Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w91 3/1 bf. 20-25
  • “Taomɔ Toiŋjɔlɛ Ni Onyiɛ No Sɛɛ”

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Taomɔ Toiŋjɔlɛ Ni Onyiɛ No Sɛɛ”
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • “Heloo Jwɛŋmɔ Lɛ”
  • Wɔkɛ Wɔnyɛmimɛi Ateŋ Toiŋjɔlɛ
  • “Miishɛɛ Ji Mɛi ni He Jɔ Lɛ”
  • Toiŋjɔlɛ Wiemɔi
  • “Nyɛbɔa Mɔdɛŋ”
  • Ha “Nyɔŋmɔ Toiŋjɔlɛ Lɛ” Abu Otsui He
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • ‘Nyɛtaoa Hejɔlɛ ni Nyɛnyiɛa Sɛɛ’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
  • Bɔ ni Ooofee Ona Ŋwɛi Toiŋjɔlɛ ni Mɔɔ Shi Babaoo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1987
  • Te Obaafee Tɛŋŋ Oná Toiŋjɔlɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2018
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
w91 3/1 bf. 20-25

“Taomɔ Toiŋjɔlɛ Ni Onyiɛ No Sɛɛ”

“Ha awo Yehowa nɔ gojoo, lɛ mɔ ni enaa etsulɔ toiŋjɔlɛ he miishɛɛ lɛ.”​—LALA 35:​27, New World Translation.

1. Mɛɛ toiŋjɔlɛ wɔnaa mli ŋɔɔmɔ ŋmɛnɛ?

MƐƐ miishɛɛ eji nɛkɛ akɛ wɔɔhi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli yɛ jeŋ ni mli egbala nɛɛ mli! Mɛɛ mlifilimɔ eji nɛkɛ akɛ wɔɔja Yehowa, “toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ diɛŋtsɛ,” ni wɔna “[e]toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ” lɛ mli jɔɔmɔi lɛ amli gbɛfaŋnɔ! Kwɛ bɔ ni wɔhe jɔɔ wɔ, yɛ shihilɛ mli naagbai nɛɛ amli, akɛ wɔɔle “Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ” ni wɔna ‘toiŋjɔlɛ kpaa’ ni feɔ Nyɔŋmɔ webii ekome, ni maji anɔ ni amɛjɛ, wiemɔi ni amɛwieɔ, amɛhewolonɔ sui, aloo bɔ ni amɛshihilɛ ji lɛ kɔɔɔ he eko lɛ mli niiashikpamɔ!​—1 Tesalonikabii 5:​23; Ezekiel 37:​26; Filipibii 4:7; Efesobii 4:⁠3.

2, 3. (a) Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ webii fɛɛ baaŋmɛ amɛtsui shi akɛ gbɔmɛi kome moŋ, shi mɛni baanyɛ aba Kristofoi aŋkroaŋkroi anɔ? (b) Mɛni Biblia lɛ woɔ wɔ hewalɛ ni wɔfee?

2 Akɛ Yehowa Odasefoi lɛ, nɛkɛ toiŋjɔlɛ nɛɛ jara wa waa kɛha wɔ. Shi kɛlɛ, wɔnyɛŋ wɔbu lɛ nɔ ko ni he ehiaaa. Toiŋjɔlɛ ni wɔyɔɔ lɛ ehiŋ shi kɛkɛ akɛni wɔkɛ Kristofoi asafo lɛ bɔɔ aloo wɔfata Kristofoi aweku ko he lɛ hewɔ. Eyɛ mli akɛ shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ kɛ amɛhefatalɔi ni ji “tooi krokomɛi” lɛ baaŋmɛ amɛtsui shi akɛ tooku kome kɛyashi naagbee moŋ, shi aŋkroaŋkroi baanyɛ alaaje amɛtoiŋjɔlɛ lɛ ni amɛgbee shi.​—Yohane 10:​16; Mateo 24:​13; Romabii 11:​22; 1 Korintobii 10:⁠12.

3 Bɔfo Paulo bɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu ni hi shi yɛ egbii lɛ amli lɛ kɔkɔ akɛ: “Nyɛkwɛa ni ahia, anyɛmimɛi, koni nyɛteŋ mɔ ko akahi tsui fɔŋ ni heee yeee ni ekpale kɛjɛ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ he.” (Hebribii 3:12) Nɛkɛ kɔkɔbɔɔ nɛɛ kɔɔ asafo babaoo lɛ hu he. No hewɔ lɛ Biblia lɛ woɔ Kristofoi hewalɛ akɛ: “[Amɛ]tao toiŋjɔlɛ ni [amɛ]nyiɛ no sɛɛ. Ejaakɛ Yehowa hiŋmɛii ka jalɔi ahe, ni eboɔ amɛfaikpamɔi atoi; shi mɛi ni feɔ nifɔjianii lɛ, Yehowa ejie ehiɛ eka amɛ.”​—1 Petro 3:​10-12; Lala 34:​14, 15, NW.

“Heloo Jwɛŋmɔ Lɛ”

4. Mɛni baanyɛ afite toiŋjɔlɛ ni ka wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ kwraa?

4 Mɛni baanyɛ afite toiŋjɔlɛ sɛɛ ni wɔdiɔ lɛ? Paulo tsi nɔ kome ta beni ekɛɛ nɛkɛ lɛ: “Ejaakɛ heloo jwɛŋmɔ lɛ, gbele ni, shi mumɔ jwɛŋmɔ lɛ, wala kɛ hejɔlɛ ni. Ejaakɛ heloo jwɛŋmɔ lɛ, Nyɔŋmɔ nyɛɛ ni.” (Romabii 8:​6, 7) Paulo kɛ wiemɔ “heloo” lɛ miitsɔɔ wɔshihilɛ ni eba shi akɛ adesai ni yeee emuu kɛ henumɔi ni akɛfɔ wɔ ni haa wɔfeɔ esha lɛ. Kɛ wɔŋmɛɛ wɔhe wɔha heloo ni eba shi lɛ henumɔi lɛ, ebaafite wɔtoiŋjɔlɛ lɛ. Kɛji Kristofonyo ko kɛ ehe woɔ bɔlɛnamɔ mli jeŋba shara mli, emaleɔ, ejuɔ, ekɛ tsofai fɔji tsuɔ nii, aloo ekuɔ Nyɔŋmɔ mla mli yɛ gbɛi krokomɛi anɔ ni eshwaaa ehe lɛ, no lɛ efiteɔ toiŋjɔlɛ ni ka ekɛ Yehowa teŋ ni enaa mli ŋɔɔmɔ be ko lɛ kwraa. (Abɛi 15:​8, 29; 1 Korintobii 6:​9, 10; Kpojiemɔ 21:⁠8) Kɛfata he lɛ, kɛ eŋmɛɔ gbɛ ni heloo naa nibii bafeɔ nihii ni he hiaa lɛ fe mumɔŋ nibii lɛ, no lɛ oshara kpele eba toiŋjɔlɛ ni ka ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ he.​—Mateo 6:​24; 1 Yohane 2:​15-17.

5. Mɛni fata toiŋjɔlɛ sɛɛ ni wɔɔdi lɛ he?

5 Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Paulo kɛɛ: “Shi mumɔ jwɛŋmɔ lɛ, wala kɛ hejɔlɛ ni.” Toiŋjɔlɛ fata mumɔ lɛ yibii lɛ ahe, ni kɛji wɔtsɔse wɔtsui ni ehiɛ asɔ mumɔŋ nibii, ni wɔsɔle wɔbi ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ aye ebua wɔ ni wɔfee enɛ lɛ, no lɛ wɔɔtsi wɔhe kɛjɛ “heloo jwɛŋmɔ lɛ” he. (Galatabii 5:​22-24) Yɛ 1 Petro 3:​10-12 lɛ, akɛ toiŋjɔlɛ tsaa jalɛ. (Romabii 5:⁠1) Petro kɛɔ akɛ nɔ ni fata toiŋjɔlɛ sɛɛdii he hu ji ni ‘wɔɔtsi wɔhe kɛjɛ efɔŋ he ni wɔfee ekpakpa.’ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni ‘wɔnyiɛ jalɛ sɛɛ’ koni wɔtsɔ nakai feemɔ nɔ wɔbaa toiŋjɔlɛ ni ka wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ yi.​—1 Timoteo 6:​11, 12.

6. Mɛni ji gbɛnaa nii ni jwere onukpai anɔ yɛ toiŋjɔlɛ ni baahi asafo lɛ mli lɛ gbɛfaŋ lɛ ateŋ ekome?

6 Toiŋjɔlɛ ni esa akɛ wɔtao lɛ ji nɔ ko ni ka onukpai ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ajwɛŋmɔ nɔ waa. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛ mɔ ko ka akɛ eeeje nifeemɔi fɔji ashishi lɛ, gbɛnaa nii ka onukpai lɛ anɔ akɛ amɛbu asafo lɛ he kɛtsɔ nakai eshafeelɔ lɛ ni amɛaaka ehiɛ lɛ nɔ. Kɛji ekpɛlɛ nakai hiɛkamɔ lɛ nɔ lɛ, no lɛ enine baashɛ etoiŋjɔlɛ lɛ nɔ ekoŋŋ. (Hebribii 12:11) Kɛ jeee nakai lɛ, no lɛ ebaabi ni ashwie lɛ bɔni afee ni akɛbaa toiŋjɔlɛ wekukpaa ni ka asafo lɛ kɛ Yehowa teŋ lɛ yi.​—1 Korintobii 5:​1-5.

Wɔkɛ Wɔnyɛmimɛi Ateŋ Toiŋjɔlɛ

7. Mɛɛ nɔ kroko ni kɔɔ ‘heloo jwɛŋmɔ’ lɛ he Paulo bɔ Korintobii lɛ kɔkɔ yɛ he?

7 Jeee toiŋjɔlɛ ni ka wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ pɛ ‘heloo jwɛŋmɔ’ lɛ baanyɛ afite, shi moŋ ebaanyɛ efite wekukpaa kpakpa ni ka wɔkɛ Kristofoi krokomɛi ateŋ lɛ hu. Paulo ŋma Korintobii lɛ akɛ: “Helooŋ gbɔmɛi ji nyɛ lolo. Shi gbii abɔ ni awuŋayeli kɛ béi kɛ mligbalamɔi yɔɔ nyɛteŋ lolo lɛ, ani jeee helooŋ gbɔmɛi ji nyɛ ni gbɔmɛi ajeŋba nyɛbaa lɛ?” (1 Korintobii 3:⁠3) Awuŋayeli kɛ béi ji nibii ni teɔ shi shiɔ toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ.

8. (a) Mɛni baanyɛ aba mɔ ko ni haa awuŋayeli kɛ béi teɔ shi yɛ asafo lɛ mli lɛ nɔ? (b) Mɛni nɔ toiŋjɔlɛ ni aaahi wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ damɔ?

8 Awuŋayeli kɛ béi ni wɔɔje shishi ni wɔkɛfite asafo lɛ toiŋjɔlɛ lɛ ji hiɛdɔɔ sane diɛŋtsɛ. Yɛ be mli ni ewieɔ su ko ni kɔɔ toiŋjɔlɛ he lɛ he akɛ mumɔ lɛ yibii lɛ eko lɛ, bɔfo Yohane bɔ kɔkɔ akɛ: “Kɛji mɔ ko kɛɛ akɛ: ‘Miisumɔ Nyɔŋmɔ,’ ni enyɛɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi lɛ, amalelɔ ji lɛ. Ejaakɛ mɔ ni sumɔɔɔ lɛ diɛŋtsɛ enyɛmi ni enaa lɛ lɛ, Nyɔŋmɔ ni enaaa lɛ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni enyɛ lɛ esumɔŋ?” (1 Yohane 4:20) Yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ lɛ, kɛji mɔ ko haa awuŋayeli loo béi teɔ shi yɛ nyɛmimɛi ateŋ lɛ, ani toiŋjɔlɛ aaanyɛ ahi ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛlɛŋ? Eka shi faŋŋ akɛ dabi! Awoɔ wɔ hewalɛ akɛ: “Nyɛmii ashɛa, nyɛyea emuu, nyɛhaa ashɛjea nyɛmii, nyɛjwɛŋmɔ afea ekome, nyɛhia shi yɛ toiŋjɔlɛ mli, ni suɔmɔ kɛ toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ kɛ nyɛ aaahi shi.” (2 Korintobii 13:​11, NW) Hɛɛ, kɛji wɔtee nɔ wɔkɛ wɔhe hi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli lɛ, no lɛ suɔmɔ kɛ toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ kɛ wɔ aaahi shi.

9. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ bei komɛi lɛ sane naataomɔi kɛ gbeekpamɔ ni bɛ aaanyɛ aba Kristofoi ateŋ?

9 Enɛ etsɔɔɔ akɛ naataomɔi baŋ Kristofoi ateŋ kɔkɔɔkɔ. Yɛ otsii ni nyiɛ Pentekoste sɛɛ lɛ amli lɛ, naataomɔ ko te shi yɛ Kristofoi asafo hee lɛ mli yɛ daa gbi niyenii ni ajaa ahaa lɛ he. (Bɔfoi lɛ Asaji 6:⁠1) Yɛ be ko mli lɛ, naataomɔ ko te shi yɛ Paulo kɛ Barnaba teŋ ni eha “efee béi aahu po.” (Bɔfoi lɛ Asaji 15:39) Ebabi ni Paulo awo Evodia kɛ Sintika, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ amɛji nyɛmimɛi yei ni yɔɔ ekaa lɛ ŋaa, ni “amɛjwɛŋmɔ afee ekome yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli.” (Filipibii 4:⁠2) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ no hewɔ ni Yesu kɛ ŋaawoo ni mli ka shi faŋŋ ni tsɔɔ bɔ ni aaafee ana naagbai ni fiteɔ toiŋjɔlɛ ni ka Kristofoi ateŋ lɛ naa lɛ ha ni ema bɔ ni ehe hiaa ni atsu naagbai nɛɛ ahe nii oya hu lɛ nɔ mi lɛ! (Mateo 5:​23-25; 18:​15-17) Eji ekpaaa gbɛ akɛ naagbai aaanyɛ aba esɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ kulɛ ekɛ nɛkɛ ŋaawoo nɛɛ haŋ.

10. Mɛɛ shihilɛi komɛi nyɛɔ ebaa asafo lɛ mli bei komɛi, ni mɛɛ sɔ̃ ekɛfɔɔ mɔ fɛɛ mɔ ni ekɔɔ ehe lɛ nɔ.

10 Belɛ, eeenyɛ eba ŋmɛnɛ hu akɛ mɔ ko mli aaanyɛ afu yɛ wiemɔ ko ni ekolɛ mɔ kroko aaawie ni esusuuu he aloo enaanyo Kristofonyo ko nifeemɔ ni etsɔɔɔ bulɛ kɛha lɛ lɛ hewɔ. Su ko ni woɔ mɔ mlila ni ekolɛ eyɔɔ mɔ ko he lɛ baanyɛ aha mɔ kroko mli afu waa. Bei baanyɛ aba aŋkroaŋkroi ateŋ. Ekolɛ eeenyɛ eba akɛ mɔ ko kɛ onukpai lɛ ayiŋkpɛɛ ko kpaŋ gbee kwraa. Ni yɛ onukpai akuu lɛ diɛŋtsɛ po mli lɛ, onukpa ko baanyɛ afee mɔ ni jwɛŋmɔ yɛ oya kɛ nii ahe susumɔ loo eshishinumɔ, ni no hewɔ lɛ ebaabɔ mɔdɛŋ ni ewiemɔ aye onukpai krokomɛi lɛ fɛɛ anɔ nɔ. Eyɛ mli akɛ eji anɔkwale akɛ nɛkɛ nibii nyɛɔ ebaa moŋ, shi kɛlɛ ebaabi ni wɔtao toiŋjɔlɛ ni wɔnyiɛ sɛɛ. Ebiɔ ni atsu naagbai nɛɛ ahe nii yɛ Kristofoi agbɛ nɔ bɔni afee ni ahiɛ “ekomefeemɔ lɛ yɛ toiŋjɔlɛ kpaa lɛ mli.”​—Efesobii 4:​3, NW.

11. Mɛni ji gbɛjianɔ ni Yehowa eto koni eye ebua wɔ ni wɔtiu toiŋjɔlɛ sɛɛ yɛ wɔteŋ?

11 Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ha awo Yehowa nɔ gojoo, lɛ mɔ ni enaa etsulɔ toiŋjɔlɛ he miishɛɛ lɛ.” (Lala 35:​27, NW) Hɛɛ, Yehowa miisumɔ ni wɔhi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli. No hewɔ lɛ, eto nibii krɛdɛɛi enyɔ komɛi ahe gbɛjianɔ eha wɔ bɔni afee ni eye ebua wɔ ni wɔbaa toiŋjɔlɛ yi yɛ wɔteŋ kɛ agbɛnɛ wɔkɛ lɛ teŋ hu. Ekome ji mumɔ krɔŋkrɔŋ, ni toiŋjɔlɛ ji eyibii lɛ eko lɛ, kɛ agbɛnɛ toiŋjɔlɛ sui krokomɛi ni fata he, tamɔ tsuishitoo, mlihilɛ, mlijɔlɛ, kɛ henɔyeli lɛ. (Galatabii 5:​22, 23) Ekroko lɛ ji ŋwɛi nilee, ni wɔkaneɔ nɛkɛ yɛ ehe lɛ: “Shi nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ, tsutsu lɛ ehe tse, no sɛɛ lɛ ehe jɔ, ehiɛ ka shi, eboɔ toi, eyi obɔ kɛ mɔbɔnalɛ kɛ yibii kpakpai.”​—Yakobo 3:​17, 18.

12. Kɛji naagba eba toiŋjɔlɛ ni ka wɔkɛ wɔnyɛmimɛi ateŋ lɛ he lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee?

12 No hewɔ lɛ, kɛ nɔ ko bagba toiŋjɔlɛ ni yɔɔ wɔkɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ naa lɛ, esa akɛ wɔsɔle wɔbi nilee ni jɛ ŋwɛi koni etsɔɔ wɔ bɔ ni wɔɔfee wɔnii wɔha, ni esa akɛ wɔsɔle wɔbi mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hu ni ewo wɔ hewalɛ ni wɔfee nɔ ni ja. (Luka 11:​13; Yakobo 1:5; 1 Yohane 3:22) Yɛ wɔsɔlemɔ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, no sɛɛ lɛ wɔbaanyɛ wɔkwɛ ŋwɛi nilee jɛɛhe, ni ji Biblia lɛ mli kɛha gbɛtsɔɔmɔ, koni agbɛnɛ hu wɔkwɛ Biblia he woji krokomɛi amli kɛha ŋaawoo yɛ bɔ ni wɔɔfee wɔkɛ Ŋmalɛ lɛ atsu nii lɛ he. (2 Timoteo 3:16) Wɔbaasumɔ hu ni wɔyabi ŋaawoo kɛjɛ onukpai ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ aŋɔɔ. Gbɛ ni ji naagbee nɔ ni oookɔ ji ni onyiɛ gbɛtsɔɔmɔ ni onine eshɛ nɔ lɛ nɔ. Yesaia 54:13 kɛɔ akɛ: “Ni obii lɛ fɛɛ aaafee Yehowa kaselɔi, ni maha obii lɛ hejɔlɛ babaoo.” Enɛ tsɔɔ akɛ toiŋjɔlɛ ni wɔɔna lɛ damɔ nii ni Yehowa tsɔɔ wɔ lɛ kɛ nitsumɔ nɔ.

“Miishɛɛ Ji Mɛi ni He Jɔ Lɛ”

13, 14. (a) Mɛni Yesu wiemɔ “mɛi ni he jɔ” lɛ tsɔɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni wɔtsɔmɔ mɛi ni taoɔ toiŋjɔlɛ.

13 Yesu wie yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli akɛ: “Miishɛɛ ji mɛi ni he jɔ lɛ, shi aaatsɛ amɛ ‘Nyɔŋmɔ bii.’” (Mateo 5:​9, NW) “Mɛi ni he jɔ” ni atsɔɔ yɛ biɛ nɛɛ etsɔɔɔ mɔ ko ni mli fuuu mra yɛ ebɔɔ su naa kɛkɛ. Shishijee Hela wiemɔ lɛ tsɔɔ “mɛi ni saa mɛi ateŋ toiŋjɔlɛ.” Mɔ ni saa toiŋjɔlɛ yɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ le bɔ ni afeɔ ni toiŋjɔlɛ baa ekoŋŋ kɛ naagbai ba he. Shi kɛlɛ, nɔ ni he hiaa fe enɛ ji akɛ, klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, mɔ ni haa toiŋjɔlɛ baa mɛi ateŋ lɛ bɔɔ mɔdɛŋ ni etsiɔ ehe kɛjɛɔ toiŋjɔlɛ ni eeefite lɛ he. ‘Toiŋjɔlɛ yeɔ lumɔ yɛ etsui mli.’ (Kolosebii 3:15) Kɛji Nyɔŋmɔ tsuji bɔ mɔdɛŋ ni amɛtsɔmɔ mɛi ni taoɔ mɛi ateŋ toiŋjɔlɛ lɛ, no lɛ ebaaha naagbai ni aaaba amɛteŋ lɛ nɔ agbɔ kwraa.

14 Ni wɔɔtsɔmɔ mɛi ni haa toiŋjɔlɛ baa mɛi krokomɛi ateŋ lɛ biɔ ni wɔyoo wɔ diɛŋtsɛ wɔgbɔjɔmɔi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Kristofonyo ko aaanyɛ afee mɔ ni mli fuɔ waa aloo mɔ ni nuɔ nii ahe fe nine kɛ mɔ ni mli fuɔ mra. Kɛ ebaje nɔnyɛɛ shishi lɛ, ekolɛ ehenumɔi baanyɛ aha ehiɛ akpa Biblia mli shishitoo mlai anɔ. Enɛ jeee nɔ ko ni akpaaa gbɛ yɛ adesai ni yeee emuu lɛ ahe. (Romabii 7:​21-23) Shi kɛlɛ, nyɛɛ, béi, kɛ mlilawooi fata nibii ni atsi ta akɛ heloo lɛ nitsumɔi lɛ ahe. (Galatabii 5:​19-21) Kɛji wɔna nakai sui lɛ yɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔhe​—aloo kɛji mɛi krokomɛi gbala wɔjwɛŋmɔ kɛba nɔ lɛ​—no lɛ esa akɛ wɔkɛ ekaa asɔle be fɛɛ be kɛha Yehowa mumɔ lɛ ni eha wɔna henɔyeli kɛ mlijɔlɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, esa akɛ mɔ fɛɛ mɔ abɔ mɔdɛŋ ni ena nɛkɛ sui nɛɛ akɛ egbɔmɔtso hee lɛ fa.​—Efesobii 4:​23, 24; Kolosebii 3:​10, 15.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ kɛ kuɛŋtimɔ ni jwɛŋmɔ bɛ mli lɛ kpaaa gbee yɛ?

15 Bei komɛi lɛ, mɔ ko ni tsui wa, ni nɔ ni esumɔɔ pɛ etaoɔ ni afee lɛ baanyɛ egba asafo ko loo onukpai akuu ko naa. Lɛlɛŋ, kɛ ebalɛ Nyɔŋmɔ mla nɔ yeli lɛ, esa akɛ Kristofonyo lɛ jwɛŋmɔ afee shiŋŋ, ni efee nɔ ni bɛ tswaa po. Ni kɛ wɔnuɔ he akɛ wɔyɛ jwɛŋmɔ kpakpa ko ni he aaanyɛ aba sɛɛnamɔ aha mɛi krokomɛi lɛ, no lɛ tɔmɔ ko bɛ he akɛ wɔɔkɛɛ nɔ ni wɔsusuɔ lɛ yɛ faŋŋ mli, bei abɔ ni wɔtsɔɔ jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ lɛ mli jogbaŋŋ lɛ. Shi wɔsumɔŋ ni wɔtamɔ gbɔmɛi ni yɔɔ je lɛŋ ni ji “kpaŋmɔ mlikulɔi” lɛ. (2 Timoteo 3:​1-4) Nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ he jɔ, ni enuɔ sane shishi. Esa akɛ mɛi ni amɛnifeemɔ tsɔɔ kuɛŋtimɔ ni tswaafeemɔ bɛ mli lɛ abo ŋaawoo ni Paulo kɛha Filipibii lɛ toi akɛ ‘amɛkaŋmɛ yaka anunyam taomɔ gbɛ.’​—Filipibii 2:⁠3.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ Paulo ŋaawoo ni yɔɔ Filipibii awolo lɛ mli yeɔ ebuaa wɔ ni wɔye yaka anunyam taomɔ nɔ kunim yɛ?

16 Paulo woɔ wɔ hewalɛ yɛ nakai wolo lɛ nɔŋŋ mli akɛ ‘wɔkɛ heshibaa jwɛŋmɔ abubua wɔnanemɛi fe wɔ diɛŋtsɛ wɔhe’ yɛ anɔkwayeli mli. Enɛ ji yaka anunyam taomɔ sɛɛ sɛɛ diɛŋtsɛ. Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ lɛ susuuu lɛ diɛŋtsɛ ejwɛŋmɔi ni eeenyɛ mɛi anɔ ni amɛkpɛlɛ nɔ lɛ he tsutsu, ni ekɛtao hiɛ, aloo ni ekɛbu lɛ diɛŋtsɛ egbɛhe loo hegbɛ he. Enɛ kɛ ŋaawoo ni Paulo kɛha akɛ ‘wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akafo lɛ diɛŋtsɛ enɔ mli, shi efo enaanyo nɔ mli’ lɛ kpaŋ gbee.​—Filipibii 2:4; 1 Petro 5:​2, 3, 6.

Toiŋjɔlɛ Wiemɔi

17. Mɛɛ gbɛ ni ejaaa ni aaatsɔ nɔ akɛ lilɛi lɛ atsu nii baanyɛ agba toiŋjɔlɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ naa?

17 Esa akɛ mɔ ni taoɔ toiŋjɔlɛ sɛɛ gbɛ lɛ akwɛ jogbaŋŋ hu yɛ bɔ ni ekɛ elilɛi tsuɔ nii ehaa lɛ he. Yakobo bɔ kɔkɔ akɛ: “Nakai nɔŋŋ lilɛi hu, he nɔ bibioo ni, ni eshwãa nii wuji. Naa, la bibioo hu, nyɛkwɛa koo bɔ sɔŋŋ ni eshaa!” (Yakobo 3:⁠5) Oshekuyeli ni fiteɔ mɔ, mɛi krokomɛi ni awieɔ ashiɔ amɛ yɛ amɛsɛɛ, jɛmɔ wiemɔi kɛ wiemɔi ni wa, huhuuhu-wiemɔ kɛ nii ahe wiemɔ, kɛ mɛi krokomɛi ayiteŋ muluwoo bɔni afee ni mɔ ko kɛna lɛ diɛŋtsɛ esɛɛnamɔi​—enɛɛmɛi fɛɛ ji heloo lɛ nitsumɔi ni gbaa toiŋjɔlɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ webii ateŋ lɛ naa.​—1 Korintobii 10:​10; 2 Korintobii 12:​20; 1 Timoteo 5:​13; Yuda 16.

18. (a) Kɛji ebalɛ akɛ mɔ ko hiɛ bɛ ehe nɔ ni ekɛ elilɛi tsu nii yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ, mɛni ji gbɛ ni ja ni esa akɛ mɛi fɛɛ ni ekɔɔ amɛhe lɛ akɔ? (b) Kɛji mlifu ha mɔ ko wie wiemɔi sha lɛ, te Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ feɔ amɛnii amɛhaa tɛŋŋ?

18 Lɛlɛŋ, Yakobo kɛɛ: “Shi lilɛi lɛ, mɔ ko mɔ ko nyɛɛɛ ehe ajɔɔ.” (Yakobo 3:⁠8) Bei komɛi lɛ Kristofoi ni edara yɛ mumɔŋ lɛ po wieɔ wiemɔi ni haa amɛshwaa amɛhe waa yɛ sɛɛ mli. Wɔ fɛɛ wɔhiɛ kaa nɔ akɛ mɛi krokomɛi kɛ tɔmɔi nɛɛ baake wɔ taakɛ bɔ ni wɔkɛkeɔ amɛ lɛ. (Mateo 6:12) Bei komɛi lɛ mlifu ni naa wa lɛ baanyɛ atee jɛmɔ wiemɔi ashi. Kɛkɛ lɛ, mɔ ni taoɔ toiŋjɔlɛ lɛ baakai amrɔ nɔŋŋ akɛ “naajɔlɛ hetoo kuɔ mlila naa; shi wiemɔi ni wa teeɔ mlifu shi.” (Abɛi 15:⁠1) Yɛ bei babaoo mli lɛ, ebaabi ni emu waa shikome ni ebɔ mɔdɛŋ akɛ ekɛ mlifu wiemɔi ejieŋ mlifu wiemɔi anaa. Yɛ sɛɛ mli, kɛ mlifu lɛ naa eba shi lɛ, mɔ ni toɔ etsui shi babaoo ni etaoɔ toiŋjɔlɛ lɛ le bɔ ni akuɔ hiɛ afɔɔ wiemɔi ni awieɔ yɛ mlifu be mli lɛ anɔ. Ni Kristofonyo ni baa ehe shi lɛ le bɔ ni akpaa fai ahaa bɔni afee ni etsa pilamɔi ni ekɛba lɛ. Ni aaanyɛ ajɛ anɔkwayeli mli akɛɛ akɛ, “Edɔ mi waa” lɛ tsɔɔ jeŋba kpakpa nɔ hewalɛ ni mɔ lɛ yɔɔ.

19. Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ Paulo kɛ Yesu he yɛ bɔ ni afeɔ akɛ ŋaawoo baa lɛ he?

19 Ebaabi ni akɛ lilɛi lɛ hu atsu nii ni akɛwo mɛi krokomɛi ŋaa. Paulo ka Petro hiɛ yɛ faŋŋ mli beni Petro fee nii ni ejaaa yɛ Antiokia lɛ. Ni Yesu kɛ ŋaawoo ni mli wa ha yɛ eshɛɛ saji ni ekɛmaje asafoi kpawo lɛ mli. (Galatabii 2:​11-14; Kpojiemɔ yitsei 2, 3) Kɛ wɔkase nɛkɛ nɔkwɛmɔ nii nɛɛ, wɔnaa akɛ esaaa ni ahaa ŋaawoo lɛ feɔ nɔ ni naa waaa ni oti ni yɔɔ sɛɛ lɛ laajeɔ. Ni kɛlɛ, Yesu kɛ Paulo efeee amɛhe mɛi ni yɔɔ shɛii loo mɛi ni yitseiaŋ wa. Ŋaawoo ni amɛkɛha lɛ jeee gbɛ ni amɛmiitsɔ nɔ amɛjie amɛnijiaŋwujee kpo. Amɛmiibɔ mɔdɛŋ ni amɛjɛ anɔkwayeli mli amɛye amɛbua amɛnyɛmimɛi. Kɛji mɔ ni kɛ ŋaawoo lɛ haa lɛ na akɛ enyɛɛɛ ekudɔ elilɛi jogbaŋŋ lɛ, no lɛ ebaahala akɛ eeemɛ fioo koni eha mlifu lɛ naa aba shi dani ewie nɔ ko. Kɛ jeee nakai lɛ, no lɛ ebaawie wiemɔi waa waa ni ebaatee naagba ni ehiii kwraa fe nɔ ni ebɔɔ mɔdɛŋ ni etsu he nii lɛ po shi.​—Abɛi 12:⁠18.

20. Mɛni esa akɛ ekudɔ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔkɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ wieɔ loo nɔ ni wɔwieɔ yɛ amɛhe?

20 Taakɛ wɔtsi ta momo lɛ, toiŋjɔlɛ kɛ suɔmɔ yɛ tsakpaa ko ni bɛŋkɛ kpaakpa akɛ mumɔ lɛ yibii. Kɛji nɔ ni wɔkɛɔ wɔnyɛmimɛi​—aloo nɔ ni wɔwieɔ yɛ amɛhe​—lɛ tsɔɔ bɔ ni wɔyɔɔ suɔmɔ wɔha amɛ be fɛɛ be lɛ, no lɛ ebaaye ebua ni toiŋjɔlɛ ahi asafo lɛ mli. (Yohane 15:​12, 13) Esa akɛ wɔwiemɔ “he aba nyam daa, ni ŋoo ahi mli.” (Kolosebii 4:⁠6) Esa akɛ eŋɔɔ, ni kɛ wɔɔkɛɛ lɛ, eŋɔɔ tsui lɛ naa. Yesu wo ŋaa akɛ: “Nyɛhaa ŋoo ahia nyɛmli, ni nyɛhia shi yɛ hejɔlɛ mli yɛ nyɛteŋ.”​—Marko 9:⁠50.

“Nyɛbɔa Mɔdɛŋ”

21. Mɛni anaa faŋŋ yɛ Nyɔŋmɔ webii ahe yɛ kpeei ni wɔyaa daa otsi lɛ mli kɛ kpokpaa nɔ kpeei kɛ kpeei wuji ashishi?

21 Lalatsɛ lɛ ŋma akɛ: “Kwɛ bɔ ni ehi, bɔ ni eyɔɔ fɛo, kɛ nyɛmimɛi fee ekome kɛhi shi lɛ!” (Lala 133:⁠1) Eji anɔkwale, wɔnaa he miishɛɛ akɛ wɔkɛ wɔnyɛmimɛi aaahi shi, titri lɛ yɛ kpeei ni wɔyaa daa otsi lɛ kɛ kpeei wuji kɛ kpokpai anɔ kpeei hu ashishi. Ni mɛi ni yɔɔ sɛɛ lɛ po naa wɔtoiŋjɔlɛ lɛ he odaseyeli yɛ faŋŋ mli yɛ nakai beaŋ.

22. (a) Mɛɛ amale toiŋjɔlɛ ko etsɛŋ ni jeŋmaji lɛ baasusu akɛ amɛnine miishɛ nɔ, ni mɛni ekɛbaaba amɛnɔ? (b) Mɛɛ toiŋjɔlɛ diɛŋtsɛ ko toiŋjɔlɛ he kpaŋmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ kɛbaaba?

22 Etsɛŋ ni jeŋmaji lɛ baasusu akɛ amɛmiina toiŋjɔlɛ ko ni Yehowa he bɛ mli. Shi be mli ni amɛkɛɔ akɛ, “Hejɔlɛ yɛ ni wɔyɛ shweshweeshwe!” lɛ, ni hiɛkpatamɔ aaaba mɛi fɛɛ ni toiŋjɔlɛ bɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ anɔ trukaa. (1 Tesalonikabii 5:⁠3) Yɛ no sɛɛ lɛ, Toiŋjɔlɛ Lumɔ kpeteŋkpele lɛ baaya nɔ atsa adesai kɛjɛ osharai ni jɛ shishijee toiŋjɔlɛ ni laaje yɛ gbɔmɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ mli ba lɛ mli. (Yesaia 9:​6, 7; Kpojiemɔ 22:​1, 2) Kɛkɛ lɛ, toiŋjɔlɛ he kpaŋmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha lɛ kɛ jeŋ muu fɛɛ toiŋjɔlɛ baaba. Ni jwɛiaŋ kooloi lɛ po baana hejɔɔmɔ kɛjɛ awuiyeli kɛ basabasafeemɔ mli.​—Lala 37:​10, 11; 72:​3-7; Yesaia 11:​1-9; Kpojiemɔ 21:​3, 4.

23. Kɛji wɔshweɔ toiŋjɔlɛ jeŋ hee ni baaba lɛ he hiɛnɔkamɔ lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee bianɛ?

23 Mɛɛ be ni yɔɔ nyam enɛ aaaji nɛkɛ! Ani okɛ miishɛɛ miikpa nakai be lɛ gbɛ? Kɛji nakai lɛ, “nyɛtiua nyɛkɛ mɛi fɛɛ ateŋ toiŋjɔlɛ sɛɛ.” Taomɔ toiŋjɔlɛ bianɛ, yɛ okɛ onyɛmimɛi ateŋ, kɛ titri lɛ yɛ okɛ Yehowa teŋ. Hɛɛ, “akɛni nyɛkwɛɔ nii nɛɛ agbɛ nɛɛ, nyɛbɔa mɔdɛŋ koni ana nyɛ ni muji loo kpa ko bɛ nyɛhe yɛ ehiɛ, yɛ hejɔlɛ mli.”​—Hebribii 12:​14; 2 Petro 3:⁠14.

Ani Okaiɔ?

◻ Mɛni baanyɛ afite toiŋjɔlɛ ni ka wɔkɛ Yehowa teŋ lɛ?

◻ Mɛɛ sane naataomɔ nɛkɛ ebaabi ni ana naa yɛ asafo lɛ mli?

◻ Mɛɛ gbɛjianɔ Yehowa eto koni eye ebua wɔ ni wɔtao toiŋjɔlɛ ni wɔnyiɛ sɛɛ?

◻ Mɛɛ heloo lɛ sui komɛi baanyɛ afite asafo lɛ toiŋjɔlɛ, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔte shi wɔwo enɛɛmɛi yɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 22]

Toiŋjɔlɛ fa kɛteke nɔ yɛ mɛi ni Yehowa tsɔɔ amɛ nii ateŋ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]

Kwɛ bɔ ni nyɛmimɛi ni sɔmɔɔ yɛ ekomefeemɔ mli lɛ atoiŋjɔlɛ Iɛ yɔɔ fɛo ha

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje