Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w88 12/1 bf. 3-4
  • Okadi Lɛ—Ani Ona?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Okadi Lɛ—Ani Ona?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • “Naagbee Gbii” lɛ kɛ Maŋtsɛyeli LƐ
    “Ha Omaŋtsɛyeli lɛ Aba”
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
w88 12/1 bf. 3-4

Okadi Lɛ​—Ani Ona?

“ŊSHƆ shishi tawuu lɛlɛ kɛ ehiɛ kokloo lɛ ka ŋshɔ lɛ shishi diŋŋ, ni ŋshɔkei ni kuɔ waa yɛ ŋshɔ ni efee hamahama nɛɛ yiteŋ lɛ nyɛɛɛ atsi lɛ. Fɔlɔ ko ni yɔɔ nu shishi lɛlɛ nɛɛ yiteŋ gbɛ lɛ naa gbele, ni okplɛm ko ni ekɛlɛ fe ninetalɔi 30 ni etimɔ hu fe ninetalɔi 4 1/2 fa kpo kɛ foi kɛkwɔ kɛba nu Iɛ yiteŋ gbɛ. Okplɛm nɛɛ je egbɛfaa lɛ shishi ni kɔɔyɔɔ ni atsi naa ji nɔ ni tsiɔ eyisɛɛ, shi yɛ be mli ni efa kpo kɛjɛ nu Iɛ mli pɛ kɛkɛ ni emli tsɔne Iɛ bɔi gbɛɛmɔ, ni okplɛm lɛ fa kpo kɛ gbɛɛmɔ ni naa wa.”

Nɛkɛ niianaatsɔɔmɔ ni kɔɔ okplɛm ko ni atswa kɛjɛ ŋshɔ shishi tawuu lɛlɛ ko nɔ nɛɛ, ni jeɔ kpo yɛ wolo Rockets, Missiles and Spacecraft ni Martin Keen ŋma nɛɛ mli lɛ kɛ shishinumɔ haa yɛ blema gbalɛ ni kɔɔ jeŋ haomɔ bei ni baaba yɛ “ŋshɔkei agbɛɛmɔ” hewɔ lɛ he. (Luka 21:26) Ŋshɔ shishi lɛji anɔ okplɛmii ni atswiaa nɛɛ ahe gbeyeishemɔ lɛ etee hiɛ kɛyashɛ nɛgbɛ?

Taakɛ wolo Jane‘s Fighting Ships 1986-87 lɛ tsɔɔ lɛ, Britania, China, France, Soviet Union ni ji Russia kɛ U.S. America yɛ nɛkɛ ŋshɔ shishi lɛji ni atswiaa okplɛmii kɛjɛɔ amɛnɔ nɛɛ 131 ni miitsu nii. Maŋtiase ko kwraa bɛ ni amɛnyɛɛɛ amɛshɛ jɛmɛ, ni hei ni tuŋtɛi lɛ yashɛɔ lɛ kɛ maji ni atswiaa kɛyaa nɔ nɛɛ amli jekɛmɔ shɛɛɛ shitoo kome. Ekomɛi po yɛ ni tuŋtɛi ni yɔɔ mli lɛ “baanyɛ afite shikpɔji ni he ni amɛyɔɔ Iɛ jekɛmɔ ji shitoi 5,000” taakɛ bɔ ni The Guinness Book of Record lɛ tsɔɔ lɛ. Ni nɔ ni ehiii fe fɛɛ lɛ, mɛi komɛi wieɔ akɛ tuŋtɛi ni yɔɔ nɛkɛ ŋshɔ shishi lɛji ni atswiaa okplɛmii kɛjɛɔ amɛnɔ nɛɛ ekome mli Iɛ baanyɛ aha nɔ ni atsɛɔ Iɛ akɛ nuklea tɛi Iɛ aba ni ebaakpata wala fɛɛ hiɛ kɛjɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ! Nɛkɛ ŋshɔ shishi lɛji nɛɛ ni yɔɔ hei ni jɛkɛ lɛ akudɔmɔ ji naagba kroko hu. Asheɔ gbeyei akɛ oyaiyeli ni akɛaafee nɔ ko yɛ nɛkɛ ŋshɔ shishi lɛji nɛɛ ekome mli lɛ baanyɛ ekɛ nuklea ta ko ni baakpata wala fɛɛ hiɛ aba.

Mɛi babaoo kɛ gbɛkpamɔ ni yɔɔ gbeyei nɛɛ tsaa Yesu Kristo gbalɛ mli okadi lɛ nɔ. Ani eeenyɛ eba akɛ wɔ yinɔ nɛɛ ji nɔ ni naa nɛkɛ okadi nɛɛ mlibaa lɛ? Anɔkwalei lɛ haa hetoo akɛ hɛɛ. Ni enɛ tsɔɔ akɛ kpɔmɔ kɛmiijɛ nuklea tawuu he gbeyeiwoo mli lɛ ebɛŋkɛ. (Luka 21:​28, 32) Wɔkɛ nɛkɛ gbɛkpamɔ kpakpa nɛɛ miifɔ bo nine ni okɛsusu okadi lɛ mlibaa he odaseyeli lɛ he. Aŋmala okadi lɛ he kadimɔ nii otii Iɛ ekomɛi kɛ nibii ni kɔɔ emlibaa he yɛ wɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ lɛ yɛ sane ni tsa nɔ nɛɛ mli.

“Maŋ aaate shi awo maŋ, ni maŋtsɛyeli hu aaate shi awo maŋtsɛyeli.”(Luka 21:⁠10)

Kɛjɛ 1914 kɛbaa nɛɛ, gbɔmɛi fe 100,000,000 egboi yɛ tai amli. Jeŋ Ta l je shishi yɛ 1914 ni maji 28 kɛ amɛhe wo mli, ni akaneee shikpɔji babaoo ni Europa maji lɛ yeɔ amɛnɔ yɛ nakai gbii Iɛ amli Iɛ agbeee yi. Maji fioo ko pɛ hi shi ni amɛkɛ amɛhe wooo mli. Mɛi ni yifalɛ fe 13,000,000 laaje amɛwala, ni asraafoi ni yifalɛ fe 21,000,000 na pilamɔi yɛ ta Iɛ mli. No sɛɛ hu ni Jeŋ Ta ll ba, ni no kpata nii ahiɛ babaoo fe klɛŋklɛŋ nɔ lɛ. Ni kɛjɛ no sɛɛ kɛbaa nɛɛ hu? South Africa adafitswaa wolo The Star ni tsɛ wiemɔ yisɛɛ kɛjɛ London Sunday Times lɛ mli Iɛ wie yɛ saneyitso “Wars of the World” (Tai ni Awu yɛ Je Lɛŋ) Iɛ mli akɛ: “Je lɛŋ maji fɛɛ amlijaa ejwɛ mli ekome kɛ amɛhe miiwuu ta amrɔ nɛɛ.”

“Ni hɔmɔ . . . aaaba.”(Luka 21:⁠11)

Efɔɔ kaa akɛ tai kɛ hɔmɔ baa. Ni nakai nɔŋŋ Jeŋ Ta l hu fee. Hɔmɔ ni naa wa waa ba yɛ ta be lɛ mli. Ni kɛjɛ no sɛɛ nɛɛ hu? Wolo krɛdɛɛ ko ni atsɛɔ Iɛ The Challenge of Internationalism​—Forty Years of the United Nations (1945-1985) Iɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Yɛ be mli ni mɛi aaafee akpekpei 1,650 naaa niyenii kpakpa aye yɛ 1950 Iɛ, amɛyibɔ lɛ shɛ akpekpei 2,250 yɛ 1983; yɛ wiemɔ kroko mli Iɛ, amɛyifalɛ lɛ etee hiɛ kɛ mɛi akpekpei 600 aloo oha mlijaa 36.” Hɔmɔ ko ni naa wa nyiɛ nu hɔmɔ ni ba Afrika nyɛsɛɛ nɛɛ Iɛ sɛɛ. Wolo tɛtrɛɛ ni atsɛɔ lɛ Newsweek lɛ bɔ amaniɛ akɛ, “yɛ afi kome mli lɛ, Etiopia okwaafoi ni amɛyifalɛ miihe ashɛ akpeiakpe 1 kɛ Sudan gbekɛbii 500,000 gboi.” Mɛi akpei abɔ ni jɛ maji krokomɛi anɔ hu gboi.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 4]

Okadi lɛ​—Mɛni no Tsɔɔ?

Mɛi akpekpei abɔ yɛ, ni yɛ be mli ni amɛsusuɔ okadi lɛ he yɛ afii ohai nyɔŋmai enyɔ nɛɛ yinɔsane mli lɛ, ekɔneɔ amɛyiŋ yɛ emlibaa he. (Agbɛnɛ hu kwɛmɔ Mateo, yitso 24 kɛ Marko, yitso 13) 1914 yinɔ lɛ ji nɔ ni akadi lɛ lɛlɛŋ. Nɔ ji yinɔ ni Yesu wiemɔi nɛɛ amlibaa ni ji enyɔ lɛ kɔɔ ehe: “Nɛkɛ yinɔ nɛɛ hoŋ, ja nibii nɛɛ fɛɛ eba mli da.” (Luka 21:32 New World Translation) Adesai akpɔmɔ kɛmiijɛ naagbai ni haoɔ amɛ lɛ mli Iɛ fata “nibii nɛɛ fɛɛ” lɛ ahe.

Yesu ma nɔ mi eha esɛɛnyiɛlɔi lɛ akɛ: “Shi beni nibii nɛɛ aaatsɔ naa shi lɛ, no lɛ nyɛkwɛa ŋwɛi ni nyɛholea nyɛyitsei anɔ, ejaakɛ nyɛkpɔmɔ lɛ ebɛŋkɛ . . . Beni nyɛaana akɛ nibii nɛɛ etsɔ naa shi lɛ, nyɛnaa nyɛlea akɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ eshɛ eta.” Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ, ni ji jeŋ nɔyeli ni nɔ kwɔ fe adesai anɔ lɛ baatsake shikpɔŋ nɛɛ ni efee lɛ paradeiso ni kpɛteɔ jeŋ fɛɛ. No hewɔ lɛ, akɛni okadi lɛ eba mli anɔkwale hewɔ lɛ, nakai nɔŋŋ kpɔmɔ lɛ hu baaba mli. Taakɛ 21:​28, 31; Lala 72:​1-8.

Ekolɛ osusuko nɛkɛ gbalɛ mli okadi nɛɛ he da. Wɔmiiwo bo hewalɛ ni oya nɔ ni osusu Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he daa. Enɛ ni ooofee lɛ baaye abua bo ni onu Nyɔŋmɔ yiŋtoi kɛha adesai lɛ shishi babaoo. Kɛtsɔ nakai feemɔ nɔ lɛ obaale nɔ ni Yehowa taoɔ yɛ mɛi ni ‘ebaahere amɛ yiwala’ kɛya shikpɔŋ nɔ Paradeiso ni baa lɛ mli lɛ ahe.​—Lala 37:​10, 11; Zefania 2:​2, 3; Kpojiemɔ 21:​3-5.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje