Wɔhiɛ ni Aaahi Nibii ni He Hiaa Mɛi Ni Amɛdara yɛ Afii Amli lɛ Anɔ
“Nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ okafo okome enɔ pɛ mli, shi moŋ efo mɛi krokomɛi anɔ hu mli.”—FILIPIBII 2:4.
1, 2. (a) Mɛɛ gbɛ nɔ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli nɔyeli kuu lɛ jie miishɛɛ ni amɛyɔɔ yɛ mɛi ni amɛdara lɛ ahiamɔ nii ahe yɛ? (b) Mɛɛ odaseyelii yɔɔ ni tsɔɔ akɛ akuuu hiɛ ashwieee shiɛmɔ nitsumɔ lɛ nɔ?
YƐ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. lɛ sɛɛ etsɛɛɛ kwraa ni “huhuuhu wiemɔ ko bate shi yɛ [Kristofoi asafo lɛ mli] Helenibii lɛ ateŋ yɛ Hebribii lɛ ahewɔ, ejaakɛ hiɛ kpaa amɛkulafoyei lɛ anɔ yɛ daa [niyenii] kwɛmɔ lɛ gbɛfaŋ.” Ŋwanejee ko bɛ he akɛ okulafoi nɛɛ ateŋ mɛi pii edara yɛ afii amli, ni amɛnyɛɛɛ amɛkwɛ amɛhe. Shi yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, bɔfoi lɛ diɛŋtsɛ kɛ amɛhe wo sane lɛ mli, ni amɛkɛɛ akɛ: “Nyɛtaoa nyɛteŋ hii kpawo ni yɔɔ gbɛi kpakpa ni mumɔ krɔŋkrɔŋ kɛ nilee eyi amɛ obɔ, koni wɔŋɔ amɛ wɔto nɛkɛ nitsumɔ ni he hiaa nɛɛ nɔ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 6:1-3.
2 Mra be mli Kristofoi lɛ bu mɛi ni ehia amɛ lɛ akwɛmɔ akɛ “nitsumɔ ni he hiaa.” Yɛ sɛɛ mli afii lɛ amli lɛ, kaselɔ Yakobo ŋma akɛ: “Nyɔŋmɔjamɔ ni he tse ni he bɛ muji ko yɛ Nyɔŋmɔ kɛ tsɛ lɛ hiɛ ji enɛ akɛ mɔ asara awusai kɛ okulafoi yɛ amɛ amanehulu mli.” (Yakobo 1:27) Ani enɛ tsɔɔ akɛ aku hiɛ ashwie shiɛmɔ nitsumɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ nɔ? Dabi, ejaakɛ sane ni yɔɔ Bɔfoi lɛ Asaji lɛ tsɔɔ akɛ be mli ni ato okulafoi akwɛmɔ nitsumɔ nɛɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ lɛ, “Nyɔŋmɔ wiemɔ lɛ shwere ni kaselɔi lɛ ayi bafa babaoo diɛŋtsɛ yɛ Yerusalem.”—Bɔfoi lɛ Asaji 6:7.
3. Mɛɛ hewalɛwoo akɛha yɛ Filipibii 2:4, ni mɛni hewɔ enɛ sa jogbaŋŋ Ŋmɛnɛ lɛ?
3 Ŋmɛnɛ wɔkɛ “jaramɔ be ni mli wa” lɛ miikpe. (2 Timoteo 3:1) Wɔweku shihilɛ nɔ kwɛmɔ kɛ heloo gbɛfaŋ nitsumɔ baanyɛ ahe wɔhewalɛ fɛɛ kɛjɛ wɔdɛ—aloo suɔmɔ ni wɔyɔɔ—akɛ wɔɔtsu mɛi ni amɛdara lɛ ahiamɔ nii lɛ ahe nii baanyɛ afee nakai. Shi Filipibii 2:4 woɔ ŋaa yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ “nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akafo ekome enɔ pɛ mli, shi moŋ efo mɛi krokomɛi anɔ hu mli.” Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ afee enɛ, yɛ gbɛ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ, ni anyɛɔ atsuɔ he nii lɛ nɔ yɛ?
Woo Ni Akɛaaha Okulafoi
4. (a) Mɛni hewɔ ni mɛɛ gbɛ nɔ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli asafo lɛ kɛ “woo” ha okulafoi lɛ yɛ? (b) Ani nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ he miihia yɛ be fɛɛ mli?
4 Paulo tsɔɔ bɔ ni klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ kwɛɔ amɛ okulafoi ni amɛdara yɛ afii amli yɛ asafo lɛ mli lɛ anɔ yɛ 1 Timoteo yitso 5. Ewo Timoteo hewalɛ akɛ: “Yei okulafoi ni ji okulafoi lɛlɛŋ lɛ, wo amɛ.” (Kuku 3) Ayoo okulafoi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ akɛ mɛi ni sa woo krɛdɛɛ yɛ shika ni akɛaaye abua amɛ daa lɛ mli. Nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ bɛ nɔ ko ni ana ni amɛkɛaaye amɛbua amɛhe, ni nɔ pɛ ni amɛaanyɛ amɛfee ji ni ‘amɛŋɔ amɛhiɛ amɛfɔ Nyɔŋmɔ nɔ ni amɛhiɛ faikpamɔi kɛ sɔlemɔi amli nyɔɔŋ kɛ shwane.’ (Kuku 5) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ aha amɛsɔlemɔi kɛha heloo gbɛfaŋ yelikɛbuamɔ lɛ hetoo yɛ? Kɛtsɔ asafo lɛ nɔ. Ato gbɛjianɔ jogbaŋŋ koni okulafoi ni sa lɛ nine ashɛ amɛdaa ŋmaa ni sa lɛ nɔ. Shi kɛji akɛ okulafo lɛ yɛ shika, aloo wekumɛi ni baanyɛ aye abua lɛ lɛ, belɛ nibii ni akɛyeɔ abuaa nɛɛ ahe ehiaaa—Kukuji 4, 16.
5. (a) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ okulafoi lɛ ateŋ mɛi komɛi baanyɛ afee mɛi ni ‘bɔɔ ahohwi’? (b) Ani gbɛnaa nii ka asafo lɛ nɔ akɛ amɛyɛ amɛbua mɛi ni tamɔ nɛkɛ?
5 Shi Paulo bɔ kɔkɔ akɛ: “Mɔ [Okulafo] ni bɔɔ ahohwi lɛ, ehiɛ ka moŋ, shi egbɔ [yɛ mumɔŋ].” (Kuku 6) Paulo etsɔɔɔ bɔ ni amɛteŋ mɛi komɛi ji, taakɛ Kingdom Interlinear lɛ wie he akɛ, “amɛdiɔ bɔlɛnamɔ mli akɔnɔ sɛɛ” lɛ. Ekolɛ mɛi komɛi kɛ “amɛbɔlɛnamɔ mli akɔnɔi” miiwuu ta aloo ‘lahoo eyi amɛhiɛ.’ (Kuku 11) Shi, taakɛ Liddell & Scott’s Greek. English Lexicon lɛ tsɔɔ lɛ, akɛ mɔ ko aaajie bɔlɛnamɔ mli akɔnɔ kpo lɛ hu tsɔɔ akɛ ekɛ ehe ewo ‘ogbɔjɔ shihilɛ aloo miishɛɛnamɔ fe nine mli aloo ekɛ ehe haa nɔ fɛɛ nɔ feemɔ.’ Ekolɛ mɛi komɛi miisumɔ ni amɛha asafo lɛ afee amɛ niiatsɛmɛi, asafo lɛ kɛ shika aha amɛ ni amɛkɛhe nibii ni tekeɔ nɔ, shihilɛ mli akɔnɔ taomɔ ni hiɛshikamɔ bɛ mli. Bɔ fɛɛ bɔ ni sane lɛ ji ha lɛ, Paulo tsɔɔ akɛ esaaa akɛ asafo lɛ yeɔ buaa gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ.
6, 7. kɛ shishigbɛ niŋmaa. (a) Mɛni ji ‘sɔɔmɔ ni ato naa ni akɛhaa lɛ’? (b) Mɛni hewɔ aŋmɛɛɛ gbɛ ni aye ebua mɛi ni yeko afii 60 lɛ? (d) Paulo ye bua okulafoi ni amɛdarako lɛ koni amɛkana fɔbuu “kojomɔ” yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
6 Kɛkɛ ni Paulo kɛɛ: “Akaŋɔ yoo okulafo ni nako aye afii nyɔŋmai ekpaa awo sɔɔmɔ ni akɛhaa mɛi yɛ shika gbɛfaŋ lɛ mli.” Yɛ Paulo gbii lɛ amli lɛ, abuɔ yoo ni eye fe afii 60 akɛ mɔ ni nyɛɛɛ akwɛ lɛ diɛŋtsɛ ehe, ni eka shi faŋŋ akɛ enyɛŋ ebote gbalashihilɛ mli hu.a Paulo kɛɛ: “Shi okulafoi ni darako lɛ [akɛ aaahala amɛ awo sɔɔmɔ lɛ mli lɛ] kaaŋɔ amɛ; ejaakɛ kɛ lahoo yi amɛhiɛ lɛ’ amɛjeɔ Kristo sɛɛ amɛyataoɔ gbalashihilɛ, ni amɛnaa kojomɔ, ejaakɛ amɛshɛ klɛŋklɛŋ hemɔkɛyeli lɛ amɛfɔ.”—Kukuji 9, 11, 12.
7 Eji akɛ “sɔɔmɔ ni akɛhaa” nɛɛ mli hegbɛ ha okulafoi ni darako lɛ kulɛ, mɛi komɛi kɛ oyaiyeli baakpɛ amɛyiŋ akɛ amɛbaahi shi akɛ oshijafoi. Ni beni be hoɔ lɛ, ebaawa kɛha amɛ akɛ amɛaaye ‘amɛbɔlɛnamɔ mli akɔnɔi’ anɔ ni amɛbaasumɔ ni amɛbote gbalashihilɛ mli, ‘amɛnaa kojomɔ yɛ klɛŋklɛŋ hemɔkɛyeli’ akɛ amɛaahi shi akɛ oshijafoi ni amɛshɛ amɛfɔ lɛ hewɔ. (Okɛto Jajelɔ 5:2-6 he.) Paulo jo nɛkɛ naagbai nɛɛ anaa foi, ejaakɛ ejaje ekoŋŋ akɛ, “Miisumɔ akɛ yei okulafoi ni darako lɛ agbã, ni amɛfɔ bii.”—Kuku 14.
8. (a) Paulo gbɛtsɔɔmɔi lɛ bu asafo lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Ani akwɛ okulafoi ni darako ni ehia amɛ lɛ loo hii ni amɛdara yɛ afii amli lɛ ahiamɔ nii hu nɔ?
8 Bɔfo lɛ hu tsi nɛkɛ hegbɛ nɛɛ naa eha mɛi ni yɔɔ Kristofoi anitsumɔi kpakpai yɛ be kakadaŋŋ mli Iɛ. (Kuku 10) No hewɔ lɛ, asafo Iɛ jeee hejɔlɔi aloo hiɛjoolɔi ‘amaŋ ni kɛ shika lɛɔ mɛi.’ (2 Tesalonikabii 3:10, 11) Shi hii ni amɛdara yɛ afii amli aloo okulafoi ni darako lɛ hu? Kɛ nɔ ko he bahia gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ asafo Iɛ kwɛɔ amɛnɔ yɛ amɛ aŋkroaŋkroi ahiamɔ nii anaa.—Okɛto 1 Yohane 3:17, 18 he.
9. (a) Mɛni hewɔ gbɛjianɔ ni atoɔ koni akwɛ mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ anɔ ŋmɛnɛ lɛ baafee nɔ ni yɔɔ sɔrɔto yɛ bɔ ni afee yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ he lɛ? (b) Nɔ ni Paulo wie he yɛ okulafoi ahe yɛ 1 Timoteo yitso 6 lɛ yeɔ buaa wɔ ni wɔyoɔ mɛni?
9 Eka shi faŋŋ akɛ gbɛjianɔtoo ni tamɔ nɛkɛ lɛ hi kɛha klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli asafoi lɛ ahiamɔ nii. Shi taakɛ The Expositor’s Bible Commentary lɛ kɛɔ lɛ: “Ŋmɛnɛ, akɛni inshuɔrans shika ni anaa, nitsumɔkpamɔ nyɔmɔwoo, kɛ nitsumɔ mli hegbɛi kɛ shika baa hewɔ lɛ, shihilɛ lɛ yɛ sɔrɔto kwraa.” Yɛ kwasafoŋ shihilɛ lɛ kɛ bɔ ni shika he sane lɛ yɔɔ hewɔ lɛ, shihilɛ lɛ etsake, ni efɔɔɔ kaa akɛ ehe miihia ni asafoi komɛi ana mɛi ni amɛdara lɛ agbɛi kakadaŋŋ yɛ asafo lɛ mli ni aye abua amɛ. Shi kɛlɛ, Paulo wiemɔi ni eŋma eha Timoteo lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔyoo akɛ: (1) Mɛi ni amɛdara lɛ anaagbai lɛ ji nɔ ni Asafo muu lɛ fɛɛ susuɔ he—titri lɛ onukpai lɛ. (2) Ákɛ esa akɛ ato mɛi ni amɛdara lɛ akwɛmɔ lɛ he gbɛjianɔ jogbaŋŋ. (3) Ákɛ nɛkɛ kwɛmɔ nɛɛ yɛ kɛha mɛi ni ehia amɛ lɛlɛŋ lɛ pɛ.
Akɛ Onukpai, Ni Haa Amɛhiɛ Hiɔ Amɛhiamɔ Nii Anɔ
10. Ŋmɛnɛ onukpai lɛ baanyɛ anyiɛ hiɛ yɛ mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ ahiamɔ nii anɔkwɛmɔ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10 Ŋmɛnɛ, mɛɛ gbɛ nɔ onukpai lɛ tsɔɔ ni amɛjieɔ miishɛɛ kpo yɛ mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ ahe? Amɛbaanyɛ ni yɛ be kɛ bei amli lɛ amɛkɛ mɛi ni amɛdara lɛ ahiamɔ nii ahe sane awo nibii ni amɛsusuɔ he yɛ amɛkpeei ashishi lɛ mli. Kɛ́ yelikɛbuamɔ pɔtɛɛ ko he miihia lɛ, amɛbaanyɛ amɛto gbɛjianɔ ni akɛ enɛ aha. Ekolɛ ehe ebahiaŋ ni amɛ diɛŋtsɛ amɛtsu enɛ, ejaakɛ yɛ be babaoo mli lɛ, mɛi pii yɛ ni miisumɔ ni amɛfee nakai—ni obalaŋtai lɛ fata he—yɛ asafo lɛ mli, ni miisumɔ ni amɛyɛ amɛbua. Shi, esa akɛ amɛkwɛ yelikɛbuamɔ ni akɛ haa amɛ lɛ nɔ jogbaŋŋ, ekolɛ amɛbaanyɛ amɛhala nyɛminuu ko ni ekwɛ bɔ ni ayeɔ abuaa mɔ lɛ ahaa lɛ nɔ.
11. Te onukpai lɛ aaafee tɛŋŋ ni amɛle nɔ ni he hiaa mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ?
11 Salomo wo ŋaa akɛ: “Bɔɔ mɔdɛŋ ni ole bɔ ni otooi lɛ yɔɔ.” (Abɛi 27:23) No hewɔ lɛ nɔkwɛlɔi baanyɛ aya ni amɛyasara mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ bɔni afee ni amɛnyɛ amɛle gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni amɛaatsɔ nɔ ‘amɛha amɛhiamɔ nii Iɛ ahia amɛ hu.’ (Romabii 12:13) Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko wie enɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: “Mɛi ni amɛdara yɛ afii amli nɛɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ amɛhiɛ efɔɔɔ mɔ ko nɔ, ni ooobi amɛ akɛ mɛni he hiaa ni afee lɛ, ejaaa. Nɔ ni hi fe fɛɛ moŋ ji ni oyoo nɔ ni esa akɛ afee ni otsu no he nii!” Nɔkwɛlɔi ni yɔɔ Japan lɛ ateŋ mɛi komɛi na akɛ ehe miihia ni akwɛ nyɛmiyoo ko ni eye afii 80 lɛ jogbaŋŋ. Amɛbɔ amaniɛ akɛ: “Agbɛnɛ wɔmiikwɛ koni mɔ ko ayasara lɛ shii enyɔ gbi kome, leebi kɛ gbɛkɛ kɛtsɔ saramɔ diɛŋtsɛ loo kɛtsɔ tɛlifon nɔ.”—Okɛto Mateo 25:36 he.
12. (a) Te onukpai lɛ aaafee tɛŋŋ ni amɛkwɛ ni asafoŋ kpeei ahe aba sɛɛnamɔ aha mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ? (b) Amɛbaanyɛ ni akɛ wiemɔi loo lalai ni amɔmɔ awo kpaai anɔ ni Asafo lɛ fee lɛ atsu nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
12 Nɔkwɛlɔi lɛ hu susuɔ bɔ ni ehe hiaa ni asafoŋ kpeei ahe aba sɛɛnamɔ aha mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ he. (Hebribii 10:24, 25) Ani tsɔne he miihia amɛteŋ mɛi komɛi? Ani mɛi komɛi ‘nuuu nii ni yɛ enɛ hewɔ lɛ amɛnuuu’ kpeei ni afeɔ lɛ shishi yɛ amɛtoiaŋ ni wa Iɛ hewɔ? (Mateo 15:10) Ekolɛ ehe baaba sɛɛnamɔ akɛ aaana toiŋ tsɔnei bibii ni baaha wiemɔ agbɛɛ jogbaŋŋ aha amɛ lɛ eko. Nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ asafoi pii haa helatsɛmɛi nuɔ nɔ ni yaa nɔ yɛ kpeei ashishi lɛ he yɛ amɛshiai kɛtsɔɔ tɛlifon nɔ. Mɛi krokomɛi hu mɔmɔɔ gbee lɛ amɛwoɔ kpaa nɔ kɛhaa mɛi ni he yeɔ waa ni amɛnyɛŋ amɛya lɛ—yɛ hei komɛi hu lɛ amɛheɔ nɛkɛ tsɔnei nɛɛ amɛhaa amɛ. Be mli ni awieɔ onukpai ahe nɛɛ, onukpa ko ni yɔɔ Germane lɛ kɛɛ: “Mitee miyasara onukpai pii ni amɛdara yɛ afii amli ni taa tɛlivishin hiɛ ni amɛkwɛɔ enɔ nibii ni yaa nɔ ni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ etswaaa amɛ emaaa shi kwraa yɛ mumɔŋ lɛ.” Mɛni hewɔ nyɛwooo amɛ hewalɛ ni amɛbo wiemɔi ni amɔmɔ awo kpaai anɔ ni Asafo lɛ efee lɛ moŋ toi, tamɔ nɔ ni Maŋtsɛyeli he lalai kɛ Biblia kanemɔi lɛ nɛkɛ yɔɔ nɔ lɛ?
13. Te aaafee tɛŋŋ aye abuɔ mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ ni amɛfee mɛi ni yɔɔ ekaa akɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi?
13 Nyɛmimɛi ni amɛdara yɛ afii amli yɛ asafo lɛ mli lɛ ateŋ mɛi komɛi etsɔmɔ mɛi ni amɛfɔɔɔ shiɛmɔyaa. Shi afii ni mɔ ko eye lɛ etsiii mɔ ko gbɛ koni ekajaje “maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa” lɛ. (Mateo 24:14) Mɛi komɛi baakpɛlɛ nine ni aaafɔ amɛ akɛ amɛkɛ amɛhe awo shiɛmɔ mli lɛ nɔ. Ekolɛ obaanyɛ otee suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha shiɛmɔ lɛ shi kɛtsɔ bo diɛŋtsɛ Oniiashikpamɔ yɛ shiɛmɔ mli ni ooogba amɛ lɛ nɔ. Kɛji akɛ tsũi atrakwei ni amɛaakwɔ lɛ baagba amɛnaa lɛ, too gbɛjianɔ ni amɛtsɔ tsɔnei ni akɛkwɔɔ tsũi lɛ anɔ aloo ni amɛaaya shiai ni jeee ŋwɛitsui lɛ amli. Shiɛlɔi komɛi hu baanyɛ ato gbɛjianɔ ni onukpai ni amɛdara yɛ afii amli nɛɛ afata amɛhe kɛya Biblia mli nikasemɔi anɔ—aloo amɛfee nikasemɔ lɛ yɛ mɔ ni eda nɛɛ shia.
14. kɛ akrabatsa lɛ. (a) Mɛni ji nɔ ni onukpai baanya afee kɛji akɛ nyɛminuu loo nyɛmiyoo ko ni eda yɛ afii amli bafee mɔ ni efi lɛ waa yɛ shika gbɛfaŋ? (b) Asafoi komɛi etsu shiɛlɔi ni amɛdara yɛ afii amli nɛɛ ahiamɔ nii ahe nii yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
14 ‘Shika lɛ hebuu nɔ ni.’ (Jajelɔ 7:12, NW) Ni kɛlɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni amɛdara yɛ afii amli lɛ ateŋ mɛi pii yɛ ni efi amɛ waa yɛ shika gbɛfaŋ shi amɛbɛ wekumɛi ni miisumɔ ni amɛye amɛbua amɛ. Ni kɛlɛ aŋkroaŋkroi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ miisumɔ moŋ ni amɛye amɛbua kɛ́ aha amɛle nɔ ni hiamɔ lɛ ji. (Yakobo 2:15-17) Onukpai lɛ hu baanyɛ akwɛ nɔ ni nɔyeli lɛ yɔɔ ni ekɛaaha aloo nitsumɔ mli hegbɛi loo sɛɛnamɔi komɛi, inshuɔrans, nitsumɔkpamɔ nyɔmɔwoo kɛ ekrokomɛi ni yɔɔ ni amɛnine baashɛ nɔ lɛ anɔ. Shikpɔji komɛi yɛ ni ewa akɛ nine aaashɛ nibii ni tamɔ nɛkɛ nɔ, ni nɔ ko bɛ ni aaanyɛ afee akɛ ja anyiɛ nɔkwɛmɔ nɔ ni yɔɔ 1 Timoteo yitso 5 lɛ sɛɛ koni ato gbɛjianɔ ni asafo muu lɛ fɛɛ aye abua. (Kwɛmɔ Organized to Accomplish Our Ministry baafai 122-3.)
Shiɛlɔi ni yɔɔ Nígeria lɛ ye bua daa gbɛgbalɔ ko ni eye afii 82 kɛ eŋa kɛ heloo gbɛfaŋ nibii. Beni nɔyeli lɛ to gbɛjianɔ akɛ ebaakumɔ tsu ni amɛyɔɔ mli lɛ, asafo lɛ fɔ nine etsɛ amɛ koni amɛbahi tsu ko ni ama afata Maŋtsɛyeli Asa lɛ he lɛ mli kɛyashi be mli ni aaato tsu kroko he gbɛjianɔ aha amɛ.
Yɛ Brazil nɛkɛ lɛ, asafo lɛ yatao helatsɛmɛi akwɛlɔ ko koni ekwɛ nyɛminuu ko kɛ eŋa ni amɛdara yɛ afii amli lɛ nɔ koni awo amɛ nyɔmɔ. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, akɛ nitsumɔ wo nyɛmiyoo ko dɛŋ koni ekwɛ ni shia lɛ mli atse, ehoo niyenii ni etsu amɛhiamɔ nii krokomɛi ahe nii. Asafo lɛ toɔ shika ko amɛmaa shi daa nyɔŋ nɔ amɛhaa enɛ.
15. (a) Ani husui komɛi yɛ yelikɛbuamɔ ni asafo lɛ baanyɛ ekɛha lɛ mli? (b) Ŋaawoo ni yɔɔ Luka 11:34 lɛ baanyɛ afee nɔ ni sa kɛha mɛi komɛi ni baafee keketee yɛ nibimɔ mli lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
15 Taakɛ eji yɛ klɛŋklɛŋ afi oha lɛ mli lɛ, nɛkɛ gbɛjianɔtoo nɛɛ yɛ kɛha mɛi ni sa ni ehe hiaa amɛ lɛlɛŋ lɛ. Gbɛnaa nii ko kaaa nɔkwɛlɔi lɛ anɔ akɛ amɛtsu nibii ni jara wawai ahe nii aloo nibii ni abiɔ ni tekeɔ nɔ ni esaaa lɛ. Ehe miihia ni mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ ‘aha amɛhiŋmɛi nɔ atse.’—Luka 11:34.
Akɛ Aŋkroaŋkro, Ni Miikwɛ Amɛhiamɔ Nii Anɔ
16, 17. (a) Mɛni hewɔ yɛ onukpai lɛ asɛɛ lɛ ehe hiaa ni mɛi krokomɛi hu ana mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ akwɛmɔ he miishɛɛ lɛ? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ shiɛlɔi ni bɛ deka lɛ baanyɛ ‘ahe be’ kɛha mɛi ni edara yɛ afii amli nɛɛ?
16 Be ko ni eho nɛ ni akɛ nyɛmiyoo ni eda yɛ afii amli yafɔ helatsamɔ he. Atao ehela lɛ ni ana akɛ ejɛ niyenii kpakpa ni enaaa. Onukpa ko ŋma akɛ, “Eji mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ateŋ mɛi pii susu ehiamɔ nii ahe kulɛ, ekolɛ enɛ baŋ lɛ nakai.” Hɛɛ, jeee onukpai lɛ pɛ ji mɛi ni esa akɛ amɛha amɛhiɛ ahi mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ ahiamɔ nii anɔ. Paulo kɛɛ: “Ejaakɛ gbɔmɔtso kome henii ji wɔ.—Efesobii 4:25.
17 Ŋwanejee ko bɛ he akɛ nyɛ diɛŋtsɛ nyɛgbɛnaa nii sɔrɔtoi lɛ etsɔ jatsu kɛha nyɛteŋ mɛi komɛi. Kɛlɛ, ‘kaafo nibii ni he hiaa bo pɛ lɛ amli shi moŋ, fo mɛi krokomɛi anɔ hu mli.’ (Filipibii 2:4) Kɛ oto gbɛjianɔ jogbaŋŋ yɛ oshihilɛ mli lɛ, obaanyɛ ‘ohe be’ yɛ be babaoo mli. (Efesobii 5:16) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ani obaanyɛ oyasara mɔ ni eda yɛ afii amli lɛ yɛ be mli ni okpa shiɛmɔ? Otsii lɛ anaagbee lɛ bafeɔ be ni haa amɛ kome too amɛhiɔ shi. Obalaŋtai hu baanyɛ amɛkɛ amɛhe awo hii ni amɛdara nɛɛ asaramɔ mli ni amɛtsu nitsumɔi sɔrɔtoi amɛha amɛ. Nyɛmiyoo ko ni obalaŋtai nɛɛ ateŋ mɔ ko ye bua lɛ lɛ sɔle akɛ: “Miidao shi Yehowa yɛ obalanyo fioo Nyɛminuu John hewɔ. Mɛɛ gbekɛ kpakpa po eji nɛkɛ.”
18. (a.) Mɛni hewɔ sane ni akɛ mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ aaagba lɛ baanyɛ afee nɔ ni wa fɛ bei komɛi amli lɛ? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ saramɔ loo sanegbaa ni yaa nɔ yɛ mɔ ni eda yɛ afii amli lɛ kɛ mɔ ni saraa lɛ lɛ teŋ lɛ aaafee nɔ ni baatswa amɛyi enyɔ lɛ fɛɛ ama shi?
18 Ani oŋaa mɛi ni amɛdara nɛɛ yɛ kpeei ashishi kɛkɛ ni esusuuu amɛhe? Ha wɔkpɛlɛ nɔ po akɛ ebɛ mlɛo akɛ okɛ mɔ ko ni etoiŋ wa aloo enyɛɛɛ egba sane jogbaŋŋ lɛ aaawie. Ní akɛni amɛgbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ nɔ miigbɔ lɛ, jeee mɛi ni amɛdara nɛɛ fɛɛ yɔɔ miishɛɛ. Shi kɛlɛ, “Tsuishitoo mumɔ hi.” (Jajelɔ 7:8) Kɛ obɔ mɔdɛŋ fioo lɛ, ‘sanegbaa diɛŋtsɛ ni aaaka nyɛteŋ’ lɛ baaje shishi. (Romabii 1: 12) Bɔɔ mɔdɛŋ ni ogba odaseyeli mli niiashikpamɔ ko. Okɛlɛ agba sane ko ni ŋɔɔ ni okane yɛ Buu-Mɔɔ lɛ loo Awake! lɛ mli. Aloo nɔ ni fe no lɛ, bo lɛ toi. (Okɛto Hiob 32:7 he.) Mɛi ni amɛdara Iɛ yɛ saji babaoo ni amɛaagba kɛ oŋmɛ amɛ gbɛ. Onukpa ko kpɛlɛ nɔ akɛ: “Nakai nyɛminuu ni eda yɛ afii amli lɛ ni miyasara lɛ lɛ ye bua mi babaoo diɛŋtsɛ.”
19. (a) Mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ ni wɔɔsusu amɛhe lɛ mli kpãa kɛyashɛɔ namɛi anɔ? (b) Mɛni ji gbɛi anɔ ni Wɔɔtsɔ wɔye wɔbua wekui ni kwɛɔ fɔlɔi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ?
19 Ani esaaa akɛ wɔkpãa bɔ ni wɔsusuɔ mɛi ni amɛdara lɛ ahe lɛ mli kɛyashɛɔ wekui ni kwɛɔ amɛnɔ lɛ hu nɔ? Nyɛminuu ko kɛ eŋa ni kwɛɔ amɛfɔlɔi ni amɛdara lɛ anɔ lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Ni amɛaawo wɔ hewalɛ moŋ lɛ, mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli ateŋ mɛi komɛi ebatsɔmɔ mɛi ni wieɔ shiɔ wɔ. Nyɛmiyoo ko kɛɛ: ‘Kɛ̃ obaaa kpee lɛ, ohe baaye yɛ mumɔŋ!’ Shi esumɔɔɔ ni efee nɔ ko ni ekɛye ebua wɔ koni wɔya kpeei babaoo.” Nɔ ni jeɔ mɔ nijiaŋ wui hu ji shiwoi foji tamɔ, Kɛ́ yelikɛbuamɔ ko he miihia bo lɛ, ha male. Yɛ bei babaoo mli lɛ nɔ ni enɛɛmɛi fɛɛ tsɔɔ ji ni okɛɛ akɛ, “Nyɛyawarea la ni nyɛyayea nii nyɛtɔrɔa.” (Yakobo 2:16) Kwɛ bɔ ni ehi moŋ akɛ oootsu nɔ ni otaoɔ ofee lɛ he nii! Wu kɛ ŋa ko bɔ amaniɛ akɛ: “Nanemɛi lɛ eye ebua wɔ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ! Amɛteŋ mɛi komɛi kwɛɔ wɔnyɛ awo lɛ nɔ gbii komɛi bɔni afee ni wɔjɔɔ wɔhe fioo. Mɛi krokomɛi hu kɛ lɛ yaa Biblia mli nikasemɔi anɔ. Ni kɛ mɛi krokomɛi bi wɔ bɔ ni eyaa nɔ ehaa lɛ, ewoɔ wɔ hewalɛ waa.”
20, 21. Mɛni ji nɔ ni mɛi ni amɛdara lɛ baanyɛ afee ni amɛkɛye amɛbua mɛi ni kwɛɔ amɛnɔ lɛ?
20 Kɛ asusu fɛɛ he lɛ, wɔkwɛɔ wɔteŋ mɛi ni amɛdara lɛ anɔ jogbaŋŋ. Shi, mɛni ji nɔ ni Odasefoi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ diɛŋtsɛ baanyɛ afee koni akɛ miishɛɛ atsu nitsumɔ nɛɛ shi jeee kɛ ntsɔidaamɔ? (Okɛto Hebribii 13:17 he.) Na gbɛjianɔ ni onukpai lɛ toɔ kɛhaa okwɛmɔ lɛ he miishɛɛ. Tsɔɔmɔ oshidaa kɛ hiɛsɔɔ oha nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ kɛ ejurɔ fɛɛ ejurɔ ni afeɔ ahaa bo lɛ, kwa mɔ ni biɔ nibii babaoo kɛ mɔ ni wieɔ shiɔ nii ni oootsɔ. Ni eyɛ mli akɛ gbɔlɛ be mli piŋmɔi lɛ yɛ diɛŋtsɛ moŋ, shi bɔɔ mɔdɛŋ ni ojie miishɛɛ su kɛ jwɛŋmɔ kpakpa kpo.—Abɛi 15:13.
21 Anu ni onukpai pii miikɛɛ akɛ, ‘Nyɛmimɛi Iɛ ebɔ mɔdɛŋ jogbaŋŋ. Eji jeee amɛ kulɛ, mileee nɔ ni manyɛ mafee po.’ Ni kɛlɛ, gbɛnaa nii titri kɛha mɛi ni amɛdara yɛ afii amli nɛɛ akwɛmɔ lɛ ka amɛbii anɔ. Mɛni yɔɔ enɛ mli, ni mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ atsu hiamɔ nii nɛɛ he nii yɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ nɔ?
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ajie kɛjɛ June 1, 1987 Watchtower lɛ mli.
3 Mose 27 :1-7 wieɔ kpɔmɔ ni akpɔɔ aŋkroaŋkroi ‘ni amɛwo shi’ (kɛtsɔ kitakamɔ nɔ) kɛjɛɔ sɔlemɔwe lɛ akɛ apaafoi lɛ he. Nɛkɛ kpɔmɔ Jara nɛɛ yɛ sɔrɔto yɛ afii anaa. Kɛ mɔ ko ye afii 60 lɛ, jara lɛ baa shi kwraa, ejaakɛ eka shi faŋŋ akɛ mɔ ni eye afii ni tamɔ nakai lɛ nyɛŋ atsu nii waa tamɔ bɔ ni obalanyo baanyɛ atsu. The Encyclopaedia Judaica lɛ kɛɔ lolo akɛ:. “Taakɛ Talmud lɛ kɛɔ lɛ, gbɔlɛ be . . . jɛɔ shishi yɛ afi 60.”
Ani Okaiɔ?
◻ Mɛɛ gbɛjianɔ ato yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli aha okulafoi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ?
◻ Te nɔkwɛlɔi aaafee tɛŋŋ ni amɛto mɛi ni amɛdara yɛ asafo lɛ amli lɛ akwɛmɔ he gbɛjianɔi
◻ Mɛɛ gbɛ nɔ aŋkroaŋkroi aaatsɔ ni amɛjie miishɛɛ ni amɛyɔɔ yɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni amɛdara yɛ afii amli yɛ asafo lɛ mli lɛ kpo?
◻ Mɛni mɛi ni amɛdara lɛ baanya afee ni amɛkɛye amɛbua mɛi ni kwɛɔ amɛ lɛ?
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 11]
Mɛi ni Amɛdara Iɛ Ayelikɛbuamɔ—Nɔ Ní Mɛi Komɛi Feɔ
Asafo ko ni yɔɔ Brazil na gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni amɛaatsɔ nɔ amɛkwɛ nyɛminuu ko ni hiɔ shi yɛ he ko ni bɛŋkɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ gbɔmɔtsoŋ hiamɔ nii anɔ. Woloŋ nikasemɔ kuu ni akɛ asa lɛ nɔ bɛɛmɔ ewo amɛdɛŋ lɛ hu bɛɔ eshia lɛ.
Asafo kroko ni yɔɔ jɛmɛ na gbɛ ni yɔɔ mlɛo ni amɛaatsɔ nɔ amɛha nyɛminuu ko ni eje kpa lɛ kɛ ehe awo Teokrase Sɔɔmɔ Skul lɛ mli daa. Kɛ be shɛ ni ebaawie lɛ, ahaa nyɛminuu ko ŋɔɔ shiɛlɔi enyɔ loo etɛ kɛyaa eŋɔɔ. Ajeɔ kpee kuku ko shishi kɛ sɔlemɔ, kɛkɛ lɛ nyɛminuu nɛɛ eha ewiemɔ lɛ. Awoɔ lɛ ŋaa bɔ ni sa. Mɛɛ hewalɛwoo nɛkɛ saramɔ nɛɛ ji nɛkɛ! Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi eto okadi kpakpa yɛ hiɛnyiɛmɔ mli. Asafo ko yɛ ni nyɛminuu ko ni eda yɛ afii amli eka shwiili mli ni ebafee mɔ ni etsɛɛɛ ni emli fuɔ ni yɛ enɛ hewɔ lɛ afɔɔɔ lɛ saramɔ.
Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ to gbɛjianɔ koni ejie sini ni ejieɔ ehaa asafoi lɛ etsɔɔ ekome. Nɔ ni nyɛminuu ni eda yɛ afii amli lɛ na lɛ ha ewere hoo ehe. Nɔkwɛlɔ lɛ kɛɛ: “Mina miishɛɛ waa diɛŋtsɛ be mli ni mina bɔ ni jwɛŋmɔ fioo ni ooogbala kɛaaba mɔ ko nɔ kɛ suɔmɔ aaanyɛ atsu lɛ hewɔ.” Nyɛmimɛi komɛi ni ji onukpai ni yɔɔ Nigeria lɛ yasara nyɛminuu ko ni eda yɛ afii amli ni amɛwieɔ akɛ ehɛ miiye waa. Amrɔ nɔŋ pɛ kɛkɛ ni akɛ lɛ tee helatsamɔ he. Ana akɛ tsofafeemɔ babaoo he miihia nyɛminuu ni eda yɛ afii amli nɛɛ, shi enyɛŋ ewo nyɔmɔ. Beni abɔ asafo lɛ amaniɛ lɛ. shiɛlɔi lɛ bua shika ni fa naa koni akɛwo nyɔmɔ lɛ. Nyɛmimɛi onukpai enyɔ to naa koni amɛkɛ lɛ aya helatsamɔ he lɛ, eyɛ mli akɛ enɛ bi ni amɛbi gbɛ kɛjɛ amɛnitsumɔ mli. Shi amɛna miishɛɛ beni nyɛminuu nɛɛ na hewalɛ ni ekɛ ehe wo gbɛgbalɔi awamɔ mli aaahu kɛyashi be mli ni egbo yɛ afii ejwɛ sɛɛ lɛ.
Yɛ Philippines hu lɛ, nyɛmiyoo ko ni eda yɛ afii amli bɛ weku. Asafo lɛ to gbɛjianɔ koni amɛkwɛ enɔ yɛ afii etɛ ni ehe ye lɛ mli. Amɛto gbɛjianɔ koni ena shihilɛ he fioo, amɛhaa lɛ niyenii daa, ni amɛkwɛɔ egbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ nɔ.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]
Mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ ana woo ni wɔkɛhaa mɛi ni amɛdara yɛ wɔ asafo lɛ mli lɛ mli gbɛfaŋnɔ
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 13]
“No hewɔ lɛ, mibii, nyɛboa mi toi! Ejaakɛ ajɔɔ mɛi ni nyiɛɔ migbɛi lɛ anɔ lɛ! Nyɛboa tsɔsemɔ toi ni nyɛle nii, ni nyɛkakwaa lɛ kwraa! Ajɔɔ gbɔmɔ ni boɔ mi ni ebuɔ migboi lɛ anaa daa ni emɛɔ yɛ mishinaatsei lɛ ahe lɛ. Ejaakɛ mɔ ni aaana mi lɛ ena wala, ni ehiɛ aaaba nyam yɛ Yehowa hiɛ.”—Abɛi 8:32-35.