Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w91 3/15 bf. 19-22
  • Namɛi Diɛŋtsɛ Yɔɔ Ŋwɛi Tsɛmɔ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Namɛi Diɛŋtsɛ Yɔɔ Ŋwɛi Tsɛmɔ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Osofoi kɛ Maŋtsɛmɛi ni Naa Mɔbɔ
  • Mumɔ lɛ Odaseyeli
  • Nɔ Hewɔ ni Amɛyeɔ
  • Mɛni Hewɔ Anaa Susumɔi ni Ejaaa Lɛ?
  • Nibii Amlipɛimɔ Jogbaŋŋ He Miihia
  • Kaimɔ Mɔ ni Halaa Mɔ Lɛ
  • Mɛni Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ Tsɔɔ Kɛha bo?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
  • ‘Mikɛ Nyɛ Miifee Kpaŋmɔ Kɛha Maŋtsɛyeli’
    Ekome ni Afee Kɛmiija Anɔkwa Nyɔŋmɔ Kome Lɛ
  • Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Bii lɛ Baaná Anunyam Heyeli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Yehowa kɛ Bii Babaoo Baa Anunyam Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
w91 3/15 bf. 19-22

Namɛi Diɛŋtsɛ Yɔɔ Ŋwɛi Tsɛmɔ?

YEHOWA sumɔɔ adesa weku lɛ. Nɛkɛ suɔmɔ nɛɛ da aahu akɛ ekɛ e-Bi, Yesu Kristo ha akɛ kpɔmɔ nɔ koni ekpɔ nɔ ni wɔblematsɛ Adam laaje lɛ! Ni mɛni ji no? Adesa wala ni yeɔ emuu ni hiɔ shi kɛyaa naanɔ kɛ ehegbɛi kɛ gbɛkpamɔi fɛɛ. (Yohane 3:16) Kpɔmɔ nɔ lɛ ji Yesu suɔmɔ kɛha adesai lɛ hu kpojiemɔ.​—Mateo 20:⁠28.

Ajie ŋwɛi suɔmɔ lɛ kpo yɛ hiɛnɔkamɔi enyɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha ni damɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ lɛ nɔ. (1 Yohane 2:​1, 2) Dani Yesu aaagbo akɛ adesa lɛ, no mli lɛ hiɛnɔkamɔ pɛ ni yɔɔ kɛha mɛi ni naa ŋwɛi nɔkpɛlɛmɔ lɛ ji wala yɛ shikpɔŋ nɔ paradeiso mli. (Luka 23:43) Shi yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. sɛɛ lɛ, Yehowa kɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ ha “asafoku bibioo” ko. (Luka 12:32) Shi mɛni eba yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli? Kɛjɛ 1931 kɛbaa nɛɛ, Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane lɛ egbala jwɛŋmɔ babaoo kɛtee “tooi krokomɛi” anɔ, ni kɛjɛ 1935 kɛbaa nɛɛ, Nyɔŋmɔ miigbala “asafo babaoo” ko ni tamɔ gwantɛŋi kɛmiiba emasɛi kɛtsɔ Kristo nɔ. (Yohane 10:​16; Kpojiemɔ 7:⁠9) Nyɔŋmɔ kɛ naanɔ wala yɛ shikpɔŋ nɔ paradeiso he hiɛnɔkamɔ ewo amɛtsui mli. Amɛmiisumɔ ni amɛye niyenii ni eye emuu, ni amɛkɛ suɔmɔ aye kooloi anɔ, ni amɛna amɛkɛ amɛnanemɛi adesai jalɔi ni akɛ amɛ aaabɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ kɛya naanɔ.

Osofoi kɛ Maŋtsɛmɛi ni Naa Mɔbɔ

Akɛni suɔmɔ ji nɔ ni tsirɛ Yesu ni ekɛ ewala ha akɛ kpɔmɔ nɔ hewɔ lɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ ebaafee ŋwɛi Maŋtsɛ ni naa mɔbɔ. Ni kɛlɛ jeee Yesu kome pɛ baahole adesai anɔ kɛyashɛ emuuyeli mli yɛ e-Afii Akpe Nɔyeli be lɛ mli. Yehowa eto gbɛjianɔ kɛha maŋtsɛmɛi krokomɛi ni naa mɔbɔ yɛ ŋwɛi. Hɛɛ, “amɛaatsɔmɔ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo osɔfoi, ni amɛkɛ lɛ aaaye maŋtsɛ afii akpe.”​—Kpojiemɔ 20:​1-6.

Nɔyelɔi hefatalɔi enyiɛ Kristo baana, ni mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ ahalaa amɛ kɛhaa nitsumɔ ni woo kɛ gbeyeishemɔ yɔɔ mli nɛɛ? Ojogbaŋŋ, bɔfo Yohane na mɛi 144,000 kɛ Toobi, Yesu Kristo, yɛ ŋwɛi Zion Gɔŋ lɛ nɔ. Akɛni amɛji mɛi ni “ahe kɛjɛ gbɔmɛi ateŋ” hewɔ lɛ, amɛbaale nɔ ni ji kaai ni atsɔɔ mli, tsui shi ni aŋmɛɔ yɛ emuu ni ayeee he jatsui ashishi, piŋmɔ, kɛ gbele akɛ adesai. (Kpojiemɔ 14:​1-5; Hiob 14:⁠1) No hewɔ lɛ, mɛɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi ni naa mɔbɔ po amɛbaaji nɛkɛ!

Mumɔ lɛ Odaseyeli

Mɛi 144,000 lɛ ena “mufɔɔ kɛjɛ mɔ krɔŋkrɔŋ lɛ [Yehowa] dɛŋ.” (1 Yohane 2:20) Eji mufɔɔ ni kɛ mɔ yaa ŋwɛi hiɛnɔkamɔ mli. Nyɔŋmɔ ‘esɔo amɛnaa, ni eha amɛ nɔ ni baaba lɛ he okadi, ni ji, mumɔ ni yɔɔ amɛtsuii amli lɛ.’​—2 Korintobii 1:​21, 22.

Hɛɛ, mɛi ni yɔɔ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ yɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ he odaseyeli yɛ enɛ he. Paulo ŋma yɛ enɛ he yɛ Romabii 8:​15-17 akɛ: “Jeee nyɔŋyeli mumɔ nyɛna, ni nyɛsaa nyɛaashe gbeyei, shi moŋ nyɛna biiatsɔmɔ mumɔ, mɔ mli ni wɔbolɔɔ yɛ akɛ: ‘Abba, Ataa!’ lɛ. Mumɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ wɔmumɔ lɛ yeɔ odase akɛ Nyɔŋmɔ bii ji wɔ. Ni kɛ bii ji wɔ lɛ, belɛ niyelɔi hu ji wɔ, Nyɔŋmɔ niyelɔi kɛ Kristo nanemɛi niyelɔi, kɛji eyɛ mli akɛ wɔkɛ lɛ naa amanehulu lɛ, koni awo wɔkɛ lɛ hiɛ nyam hu.” Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ, aloo enitsumɔ hewalɛ lɛ nɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ tsɔɔ amɛbolɔɔ akɛ, “Abba, Ataa!” lɛ.

Odaseyeli titri ni tsɔɔ akɛ afɔ mɔ ko mu aha ŋwɛi tsɛmɔ lɛ ji bitsɔmɔ mumɔ, loo henumɔ titri lɛ. (Galatabii 4:​6, 7) Mɔ aŋkro ni tamɔ nɛkɛ lɛ yɛ nɔmimaa diɛŋtsɛ akɛ Nyɔŋmɔ efɔ lɛ akɛ bi koni ebatsɔ emumɔŋ bi akɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli naanyo niyelɔ tamɔ 144,000 lɛ ateŋ mɔkome. Ebaanyɛ eye odase akɛ eŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ jeee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ eshweɔ loo esusumɔ ni ena, shi moŋ ejɛ Yehowa ŋɔɔ yɛ nii ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsu yɛ ehe lɛ hewɔ.​—1 Petro 1:​3, 4.

Kɛ amɛbaje Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔmɔ shishi lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ amumɔ, loo su titri lɛ, tsuɔ nii tamɔ hewalɛ ni tsirɛɔ amɛ. Etsirɛɔ amɛ koni amɛkpɛlɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ yɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ he lɛ nɔ. Amɛ hu amɛkpɛlɛɔ bɔ ni Yehowa tsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ ekɛ amɛ yeɔ haa lɛ nɔ. No hewɔ lɛ amɛyɛ nɔmimaa akɛ amɛji Nyɔŋmɔ mumɔŋ bii kɛ niyelɔi.

Kɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kane nɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ yɛ emumɔŋ bii lɛ kɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ he lɛ, bɔ ni amɛnuɔ he amrɔ nɔŋŋ ji ni amɛkɛɛ yɛ amɛmli akɛ, ‘Mi atsɔɔ nɛɛ!’ Hɛɛ, kɛ amɛ-Tsɛ lɛ Wiemɔ lɛ kɛ ŋwɛi nyɔmɔwoo he shiwoo ha lɛ, amɛkɛ miishɛɛ hereɔ nɔ. Kɛ amɛkane akɛ: “Suɔmɔmɛi, agbɛnɛ Nyɔŋmɔ bii ji wɔ” lɛ, amɛkɛɔ akɛ, ‘Mi atsɔɔ nɛɛ!’ (1 Yohane 3:⁠2) Ni kɛji akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu nɛɛ kane akɛ Nyɔŋmɔ efɔ mɛi komɛi “koni [amɛ]fee enibɔɔnii lɛ amli klɛŋklɛŋ yibii” lɛ, bɔ ni amɛjwɛŋmɔ kɛɔ amɛ ni amɛhaa hetoo ji, ‘Hɛɛ, efɔ mi kɛha nakai yiŋtoo lɛ.’ (Yakobo 1:18) Amɛle akɛ “abaptisi [amɛ] awo Kristo Yesu mli” kɛ egbele lɛ mli. (Romabii 6:⁠3) No hewɔ lɛ, amɛyɛ nɔmimaa waa akɛ amɛbaafee Kristo mumɔŋ gbɔmɔtso lɛ fa, ni amɛyɛ hiɛnɔkamɔ akɛ amɛbaatsɔ gbele ni tamɔ enɔ lɛ mli ni atee amɛ shi kɛya ŋwɛi wala mli.

Bɔni afee ni amɛnine ashɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔ lɛ, esa akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ‘abɔ mɔdɛŋ ni amɛha amɛtsɛmɔ kɛ halamɔ lɛ afee nɔ ni ama nɔ mi.’ (2 Petro 1:​5-11) Amɛkɛ hemɔkɛyeli nyiɛɔ ni amɛyaa nɔ amɛdaraa yɛ mumɔŋ, taakɛ bɔ ni mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ shihilɛ he hiɛnɔkamɔ lɛ feɔ lɛ. No hewɔ lɛ, mɛni hu yɔɔ ni fata odase ni mumɔ lɛ yeɔ lɛ he?

Nɔ Hewɔ ni Amɛyeɔ

Jeee akɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ miisumɔ ni amɛya ŋwɛi akɛni amɛtsui enyɔɔɔ amɛmli yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ gbii nɛɛ amli shikpɔŋ nɔ shihilɛ lɛ hewɔ. (Okɛto Yuda 3, 4, 16 he.) Shi moŋ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛ amɛmumɔ lɛ yeɔ odase akɛ Nyɔŋmɔ bii ji amɛ. Amɛyɛ nɔmimaa hu akɛ aŋɔ amɛ awo kpaŋmɔ hee lɛ mli. Mɛi ni yɔɔ kpaŋmɔ nɛɛ mli lɛ ji Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ mumɔŋ Israel. (Yeremia 31:​31-34; Galatabii 6:​15, 16; Hebribii 12:​22-24) Nɛkɛ kpaŋmɔ, ni Yesu la ni efɔse eshwie shi lɛ ha ebɔi nitsumɔ lɛ, ŋɔɔ gbɔmɛi komɛi kɛhaa Yehowa gbɛi lɛ, ni efeɔ nɛkɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu nɛɛ Abraham “seshi” lɛ fa. (Galatabii 3:​26-29; Bɔfoi lɛ Asaji 15:14) Kpaŋmɔ hee nɛɛ yaa nɔ etsuɔ nii aahu kɛyashiɔ be mli ni aaatee mumɔŋ Israel fɛɛ shi kɛaaya ŋwɛi shihilɛ ni gbele bɛ mli lɛ mli.

Kɛfata he lɛ, yiŋkɔshikɔshi-feemɔ ko bɛ mɛi ni yɔɔ ŋwɛi tsɛmɔ lɛlɛŋ lɛ ajwɛŋmɔ mli akɛ amɛ hu amɛyɛ kpaŋmɔ kɛha ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli. Yesu wie nɛkɛ kpaŋmɔ ni ka ekɛ esɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ lɛ he beni ekɛɛ: “Nyɛji mɛi ni kɛ mi ehi shi yɛ mikaai lɛ amli; ni mi hu miito maŋtsɛyeli maha nyɛ, taakɛ bɔ ni mi-Tsɛ eto eha mi lɛ, koni nyɛye nii ni nyɛnu yɛ mikpɔlɔ lɛ he yɛ mi-maŋtsɛyeli lɛ mli, ni nyɛtara sɛii anɔ ni nyɛkojo Israel akutsei nyɔŋma kɛ enyɔ lɛ.” (Luka 22:​28-30) Awo kpaŋmɔ nɛɛ mli hewalɛ aha Yesu kaselɔi lɛ kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ ni akɛfɔ amɛ mu yɛ afi 33 Ŋ.B. Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ nɔ. Eyaa nɔ etsuɔ nii yɛ Kristo kɛ enanemɛi maŋtsɛmɛi lɛ ateŋ kɛyaa naanɔ.​—Kpojiemɔ 22:⁠5.

Mɛi ni yɔɔ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ yɛ nɔmimaa akɛ amɛyɛ kpaŋmɔ hee lɛ kɛ kpaŋmɔ kɛha maŋtsɛyeli lɛ mli. No hewɔ lɛ, amɛyeɔ okadi aboloo lɛ kɛ wein lɛ yɛ daa afi Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii, loo Yesu Kristo gbele lɛ Kaimɔ lɛ shishi lɛ eko yɛ gbɛ ni ja nɔ. Aboloo akpiti lɛ damɔ shi kɛha Yesu adesa gbɔmɔtso ni esha bɛ mli lɛ, ni wein lɛ damɔ shi kɛha ela ni yeɔ emuu ni efɔse eshwie shi yɛ gbele mli ekɛwo kpaŋmɔ hee lɛ mli hewalɛ lɛ.​—1 Korintobii 11:​23-26.

Kɛji akɛ Yehowa etɛo ŋwɛi wala he hiɛnɔkamɔ ni anyɛŋ aje he ŋwane yɛ omli lɛ, no lɛ okɛ ohiɛ fɔɔ enɛ nɔ. Osɔlemɔi jieɔ nakai hiɛnɔkamɔ lɛ kpo. Eheɔ onɔ fɛɛ nɔ, ni onyɛŋ ojie enɛ kɛjɛ oshihilɛ mli. Oyɛ mumɔŋ gbɛkpamɔi ni yeɔ onɔ kwraa. Shi kɛji akɛ oyiŋ feɔ bo kɔshikɔshi ni obɛ nɔmimaa lɛ, belɛ esaaa akɛ oyeɔ Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ shishi okadi nibii lɛ eko.

Mɛni Hewɔ Anaa Susumɔi ni Ejaaa Lɛ?

Mɛi komɛi yeɔ Kaimɔ lɛ shishi nibii lɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ejaakɛ amɛkpɛlɛɛɛ nɔ akɛ mufɔɔ lɛ “jeee mɔ ni sumɔɔ aloo mɔ ni hiɛɔ foi lɛ sane ni, shi moŋ Nyɔŋmɔ.” (Romabii 9:16) Jeee mɔ aŋkro lɛ ji mɔ ni baakpɛ eyiŋ akɛ ebaasumɔ ni aŋɔ lɛ awo kpaŋmɔ hee lɛ mli, ni etsɔ Kristo naanyo niyelɔ yɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli. Yehowa halamɔ lɛ ji sane lɛ. Nyɔŋmɔ halaa mɛi ni baasɔmɔ akɛ esɔfoi lɛ yɛ blema Israel, ni ekpata Kora hiɛ akɛni ekɛ henɔwomɔ yatao osɔfoyeli ni ajɛ ŋwɛi akɛha Aaron weku lɛ. (2 Mose 28:1; 4 Mose 16:​4-11, 31-35; 2 Kronika 26:​18; Hebribii 5:​4, 5) Nakai nɔŋŋ hu efeŋ nɔ ni baasa Yehowa hiɛ kɛji akɛ mɔ ko kɛ ehe tsɔɔ akɛ mɔ ni atsɛ lɛ ni ebafata ŋwɛi maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi lɛ ahe, yɛ be mli ni Nyɔŋmɔ kɛ tsɛmɔ ni tamɔ nɛkɛ hako lɛ.​—Okɛto 1 Timoteo 5:​24, 25 he.

Mɔ ko baasusu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ eyɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ yɛ henumɔ ni mli wa ni jɛ naagbai babaoo hewɔ. Hefatalɔ ko gbele aloo oshara kroko baanyɛ aha mɔ ko alaaje miishɛɛ ni eyɔɔ yɛ shikpɔŋ nɔ shihilɛ mli lɛ he. Aloo mɔ ko naanyo ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa baanyɛ afee mɔ ni ekolɛ afɔ lɛ mu, ni nakai mɔ lɛ hu baanyɛ ashwe naagbee ni tamɔ nɛkɛ nɔŋŋ. Nibii ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ aha enu he akɛ ŋwɛi shihilɛ ji egbɛfaŋnɔ. Shi jeee enɛ ji gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ ekɛ biiatsɔmɔ mumɔ lɛ haa mɔ ko. Ebaafee shidaa loo hiɛsɔɔ ni bɛ kɛha Nyɔŋmɔ yiŋtoo ni kɔɔ shikpɔŋ lɛ he lɛ, kɛ mɔ ko miisumɔ ni eya ŋwɛi yɛ shihilɛi ni asumɔɔɔ aloo henumɔŋ naagbai ni enaa yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ hewɔ.

Tsutsu jamɔ mli susumɔi hu baanyɛ aha mɔ ko amu sane naa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ eyɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ. Ekolɛ tsutsu lɛ ekɛ apasa jamɔ ko ni kɛ ŋwɛi shihilɛ haa akɛ no pɛ ji anɔkwafoi ahiɛnɔkamɔ bɔɔ. No hewɔ lɛ, ehe miihia ni Kristofonyo lɛ akwɛ jogbaŋŋ koni henumɔ kɛ tsutsu susumɔi ni ejaaa akagbala lɛ.

Nibii Amlipɛimɔ Jogbaŋŋ He Miihia

Bɔfo Paulo gbala jwɛŋmɔ kɛtee sane titri ko nɔ beni eŋma akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ni yeɔ nɛkɛ aboloo nɛɛ, ni enuɔ Nuŋtsɔ lɛ kpulu lɛ bɔ ni esaaa lɛ, eetɔ̃ Nuŋtsɔ lɛ gbɔmɔtso lɛ kɛ ela lɛ nɔ. Shi gbɔmɔ aka lɛ diɛŋtsɛ ehe dani eye aboloo nɛɛ eko ni enu kpulu nɛɛ eko; ejaakɛ mɔ ni yeɔ ni enuɔ bɔ ni esaaa lɛ, kojomɔ moŋ eyeɔ ni enuɔ ehaa ehe, ejaakɛ ebuuu Nuŋtsɔ lɛ gbɔmɔtso lɛ.” (1 Korintobii 11:​27-29) No hewɔ lɛ Kristofonyo ni abaptisi lɛ, ni nyɛsɛɛ nɛɛ ebɔi susumɔ akɛ enine shɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ nɔ lɛ atsɔ sɔlemɔ nɔ asusu sane lɛ he jogbaŋŋ.

Gbɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ baanyɛ abi ehe hu akɛ: ‘Ani mɛi krokomɛi ena minɔ hewalɛ koni masusu ŋwɛi shihilɛ he jwɛŋmɔ nɛɛ he?’ Enɛ baafee nɔ ni esaaa, ejaakɛ Nyɔŋmɔ kɛ nitsumɔ woko mɔ ko dɛŋ akɛ ebua mɛikomɛi anaa kɛha hegbɛ ni tamɔ nɛkɛ. Yaka yiŋsusumɔ ni mɔ ko aaana lɛ efeŋ okadi ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ efɔ mɔ lɛ mu, ni efɔɔɔ Maŋtsɛyeli niyelɔi lɛ amu kɛtsɔ gbeei komɛi ni hiɛ shɛɛ saji ni amɛaanu yɛ enɛ he lɛ nɔ.

Mɛi komɛi baanyɛ abi amɛhe akɛ: ‘Beni mitsɔko Kristofonyo lɛ, no mli lɛ ani mikɛ tsofai fɔji tsuɔ nii? Ani mikɛ tsofai komɛi ni saa mihenumɔi ahe miitsu nii? Ani mina tsamɔ yɛ jwɛŋmɔŋ loo henumɔŋ helai ahe pɛŋ?’ Mɛi komɛi ekɛɛ akɛ klɛŋklɛŋ lɛ amɛwuu amɛshi nɔ ni amɛsusu akɛ eji ŋwɛi tsɛmɔ lɛ. Mɛi krokomɛi ekɛɛ akɛ Nyɔŋmɔ shɔ̃ amɛ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ yɛ amɛdɛŋ yɛ be ko mli, ni yɛ naagbee lɛ eha amɛ ŋwɛi nɔ̃. Shi gbɛ ni tamɔ nɛkɛ kɛ ŋwɛi nifeemɔi kpaaa gbee. Agbɛnɛ, hemɔkɛyeli jeee nɔ ni bɛ sane nɔmimaa; eyɛ nɔmimaa.​—Hebribii 11:⁠6.

Mɔ ko baanyɛ abi ehe hu akɛ: ‘Ani mishweɔ ni mana gbɛi? Ani miipele ni mana nɔyeli hegbɛ ko bianɛ aloo akɛ maŋtsɛmɛi kɛ osɔfoi ni kɛ Kristo baahi shi lɛ ateŋ mɔkome?’ Yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli, beni afɔɔ nine akɛ mɔ fɛɛ mɔ atao ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mlibotemɔ hegbɛ lɛ, no mli lɛ jeee Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ fɛɛ yɔɔ gbɛhei ni ji gbɛnaa nii akɛ nɔyeli kuu lɛ mlibii aloo akɛ onukpai loo asafoŋ sɔɔlɔi. Amɛteŋ mɛi pii ji yei, ni amɛbɛ hegbɛ krɛdɛɛ ko; ni asaŋ mumɔ lɛ mufɔo hu kɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he shishinumɔ sɔrɔto ko baaa, ejaakɛ Paulo na akɛ ehe miihia ni ekɛ famɔ kɛ ŋaawoo aha mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ mɛi komɛi. (1 Korintobii 3:​1-3; Hebribii 5:​11-14) Mɛi ni hiɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ susuuu amɛhe akɛ aŋkroaŋkroi ni he hiaa, ni amɛgbalaaa jwɛŋmɔ kɛbaaa mɛi ni afɔ amɛ mu ni amɛji lɛ nɔ. Shi moŋ, amɛjieɔ heshibaa ni akpaa gbɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ kɛjɛɔ mɛi ni hiɛ “Kristo jwɛŋmɔ” lɛ adɛŋ lɛ kpo. (1 Korintobii 2:16) Amɛyɔseɔ hu akɛ, esa akɛ ana Nyɔŋmɔ jalɛ taomɔnii lɛ yɛ Kristofoi fɛɛ he, kɛ amɛ hiɛnɔkamɔ yɛ ŋwɛi loo shikpɔŋ nɔ.

Ni mɔ ko aaakɛɛ akɛ eyɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ kɛ kpojiemɔi krɛdɛɛi komɛi bahaaa nakai mɔ lɛ. Nyɔŋmɔ yɛ adafitswaa gbɛ ni etsɔɔ nɔ ekɛ mumɔŋ niyenii haa eshikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ. (Mateo 24:​45-47) No hewɔ lɛ, mɔ ko mɔ ko akasusu akɛ ni eji Kristofonyo ni afɔ lɛ mu hewɔ lɛ eyɛ nilee ni nɔ kwɔ fe asafo babaoo lɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ wala he hiɛnɔkamɔ lɛ. (Kpojiemɔ 7:⁠9) Hesaa yɛ odaseyeli mli, Ŋmalɛ mli sanebimɔi ahetoohamɔ, aloo Biblia mli wiemɔi ni ahaa etsɔɔɔ mumɔŋ mufɔɔ, ejaakɛ Kristofoi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ he hiɛnɔkamɔ lɛ hu bɔɔ mɔdɛŋ yɛ nɛkɛ nibii nɛɛ amli. Amɛ hu amɛmiihi shi akɛ Kristofoi ni toɔ okadi kpakpa yɛ amɛshihilɛ mli tamɔ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ. Yɛ enɛ hewɔ lɛ, Samson kɛ mɛi krokomɛi ni hi shi dani Kristofoi abe lɛ shɛ lɛ na Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ni ekaa kɛ shishinumɔ yimɔ amɛ obɔbɔ. Ni kɛlɛ, nakai ‘odasefoi ni tamɔ atatu’ lɛ ateŋ mɔ ko bɛ ni yɔɔ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ.​—Hebribii 11:​32-38; 12:1; 2 Mose 35:​30, 31; Kojolɔi 14:​6, 19; 15:​14; 1 Samuel 16:​13; Ezekiel 2:⁠2.

Kaimɔ Mɔ ni Halaa Mɔ Lɛ

Kɛji akɛ naanyo heyelilɔ ko bi ŋwɛi tsɛmɔ lɛ he sane lɛ, onukpa ko ni ahala lɛ loo Kristofonyo ko ni eda yɛ mumɔŋ baanyɛ ni ekɛ lɛ asusu sane lɛ he. Shi gbɔmɔ ko nyɛŋ akpɛ eyiŋ aha mɔ ko yɛ enɛ he, ni Yehowa ji mɔ ni kɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ haa. Kɛji akɛ mɔ ko yɛ ŋwɛi tsɛmɔ nɛɛ eko lɛlɛŋ lɛ, ehe ebahiaŋ ni ebi enanemɛi Kristofoi lɛ kɛji akɛ eyɛ hiɛnɔkamɔ ni tamɔ nɛkɛ. Akɛɛ yɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe akɛ, “ejaakɛ afɔ nyɛ ehee, ni jeee wui ni fiteɔ, shi moŋ nɔ ni fiteee mli ajɛ afɔ nyɛ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ kɛ daa shihilɔ lɛ wiemɔ lɛ nɔ.” (1 Petro 1:23) Nyɔŋmɔ tsɔɔ emumɔ lɛ kɛ e-Wiemɔ lɛ nɔ etɛoɔ “wui” ni feɔ mɔ aŋkro lɛ “bɔɔnɔ hee” ni yɔɔ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ lɛ. (2 Korintobii 5:17) Hɛɛ, Yehowa ji mɔ ni halaa mɔ lɛ.

No hewɔ lɛ, kɛ akɛ mɛi heei miikase Biblia lɛ, esaaa akɛ awoɔ amɛ ŋaa akɛ amɛbɔ mɔdɛŋ ni amɛkpɛ amɛyiŋ yɛ ŋwɛi hiɛnɔkamɔ ni amɛyɔɔ lɛ he. Shi kɛji akɛ Kristofonyo ko ni afɔ lɛ mu yee anɔkwale ni ehe bahia ni akɛ mɔ kroko ato enajiaŋ hu? No lɛ jwɛŋmɔ aaaba mli akɛ aaamu sane naa akɛ Nyɔŋmɔ kɛ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ baaha mɔ ni eto okadi kpakpa afii babaoo yɛ anɔkwa sɔɔmɔ kɛha wɔŋwɛi Tsɛ lɛ mli.

Ŋmɛnɛ, hewalɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ shɛɛ sane lɛ mli lɛ jeee ni gbɔmɛi abatsɔmɔ Kristo ŋwɛi ayemforo lɛ mlibii. Shi moŋ, “mumɔ lɛ kɛ ayemforo lɛ kɛɔ akɛ: ‘Ba!’” Enɛ ji nine ni afɔɔ koni abana wala yɛ shikpɔŋ nɔ paradeiso lɛ mli. (Kpojiemɔ 22:​1, 2, 17) Yɛ be mli ni mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ nyiɛɔ nɛkɛ nitsumɔ nɛɛ hiɛ lɛ, amɛjieɔ “heshibaa jwɛŋmɔ” kpo, ni amɛtsuɔ nii koni ‘amɛ tsɛmɔ kɛ halamɔ lɛ afee nɔ ni ama nɔ mi.’​—Efesobii 4:​1-3; 2 Petro 1:​5-11.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje