Na Anɔkwale Muu Lɛ Fɛɛ!
FRANCISCO kɛɛ, “minako nakai gbɛi lɛ yɛ mi-Biblia lɛ mli da.” Ekɛ gbɛi Yehowa lɛ kpe yɛ be mli ni eje shishi ekɛ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome bɔi nikasemɔ lɛ. Lɛlɛŋ, enyɛŋ ena gbɛi krɔŋkrɔŋ lɛ yɛ e-Biblia, ni ji Portuguese Almeida shishitsɔɔmɔ ni afee yɛ 1969 lɛ mli. Gbɛi, Yehowa, lɛ ejeee kpo yɛ mli. Akɛ Brazilia Katoleknyo lɛ, Francisco yaa Mass daa Hɔgbaa ni enyaa Biblia lɛ kanemɔ he yɛ eshia. Shi gbɛi, Yehowa, lɛ tee emiishɛɛ shi.
Namɔ Ji Nyɔŋmɔ?
Yɛ otsi ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, Odasefonyo lɛ kɛ Almeida Biblia shishitsɔɔmɔ kroko baha lɛ. Amɛkɛ shishitsɔɔmɔi enyɔ lɛ to Lala 83:19 he. Ni mɛni amɛna? Ŋmalɛ lɛ kaneɔ yɛ 1966 nɔ lɛ mli akɛ: “Bo ni okometoo ogbɛi ji YEHOWA lɛ, bo ji mɔ ni kwɔ fe fɛɛ yɛ shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ!” Shi, ni 1969 shishitsɔɔmɔ lɛ kɛ gbɛi, “YEHOWA” aaaba lɛ, ekɛ gbɛi, “NUŊTSƆ” wo jɛmɛ. Kɛkɛ ni Odasefonyo lɛ kɛɛ, “Oona, amɛtsake nɔ ko yɛ biɛ,” kɛkɛ ni ebi lɛ akɛ: “‘Nuŋtsɔ’ jeee gbɛi, aloo jeee nakai?” Francisco ha hetoo akɛ “ejeee gbɛi.” Akɛni enɛ wo emli la hewɔ lɛ, ekɛ fata he akɛ: “Mɛni hewɔ esa akɛ amɛfee nakai?”
Enɛ gbele gbɛ kɛha Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ mlitaomɔ yɛ gbɛ fioo nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Francisco na ele akɛ, taakɛ The Catholic Encyclopedia (1910) nɔ lɛ tsɔɔ lɛ, Yehowa ji “Nyɔŋmɔ gbɛi diɛŋtsɛ yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli.” Ekase hu akɛ yɛ “Kpaŋmɔ Momo” lɛ ni aŋmala emli fa titri yɛ Hebri wiemɔ mli lɛ mli lɛ, nakai gbɛi lɛ jeɔ kpo aaafee shii 7,000 sɔŋŋ. Shishitsɔɔlɔ ko bɛ hegbɛ akɛ etsakeɔ nakai gbɛi diɛŋtsɛ ni ji Yehowa lɛ efeɔ lɛ Nuŋtsɔ ni ji sabala ko ni bɛ pɔtɛɛ. Francisco miitao ni ele anɔkwale ni kɔɔ gbɛi Yehowa lɛ he, ni enine shɛ nɔ kɛjɛ Biblia lɛ diɛŋtsɛ mli kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ nibii amlitaomɔ ni kudɔmɔ kpakpa ka he lɛ nɔ.
Mɛni Ji Yesu Gbɛhe?
Taakɛ wɔyoo yɛ sane ni tsɔ hiɛ lɛ mli lɛ, je lɛŋ jamɔi lɛ efutu anɔkwalei babaoo mli. Heniianaa lɛ, Yehowa Odasefoi naa hegbɛ amɛleɔ nɔ ni gbɔmɛi lɛ heɔ yeɔ yɛ amɛshia kɛ shia sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Shi, sɔrɔtofeemɔ baanyɛ aba enɛ mli yɛ hei sɔrɔtoi, shi nibii komɛi ni amɛheɔ amɛyeɔ lɛ jeɔ amɛhe. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛ abi akɛ, ‘Namɔ ji Nyɔŋmɔ?’ lɛ, shiatsɛmɛi komɛi haa hetoo akɛ, ‘Yesu.’ Amɛkɛ enɛ miitsɔɔ akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ Ofe lɛ. Shi ani susumɔ ni tamɔ nɛkɛ ji anɔkwale lɛ?
Susumɔ saji otii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ ahe okwɛ. Yesu sɔle eha e-Tsɛ akɛ: “Enɛ ji naanɔ wala lɛ, akɛ amɛaana bo anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ lɛ he nilee.” (Yohane 17:3, New World Translation) Ani okadi akɛ Yesu wie eŋwɛi Tsɛ lɛ he akɛ “anɔkwa Nyɔŋmɔ kome” ni jeee lɛ diɛŋtsɛ ehe ewieɔ lɛ? No hewɔ lɛ, Yesu shishijee kaselɔi lɛ wie anɔkwale beni amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Lɛlɛŋ, Nyɔŋmɔ bi jio!” lɛ. Yesu diɛŋtsɛ kɛɛ: “Nyɔŋmɔ Bi ji mi.” No hewɔ lɛ, anɔkwale lɛ ji akɛ Yesu jeee Nyɔŋmɔ Ofe lɛ, shi lɛ ji Yehowa Nyɔŋmɔ Bi.—Mateo 14:33; Yohane 10:36.
Mɛni Ji Shikpɔŋ lɛ Wɔsɛɛ Be?
Mɛni ji yinɔ nɛɛ kɛ shikpɔŋ lɛ wɔsɛɛ be? John F. Kennedy, tsutsu U.S. Amerika maŋsɔɔlɔ nukpa ni egbo lɛ wie etsɔɔ Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ gwabɔɔ lɛ akɛ: “Wɔyɛ hewalɛ ni wɔkɛaaha nɛkɛ yinɔ nɛɛ afee nɔ ni hi fe fɛɛ yɛ je lɛ yinɔsane mli—aloo ni wɔkɛaaha efee naagbee nɔ.” Eka shi faŋŋ akɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ je lɛŋ nɔyelɔi nuɔ he nakai nɔŋŋ. Nɔ ni Yehowa Odasefoi fɔɔ numɔ yɛ amɛsɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ji akɛ yɛ je lɛ naagbee lɛ, la loo nuklea tawuu baakpata shibɔlemɔ ŋulami Shikpɔŋ lɛ hiɛ. Bɔni afee ni amɛfi hemɔkɛyeli nɛɛ sɛɛ lɛ, mɛi komɛi kɛ amɛnine tsɔɔ Kpojiemɔ 21:1 ni kɛɔ akɛ: “Ni mina ŋwɛi hee kɛ shikpɔŋ hee; ni tsutsu ŋwɛi lɛ kɛ tsutsu shikpɔŋ lɛ eho etee, ni ŋshɔ bɛ dɔŋŋ.”
Yɛ be babaoo mli lɛ Biblia lɛ kɛ wiemɔ, “shikpɔŋ” tsuɔ nii yɛ okadi gbɛ nɔ, ni ekɛtoɔ adesai ahe. Anaa enɛ he nɔkwɛmɔ nɔ yɛ 1 Mose 11:1 ni kɛɔ akɛ: “Ni shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ yɛ naabu kome, ni amɛwieɔ wiemɔ kome” lɛ. (Kwɛmɔ 1 Maŋtsɛmɛi 2:1, 2; Lala 96:1 hu.) Yɛ Kpojiemɔ 21:1 lɛ, “tsutsu shikpɔŋ” lɛ etsɔɔɔ nɛkɛ shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ, shi moŋ adesai yiwalɔi ni abaakpata amɛhiɛ lɛ. Enɛ baagbele gbɛ koni aku sɛɛ akɛ Paradeiso aba shikpɔŋ nɔ ekoŋŋ. (Luka 23:43; 2 Tesalonikabii 1:6-9; Kpojiemɔ 21:4) Ni enɛ kɛ Biblia lɛ mli wiemɔi ni eshwɛ ni tsɔɔ akɛ akpataŋ shikpɔŋ diɛŋtsɛ nɛɛ hiɛ kɔkɔɔkɔ lɛ kpaa gbee. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Lala 104:5 jajeɔ akɛ Nyɔŋmɔ “oŋɔ shikpɔŋ lɛ oto eshishitoo nii lɛ anɔ, koni ekahoso gbiko gbi ko.” (Okɛto Jajelɔ 1:4 he.) Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa ‘bɔ shikpɔŋ lɛ koni ahi nɔ’ kɛya naanɔ.—Yesaia 45:18.
Mɛni Hewɔ Esa Akɛ Ona Anɔkwale Muu lɛ Fɛɛ?
Nɔ ni wɔtsɔ hiɛ wɔna nɛɛ ji jwɛŋmɔi ni ejaaa ni egbɛ eshwa ŋmɛnɛ lɛ he nɔkwɛmɔ nii. Shi, kɛ shiatsɛ lɛ miisumɔ ni esusu saji ahe, taakɛ eji yɛ Francisco sane lɛ mli lɛ, Yehowa Odasefoi nyaa he ejaakɛ gbɛ egbele ni baaha asusu Ŋmalɛ mli anɔkwalei ni gbeleɔ mɔ hiŋmɛi lɛ ahe.
Anɔkwale muu lɛ fɛɛ ni anaŋ lɛ baanyɛ ekɛ heshwamɔ aba. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: Beni Yesu yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, atsɔ mɛi pii ayiŋ koni amɛsusu ehe akɛ eji Maria kɛ Yosef, ni ji tsutsu ŋmoŋmlogbɔlɔ ni hi Nazaret lɛ bi kroko. No hewɔ lɛ, amɛbooo lɛ toi tsɔ. Amɛsane lɛ ja kɛyashi he ko. Yesu ji Maria bi, ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ŋɔlɛ hɔ. Yosef ŋɔ lɛ akɛ ebi, ni etsu nii diɛŋtsɛ akɛ ŋmoŋmlogbɔlɔ. (Marko 6:3) Shi ani enɛ ji anɔkwale muu lɛ fɛɛ ni kɔɔ ehe? Dabi! Lɛ ji Mesia lɛ diɛŋtsɛ, kɛ “maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ” ni baa lɛ! (Kpojiemɔ 17:14; Luka 1:32-35; Bɔfoi lɛ Asaji 2:36) Anɔkwale muu lɛ fɛɛ ni kɔɔ Yesu he ni anaaa lɛ ha mɛi pii laaje hegbɛ ni atiŋ mli dɔŋŋ—bɔ ni amɛkɛ Yesu diɛŋtsɛ aaabɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ ni amɛaana.
Taomɔ Anɔkwale Muu lɛ Fɛɛ
Beroia maŋ lɛ (ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ lɛ Véroia) yɛ blema Makedonia lɛ ji he ko ni Biblia kanelɔi le waa yɛ su kpakpa ni sa yijiemɔ ni emlibii ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ jie lɛ kpo lɛ hewɔ. Mɛni ji nakai su lɛ? Nɔ ni aŋma afɔ shi lɛ kɛɔ akɛ: “Amɛjie amɛyitsoŋ amɛmɔ wiemɔ lɛ [ni bɔfo Paulo shiɛ] lɛ mli, ni daa amɛkpaa ŋmalɛi lɛ amli amɛkwɛɔ akɛ nibii nɛɛ yɛ mli nakai lo.” Mɛni jɛ mli ba? “Hewɔ lɛ amɛteŋ mɛi pii he ye, kɛ Hela yei ni yɔɔ gbɛi kɛ hii hu pii.”—Bɔfoi lɛ Asaji 17:11, 12.
Nɔ ni sa yijiemɔ babaoo hu ji Nyɔŋmɔ blema gbalɔi lɛ asubaŋ. “Amɛtao” yiwalaheremɔ ni baaba kɛtsɔ Mesia lɛ nɔ lɛ “sɛɛgbɛ, ni amɛbi shi.” (1 Petro 1:10) Nyɔŋmɔ jɔɔ amɛ mɔdɛŋbɔɔi lɛ anɔ. Eka shi faŋŋ akɛ, belɛ gbɛ kuku ko bɛ. Nibii amlitaomɔ kɛ hekamɔ kɛ tsɔɔmɔi amlipɛimɔ jogbaŋŋ—enɛɛmɛi ji gbɛ ni atsɔɔ nɔ anaa anɔkwale muu lɛ fɛɛ kɛjɛɔ Biblia lɛ mli!
Shi ekolɛ obaasusu akɛ, ‘Nɛgbɛ esa akɛ maje shishi kɛjɛ?’ Yɛ be mli ni yoo ko ni yɔɔ Brazil ekane Kristofoi awoji komɛi lɛ, eŋma akɛ: “Etsɛɛɛ ni wɔyoo [yoo lɛ kɛ ewu lɛ] akɛ nilee ni tamɔ nɛkɛ lɛ babaoo he miihia wɔ koni wɔna hetooi wɔha sanebimɔi babaoo ni wɔyɔɔ lɛ ., . Nyɛfainɛ, te mafee tɛŋŋ mana Biblia kɛ woji krokomɛi ni baaye abua mi ni male wɔŋwɛi Tsɛ lɛ he saji babaoo?” Gbɛ ni ja lɛ nɔ enyiɛ lɛ: Biblia lɛ kanemɔ kɛ Biblia kasemɔ he woji ni wieɔ anɔkwale lɛ. Kɛ bo hu oosumɔ anɔkwale muu lɛ fɛɛ lɛ, belɛ gbelemɔ otsui mli oha Yehowa Nyɔŋmɔ ni obi eyelikɛbuamɔ. Ni ofainɛ kadimɔ wiemɔi ni woɔ mɔ hewalɛ nɛɛ: “Ni kɛ nilee eshwɛ nyɛteŋ mɔ ko lɛ, ekpa Nyɔŋmɔ ni haa mɛi fɛɛ faa ni ewieee mɔ ko hiɛ lɛ fai, ni aaaŋɔha lɛ. Shi ha ni ekpa fai yɛ hemɔkɛyeli mli, ni ekaje nɔ ko nɔ ko he ŋwane.”—Yakobo 1:5, 6.
Gbɔmɛi akpekpei abɔ kɛ Yehowa Odasefoi miigba Biblia lɛ he sane ni amɛkɛ hiɛdɔɔ miibi nibii amli ni amɛmiitao anɔkwale lɛ. Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kɛ Yesu Kristo he anɔkwa nilee ni wɔɔna ni wɔkɛaatsu nii lɛ tsɔɔ naanɔ wala. (Yohane 17:3) Enɛ baatsɔ onaanɔ jɔɔmɔ kɛji okɛ hiɛdɔɔ tao ni ona anɔkwale muu lɛ fɛɛ lɛ.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]
Anɔkwale muu Iɛ fɛɛ ni kɔɔ Yesu he Iɛ ji akɛ, lɛ ji Mesia lɛ, jeee ŋmoŋmlogbɔlɔ ko kɛkɛ