Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w89 2/15 bf. 18-20
  • Ani Bo Diɛŋtsɛ Osusumɔ He Hiaa Fe Fɛɛ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Bo Diɛŋtsɛ Osusumɔ He Hiaa Fe Fɛɛ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Ketiafoo He Sanebimɔi
  • Akɛ Yiŋkpɛɛ Ha
  • Mɛni Obaafee?
  • Ketiafoo Ani Etsɔɔ Akɛ Mɔ Eshɛ Nuu?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2007
  • Mra Be Mli Kristofoi lɛ kɛ Mose Mla Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
  • Nyɛdamɔa Shi Shiŋŋ Yɛ Kristofoi Aheyeli Mli!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1990
  • Nyɛfea Nibii Fɛɛ Nyɛhaa Sanekpakpa Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
w89 2/15 bf. 18-20

Ani Bo Diɛŋtsɛ Osusumɔ He Hiaa Fe Fɛɛ?

ADAFITSWAA wolo ko mli saneyitso ji “Sɔlemɔ Hee lɛ Mli Egba Enyɔ yɛ Hii ni kɛ Hii Feɔ Yakayaka Nii ni Ahalaa Amɛ Akɛ Osofoi lɛ He.” Adafitswaa sane lɛ mli amaniɛbɔɔ lɛ tee nɔ etsɔɔ bɔ ni mligbalamɔ ni ka Church of England lɛ mli yɛ osɔfoi ni etsɔmɔ hii ni kɛ hii feɔ yakayaka nii he sane lɛ mli wa ha.

Osɔfo ni lɛ ekwɛɔ ni ahalaa osɔfoi ahaa sɔlemɔ lɛ kɛɛ: “Gbɛhe yɛ sɔlemɔ lɛ mli kɛha hii ni kɛ hii feɔ yakayaka nii.” Yɛ ejwɛŋmɔ naa lɛ, nuu kroko ni ekɛ enaanyo nuu feɔ yakayaka nii ni ‘yeɔ anɔkwa ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ enɔ’ yɛ wekukpaa ni ka ekɛ nuu kroko lɛ teŋ lɛ yɛ hegbɛ akɛ ahalaa lɛ akɛ osɔfo.

Sɔlemɔ lɛ mli osɔfo kroko ko hu kɛɛ: “Osɔfo ni kɛ ehe woɔ hii kɛ hii ayakayaka nifeemɔ mli lɛ ji esha, ni esa akɛ eŋmɛɛ osɔfoyeli lɛ he.” Enuɔ he akɛ esa akɛ osɔfoi ajeŋba afee nɔ ni nɔ kwɔ ni feɔ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa yɛ amɛ jeŋba mli nibii fɛɛ mli.​—The Sunday Times, London, November 8, 1987.

Ŋwanejee ko bɛ he akɛ hii nɛɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ heɔ yeɔ akɛ esusumɔ ja. Shi ani esa akɛ mɔ diɛŋtsɛ susumɔ afee naagbee hewalɛ yɛ saji ni he hiaa babaoo lɛ amli? Ekolɛ obaakɛɛ akɛ hɛɛ, ni oma nɔ mi akɛ “mɔ fɛɛ mɔ yɛ hegbɛ ni etsɔɔ lɛ diɛŋtsɛ esusumɔ loo ejwɛŋmɔ.”

Ni kɛlɛ, susumɔ mumɔ naa wiemɔi enyɔ ni jɛ Biblia lɛ mli nɛɛ ahe: “No hewɔ lɛ agbɛnɛ nyɛhaa wɔtiua hejɔlɛ nibii kɛ nibii ni wɔkɛaaha wɔnanemɛi anane amɔ shi moŋ.” “Shi anyɛmimɛi, miikpa nyɛ fai . . . akɛ nyɛnaabu afee ekome ni mligbalamɔi akaba nyɛteŋ, shi moŋ nyɛ fɛɛ nyɛyitsoŋ kɛ nyɛjwɛŋmɔ afee ekome.”​—Romabii 14:​19; 1 Korintobii 1:⁠10.

No hewɔ lɛ mɛni, kɛji akɛ bo akɛ Kristofonyo lɛ, ona akɛ ewa akɛ okɛ Kristofoi asafo lɛ aaakpa gbee yɛ sane ko ni he hiaa lɛ he? Te ooofee onii yɛ enɛ he oha tɛŋŋ koni anyɛ ahiɛ asafo lɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ ni he hiaa lɛ mli?​—Mateo 5:9; 1 Petro 3:⁠11.

Susumɔ shihilɛ ko ni te shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi asafo lɛ mli yɛ be mli ni mɛi komɛi susu akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ susumɔi ji nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ he okwɛ. Kwɛmɔ nɔ ni yɛ naagbee lɛ ejɛ enɛ mli eba ni obi bo diɛŋtsɛ ohe akɛ: ‘Eji miyɛ jɛmɛ kulɛ, mɛni mafee?’

Ketiafoo He Sanebimɔi

Yɛ afi 36 Ŋ.B. lɛ, ahe Jeŋmajiaŋbii ni efoko ketia lɛ awo Kristofoi asafo lɛ mli. Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ esaa bɔfo Petro kɛha naakpɛɛ sane nɛɛ moŋ, shi Petro kɛ mɛi ni fata ehe lɛ anaa kpɛ amɛhe beni amɛna ni afɔse mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ashwie gbɔmɛi ni efoko ketia lɛ anɔ lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:​1-16, 34-48) Kristofoi ni ji Yudafoi pii na akɛ enɛ wa akɛ amɛaakpɛlɛ nɔ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yudafoi Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi “ni fiɔ ketiafoo sɛɛ” lɛ wie shi Petro akɛni ekɛ gbɔmɛi ni afoko amɛ ketia eyabɔ lɛ hewɔ.​—Bɔfoi lɛ Asaji 11:​2, 3.

Mɛni gbaa mɛi ni wieɔ shiɔ nɛɛ anaa lɛ? Ejaakɛ aaafee afii 2,000 ni eho nɛ ni ketiafoo efee okadi kɛha wekukpaa krɛdɛɛ ni ka mɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ. Beni Yehowa Nyɔŋmɔ fa Abraham akɛ efo hii fɛɛ ni ji eshiabii lɛ ketia lɛ, E-kɛɛ: “Enɛ ji kpaŋmɔ ni nyɛtoa yɛ mi kɛ nyɛ kɛ oseshibii ni aaaba yɛ osɛɛ lɛ ateŋ . . . ni etsɔ naanɔ kpaŋmɔ.” (1 Mose 17:​10-13) Ketiafoo tee nɔ efee nɔ ko ni he hiaa Yudafoi lɛ waa yɛ no sɛɛ afii ohai babaoo mli. Amɛteŋ mɛi pii nu he akɛ foolɔ ni mɔ ko ji lɛ tsɔɔ akɛ ehe tseee. (Yesaia 52:⁠1) Amɛnu he akɛ esaaa akɛ Nyɔŋmɔ bii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ Jeŋmajiaŋbii ni he tseee ni afoko amɛ ketia lɛ naa nɔ ko feemɔ.

Yɛ afi 49 Ŋ.B. lɛ, bɔfo Paulo kɛ “ketiafoo sɛɛfilɔi” nɛɛ ateŋ mɛi komɛi kpe yɛ Antiokia yɛ Siria. Yɛ eklɛŋklɛŋ maŋsɛɛ sanekpakpashiɛmɔ gbɛfaa lɛ naagbee lɛ, ebɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ “egbele hemɔkɛyeli shinaa eha jeŋmaji [ni efoko ketia] lɛ” he sane etsɔɔ amɛ. Etamɔ nɔ ni efee faŋŋ kɛha lɛ akɛ ehe ehiaaa ni afo nɛkɛ gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji lɛ amli lɛ ketia. Shi hii komɛi yɛ Yudea, ni esoro amɛsusumɔ loo jwɛŋmɔ. Amɛkɛɛ akɛ: “Kɛji afolɔɔɔ nyɛ ketia yɛ Mose gbɛnaa lɛ naa lɛ, anyɛŋ nyɛyiwala ahere.” Amɛnu he akɛ ketiafoo he miihia kɛha yiwalaheremɔ, ni akɛ esa akɛ afo Jeŋmajiaŋbii fɛɛ ni tsakeɔ kɛbaa Kristojamɔ mli lɛ ketia.​—Bɔfoi lɛ Asaji 14:​26–15:⁠1.

Henumɔi ni mli wa yɛ sane nɛɛ mli. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ amɛtao naataomɔi ni tsɔɔ mɔ yiŋ koni amɛkɛfi amɛsusumɔ lɛ sɛɛ. Te aaafee tɛŋŋ abaa asafo lɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ yi? Yɛ be mli ni asusu sane lɛ he be kakadaŋŋ mli lɛ, Antiokia asafo lɛ “to akɛ Paulo kɛ Barnaba kɛ amɛteŋ mɛi krokomɛi hu aya bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ ni yɔɔ Yerusalem lɛ aŋɔɔ yɛ nɛkɛ sane nɛɛ hewɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 15:⁠2) Awooo ŋaa ko akɛ yɛ sane ni he hiaa ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, mɔ fɛɛ mɔ yɛ hegbɛ akɛ emɔɔ esusumɔ mli. Nɛkɛ Kristofoi nɛɛ yɛ heshibaa kɛ anɔkwayeli babaoo kɛha teokrase gbɛjianɔtoo lɛ akɛ amɛaatao yiŋkpɛɛ kɛaajɛ kuu ni tsɔɔ amɛ nii ni hiɛ hewalɛ lɛ adɛŋ.​—1 Korintobii 14:​33, 40; Yakobo 3:​17, 18; 1 Petro 5:​5, 6.

Akɛ Yiŋkpɛɛ Ha

Bɔfoi lɛ kɛ onukpai lɛ ni yɔɔ Yerusalem (ni eka shi faŋŋ akɛ ale amɛ akɛ nɔyeli kuu ni yɔɔ klɛŋklɛŋ Kristofoi asafo lɛ mli lɛ) kwɛ Ŋmalɛi ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ mli jogbaŋŋ ni amɛti bɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ekudɔ saji yɛ afii 13 ni etsɔ hiɛ kɛho lɛ mli lɛ fɛɛ mli. Mɛni ji amɛyiŋkpɛɛ? Kɛha Jeŋmajiaŋbii ni atsakeɔ amɛ lɛ, ketiafoo he ehiaaa kɛha yiwalaheremɔ (Bɔfoi lɛ Asaji 15:​6-29) Naa gbɛtsɔɔmɔ ni mli ka shi faŋŋ ni akɛbaato nɔ ni mɔ ko diɛŋtsɛ susuɔ lɛ najiaŋ.

Asafoi ni bo nɛkɛ gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ toi lɛ “na hewalɛ yɛ hemɔkɛyeli mli, ni amɛyi faa daa nɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 16:​4, 5) Shi mɛi komɛi ekpɛlɛɛɛ nɔyeli kuu lɛ yiŋkpɛɛ lɛ nɔ. Amɛtee nɔ amɛhe amɛye akɛ amɛsusumɔi lɛ ji nɔ ni ja ni akɛ Mose Mla lɛ nɔyeli he hiaa kɛha yiwalaheremɔ. Kulɛ mɛni obaafee? Amɛbafee gbɔmɛi ni he yɔɔ oshara, ni kɛ mligbalamɔ baa Kristofoi lɛ ateŋ. Susumɔ ŋaawoo ni bɔfo Paulo kɛha yɛ no sɛɛ afii 15 yɛ be mli ni ebɔɔ mɔdɛŋ ni ebu anɔkwa Kristofoi lɛ ahe kɛjɛ henɔwolɔi ni diɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛ susumɔi asɛɛ lɛ ahe lɛ he okwɛ.

Galatia, Asia Bibioo, aaafee afi 50-52 Ŋ.B. Heyeli ni Kristofoi lɛ na kɛtsɔ Yesu Kristo afɔleshaa lɛ nɔ lɛ ba oshara mli. Yiwaa he gbeyeishemɔ ni amɛhenyɛlɔi Yudafoi lɛ kɛbaa lɛ ha Kristofoi lɛ ateŋ mɛi komɛi yafee mɛi ni sumɔɔ akɛ amɛaanyɛ amɛ nanemɛi Kristofoi lɛ anɔ ni amɛyɛ Mose Mla lɛ mli nibii komɛi anɔ. (Galatabii 6:​12, 13) Bɔfo Paulo kai kaselɔi lɛ akɛ kɛ amɛtee amɛyadi Yudafoi anifeemɔi ni ji ketiafoo sɛɛ lɛ, belɛ no tsɔɔ akɛ “abɔ [amɛ nyɔŋyeli apa lɛ] ekoŋŋ.” Akɛni amɛji eshafeelɔi hewɔ lɛ, amɛteŋ mɔ ko nyɛŋ aye Mla lɛ nɔ yɛ emuuyeli mli, no hewɔ lɛ Mla lɛ baabu amɛ fɔ, taakɛ bɔ ni ebu Yudafoi lɛ fɔ lɛ. Yesu afɔleshaa lɛ pɛ baaha amɛhe atse ni ehere amɛyiwala. Paulo kɛɛ: “Kɛji nyɛha afolɔ nyɛ ketia lɛ, [ni eba akɛ sɔ ebaka nyɛ nɔ akɛ nyɛye Mla muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ], Kristo he bɛ sɛɛnamɔ ko kɛha nyɛ.”​—Galatabii 5:​1-4; Bɔfoi lɛ Asaji 15:​8-11.

Korinto, Hela, aaafee afi 55 Ŋ.B. Ketiafoo he naataomɔ lɛ miigbala asafo lɛ mli. Paulo le akɛ ketiafoo diɛŋtsɛ lɛ ejeee esha. Eji Nyɔŋmɔ Mla ni yeɔ emuu lɛ fa. (Lala 19:7; Romabii 7:12) Paulo diɛŋtsɛ po to gbɛjianɔ koni afo ehefatalɔ obalanyo Timoteo [ni enyɛ ji Yudayoo] lɛ ketia. Paulo fee nakai, jeee akɛ eji sɔ ni ka enɔ, shi moŋ esumɔɔɔ ni nɔ ko atɔtɔ Yudafoi lɛ anane yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 16:⁠3) Ewo Kristofoi lɛ hewalɛ ni amɛtsi amɛhe kɛjɛ naataomɔi ni kɛ bei baa lɛ ahe. Ebi akɛ: “Kɛ afo mɔ ko ketia ni atsɛ lɛ lɛ, ekatsɔ ehe foolɔ; foo mli atsɛ mɔ ko yɛ hu, ekafo ehe ketia [ni esusu akɛ enɛ he miihia kɛha yiwalaheremɔ].” Nɔ ni he hiaa titri ji ni abo Nyɔŋmɔ kitai ni mli ka shi faŋŋ, kɛ nɔ ni baa kɛtsɔɔ Kristofoi asafo lɛ nɔ lɛ toi.​—1 Korintobii 7:​18-20; Hebribii 13:⁠17.

Filipi, Hela, aaafee afi 60-61 Ŋ.B. Mɛi ni nu he akɛ Yudafoi amla fiɔ Kristofoi lɛ lolo lɛ tee nɔ amɛku amɛhiɛ amɛshwie odaseyelii ni jeɔ kpo faŋŋ akɛ Yehowa jɔɔmɔ yɛ Kristofoi asafo lɛ nɔ lɛ ni agbɛnɛ heyelilɔi ni afoko amɛ ketia babaoo fata he lɛ nɔ. Mɛi ni fiɔ ketiafoo sɛɛ lɛ miiye mɛi krokomɛi awui yɛ mumɔŋ kɛtsɔ amɛ susumɔi loo jwɛŋmɔi ni amɛkɛbaalɛ nɔ lɛ hewɔ. No hewɔ lɛ, bɔfo Paulo wiemɔ lɛ mli bawa: “Nyɛkwɛa jogbaŋŋ yɛ gbeei lɛ ahewɔ [kooloi ni Yudafoi buɔ amɛ yɛ jamɔ hewɔ lɛ akɛ amɛhe tseee lɛ], nyɛkwɛa jogbaŋŋ yɛ nitsulɔi fɔji lɛ ahewɔ, nyɛkwɛa jogbaŋŋ yɛ naafoo lɛ hewɔ.”​—Filipibii 3:⁠2.

Kreta, aaafee afi 61-64 Ŋ.B. Bɔfo Paulo eshi Tito koni ekwɛ Kristofoi anitsumɔ lɛ nɔ yɛ Kreta. Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ lɛ, anyɛko Tito ni jeee Yudanyo lɛ nɔ akɛ efo ketia. (Galatabii 2:⁠3) Agbɛnɛ Paulo fa Tito koni ekɛ shiŋŋfeemɔ atsu anɔkwale lɛ henyɛlɔi lɛ ahe nii, ejaakɛ nakai ji bɔ ni mɛi ni fiɔ ketiafoo sɛɛ lɛ ebatsɔmɔ. Esa akɛ ashwie amɛ po kɛjɛ asafo lɛ mli kɛji akɛ amɛtee nɔ akɛ amɛaagbɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛsusumɔi ni kɛ mligbalamɔ baa lɛ amɛshwa lɛ. Ewie “yakayakawielɔi kɛ shishiulɔi ni baaa amɛhe shi amɛhaaa mɔ ko, titri lɛ mɛi ni jɛ ketiafolɔi lɛ ateŋ lɛ” ahe, ni etee nɔ akɛ: “Mɛi ni sa akɛ awo amɛnaa manyofɛlɛ; amɛ, amɛbutuɔ shiai muji fɛɛ, ni hiɛgbejianii asɛɛnamɔ hewɔ lɛ amɛtsɔɔ nii ni ejaaa.”​—Tito 1:​10, 11; 3:​10, 11; 1 Timoteo 1:​3, 7.

Mɛɛ mɔbɔ sane jɛɔ enɛ mli baa nɛkɛ! Nɛkɛ hii nɛɛ woɔ amɛhe nɔ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛsusumɔi lɛ ahe sɔŋŋ hewɔ lɛ amɛkpoo gbɛtsɔɔmɔ ni Kristofoi asafo lɛ kɛhaa lɛ, ni amɛfiteɔ mɛi krokomɛi ahemɔkɛyeli, ni amɛkpataa wekukpaa kpakpa ni ka amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ hiɛ.​—Okɛto 4 Mose 16:​1-3, 12-14, 31-35 he.

Mɛni Obaafee?

Ani wɔbaanyɛ wɔkwa nakai tɔmɔ lɛ nɔŋŋ ŋmɛnɛ? Hɛɛ, kɛji akɛ klɛŋklɛŋ lɛ, wɔna nɔmimaa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔsusumɔi lɛ eteee shi ewooo Biblia mli tsɔɔmɔ ni mli ka shi faŋŋ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ hii ni kɛ hii feɔ yakayaka nii lɛ asane lɛ gbɛfaŋ lɛ, Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ajwamaŋbɔlɔi . . . loo hii ni kɛ hii feɔ yakayaka nii . . . anine shɛŋ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ nɔ kwraa.” (1 Korintobii 6: 9, 10) Shi kɛlɛ kɛji akɛ Ŋmalɛ mli gbɛtsɔɔmɔ lɛ tamɔ nɔ ni mɔ fɛɛ mɔ aaanyɛ atsɔɔ shishi taakɛ esusuɔ lɛ, belɛ ehe baahia ni wɔtsɔɔ heshibaa ni mra be mli Kristofoi lɛ jie lɛ kpo ni amɛkɛkpɛlɛ Nyɔŋmɔ asafo lɛ yiŋkpɛɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi anɔ lɛ. Yɛ naagbee lɛ, kɛji akɛ hei komɛi jeɔ kpo yɛ sane ko mli ni yɛ Ŋmalɛ naa lɛ ejeee nɔ ni ja loo ejaaa shi moŋ ashi aha mɔ diɛŋtsɛ yiŋkpɛɛ lɛ, esa akɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔbu toiŋjɔlɛ ni aaaka wɔkɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ akɛ nɔ ni he hiaa, ni tsɔɔ akɛ wɔnyɛ wɔŋmɛɛ saji ahe yɛ be babaoo mli.

Ani oosumɔ ni ojie mumɔ ni tamɔ nakai kpo? Kɛji nakai lɛ, belɛ oojie su fɛfɛo ni tsɔɔ akɛ oŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ lɛ kpo, ni ookpɛlɛ nɔ akɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ jara wa waa kɛha bo fe bo diɛŋtsɛ osusumɔ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje