Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w86 10/1 bf. 24-29
  • Miishɛɛ Ni Wɔɔna Yɛ Yehowa Wiemɔ Lɛ He

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Miishɛɛ Ni Wɔɔna Yɛ Yehowa Wiemɔ Lɛ He
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1986
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Na Su Loo Jwɛŋmɔ Ni Ja Lɛ
  • Tsu Naagbai Lɛ Ahe Nii Ni Okɛye Nɔ Kunim
  • Bɔ Ni Nikasemɔ Nɔjwɛŋmɔ He Hiaa
  • Nikasemɔ—Eŋɔɔ ni Nyɔmɔwoo yɛ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
  • Nyiɛmɔ Odehei Anɔkwɛmɔnɔ lɛ Sɛɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2002
  • Yaa Ohiɛ Yɛ Bɔ Ni Okaseɔ Nii Ohãa Lɛ Mli!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2019
  • Sɛɛnamɔ yɛ Nikasemɔ He
    Ná Teokrase Sɔɔmɔ Skul Tsɔsemɔ lɛ He Sɛɛ
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1986
w86 10/1 bf. 24-29

Miishɛɛ Ni Wɔɔna Yɛ Yehowa Wiemɔ Lɛ He

“Ajɔɔ gbɔmɔ ni . . . Yehowa mla lɛ he emii shɛɔ yɛ.”​—LALA 1:​1, 2.

1. Namɛi akɛ nitsumɔ ewo amɛdɛŋ koni amɛtaoɔ mɛi krokomɛi “nii ni” Yehowa “ejie lɛ kpo lɛ”?

AKƐNI “nii ni ajie lɛ kpo” lɛ ahe miihia waa kɛha wɔyiwalaheremɔ hewɔ lɛ, yɛ be babaoo mli lɛ Yehowa halaa mɛi ni sa koni amɛtsɔmɔ anɔkwale ni ajie Iɛ kpo nɛɛ ahe tsɔɔlɔi. (5 Mose 29:28) Osɔfoi Iɛ kɛ Levibii lɛ tsa nitsumɔ ni tamɔ nɛkɛ yɛ Israel. (5 Mose 10:​8-11; 2 Kronika 35:⁠3) Fɔlɔi ni ji Israelbii hu tsɔɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛbii anii. (5 Mose 11:​19; Abɛi 6:20) Yɛ klɛŋklɛŋ afii oha Ŋ.B. lɛ mli lɛ, onukpai ni ahala amɛ lɛ ji mɛi ni sɔmɔɔ akɛ tsɔɔlɔi yɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu Iɛ asafo lɛ mli, ni awo fɔlɔi Kristofoi lɛ ahewalɛ ni amɛtsɔɔ amɛbii anii. (Efesobii 6:4; 1 Timoteo 3:2; 2 Timoteo 2:⁠2) Kɛfata he lɛ, gbɛnaa nii ka Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo nɔ akɛ ehiɛ mɛi ni yɔɔ Kristofoi asafo Iɛ sɛɛ lɛ ale nibii ni Yehowa ejie amɛ kpo lɛ.​—Bɔfoi lɛ Asaji 1:⁠8.

2. Ani efa kɛkɛ akɛ wɔkɛ wɔhe aaafɔ mɛi krokomɛi anɔ ni amɛtsɔɔ wɔ Yehowa Wiemɔ lɛ? Tsɔɔmɔ mli.

2 Shi ani efa akɛ wɔkɛ wɔhe aaafɔ mɛi krokomɛi anɔ ni amɛtsɔɔ wɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ? Dabi. Gbɛnaa nii ka wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hu nɔ akɛ ekase “nii ni Yehowa ejie lɛ kpo lɛ.” No hewɔ lɛ, Lalatsɛ lɛ ŋma eha enanemɛi Israelbii lɛ akɛ: “Ajɔɔ gbɔmɔ ni . . . Yehowa mla lɛ he emii shɛɔ yɛ ni emla lɛ he nɔŋŋ ejwɛŋɔ shwane kɛ nyɔɔŋ.” (Lala 1:​1, 2) Bɔfo Petro hu wo enanemɛi jalɔi lɛ hewalɛ, ni eŋma akɛ: “Nyɛshwea wiemɔ lɛ mli fufɔ krɔŋŋ lɛ . . . koni nyɛdara yɛ mli kɛna yiwalaheremɔ.”​—1 Petro 2:⁠2.

3. Bɔ ni mɛi pii asu yɔɔ yɛ nikasemɔ he lɛ biɔ mɛni?

3 Te osusuɔ Biblia lɛ kasemɔ he ohaa tɛŋŋ? Kɛ oyaa Kristofoi akpeei daa lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ onuɔ Biblia mli wiemɔi kpakpai ni asusuɔ he lɛ babaoo. Ni kɛji akɛ ‘afɔ bo yɛ anɔkwale lɛ mli,’ taakɛ mɛi komɛi kɛɔ lɛ, belɛ ŋwanejee ko bɛ he akɛ ofɔlɔi etsɔɔ bo “nii ni” Yehowa “ejie lɛ kpo” lɛ babaoo. Shi yɛ no sɛɛ lɛ, ani bo diɛŋtsɛ lɛ, okaseɔ Biblia lɛ? Eka shi faŋŋ akɛ lalatsɛ lɛ nya nikasemɔ ni tamɔ nakai he, shi ekolɛ bo diɛŋtsɛ lɛ onaa akɛ ewa kɛha bo. Kɛji nakai ni lɛ, jeee okome pɛ. Anɔkwale ni eji akɛ mumɔ tsirɛ Petro koni ewo nanemɛi heyelilɔi lɛ ahewalɛ ni amɛshwe wiemɔ lɛ, tsɔɔ akɛ teemɔŋ nikasemɔ efeee nɔ ni mɛi pii fɔɔ feemɔ. Shi wɔbaanyɛ wɔkase gbɛ ni atsɔɔ nɔ anaa he miishɛɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

4. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ tsɔɔ akɛ abaanyɛ aha teemɔŋ nikasemɔ afee nɔ ni ŋɔɔ?

4 Ojogbaŋŋ kɛji akɛɛ bo akɛ otsa bu kwɔŋkwɔŋ ko yɛ shikpɔŋ hu? Kɛji akɛ ojeee mɔ ni yɛ osu naa lɛ otsuɔ nitsumɔ ni wa lɛ, onyaŋ nakai nitsumɔ lɛ he. Shi kɛji akɛ akɛɛ bo ákɛ akɛ jwetri ko etee yɛ shikpɔŋ ni otsaa lɛ shishi hu? Agbɛnɛ shitsaa lɛ efeŋ nitsumɔ ko ni wa kɛhaŋ bo! Ebafeee miishɛɛ nɔ ko! Ejaakɛ ookpa gbɛ akɛ onine baashɛ jwetri ko ni aŋɔtee nɔ. Nakai nɔŋŋ hu kɛji akɛ ojeee mɔ ni yɛ ofɔmɔsu naa lɛ osumɔɔ nikasemɔ po Iɛ, nikasemɔ baanyɛ afee nɔ ko ni yɔɔ miishɛɛ, nɔ ko ni kanyaa mɔ po kɛ ohiɛ enɛ he jwɛŋmɔ ni ja. Ni gbɛi yɛ ni obaanyɛ otsɔ nɔ ona sui ni tamɔ nɛkɛ.

Na Su Loo Jwɛŋmɔ Ni Ja Lɛ

5, 6. Tsɔɔmɔ jɔɔmɔi ni nɔ bɛ ni wɔnine shɛɔ nɔ kɛtsɔɔ Yehowa wiemɔ ni ejie lɛ kpo lɛ ekomɛi amli.

5 Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔsusu nɔ jwetri ni wɔyɔɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ he yɛ be fɛɛ mli. Bɔfo Paulo jaje akɛ: “O, bɔ ni Nyɔŋmɔ nifalɛ kɛ ŋaa kɛ nilee mli kwɔ ha!” (Romabii 11:33) Yehowa yiŋtoi, ni ajie lɛ kpo fiofio atsɔɔ wɔ yɛ afii akpei abɔ lɛ amli lɛ yɛ naakpɛɛ diɛŋtsɛ ni egbeleɔ gbɛ kɛhaa hiɛnɔkamɔ ko ni yɔɔ naakpɛɛ kɛ anɔkwale hu kɛhaa wɔ. Shihilɛ he ŋaawoo ni Yehowa ha aŋma afɔ shi yɛ Biblia Iɛ mli lɛ baaha wɔye omanye yɛ be fɛɛ mli kɛ wɔkɛtsu nii. (2 Timoteo 3:16) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ lalatsɛ lɛ lá akɛ: “Owiemɔi Iɛ anaagbelemɔ haa la, ehaa kwashiai leɔ nii!”​—Lala 119:130.

6 Agbɛnɛ, nɔ ni yɔɔ Biblia lɛ mli ji Nyɔŋmɔ susumɔi, ni kɛ wɔŋɔ enɛɛmɛi wɔfee wɔsusumɔi lɛ, wɔtsiɔ wɔbɛŋkɛɔ lɛ. (Yakobo 4:⁠8) Agbɛnɛ hu, akɛ nitsumɔ efɔ wɔnɔ koni wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi anii ni amɛbatsɔmɔ Yesu kaselɔi. (Mateo 28:​19, 20) Ni akɛni Biblia lɛ ji wɔdɛŋ dade titri yɛ nitsumɔ nɛɛ mli hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔkase ni wɔkɛtsu nii jogbaŋŋ. (Efesobii 6:​17; 2 Timoteo 2:15) Yɛ naagbee lɛ, kɛ wɔkɛ Biblia mli susumɔi wo wɔjwɛŋmɔ mli obɔ lɛ, ebuɔ wɔhe, eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔnyiɛɔ yɛ emuuyeli mli ni wɔkwaa yiŋkɔshikɔshifeemɔ kɛ susumɔi ni ejaaa ni gbɔjɔɔ hemɔkɛyeli.​—Abɛi 4:​5, 6; 20:7; Filipibii 4:⁠8.

7, 8. Mɛni hewɔ ájɔɔ wɔ babaoo ŋmɛnɛ fe Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi yɛ blema bei lɛ amli yɛ “nii ni ajie lɛ kpo” lɛ ahewɔ?

7 Susumɔ he hu akɛ ŋmɛnɛ, wɔnyɛɔ wɔkɛ “mɛi krɔŋkrɔŋi lɛ fɛɛ yoɔ nɔ ni ji lɛɛmɔ kɛ kɛlɛ kɛ mlikwɔlɛ, kɛ nɔkwɔlɛ” yɛ anɔkwale lɛ he lɛ yɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsuji nyɛɛɛ afee nakai yɛ blema lɛ nɔ. (Efesobii 3:​14-18) Shi kaimɔ akɛ, Abraham shi emaŋ ni afɔ lɛ yɛ mli lɛ ni ehi shi yɛ buui amli ewala be fɛɛ, eyɛ mli akɛ enaŋ Nyɔŋmɔ shiwoi lɛ amlibaa yɛ ewala be mli. (Hebribii 11:​8-10) Ni Daniel kpa fai koni aha enu ninaai ni ena lɛ ashishi, shi akɛɛ lɛ akɛ: “Atsimɔ wiemɔ lɛ anɔ, ni asɔo naa kɛyashi naagbee be lɛ.” (Daniel 12:​8, 9) Ŋmɛnɛ, Seshi ni Abraham kpa lɛ gbɛ lɛ eba jeeŋmɔ. Agbɛnɛ, “naagbee be” ni no mli akɛ nɔ ni Daniel na lɛ he shishinumɔ babaoo efata “nii ni ajie lɛ kpo” lɛ ahe shishinumɔ he lɛ mli wɔyɔɔ nɛɛ.

8 Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nɛkɛ walaheremɔ nɛɛ, gbalɔi ni gba yɛ duromɔ ni ba nyɛnɔ lɛ he lɛ tao sɛɛgbɛ, ni amɛbi shi. Ni ajie atsɔɔ amɛ akɛ, jeee amɛ diɛŋtsɛ amɛhewɔ ni, shi nyɛ moŋ nyɛhewɔ amɛsɔmɔ yɛ nɛkɛ nii nɛɛ ahe, nii ni agbɛnɛ mɛi ni jaje sanekpakpa lɛ tsɔɔ nyɛ . . . nii hu ni ŋwɛibɔfoi tete shweɔ akɛ amɛaana mli lɛ.” (1 Petro 1:​10, 12) Akɛni Yehowa eha la ekpɛ yɛ nibii pii ni nakai klɛŋklɛŋ gbalɔi lɛ miisumɔ ni amɛle mli lɛ nɔ hewɔ lɛ, nyɛhaa nɛkɛ anɔkwalei nɛɛ ajara awaa kɛhaa wɔ, ni wɔkabu amɛ akɛ nibii ni he ehiaaa tsɔ.

9, 10. Mɛɛ nɔkwɛmɔ nii esa akɛ eha wɔhiɛ asɔ heyeli ni wɔteŋ mɛi pii yɔɔ yɛ Biblia lɛ kasemɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔfeɔ lɛ mli lɛ?

9 Bɔni afee ni wɔna he jwɛŋmɔ ni ja lɛ, esa akɛ wɔyoo bɔ ni ehe bahia ni mɛi komɛi awu ta diɛŋtsɛ yɛ Biblia lɛ kasemɔ he lɛ. Yɛ William Tyndale gbii lɛ amli lɛ, ebafee efɔŋ akɛ Ŋleshinyo fɛɛ Ŋleshinyo aaahɔɔ, aaahe, akane Hela Ŋmalɛi lɛ ni atsɔɔ shishi lɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ ewiemɔ mli. John Foxe, ni ji afii 16 lɛ mli Puritan jamɔ lɛ he shiɛlɔ lɛ bɔ nɔ ni ba, yɛ be mli ni mɔ ko ni atsake lɛ ehee kɛtee Protestant jamɔ mli lɛ ju shi ekɛ Bibliai komɛi ba Spain lɛ he amaniɛ. Atsɔɔ esɛɛ gbɛ, ni asha lɛ yɛ tso he, ni amɔmɔ mɛi ni he Bibliai nɛɛ ateŋ mɛi 800. Asha amɛteŋ mɛi nyɔŋmai enyɔ tamɔ asha loo yɛ looshaa dade nɔ. Awo mɛi komɛi atsuŋ amɛwala be fɛɛ, akɛ kplebii yi mɛi komɛi yɛ mɛi ahiɛ aloo akɛ amɛ yaa ŋshɔ hiɛ lɛji wuji amli koni amɛyagboi tamɔ gboklɛfoi. Amɛteŋ mɛi fioo ko pɛ aŋmɛɛ amɛhe.

10 Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ hu lɛ, eshɛɔ be ni Yehowa Odasefoi lɛ kaseɔ Biblia lɛ yɛ osharai wuji anaa. Kɛ amɛyɛ gboklɛfoi aŋsaraŋ aloo awo amɛ tsuŋ lɛ, amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛnine ashɛ Biblia lɛ nɔ, yɛ be mli ni enɛ feemɔ kɛ toigbalamɔ loo gbele po baaba amɛnɔ. Maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ ko ni awo lɛ tsuŋ ekome too yɛ hemɔkɛyeli hewɔ lɛ ŋmalaa ŋmalɛi fɛɛ ni eeenyɛ ekai lɛ eshwieɔ shi ni ekɛ oyaiyeli kwɛɔ adafitswaa woji ni baa amli hei ni aŋmala “jamɔ” he saji yɛ lɛ ni etaoɔ Biblia mli saji kukuji ni baapue yɛ jɛmɛ lɛ. Afii pii ho ni gbɛ nɛɛ pɛ nɔ etsɔɔ ni enine shɛɔ Biblia lɛ nɔ. Hɛɛ, kɛ agu Biblia lɛ, Kristofoi yaa shɔŋŋ diɛŋtsɛ yɛ amɛnifeemɔ mli koni amɛkane. Ani esa akɛ wɔgbɔjɔ wɔhe, yɛ be mli ni yɛ be babaoo mli lɛ, nɔ ni wɔfeɔ pɛ ji wɔkpa wɔnine mli wɔgbala enɛ kɛjɛ wojiatoo he lɛ?

11. Ani esa akɛ anɔkwale ni eji akɛ atiɔ sane ko mli shii abɔ lɛ aha wɔfee mɛi ni Biblia lɛ kasemɔ kɔɔɔ wɔhe tsɔ ko?

11 Mɛi komɛi ekɛɛ akɛ amɛbaanyɛ amɛha Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ mli sanebimɔi lɛ ahetoo ni ewaaa kɛhaaa amɛ, ejaakɛ saji lɛ ekomɛi yɛ ni atiɔ mli. No hewɔ lɛ, amɛnaaa akɛ ehe miihia ni amɛ diɛŋtsɛ amɛkase nii yɛ teemɔŋ. Gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ebuuu sɛɛnamɔ ni yɔɔ saji amlitii he lɛ. Lalatsɛ lɛ sumɔɔ Yehowa kaimɔi, ni esa akɛ wɔ hu wɔfee nakai. (Lala 119:​119, NW) Kaimɔ akɛ, je lɛ yaa nɔ elooɔ jeŋba shara kɛ heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛdii he lakamɔi babaoo lɛ nɔŋŋ eshwieɔ wɔnɔ. No hewɔ lɛ, ehe miihia ni wɔkɛ Biblia mli kaimɔi awaje wɔjwɛŋmɔi ni wɔkɛte shi wɔshi nɔ ni yaa nɔ nɛɛ shii abɔ.

Tsu Naagbai Lɛ Ahe Nii Ni Okɛye Nɔ Kunim

12. Okɛ ŋaawoi komɛi ni abaanyɛ atsu he nii ni akɛye be ni aaana aha Biblia lɛ kasemɔ nɔ kunim aha.

12 Gbɔmɔ ni hiɛ jwɛŋmɔ kpakpa yɛ Biblia lɛ kasemɔ he lɛ baatao gbɛ kɛ̃ ni ekase, ni enɛ efeŋ nɔ ni yɔɔ mlɛo. Naagbai komɛi yɛ ni ebaaye nɔ kunim. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, mɛɛ be mɔ ko naa ekɛkaseɔ nii yɛ shihilɛ ni deka bɛ mli kwraa ŋmɛnɛ lɛ mli? Klɛŋklɛŋ nifeemɔ ni atsɔɔ nɔ akɛtsuɔ naagba nɛɛ he nii ji ni ayoo akɛ Biblia lɛ kasemɔ ji hiamɔ nii, tamɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ kɛ kpeei ni aaaya. (1 Timoteo 4:15) Kɛkɛ lɛ, wɔbaatao wɔ daa gbi shihilɛ mli nibii amli ni wɔtao be loo gbɛhe ko wɔha enɛ. Mɛi komɛi bɔɔ mɔdɛŋ amɛkaseɔ nii be mli ni amɛmiifa gbɛ yɛ bɔs mli. Mɛi krokomɛi boɔ Biblia mli wiemɔi ni amɔmɔ awo kpaai anɔ lɛ toi yɛ be mli ni amɛmiikudɔ tsɔne aloo amɛmiitsu nii yɛ shia. Mɛi komɛi yɛ ni amɛkaseɔ nii yɛ be mli ni amɛkpa nitsumɔ fioo yɛ shwane mli. Mɛi krokomɛi teɔ shi mra fioo leebi ni amɛkaseɔ nii dani gbi lɛ mli nitsumɔi jeɔ shishi aloo amɛkɛ be fioo maa shi amɛkaseɔ nii gbɛkɛ yɛ be mli ni gbekɛbii lɛ ewɔ. Yɛ be babaoo mli lɛ, esa akɛ wɔhe be lɛ kɛjɛ nitsumɔi krokomɛi amli​—ekolɛ kɛjɛ wɔhejɔɔmɔ be mli po kɛha nikasemɔ. (Kolosebii 4:⁠5) Shi etsɛɛɛ ni mɛi pii naa akɛ nakai hejɔɔmɔ be lɛ he ehiaŋ amɛ tsɔ ko ejaakɛ nikasemɔ diɛŋtsɛ haa mɔ he jɔɔ lɛ.

13. Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ aye abua wɔ ni wɔjwɛŋ nɔ ni wɔkaseɔ lɛ nɔ?

13 Mɛi komɛi naa akɛ sane nɔjwɛŋmɔ ji naagba kɛha amɛ. Ewa kɛha amɛ akɛ amɛaakpa amɛdaa gbi shihilɛ mli naagbai lɛ ahesusumɔ ni amɛjwɛŋ Biblia lɛ kasemɔ he. Sɔlemɔ baanyɛ aye abua ni aye enɛ nɔ kunim. Dani oooje nikasemɔ shishi lɛ, mɛni hewɔ odaaa Yehowa shi kɛha nibii ni ejie lɛ kpo lɛ ni ooobi lɛ ni eye ebua ni ojwɛŋ nɔ ni oyoo amɛshishinumɔ loo sɛɛnamɔ diɛŋtsɛ? (Filipibii 4:6; 2 Timoteo 2:⁠7) Sɔlemɔ ni tamɔ nɛkɛ kɛ Yehowa suɔmɔnaa nifeemɔ kɛha wɔ lɛ kpaa gbee. (1 Yohane 5:14) Henɔyeli loo tsɔsemɔ hu he hiaa, titri lɛ yɛ shishijee. (Korintobii 9:25) Beroiabii lɛ taoɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli daa gbi. (Bɔfoi lɛ Asaji 17:​10, 11) Amɛnɔ lɛ ji nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa. Etsɛŋ ni daa nikasemɔ baafee nɔ ni ŋɔɔ, eka shi faŋŋ akɛ obaakpa nii ni tamɔ nɛkɛ gbɛ, efeŋ nɔ ko ni obaamia ohiɛ dani ofee.

14. Mɛni hewɔ asumɔɔ shihilɛ he ni yɔɔ dioo yɛ be mli ni wɔkaseɔ nii yɛ teemɔŋ lɛ?

14 Nɔ ni yeɔ buaa nikasemɔ nɔjwɛŋmɔ hu ji nibii ni sa ni ebɔle ohe kɛkpe. Isak je kpo kɛtee ŋa lɛ nɔ ni eyashwie eyiŋ loo ejwɛŋ​—eshi hoofeemɔ ni yaa nɔ yɛ buui lɛ amli lɛ. (1 Mose 24:63) Eji anɔkwale akɛ, jeee wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baana he ko ni ebaakase nii yɛ he ko ni naagba bɛ jɛmɛ tamɔ ŋa nɔ, shi wɔbaanyɛ wɔba hoofeemɔ ni ebɔle wɔhe kɛkpe lɛ ashi. Beni okaseɔ nii ni osu televishin oma nɔ aloo ni lala ko miigbɛɛ yɛ tsu lɛ mli lɛ kɛ sɛɛnamɔ baŋ​—aloo ni eeeha nikasemɔ lɛ afee nɔ ni ŋɔɔ moŋ​—fe ni oookase nii yɛ he ko ni yɔɔ dioo. Wɔnyɛŋ wɔjo hoofeemɔ loo nibii ni gbalaa wɔjwɛŋmɔ lɛ naa foi yɛ be fɛɛ mli, shi wɔteŋ mɛi pii baanyɛ ana he ko ni yɔɔ dioo fioo ni wɔkase nii yɛ jɛmɛ.

15. Mɛni ji trukaa gbɛi komɛi ni wɔɔnyɛ wɔtsɔ nɔ wɔna Biblia mli nilee?

15 Naagba kroko hu yɛ: Mɛi komɛi leee gbɛ ni atsɔɔ ni akaseɔ nii. Anyɛŋ akɛɛ, yɛ nɛkɛ gbii nɛɛ amli titri, akɛ gbekɛbii kaseɔ nii yɛ skul, ni ákɛ mɛi ni shi skul jeeŋmɔ lɛ ahiɛ kpako amɛnikasemɔ sui lɛ anɔ. Shi nikasemɔ waaa nakai. Ebaanyɛ efee mlɛo tamɔ ni ookane saji komɛi ni ŋɔɔ onaa yɛ Aid to Bible Understanding wolo lɛ mli aloo ni ookane New World Translation Reference Bible lɛ. Ni oobo Biblia mli wiemɔi ni amɔ awo kpaa nɔ lɛ atoi aloo ni bo diɛŋtsɛ ootsa shi otao saji komɛi ashishi lɛ baafee gbɛi ni atsɔɔ nɔ akaseɔ nii. Ani oka akɛ ooogbele Buu-Mɔɔ lɛ loo Awake! wolo tɛtrɛɛ loo tsutsu nɔ ni eho lɛ amli kɛkɛ akɛ oookane emli saji ni aaaŋɔɔ onaa lɛ ekomɛi? Eji anɔkwale akɛ enɛ jeee nikasemɔ ni ajwɛŋɔ nɔ afeɔ, shi ebaaye ebua bo ni onya Yehowa Wiemɔ lɛ he.

16. Mɛni esa akɛ efee wɔyiŋtoo yɛ wɔhe ni wɔsaa kɛhaa daa otsi Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ?

16 Shi, nikasemɔ diɛŋtsɛ hu, akɛ nɔ kwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ be mli ni osaa ohe kɛhaa daa otsi Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ? Esa akɛ nikaselɔ lɛ ana oti ko yɛ ejwɛŋmɔ mli yɛ nikasemɔ ni tamɔ nɛkɛ he. Mɛɛ oti atsɔɔ nɛɛ? Kɛ́ eesaa ehe kɛmiiha Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ, esa akɛ efee mɔ ni sumɔɔ akɛ eeena “niyenii yɛ be ni sa mli” ni atsɔ “tsulɔ enɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ nɔ akɛha lɛ he sɛɛ babaoo, ni esa akɛ esumɔ hu akɛ eeeye ebua mɛi krokomɛi kɛtsɔ ehetoi anɔ yɛ kpeei ashishi. (Mateo 24:45) Mɛɛ gbɛ nɔ eeetsɔ efee enɛ yɛ? Mlai komɛi bɛ he, naa ŋaawoi komɛi:

17, 18. (a) Okɛ ŋaawoi komɛi ni tsɔɔ bɔ ni nikaselɔ lɛ baanyɛ asaa ehe aha daa otsi Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ aha. (b) Okɛ ŋaawoi krokomɛi ni ona akɛ eyeɔ buaa yɛ teemɔŋ nikasemɔ mli aha. (Kwɛmɔ shishigbɛ niŋmaa.)

17 Klɛŋklɛŋ lɛ, kanemɔ nikasemɔ muu lɛ fɛɛ kɛtsɔ mli, ekolɛ kɛ́ onine shɛ Buu-Mɔɔ lɛ nɔ pɛ. Shishijee nikanemɔ ni tamɔ nɛkɛ baahe aaafee minitii 20 pɛ, shi ebaaha ona emli saji otii lɛ ahe jwɛŋmɔ ko kɛ nɔ ni nikasemɔ lɛ kɔɔ he. Kɛ́ be shɛ ni obaakase sane lɛ kɛ hiɛdɔɔ lɛ, ta shi ni ohiɛ Biblia kɛ niŋmaatso aloo nɔ ko ni okɛbaakadi nibii. Agbɛnɛ kanemɔ klɛŋklɛŋ kuku lɛ jogbaŋŋ, kadimɔ naataomɔi lɛ kɛ gbɛ ni atsɔɔ nɔ ajieɔ yiŋtoi ni hɔlɔ sɛɛ lɛ akpo lɛ. Kanemɔ Ŋmalɛi ni atsɛ shi aŋmaaa emli saji lɛ yɛ kuku lɛ mli lɛ ni okwɛ akɛ ani oooyoo nɔ hewɔ ni atsɛ nɛkɛ ŋmalɛi nɛɛ lo. Nɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ, kanemɔ sanebimɔ kɛha kuku lɛ ni okwɛ akɛ ani ole hetoo lɛ lo. Kɛ oyoo hetoo lɛ, folɔmɔ wiemɔi fioo ni yɔɔ kuku lɛ mli lɛ ni baakai bo ni onyɛ oha hetoo yɛ be mli ni otee Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ shishi lɛ ashishi. Obaasumɔ ni okadi saji bibii komɛi ni oyoo ni kɔɔ ŋmalɛi ni okane lɛ ahe ni obaasumɔ ni ole mli lolo kɛ nibii krokomɛi lɛ yɛ wolo lɛ naabu gbɛ.

18 Yɛ be mli ni okase sane lɛ fɛɛ ogbe naa yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, agbɛnɛ kwɛmɔ sanebimɔi ni ato naa yɛ nitsɔɔmɔ gbɛhe lɛ ni yɔɔ nikasemɔ lɛ naagbee lɛ mli ni okwɛ akɛ onu saji otii lɛ ashishi lo. Kɛ́ sanebimɔi komɛi yɛ ni onyɛɛɛ oha hetoo lɛ, kuu osɛɛ okwɛ nikasemɔ lɛ mli koni otao hetoo lɛ oha ohe. Kɛ́ ofee enɛ, be fioo ko dani daa otsi Buu-Mɔɔ Nikasemɔ be lɛ aaashɛ lɛ, obaana akɛ kɛ́ okwɛ nikasemɔ lɛ mli ekoŋŋ yɛ gbi ni akaseɔ lɛ nɔ koni okɛsaa ojwɛŋmɔ yɛ nɔ ni abaakase lɛ he lɛ, obaana akɛ ehi jogbaŋŋ.a

Bɔ Ni Nikasemɔ Nɔjwɛŋmɔ He Hiaa

19. Mɛɛ gbɛ nɔ nikasemɔ nɔjwɛŋmɔ baaye abua ni ana suɔmɔ aha Yehowa Wiemɔ lɛ?

19 Kaimɔ akɛ nɔ ni esa akɛ efata nikasemɔ he ji enɔjwɛŋmɔ. Nii ni akaseɔ ni nɔjwɛŋmɔ fataaa he lɛ tamɔ ooye nii shi niyenii lɛ gbɛlɛɛɛ yɛ omusuŋ. No hewɔ lɛ, susumɔ nɔ ni okaseɔ lɛ he. Bɔɔ mɔdɛŋ ni okɛto nibii krokomɛi ni ole momo lɛ ahe. Te esaa oshihilɛ he ehaa tɛŋŋ? Mɛɛ gbɛ oootsɔ nɔ okɛtsu nii ni ehe aba sɛɛnamɔ aha mɛi krokomɛi? (Abɛi 15:28) Kasemɔ gbɛ ni oootsɔ nɔ onu emli nibii kɛ emlitsɔɔmɔ lɛ fɛɛ shishi jogbaŋŋ. Wiemɔ nɔ ni okaseɔ lɛ he otsɔɔ mɛi krokomɛi. Ha amɛle nibii heei ni okase lɛ. (Abɛi 27:17) Enɛ hu baaha miishɛɛ ni onaa yɛ Biblia lɛ mli lɛ aya hiɛ.

20. Tsɔɔmɔ hiɛsɔɔ ni mli kwɔ ni Maŋtsɛ David yɔɔ kɛha Yehowa Wiemɔ ni ejie lɛ kpo lɛ mli.

20 Maŋtsɛ David hiɛ sɔɔ Yehowa wiemɔ lɛ jogbaŋŋ yɛ gbɛ ni ekaaa nɔ. Eŋma akɛ: “Yehowa mla lɛ hi kɛwulashi, ehaa susumɔ tsui nyɔɔ emli; Yehowa odase lɛ ma shi shiŋŋ, ehaa kwashia leɔ nii. Yehowa akpɔi lɛ jɔ pɛ, ehaa mɔ tsui nyaa; Yehowa kita lɛ yɛ krɔŋŋ, ehaa mɔ hiŋmɛii anɔ tseɔ. Yehowa gbeyeishemɔ Iɛ he tse, ehiɔ shi kɛyaa naanɔ. Yehowa kojomɔi lɛ anɔkwale ni, fɛɛ jɔ kwraa. Amɛyɛ akɔnɔ fe shika, fe shika krɔŋŋ babaoo, ni amɛŋɔɔ fe woo kɛ shɛ.”​—Lala 19:​8-11.

21. Mɛɛ jɔɔmɔi wɔnine baashɛ nɔ, kɛ wɔjie suɔmɔ diɛŋtsɛ kpo wɔha “nii ni” Yehowa “ejie lɛ kpo lɛ”?

21 Kɛ́ onyiɛ klɛŋklɛŋ lala lɛ mli ŋaawoo lɛ sɛɛ, ni okase Bibliai lɛ daa lɛ, bo hu obaana hiɛsɔɔ oha “nii ni” Yehowa “ejie lɛ kpo lɛ.” Nɔ ni baajɛ mli aba ji akɛ enɛ hu baaha oná nakai jɔɔmɔi ni awo shi yɛ he, yɛ lalai lɛ mli, aha mɛi ni sumɔɔ Yehowa Wiemɔ lɛ mli jɔɔmɔi lɛ amli gbɛfaŋnɔ: “Etamɔ tso ni atɛo yɛ faai atoi, ni woɔ eyibii yɛ ebe lɛ mli, ni eyibaai kpɔŋ ni nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ shwereɔ. . . . Ejaakɛ Yehowa le jalɔi agbɛ lɛ.”​—Lala 1:​3, 6.b

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kɛha ŋaawoo krokomɛi ni kɔɔ nikasemɔ he kɛ gbɛ ni aaatsɔ nɔ asaa wiemɔi aha lɛ, kwɛmɔ Buu-Mɔɔ wolo ni ji Theocratic Ministry School Guidebook lɛ mli.

b Ajie kɛjɛ May 15, 1986 Watchtower lɛ mli.

Te Obaatsɔɔ Mli Oha Tɛŋŋ?

◻ Mɛni hewɔ efaaa kɛkɛ akɛ wɔkɛ wɔhe aaafɔ mɛi krokomɛi anɔ ni amɛtsɔɔ wɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ?

◻ Mɛɛ jɔɔmɔi wɔnine baashɛ nɔ kɛjɛ Biblia lɛ kasemɔ mli?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ ana be aha Biblia lɛ kasemɔ?

◻ Mɛni ji nibii komɛi ni yeɔ buaa nikasemɔ nɔjwɛŋmɔ yɛ be mli ni wɔkaseɔ nii?

◻ Mɛni esa akɛ efee oti ni ma wɔhiɛ yɛ be mli ni wɔsaa wɔhe wɔhaa Buu-Mɔɔ Nikasemɔ lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Gbɔmɛi egboi yɛ Biblia lɛ ni amɛkane hewɔ

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 28]

Esa akɛ wɔna be wɔha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kasemɔ yɛ wɔshihilɛ be ni deka bɛ mli lɛ eko mli

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje