛ hewɔ lɛ, enyɛŋ edamɔ shi kɛha nɔ ko ni etee nɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli.
Eshishitsɔɔmɔ kroko hu ji akɛ okpɔŋɔ yɛŋ nɛɛ kɛ nɔ ni ejɛ nifeemɔ ko mli eba haa shi jeee Kristo gbɔmɔtso lɛ, ni akɛ e-Maŋtsɛyeli ‘lɛ yɛ wɔteŋ,’ ni ji wɔtsuii amli. Shi nɔ ni Yesu Kristo kɛ Kristojamɔ tsu lɛ ejeee shishi yɛ wɔsɛɛ be ko mli beni aŋma Kpojiemɔ wolo lɛ sɛɛ. Shi aye nɔ ni etsu lɛ he odase babaoo yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛŋ Kristofoi lɛ ateŋ dani Yohane ŋma enɛ.
Asaŋ, beni Yesu kɛɛ akɛ “Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli, lɛ nyɛmli eyɔɔ” lɛ, belɛ eewie kɛmiitsɔɔ Farisifoi jamɔŋ osatofoi lɛ ekɛmiiha amɛsanebimɔ ko hetoo. Jeee esɛɛnyiɛlɔi anɔkwafoi lɛ Yesu wieɔ etsɔɔ lɛ, ni eeekɛɛ amɛ akɛ Maŋtsɛyeli lɛ ji nɔ ko ‘ni yɔɔ amɛmli’ kɛ shishinumɔ akɛ eyɛ amɛtsui mli. Shi, eewie kɛmiitsɔɔ Farisifoi ni heee yeee lɛ akɛ lɛ, ni ji Yesu, ji Nyɔŋmɔ wɔsɛɛ be mli Maŋtsɛyeli lɛ najiaŋdamɔlɔ lɛ, ni akɛ eyɛ amɛteŋ yɛ nakai be lɛ mli.—Luka 17:21; asaŋ kwɛmɔ The Jerusalem Bible kɛ The New English Bible.
Agbɛnɛ nɔ ni atsɔɔ akɛ mɔ ni ta okpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔ lɛ ji Antikristo lɛ hu?—Biblia lɛ ewieko yɛ he ko akɛ Antikristo lɛ baanyɛ agbu gbɛ ko nɛkɛ bɔ ni abaanyɛ awie ehe akɛ “eje kpo eeye kunim, koni esaa eye kunim,” taakɛ bɔ ni awie yɛ mɔ ni ta okpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔ lɛ he lɛ. (Kpojiemɔ 6:2) Eka shi faŋŋ akɛ mɔ fɛɛ mɔ ni ta okpɔŋɔ yɛŋ, lɛ nɔ lɛ baaje kpo ni eye kunim kɛyashi naagbee kwraa. Ekunimyeli lɛ sɛɛ efoŋ. Ebaakpata ehenyɛlɔi fɛɛ hiɛ.
Biblia Anɔkwalei Yeɔ Buaa Amɛyɔsemɔ
Ŋwanejee ko bɛ he akɛ “Teemɔŋ saji Akpojielɔ” lɛ haa ayɔseɔ okpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔ talɔ lɛ yɛ nakai ninaai lɛ fai krokomɛi amli. Yɛ Kpojiemɔ 19:11-16 lɛ, ana okpɔŋɔ yɛŋ ekoŋŋ shi agbɛnɛ kɛ mɔ ni ta nɔ lɛ yɔsemɔ yɛ faŋŋ mli.
Anɔkwale ni eji akɛ ana okpɔŋɔ yɛŋ nɛɛ shii enyɔ yɛ nɛkɛ gbalɛ ninaai nɛɛ amli lɛ tsɔɔ akɛ okpɔŋɔ kome too lɛ nɔŋŋ ni, ni akɛ enɛ miitsɔɔ enitsumɔi sɔrɔtoi ni etsuɔ. Atsi mɔ ni ta enɔ lɛ gbɛi ata yɛ esɛɛkpee puemɔ lɛ mli. Atsɛɔ lɛ akɛ “Heyelilɔ kɛ Anɔkwafo” ni ji “Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ” kɛ “maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ kɛ nuŋtsɔmɛi a-Nuŋtsɔ.”
Sabalai nɛɛ haaa yiŋkɔshikɔshifeemɔ aba mɔ ni ta okpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔ lɛ yɔsemɔ he. Ejeee mɔ ko mɔ ko akɛ Nuŋtsɔ Yesu Kristo diɛŋtsɛ! (Okɛto Kpojiemɔ 17:14 he.) Shi yɛ eshihilɛ mli mɛɛ be? Enɛ baanyɛ afee be ko yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ naagbee ni akɛ Kpojiemɔ lɛ he ninaa lɛ eha lɛ sɛɛ. Kadimɔ akɛ, agbɛnɛ lɛ, abu lɛ maŋtsɛ fai. No hewɔ lɛ, Yesu Kristo baaje shishi atsu nitsumɔ krɛdɛɛ ko akɛ Maŋtsɛ aloo Lumɔ yɛ wɔsɛɛ be ko mli. Asaŋ afee ehe mfoniri yɛ nɛkɛ gbɛhe nɛɛ akɛ tatsɛnukpa ni hiɛ gai koni efa ta yɛ ‘kunimyeli mli, koni esaa eye kunim.’
Asaŋ nɔ ni tsɔɔ akɛ enɛ baaba nɔ yɛ wɔsɛɛ be mli hu ji anɔkwasane nɛɛ: Beni ajieɔ kpojiemɔ lɛ he ninaa lɛ kpo lɛ, no mli lɛ afii fe 60 eho kɛjɛ be mli ni Yesu gbe eshikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ naa ni atee lɛ shi kɛjɛ gbohii ateŋ ni ekwɔ kɛtee ŋwɛi lɛ. Beni Yesu ku esɛɛ etee ŋwɛi lɛ, afa lɛ akɛ emɛ yɛ Nyɔŋmɔ ninejurɔ nɔ kɛyashi nakai wɔsɛɛ be lɛ beni aaaŋɔ ehenyɛlɔi lɛ afee “enajiashi maaŋoo.”—Hebribii 10:12, 13.
Amɛ Okpɔŋɔnɔtamɔ Je Shishi
No hewɔ lɛ, okpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔtamɔ baaje shishi yɛ wɔsɛɛ be mli beni akɛ Yesu Kristo eta sɛi nɔ akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ maŋtsɛ yɛ ŋwɛi. Nakai be mli Nyɔŋmɔ baafa lɛ akɛ: “Ye lumɔ yɛ ohenyɛlɔi lɛ ateŋ.” (Lala 110:2) Shi mɛɛ be enɛ ba?
Atsɔɔ bɔ ni akɛ Yesu Kristo ta maŋtsɛsɛi nɔ akɛ Maŋtsɛ yɛ ŋwɛi lɛ mli yɛ Lala 45:4-8. Kɛkɛ lɛ yɛ Hebribii 1:8, 9 lɛ, bɔfo Paulo tsɛ ŋmalɛ kɛjɛ nɛkɛ lala nɛɛ mli ni ekɛ kukuji 7 kɛ 8 to Nyɔŋmɔ Bi Yesu Kristo he. Ŋmalɛ mli odaseyeli kɛ saji anaatsɔɔmɔ ni Yehowa Odasefoi ŋma lɛ tsɔɔ akɛ Yesu Kristo maŋtsɛyeli yɛ ŋwɛi lɛ ba yɛ Jeŋmaji Abe lɛ ni ji ‘jeŋmaji abe ni ato’ lɛ naagbee yɛ afi 1914.—Luka 21:24.a
No hewɔ lɛ, shishitsɔɔmɔ ko ni kɛ okpɔŋɔ nɔtaralɔi nɛɛ baa mra fe afi 1914 lɛ nyɛŋ afee nɔ ni ja. Asaŋ, akɛni mɔ ni ta okpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔ lɛ nyiɛ hiɛ hewɔ lɛ, okpɔŋɔi krokomɛi lɛ kɛ mɛi ni tara amɛnɔ ni nyiɛ esɛɛ lɛ baadamɔ shi aha saji ni baaba kɛnyiɛ beni eje shishi eta enɔ lɛ sɛɛ. No hewɔ lɛ, esa akɛ okpɔŋɔiatsɛmɛi ejwɛ nɛɛ anifeemɔ lɛ aba kɛjɛ “naagbee be” lɛ shishijee yɛ 1914 kɛ no sɛɛ. Kɛjɛ nakai be lɛ mli ana akɛ “naagbee gbii” lɛ eje kpo faŋŋ.—Daniel 12:4; 2 Timoteo 3:1-5, 13.
Okpɔŋɔi Krokomɛi Kɛ Amɛ Nɔtaralɔi Lɛ
Okpɔŋɔ ni ji enyɔ lɛ “tsuɔ.” (Kpojiemɔ 6:3, 4, An American Translation) Mɔ ni ta enɔ Iɛ “aha lɛ hegbɛ koni ejie toiŋjɔlɛ kɛjɛ shikpɔŋ lɛ nɔ ni eha gbɔmɛi agbegbee amɛhe.” Ni aha lɛ “klante kpeteŋkpele ko.” Enɛ ba mli anɔkwale beni 1914 na adesa yinɔsane mli ta ni fe fɛɛ lɛ shishijee ni ji klɛŋklɛŋ jeŋ fɛɛ ta lɛ. Awo lɛ gbɛi yɛ nakai be lɛ mli akɛ Ta kpeteŋkpele lɛ. Yɛ enɛ sɛɛ afii 21 pɛ lɛ, Jeŋ Ta II je shishi ni efite nii babaoo fe Jeŋ Ta I. Kɛjɛ nakai be lɛ mli kɛbaa nɛɛ, awu tai be fɛɛ be. Enɛɛmɛi fɛɛ tsɔɔ akɛ, tai ekpata gbɔmɛi aaafee akpekpei oha kome ahiɛ kɛjɛ 1914.
Okpɔŋɔ ni ji etɛ lɛ diɔ, ni mɔ ni ta enɔ Iɛ hiɛ niŋmɛɛ nsɛnii enyɔ yɛ edɛ. (Kpojiemɔ 6:5, 6) Anu gbee ko ni tsɔɔ ákɛ akɛ gbi kome nyɔmɔwoo baahe ŋmaa susumɔ nɔ̃ kome aloo abele ni jara waaa tsɔ lɛ susumɔ nii etɛ. Enɛ tsɔɔ bɔ ni hɔmɔ baaba ni enaa baawa fe be fɛɛ ko lɛ mli faŋŋ. Enɛ eba mli anɔkwale kɛjɛ 1914. Kɛjɛ beni Jeŋ Ta I fɛ́ lɛ, niyenii ajara etee ŋwɛi. Hɔmɔ egbe gbɔmɛi akpekpei abɔ. Kɛjɛ nakai be lɛ mli kɛbaa nɛɛ, hɔmɔ etsɔ nɔ ni esɛɛ efoko. Akɔntaabuu tsɔɔ akɛ, hɔmɔ miiye gbɔmɛi ni yibɔ shɛɔ akpekpei 450 bianɛ, ni eshwɛ fioo kɛkɛ ni amɛbaagboi kɛ hɔmɔ, ni gbɔmɛi aaafee akpekpei toi akpe kome bɛ niyenii ni fa kɛha yeli. Yɛ be kɛ bei amli lɛ, hɔmɔ kɛ bɔ ni egbeɔ mɛi pii ni yɔɔ mɔbɔ la jeɔ kpo taakɛ bɔ ni amaniɛbɔɔ ni jɛ Etiopia nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ tsɔɔ lɛ.
Wɔnaa akɛ okpɔŋɔ ni ji ejwɛ lɛ ‘eta loo,’ ni efee wudɔɔ. Mɔ ni tɛ nɔ lɛ gbɛi ji “Gbele.” (Kpojiemɔ 6:7, 8) Enɛ feɔ gbɔmɛi pii ni egboi kɛjɛ 1914 yɛ osharai amli tamɔ hɔmɔ, kɛ niyenii kpakpa ni bɛ, tai kɛ basabasafeemɔi, tsɛŋemɔ helai kɛ gbele helai amli lɛ ahe mfoniri ni sa. Spania aja ni fɛ yɛ jeŋ fɛɛ yɛ Jeŋ Ta I naagbee lɛ gbe gbɔmɛi ni yibɔ fe akpekpei 20. Amrɔ nɛɛ tsui hela, hehewolon fala ni gbooo, kɛ helai krokomɛi pii miigbe gbɔmɛi akpekpei abɔ trukaa.
Ana saji ni okpɔŋɔi nɛɛ kɛ mɛi ni tara amɛnɔ lɛ feɔ he okadi lɛ yɛ gbalɛ ko ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ ni Yesu kɛha ni kɔɔ wɔbe nɛɛ he lɛ mli. Ekɛɛ jeŋ fɛɛ ta baaba beni ‘maŋ aaate shi awo maŋ ni maŋtsɛyeli aaate shi awo maŋtsɛyeli’ lɛ yɛ “nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee” lɛ mli he ni wɔshɛ bianɛ lɛ. Egba akɛ “mlakwamɔ baafa ni hɔmɔ kɛ tsɛŋemɔ helai aaaba hei sɔrɔtoi fɛɛ.”—Mateo 24:3-12; Luka 21:10, 11.
Ani Okpɔŋɔ Ni Ji Enumɔ Ko Yɛ?
Kpojiemɔ 6:8 kaneɔ akɛ: “Ni mikwɛ, ni naa, okpɔŋɔ lamlu; ni mɔ ni ta enɔ lɛ gbɛi ji GbeIe, ni Gbohiiaje nyiɛ esɛɛ.” Mɛi komɛi edamɔ ŋmalɛ nɛɛ nɔ amɛtsɔɔ akɛ akɛni sui ejwɛ ni atsɔ hiɛ atsi amɛta lɛ tsɔɔ akɛ amɛtara okpɔŋɔi anɔ hewɔ lɛ, ani mɔ ni ji enumɔ lɛ hu taaa okpɔŋɔ ko nɔ?
Biblia lɛ ekɛɛɛ nakai. Yɛ Hela ŋmalɛ lɛ mli lɛ, wiemɔ ni akɛtsɛɔ “okpɔŋɔ” ko kwraa bɛ Kpojiemɔ 6:8 lɛ mli ni kɔɔ Gbohiiaje he. No hewɔ lɛ, Biblia shishitsɔɔmɔi pii kɛ wiemɔ “okpɔŋɔ” wooo wiemɔ ni kɔɔ nɔ ni ji enumɔ lɛ he lɛ mli. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, efa akɛ wɔɔkadi aka Gbohiiaje ni ji kwamaŋ gbonyobu lɛ nyiɛ okpɔŋɔi etɛ kɛ mɛi ni tara amɛnɔ lɛ asɛɛ, eebua amɛgbɔmɛi fɛɛ ni agbe amɛ lɛ anaa.
Te Ninaa Lɛ Kɔɔ Ohe Ehaa Tɛŋŋ?
Shihilɛ yɛ be nɛɛ mli beni ninaa ni kɔɔ okpɔŋɔiatsɛmɛi ejwɛ ni yɔɔ Kpojiemɔ lɛ mli lɛ ahe Iɛ miiba mli diɛŋtsɛ lɛ ji niiashikpamɔ ko ni taa mɔ tsuiŋ diɛŋtsɛ. Shi eji be ko ni hiɛdɔɔ yɔɔ he ni biɔ ni mɔ diɛŋtsɛ apɛi emli. Yɛ mɛni hewɔ? Ejaakɛ okadi gbɛ nɔ okpɔŋɔiatsɛmɛi nɛɛ kɔɔ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ Iɛ he. Hɛɛ, ekɔɔ bo kɛ osuɔlɔi fɛɛ he. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
[Shishigbɛ niŋmai]
a Kwɛmɔ Obaanyɛ Ohi Shi Kɛha, Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee Iɛ baafai 134-41.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 5]
1914—“Maŋtsɛmɛi amaŋtsɛ” lɛ ta ekpɔŋɔ yɛŋ lɛ nɔ kɛmiiya
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]
Kɛjɛ 1914 kɛbaa nɛɛ Gbohiiaje ebua gbohii ni Tawuu, Hɔmɔ kɛ Gbele hela okpɔŋɔiatsɛmɛi egbe amɛ lɛ anaa yɛ gbɛ ni yɔɔ gbeyei nɔ