Nyɛwoa Yehowa Hiɛ Nyam Mɛni Hewɔ Ni Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
“Mɛi ni woɔ mihiɛ nyam lɛ, mawo amɛhiɛ nyam, shi mɛi ni gbeɔ mihe guɔ lɛ, abuŋ amɛ ahaŋ nɔ ko nɔ ko.”—1 SAMUEL 2:30.
1. Namɛi ahaa amɛ Nobel jweremɔ nii lɛ, mɛɛ jweremɔ nii ni, ni te mɛi pii buɔ nɛkɛ jweremɔ nii nɛɛ amɛhaa tɛŋŋ?
DAA afi lɛ, Scandinavia nitsumɔ hei ejwɛ haa gbɔmɛi ni ‘kɛ nibii ni he yɔɔ sɛɛnamɔ haa gbɔmɛi adesai yɛ afi ni eho lɛ mli’ lɛ Nobel jweremɔ nii. Akɛ jweremɔ nii nɛɛ haa yɛ amɛmɔdɛŋbɔɔ yɛ nikasemɔi sɔrɔtoi ekpaa amli lɛ hewɔ. Mɛi pii buɔ Nobel jweremɔ nii lɛ akɛ hiɛnyamwoo ni nɔ kwɔ fe fɛɛ ni abaanyɛ akɛha gbɔmɔ adesa ko.
2. Namɔ nɔ mɛi ni kɛ Nobel jweremɔ nɔ lɛ baa lɛ kuɔ amɛhiɛ amɛfɔɔ, ni mɛni ewɔ ni E-sa woo ni sa nakai lɛ?
2 Eyɛ mli akɛ tɔmɔ ko bɛ hiɛnyamwoo ni akɛhaa gbɔmɛi ni sa lɛ he moŋ, shi ani mɛi ni kɛ hiɛnyamwoo nɛɛ haa lɛ susuɔ he akɛ amɛaawo adesai Adurolɔ kpeteŋkpele fe fɛɛ lɛ hiɛ nyam? Nakai Durolɔ lɛ ji mɔ ni kɛ nibii ni he yɔɔ sɛɛnamɔ babaoo eha adesai kɛjɛ be mli ni ebɔ klɛŋklɛŋ nuu kɛ yoo lɛ aaafee afii 6,000 ni eho nɛ lɛ. Bɔ ni amɛwooo ehiɛ nyam yɛ bei babaoo mli lɛ haa wɔkaiɔ Elihu, ni ji Hiob ni hi shi yɛ blema lɛ naanyo lɛ wiemɔi lɛ, mɔ ni kɛɛ nɛkɛ lɛ: “Shi kɛlɛ mɔ ko ekɛɛɛ akɛ: ‘Nɛgbɛ Nyɔŋmɔ mifeelɔ lɛ, mɔ ni haa alaa lalai nyɔɔŋ tete lɛ . . . yɔɔ?’” (Hiob 35:10) Wɔ Durolɔ kpele lɛ yaa nɔ efeɔ ‘ejurɔ, ni ehaa nugbɔ jɛɔ ŋwɛi nɛɔ haa wɔ kɛ afii ni baa nii pii hu, ni ekɛ ŋmaa kɛ miishɛɛ woɔ wɔtsuiaŋ obɔ.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 14:16, 17; Mateo 5:45) Lɛlɛŋ Yehowa ji mɔ ni kɛ “duromɔ nii kpakpai fɛɛ kɛ nikeenii ni hi kɛwula shi” lɛ haa.—Yakobo 1:17.
Nɔ ni Hiɛ Nyam ni Awoɔ lɛ Tsɔɔ
3. Mɛni ji Hebri kɛ Hela wiemɔi titrii ni atsɔɔ shishi akɛ “woo” lɛ, ni mɛni ji amɛshishinumɔi?
3 Hebri wiemɔ titri kɛha hiɛnyamwoo, ka·vohdhʹ, shishitsɔɔmɔ diɛŋtsɛ ji “tsiimɔ.” No hewɔ lɛ abuɔ mɔ ko ni awoɔ ehiɛ nyam lɛ akɛ mɔ ni hiɛ tsii, aloo mɔ ko ni sa bulɛ, aloo mɔ ko ni nɔ kwɔ. Nɔ ni sa kadimɔ hu ji, afɔɔ nɛkɛ Hebri wiemɔ ka·vohdhʹ, nɛɛ shishi tsɔɔmɔ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli akɛ “anunyam,” ni etsɔɔ bɔ ni abuɔ mɔ ni akɛ hiɛnyamwoo lɛ haa lɛ akɛ mɔ ko ni sa bulɛ loo mɔ ni he hiaa ha. Atsɔɔ Hebri wiemɔ kroko yeqarʹ, ni atsɔɔ shishi yɛ Ŋmalɛi lɛ amli akɛ “woo” lɛ hu shishi akɛ “nɔ ni jara wa” kɛ “nibii ni jara wa.” No hewɔ lɛ, yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ, wiemɔ hiɛnyamwoo lɛ kɔɔ anunyam kɛ nibii ni jara wa he. Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi yɛ Biblia lɛ mli akɛ “hiɛnyamwoo” ji ti·meʹ, ni no hu hiɛ shishinumɔ ni tsɔɔ bulɛ ni nɔ kwɔ, jara, kɛ jarawalɛ.
4, 5. (a) Ni akɛ woo aaaha mɔ aŋkro ko lɛ tsɔɔ mɛni? (b) Mɛɛ shihilɛ ko ni agba he sane yɛ Ester 6:1-9 lɛ feɔ nɔ ni yɔɔ woo ni akɛhaa mɔ ko lɛ mli lɛ he mfoniri?
4 Enɛ hewɔ lɛ mɔ ko woɔ mɔ kroko hiɛ nyam kɛtsɔ bulɛ ni mli kwɔ ni eyɔɔ kɛha nakai mɔ lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ shihilɛ ni agba he sane yɛ Biblia lɛ mli ni kɔɔ Yudanyo anɔkwafo Mordekai he lɛ he okwɛ. Gbi ko lɛ Mordekai ha Maŋtsɛ Ahasweros ni hi shi yɛ blema Pershia lɛ na ele akɛ mɛi komɛi miikpaŋ eyinɔ ni amɛgbe lɛ. Yɛ sɛɛ mli, nyɔɔŋ teŋ beni maŋtsɛ lɛ nyɛɛɛ awɔ lɛ, maŋtsɛ lɛ kai nɔ ni Mordekai fee eha lɛ nɛɛ. No hewɔ lɛ etsɛ etsuji lɛ ni ebi amɛ akɛ: “Mɛɛ nyam kɛ woo aŋɔha Mordekai yɛ enɛ hewɔ?” Ni amɛha lɛ hetoo akɛ: “Afeko nɔ ko nɔ ko ahako lɛ.” Kwɛ bɔ ni ehe jɔ̃ ehe ha! Mordekai ehere maŋtsɛ lɛ yiwala, ni kɛlɛ maŋtsɛ lɛ ejieko hiɛsɔɔ kpo yɛ enɛ he.—Ester 6:1-8.
5 No hewɔ lɛ yɛ be ni sa mli lɛ, Ahasweros bi emaŋsɔɔlɔ nukpa fe fɛɛ, Haman, gbɛ ni hi fe fɛɛ ni aaatsɔ nɔ awo mɔ ni maŋtsɛ lɛ ena ehe tsui nɛɛ hiɛ nyam. Kɛkɛ ni amrɔ nɔŋŋ ni Haman susu yɛ etsui mli akɛ: “Namɔ po maŋtsɛ lɛ sumɔɔ akɛ ewo ehiɛ nyam akɛ ja mi?” No hewɔ lɛ Haman kɛɛ esa akɛ akɛ “atade ni maŋtsɛ woɔ lɛ” awo mɔ lɛ, ni aha eta “okpɔŋɔ ni maŋtsɛ taa nɔ lɛ” nɔ. Emu naa akɛ: “Aha eta okpɔŋɔ lɛ nɔ kɛfo maŋ lɛŋ blohu lɛŋ, ni ashiɛ kɛnyiɛ ehiɛ akɛ: ‘Bɔ ni aaafee aha nuu ni maŋtsɛ lɛ sumɔɔ akɛ ewo ehiɛ nyam lɛ nɛ!’” (Ester 6:4-9) Gbɔmɛi Iɛ fɛɛ baabu mɔ ni abaawo ehiɛ nyam yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ waa diɛŋtsɛ.
Nɔ Hewɔ ni Esa Akɛ Awo Yehowa Hiɛ Nyam
6. (a) Namɔ ni nɔ kwɔ fe mɔ fɛɛ mɔ esa akɛ wɔkɛ woo aha lɛ? (b) Mɛni hewɔ ni wiemɔ “kpele” lɛ sa Yehowa yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ?
6 Awo gbɔmɛi ahiɛ nyam yɛ yinɔsane be fɛɛ mli, ni yɛ bei babaoo mli lɛ yɛ gbɛ ni esaaa nɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 12:21-23) Ni kɛlɛ namɔ ni nɔ kwɔ fe mɔ fɛɛ mɔ sa hiɛnyamwoo? Eka shi faŋŋ akɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ! Lɛ esa akɛ wɔwo ehiɛ nyam ejaakɛ eje agbo yɛ gbɛ ni ja nɔ. Yɛ bei babaoo mli lɛ, wiemɔ “aje agbo” lɛ kɔɔ ehe. Lɛ ji Mɔ ni Je Agbo lɛ, Feelɔ Kpele lɛ, Bɔlɔ Kpele lɛ, Maŋtsɛ Kpele lɛ, Mlawolɔ Kpele lɛ, Nuŋtsɔ Kpele lɛ. (Lala 48:2; Jajelɔ 12:1; Yesaia 30:20; 42:5; 54:5; Hoshea 12:14) Mɔ ni ji mɔ kpele lɛ je agbo, ehiɛ yɛ nyam, awo enɔ, anunyamtsɛ, mɔ ni yɔɔ gbɛi kpakpa, kɛ mɔ ni sa gbeyeishemɔ. Anyɛŋ akɛ Yehowa ato mɔ ko he, mɔ ko kɛ lɛ yeee egbɔ, ni lɛ ji mɔ ni hi fe fɛɛ. Lɛ diɛŋtsɛ eyeɔ anɔkwale nɛɛ he odase, akɛ: “Namɔ he nyɛkɛ mi aaato, ni ekɛ mi aaaye egbɔ? Namɔ nyɛkɛ mi aaasusu ni ekɛ mi aaafee pɛ?”—Yesaia 46:5.
7. Kɛ hooo lɛ bei sɔrɔtoi enyiɛ nɔ abaanyɛ akɛɛ yɛ akɛ esoro Yehowa kwraa yɛ, ni mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ anyɛŋ akɛ mɔ ko ato ehe yɛ hewalɛ mli lɛ?
7 Anyɛɛɛ akɛ Yehowa ato mɔ ko he, kɛ hooo lɛ yɛ gbɛi titrii kpawo komɛi anɔ, ni enɛ haa wɔ yiŋtoi pɔtɛɛ ni wɔɔdamɔ nɔ wɔwo ehiɛ nyam. Klɛŋklɛŋ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ sa hiɛnyamwoo ni fe fɛɛ ejaakɛ mɔ ko kɛ lɛ yeee egbɔ yɛ hewalɛ mli. Nuŋtsɔ Yehowa ji Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ—enɔ kwɔ fe mɔ fɛɛ mɔ. Lɛ ji wɔ Kojolɔ, Mlawolɔ, kɛ Maŋtsɛ. Mɛi fɛɛ ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ lɛ buɔ amɛhe akɔntaa amɛhaa Lɛ; ni kɛlɛ lɛ ebuuu ehe akɔntaa ehaaa mɔ ko. No hewɔ lɛ eja jogbaŋŋ akɛ aaawie ehe akɛ mɔ “ni da ni he wa ni he yɔɔ gbeyei” lɛ.—5 Mose 10:17; Yesaia 33:22; Daniel 4:35.
8. Mɛni hewɔ ni abaanyɛ akɛɛ akɛ mɔ ko kɛ Yehowa yeee egbɔ (a) yɛ gbɛhe mli? (b) yɛ enaanɔ shihilɛ mli?
8 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ sa hiɛnyamwoo ni da fe fɛɛ ejaakɛ mɔ ko kɛ lɛ yeee egbɔ yɛ e-gbɛhe mli. Lɛ ji “Mɔ ni Kwɔ ni Awo Enɔ” lɛ, Ŋwɛi Flooflonyo lɛ. Ekwɔ kwraa fe eshikpɔŋ nɔ bɔɔnii lɛ fɛɛ yɛ gbɛ ni amɛjwɛŋmɔ shɛɛɛ he nɔ! (Yesaia 40:15; 57:15; Lala 83:19) Nɔ ni ji etɛ lɛ, esa akɛ awo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam fe mɔ fɛɛ mɔ ejaakɛ anyɛɛɛ anu enaanɔ shihilɛ lɛ shishi. Lɛ pɛ ji mɔ ni bɛ shishijee, ni tsɔɔ akɛ eyɛ kɛjɛ naanɔ kɛmiiya naanɔ.—Lala 90:2; 1 Timoteo 1:17.
9. Mɛɛ gbɛ nɔ anyɛŋ akɛ mɔ ko ato Yehowa he (a) yɛ enunyam lɛ gbɛfaŋ? (b) yɛ esui titrii lɛ agbɛfaŋ?
9 Nɔ ni ji ejwɛ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ sa woo ni nɔ kwɔ fe fɛɛ yɛ lɛ diɛŋtsɛ enunyam lɛ agbojee lɛ hewɔ. Lɛ ji “lai a-Tsɛ lɛ.” Egbomɔtso lɛ yɛ kpɛmɔ ko ni naa wa waa akɛ gbɔmɔ adesa ko nyɛŋ ana lɛ ni ehiɛ aka. Esa gbeyeishemɔ lɛlɛŋ. (Yakobo 1:17; 2 Mose 33:22; Lala 24:10) Nɔ ni ji enumɔ ji, esa akɛ wɔkɛ woo ni nɔ kwɔ fe fɛɛ aha Yehowa Nyɔŋmɔ yɛ esui ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ hewɔ. Lɛ ji hewalɛi fɛɛ atsɛ, ehewalɛ bɛ naagbee; lɛ ji nilee fɛɛ tsɛ, enilee lɛ bɛ naagbee; eye emuu kwraa kɛmɔ shi yɛ jalɛsaneyeli mli; ni lɛ ji suɔmɔ diɛŋtsɛ kpojiemɔ.—Hiob 37:23; Abɛi 3:19; Daniel 4:37; 1 Yohane 4:8.
10. Mɛɛ bɛ nɔ Yehowa bɛ tipɛŋfonyo ko (a) yɛ adebɔɔ mli nitsumɔi kɛ nibii ni ji enɔ lɛ gbɛfaŋ? (b) yɛ egbɛi lɛ kɛ egbɛi-hemɔ lɛ gbɛfaŋ?
10 Nɔ ni ji ekpaa ji, Yehowa Nyɔŋmɔ sa woo ni nɔ kwɔ fe fɛɛ kɛjɛ wɔŋɔɔ yɛ edebɔɔ nitsumɔi kpelei lɛ ahewɔ. Akɛ nibii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ nɔ lɛ fɛɛ a-Bɔlɔ lɛ, yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, lɛ ji nibii fɛɛ a-Nɔtsɛ kpeteŋkpele lɛ. Wɔkaneɔ yɛ Lala 89:12 akɛ: “Ŋwɛi lɛ onɔ ni, shikpɔŋ lɛ hu onɔ ni.” Nɔ ni ji kpawo lɛ, Yehowa wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ sa woo ni tekeɔ mɔ fɛɛ mɔ nɔ ejaakɛ mɔ ko kɛ lɛ yeee egbɔ, ni ebɛ tipɛŋfonyo yɛ egbɛi kɛ egbɛi-hemɔ lɛ hewɔ. Lɛ pɛ atsɛɔ lɛ Yehowa, ni eshishi ji “E-Haa Ebaa Shihilɛ Mli.”—Kwɛmɔ 1 Mose 2:4, shishigbɛ niŋmaa lɛ.
Bɔ ni Wɔɔfee Wɔwo Yehowa Hiɛ Nyam
11. (a) Mɛni ji gbɛi komɛi ni wɔɔtsɔ nɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔtsɔɔ diɛŋtsɛ akɛ wɔwoɔ Yehowa hiɛ nyam kɛtsɔ wɔhe ni wɔkɛfɔɔ enɔ lɛ nɔ yɛ?
11 Yɛ Yehowa sui lɛ fɛɛ ahewɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔwo ehiɛ nyam? Taakɛ bɔ ni wɔbaana lɛ, wɔbaanyɛ wɔwo ehiɛ nyam kɛtsɔ gbeyeishemɔ kɛ bulɛ ni wɔɔna wɔha lɛ, kɛtsɔ toiboo ni wɔɔfee wɔha lɛ, kɛtsɔ wɔhe shi ni wɔɔba wɔha lɛ yɛ wɔgbɛi fɛɛ mli, kɛtsɔ nikeenii ni wɔkɛaaha, kɛtsɔ kasemɔ ni wɔɔkase lɛ, kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ faikpamɔi ni wɔkɛaaha lɛ lɛ nɔ. Wɔbaanyɛ wɔwo ehiɛ nyam hu kɛtsɔ hemɔkɛyeli ni wɔɔna yɛ emli, ni wɔkɛ wɔhe afɔ enɔ ni nɔ fɛɛ nɔ ni aaaba lɛ kɔɔɔ he eko lɛ nɔ. Awoɔ wɔ hewalɛ akɛ “okɛ ohiɛ afɔ Yehowa nɔ kɛ otsui fɛɛ.” No hewɔ lɛ wɔkɛ woo haa Yehowa Nyɔŋmɔ kɛtsɔ he ni wɔheɔ ewiemɔ wɔyeɔ lɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekɛɔ akɛ: “Kaashe gbeyei, shi mi, mikɛo yɔɔ! Kaakwɛkwɛɛ ohe [kɛ gbeyeishemɔ], shi mi ji o-Nyɔŋmɔ lɛ! Mawajeo, ni maye mabuao.” (Abɛi 3:5; Yesaia 41:10) Kɛ wɔkɛ wɔhe efɔɔɔ enɔ kwraa kɛmɔɔɔ shi lɛ, no baatsɔɔ woo ni wɔkɛhaaa lɛ.
12. Mɛɛ gbɛfaŋnɔ toiboo kɛ gbeyeishemɔ yɔɔ yɛ Yehowa hiɛ nyam ni wɔwoɔ lɛ mli?
12 Gbɛ ni kɔɔ enɛ he jogbaŋŋ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔwo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam ji toiboo ni wɔɔfee wɔha lɛ. Ni nɔ ni he hiaa yɛ toiboo mli ji Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ, hɛɛ, gbeyei ni asheɔ akɛ aaafee nɔ ko ni esaaa ehiɛ. Nɔ ni tsɔɔ wekukpaa ni ka gbeyeishemɔ kɛ toiboo teŋ lɛ mli jogbaŋŋ ji Yehowa wiemɔi ni ekɛ Abraham wie yɛ be mli ni Abraham kɛ toiboo ka akɛ ekɛ ebinuu Isak aaasha afɔle lɛ. Yehowa kɛɛ: “Kpaako mina mile akɛ osheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei.” (1 Mose 22:12) Yɛ be mli ni ewieɔ bule ni esa akɛ gbekɛbii kɛha amɛfɔlɔi lɛ he lɛ, bɔfo Paulo tsɔɔ akɛ toiboo kɛ woo hu nyiɛɔ pɛpɛɛpɛ. (Efesobii 6:1-3) No hewɔ lɛ, kɛ wɔbo Nyɔŋmɔ famɔi, ni jeee jatsu ko lɛ toi lɛ, wɔwoɔ Yehowa hiɛ nyam. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ ni wɔɔgbo Yehowa nɔ toi lɛ tsɔɔ akɛ wɔwooo ehiɛ nyam.—1 Yohane 5:3.
13. Nyɔŋmɔ hiɛ nyam ni wɔɔwo lɛ baaha wɔna mɛɛ jwɛŋmɔ ni sa yɛ wɔnitsumɔi kɛ yiŋkpɛi ahe?
13 Kɛfata he lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ woo ni sa Yehowa Nyɔŋmɔ lɛ aha lɛ kɛtsɔ ŋaawoo ni yɔɔ Abɛi 3:6 lɛ toiboo nɔ: “Kaimɔ lɛ yɛ ogbɛi fɛɛ mli [hɛɛ, ni wɔyoo mɔ ni eji], ni lɛ eeejaje otempɔŋi lɛ!” Kaselɔ Yakobo woɔ wɔ ŋaa kpakpa yɛ nɛkɛ gbɛ nɔŋŋ nɔ. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔkɛ wɔhe aaafɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe nɔ yɛ wɔ daa gbi shihilɛ mli, ni wɔkɛ wɔhe aaafɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔnyɛmɔi anɔ lɛ, esa akɛ wɔkɛɛ moŋ akɛ: “Kɛji Nuŋtsɔ [Yehowa] miisumɔ ni wɔyi na wala lɛ, no lɛ wɔɔfee enɛ loo enɛ.’ (Yakobo 4:15) Afii komɛi ni eho lɛ mli lɛ, no mli lɛ nɔ ni Majimaji Ateŋ Biblia Kaselɔi lɛ fɔɔ feemɔ ji, amɛkɛ wiemɔ ni afo lɛ kuku ni ji D.V., ni damɔ shi kɛha Deo volente, ni eshishi ji “kɛji Nyɔŋmɔ miisumɔ” lɛ fataa amɛwiemɔ he.
14. (a) Mɛɛ subaŋ ko ni kɔɔ wɔ mɔdɛŋbɔɔ he esa akɛ wɔkɔ kɛji wɔɔwo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam lɛ? (b) Mɛɛ nifeemɔ gbɛ ko jeɔ kpo faŋŋ yɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji aŋmalamɔ he?
14 Wɔwoɔ Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam hu kɛtsɔɔ heshibaa su ni wɔjieɔ kpo wɔtsɔɔ, kɛ yijiemɔ ni wɔkɛhaa Nyɔŋmɔ yɛ nibii ni wɔyeɔ omanye yɛ mli lɛ hewɔ lɛ nɔ. Bɔfo Paulo yoo enɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he akɛ: “Mi lɛ mitɛo; Apolo shwie nɔ nu; ni Nyɔŋmɔ ha shwere. Belɛ agbɛnɛ jeee mɔ ni tɛo lɛ ji nɔ ko, ni jeee mɔ ni shwie nɔ nu lɛ hu, shi mɔ ni ha eshwere, ni ji Nyɔŋmɔ lɛ.” (1 Korintobii 3:6, 7) Lɛlɛŋ, Paulo ha ejwɛŋmɔ hi woo ni ekɛaaha Nyɔŋmɔ lɛ nɔ, jeee kɛha lɛ diɛŋtsɛ ehe loo gbɔmɔ adesa kroko. No hewɔ lɛ ŋmɛnɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ woji lɛ ŋmalaaa mɛi ni ŋmalaa lɛ agbɛii yɛ mli, ni mɛi ni ŋmalaa lɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛkaha mɛi miile nibii pɔtɛɛ ni amɛŋmala lɛ hu. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ agbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa emli sane, ni ato he gbɛjianɔ ni ewo Yehowa hiɛ nyam lɛ nɔ, ni jeee gbɔmɔ adesa ko hiɛnyamwoo nɔ.
15. Mɛɛ niiashikpamɔ ko feɔ naagbai ni mɛi komɛi naa yɛ heshibaa su ni Yehowa Odasefoi yɔɔ lɛ shishinumɔ mli lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ?
15 Nɛkɛ nifeemɔ ni gbalaa jwɛŋmɔ kɛbaa Yehowa nɔ, ni no hewɔ lɛ ewoɔ ehiɛ nyam lɛ feɔ mɛi komɛi naakpɛɛ. Afii fioo ko ni eho nɛ lɛ, Odasefoi lɛ miitswa Kingdom Melodies lalai lɛ ekome yɛ be mli ni amɛkɛ tsɔnei ni awieɔ awoɔ mli lɛ maa shi kɛha maŋshiɛmɔ yɛ New York City Central Park lɛ, ni amɛkɛmiika tsɔne lɛ amɛmiikwɛ. Kɛkɛ ni hefatalɔi enyɔ komɛi ni esaa amɛhe jogbaŋŋ bi Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome nɔ ni lala lɛ ji. Akɛni esusu akɛ hefatalɔi nɛɛ hu ji Odasefoi hewɔ lɛ, eha amɛ hetoo akɛ: “Kingdom Melodies No. 4 lɛ ni.” Ni amɛbi lɛ akɛ: “Hɛɛ, shi namɔ fee nakai lala lɛ?” Odasefonyo lɛ here nɔ akɛ: “Oh, atsɔɔɔ mɔ ni fee.” Ni hefatalɔi lɛ here nɔ akɛ: “Mɛi ni feɔ lalai nɛɛ efeee lɛ efolo ni amɛtsɔɔɔ amɛgbɛi.” Ni Odasefonyo lɛ here nɔ akɛ: “Shi Yehowa Odasefoi feɔ nakai.” Hɛɛ, amɛfeɔ nakai koni hiɛnyamwoo lɛ fɛɛ aya Yehowa Nyɔŋmɔ ŋɔɔ!
16. Mɛɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ wɔɔnyɛ wɔkɛ wɔgbeei awo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam yɛ?
16 Gbɛ kroko ni wɔɔtsɔ nɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam ji kɛtsɔ wɔnaabui ni wɔkɛyeɔ ehe odase lɛ nɔ. Kɛji wɔjwɛŋmɔ hiɔ woo ni sa akɛ wɔkɛha lɛ lɛ nɔ lɛlɛŋ lɛ, no lɛ wɔkɛ ekaa baagbɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ wɔshwa. Wɔbaanyɛ wɔfee enɛ kɛtsɔ shia kɛ shia ni wɔɔya kɛ gbɛi krokomɛi ni wɔyɔɔ ni wɔɔnyɛ wɔtsɔ nɔ lɛ nɔ, ni wɔkuŋ wɔhiɛ wɔshwieŋ hegbɛi ni wɔnaa ni wɔkɛaaye odase trukaa lɛ nɔ. (Yohane 4:6-26; Bɔfoi lɛ Asaji 5:42; 20:20) Kɛfata he lɛ, wɔyɛ hegbɛi ni wɔkɛaawo wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ nyam kɛ wɔgbeei yɛ wɔ asafoŋ kpeei ashishi, kɛtsɔ saji ahetoo ni wɔɔha kɛ wɔtsuiŋ ni wɔɔjɛ wɔla wɔ Maŋtsɛyeli lalai lɛ nɔ. (Hebribii 2:12; 10:24, 25) Yɛ wɔ daa gbi sanegbaa mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔkɛ wɔnaabui hu awo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam. Kɛ wɔbɔ he mɔdɛŋ lɛ, wɔbaanyɛ wɔtsake sanegbaa lɛ wɔwo mumɔŋ gbɛi ni tswaa mɔ emaa shi mli, ni nɔ ni baajɛ mli aba lɛ baawo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.—Lala 145:2.
17. (a) Mɛɛ hewalɛ jeŋba kpakpa naa yɛ Yehowa hiɛ nyam ni wɔwoɔ lɛ mli? (b) Mɛɛ hewalɛ jeŋba gbonyo hu naa?
17 Bɔ ni ehi akɛ wɔkɛ wɔnaabui aaawo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam lɛ, nakai nɔŋŋ ehe hiaa ni wɔkɛ wɔjeŋba hu awo ehiɛ nyam. Yesu bu mɛi ni, yɛ be mli ni amɛkɛ amɛnaabui woɔ Nyɔŋmɔ hiɛ nyam lɛ, amɛtsuii etsi amɛhe kɛjɛ E-he kɛtee sɛɛ shɔŋŋ lɛ fɔ. (Marko 7:6) Jeŋba ni ejaaa lɛ gbeɔ Yehowa Nyɔŋmɔ he guɔ yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, wɔkaneɔ yɛ Romabii 2:23, 24 akɛ: “Bo ni okɛ mla lɛ shwaa lɛ, okɛ mla lɛ nɔtɔmɔ gbeɔ Nyɔŋmɔ he guɔ. Ejaakɛ ‘nyɛhewɔ lɛ awieɔ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ he musubɔɔ wiemɔi yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ.’” Yɛ nyɛsɛɛ afii fioo ni eho nɛɛ amli lɛ, ashwie gbɔmɛi akpei abɔ kɛjɛ Yehowa webii asafoi lɛ amli. Ni eka shi faŋŋ akɛ, mɛi ni fa babaoo fe nakai jieɔ jeŋba ni esaaa kpo shi ashwieee amɛ ejaakɛ amɛtsɔɔ heshwamɔ su diɛŋtsɛ. Nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ fɛɛ kɛ amɛnaabui woɔ Yehowa hiɛ nyam, shi amɛkɛ amɛjeŋba efeee nakai.
18. (a) Mɛɛ henumɔ esa akɛ mɛi ni yɔɔ hegbɛi komɛi ni nɔ kwɔlɔ lɛ ana kɛji amɛkɛ woo ni sa Yehowa lɛ aaaha lɛ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ shihilɛ mli ni osɔfoi komɛi yɔɔ yɛ Maleaki gbii lɛ amli lɛ feɔ bɔ ni esa akɛ wɔna henumɔ kpakpa lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ yɛ?
18 Mɛi ni kɛ amɛdeka fɛɛ tsuɔ nii yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ amli—kɛji yɛ Betel jio, nɔkwɛmɔ gbɛfaa loo maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ lɛ mli, aloo akɛ gbɛgbalɔi lɛ—aduro amɛ waa yɛ hegbɛi ni amɛna akɛ amɛye amɛbua ni akɛwo Yehowa hiɛ nyam lɛ hewɔ. Amɛnɔ lɛ ji gbɛnaa nii ni ka amɛnɔ akɛ esa akɛ amɛbɔ mɔdɛŋ bɔ ni amɛaanyɛ yɛ nitsumɔ fɛɛ nitsumɔ ni abaaha amɛ lɛ mli, ni ‘amɛye nibii bibii kɛ nibii wuji fɛɛ mli anɔkwale.’ (Luka 16:10) Yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, osɔfoi lɛ kɛ Levibii ni hi shi yɛ blema Israel lɛ fee amɛgbɛhe ni woo yɔɔ mli lɛ he mfoniri, eyɛ mli akɛ amɛdamɔɔɔ shi kɛhaaa amɛ. Shi kɛlɛ, akɛni osɔfoi lɛ ekomɛi ku amɛhiɛ amɛshwie nibii anɔ yɛ Maleaki gbii lɛ amli hewɔ lɛ, Yehowa kɛɛ amɛ akɛ: “Kɛji tsɛ ji mi lɛ, nɛgbɛ miwoo lɛ yɔɔ? Ni kɛji nuŋtsɔ hu ji mi lɛ, nɛgbɛ migbeyeishemɔ lɛ yɔɔ?” (Maleaki 1:6) Nakai osɔfoi lɛ gbe Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ he guɔ kɛtsɔ kooloi ni eshwila, kɛ akpakei, kɛ helatsɛmɛi ni amɛkɛbashaa afɔlei lɛ anɔ. Kɛji mɛi ni yɔɔ sɔɔmɔ hegbɛi krɛdɛɛi ŋmɛnɛ lɛ ebɔɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛaanyɛ lɛ, no lɛ amɛ hu nakai fɔbuu wiemɔi ni Yehowa kɛshi nakai osɔfoi lɛ baasa amɛ. Amɛfeŋ mɛi ni woɔ Nyɔŋmɔ hiɛ nyam kɛmɔɔ shi.
19. (a) Taakɛ atsɔɔ mli yɛ Abɛi 3:9 lɛ, mɛni ji gbɛ kroko ni wɔɔtsɔ nɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam? (b) Mɛni ji gbɛ kroko ni he hiaa waa ni wɔɔtsɔ nɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam?
19 Gbɛ kroko ni wɔɔtsɔ nɔ wɔwo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam ji kɛtsɔ shika ni wɔkɛaaye too kɛha jeŋ muu fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ ni efa lɛ sɛɛfimɔ nɔ. Awoɔ wɔ hewalɛ akɛ: “Okɛ onii ni oyɔɔ kɛ onibaanii fɛɛ mli klɛŋklɛŋ nii awo Yehowa hiɛ nyam.” (Abɛi 3:9) Gbɛfaŋnɔ ni wɔnaa akɛ wɔkɛ tooyeli ni tamɔ nɛkɛ aaaha lɛ ji hegbɛ ni wɔnaa akɛ wɔɔwo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam ni esaaa akɛ wɔteŋ mɔ ko kuɔ ehiɛ efɔɔ nɔ. Wɔbaanyɛ wɔwo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam hu yɛ wɔsɔlemɔi amli, ni wɔjie eyi ni wɔda lɛ shi. (1 Kronika 29:10-13) Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛni wɔbɛŋkɛɔ lɛ kɛ heshibaa kɛ bulɛ ni mli kwɔ hu hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ni wɔbaa yɛ sɔlemɔ mli lɛ tsɔɔ woo ni wɔkɛhaa lɛ.
20. (a) Namɛi je lɛŋ gbɔmɛi lɛ fɔɔ amɛhiɛ nyam woo, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ famɔ kɛ wɔbo toi lɛ wɔɔya nɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam lɛ?
20 Ŋmɛnɛ, mɛi pii, titri lɛ obalaŋtai woɔ mɛi ni amɛnaa amɛhe miishɛɛ lɛ ahiɛ nyam kɛtsɔ kasemɔ ni amɛkaseɔ amɛ lɛ nɔ—amɛwieɔ ni amɛfeɔ amɛnii hu tamɔ amɛ. Efɔɔ kaa akɛ mɛi ni amɛkaseɔ nɛɛ ji mɛi ni ehe gbɛi yɛ je lɛŋ kpɔiaŋgbɔlemɔ kɛ hiɛtserɛjiemɔ mli. Shi yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, akɛ Kristofoi lɛ, esa akɛ wɔwo Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ nyam kɛtsɔ mɔdɛŋ ni wɔɔbɔ ni wɔkɛkase lɛ lɛ nɔ. Bɔfo Paulo woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee nakai, ni eŋma akɛ: “No hewɔ lɛ, nyɛfea Nyɔŋmɔ kaselɔi tamɔ bii ni asumɔɔ, ni nyɛnyiɛa yɛ suɔmɔ mli.” (Efesobii 5:1, 2) Hɛɛ, kɛ wɔbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔɔnyɛ koni wɔkase Yehowa lɛ, belɛ wɔmiiwo ehiɛ nyam.
21. (a) Mɛni baawaje wɔ ni wɔwo Yehowa hiɛ nyam? (b) Mɛni ji nyɔmɔwoi ni Yehowa kɛhaa mɛi ni woɔ ehiɛ nyam lɛ?
21 Lɛlɛŋ, gbɛi babaoo yɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔkɛ anunyam kɛ woo aha Nyɔŋmɔ, ni esa akɛ wɔfee nakai hu. Nyɛkahaa wɔhiɛ kpaa nɔ akɛ kɛ wɔkɛ e-Wiemɔ lɛ lɛ wɔhe daa ni eha wɔle lɛ jogbaŋŋ lɛ, no dani wɔɔnyɛ wɔwo ehiɛ nyam hu jogbaŋŋ. Mɛni ji nyɔmɔwoi ni wɔɔna yɛ nakai feemɔ mli? Yehowa kɛɔ akɛ: “Mɛi ni woɔ mihiɛ nyam lɛ, mawo amɛhiɛ nyam.” (1 Samuel 2:30) Yɛ naagbee lɛ Yehowa baawo mɛi ni jaa lɛ lɛ ahiɛ nyam kɛtsɔ naanɔ wala ni eeeha amɛ yɛ miishɛɛ mli, yɛ ŋwɛi akɛ e-Bi, Yesu Kristo hefatalɔi nɔyelɔi, aloo yɛ Paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ nɔ.
Ani Okaiɔ?
◻ Namɛi gbɔmɛi adesai fɔɔ amɛhiɛ nyam woo, ni namɔ amɛkuɔ amɛhiɛ amɛfɔɔ enɔ ni amɛwooo ehiɛ nyam?
◻ Ni aawo mɔ ko hiɛ nyam tsɔɔ mɛni, ni mɛni ji gbɛi ni aaatsɔ nɔ afee nakai?
◻ Mɛni ji shishijee yiŋtoi ahewɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ sa hiɛnyamwoo lɛ?
◻ Mɛni ji gbɛi komɛi ni wɔɔnyɛ wɔtsɔ nɔ wɔwo Yehowa hiɛ nyam?
◻ Mɛɛ gbɛi anɔ Yehowa woɔ mɛi ni woɔ ehiɛ nyam lɛ nyɔmɔ yɛ?