Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w91 5/1 bf. 10-14
  • Nyɛhaa Wiemɔ Krɔŋŋ Lɛ Afea Nyɛ Ekome

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Nyɛhaa Wiemɔ Krɔŋŋ Lɛ Afea Nyɛ Ekome
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Wiemɔ ni Nyɔŋmɔ Kɛha Ŋmɛnɛ!
  • Atsɔɔ Bɔ ni Wiemɔ Krɔŋŋ lɛ Ji
  • Kasemɔ Wiemɔ Krɔŋŋ lɛ Bianɛ!
  • Wiemɔ Krɔŋŋ Kɛha Jeŋmaji Fɛɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Wiemɔ Wiemɔ Krɔŋŋ Lɛ Ni Ohi Shi Kɛya Naanɔ!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Ani Oowie ‘Wiemɔ Krɔŋŋ’ Lɛ Kɛ Naatselɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
  • Yehowa Webii ni Akɛ Amɛ Eba Ekoŋŋ lɛ Jieɔ Eyi yɛ Jeŋ Fɛɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
w91 5/1 bf. 10-14

Nyɛhaa Wiemɔ Krɔŋŋ Lɛ Afea Nyɛ Ekome

“Ejaakɛ no mli lɛ maŋɔ wiemɔ krɔŋŋ maha majimaji lɛ, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.”​—ZEFANIA 3:​9, New World Translation.

1. Ani gbɔmɛi enu ni Yehowa Nyɔŋmɔ miiwie da?

YEHOWA NYƆŊMƆ wiemɔ lɛ yɛ krɔŋŋ. Shi ani gbɔmɛi enu ni eewie da? Hɛɛ! Enɛ ba mli beni e-Bi, Yesu Kristo yɔɔ shikpɔŋ nɔ aaafee afii ohai 19 ni eho nɛ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni abaptisi Yesu lɛ, anu Nyɔŋmɔ gbee miikɛɛ akɛ: “Mɔ nɛ ji misuɔmɔ Bi ni miná ehe tsui lɛ.” (Mateo 3:​13-17) Anɔkwa wiemɔ ni yɔɔ krɔŋŋ nɛ, ni Yesu kɛ Yohane Baptisilɔ lɛ nu yɛ gbɔmɛi adesai awiemɔ mli.

2. Mɛni bɔfo Paulo wiemɔ ni kɔɔ “ŋwɛibɔfoi alilɛii” he lɛ tsɔɔ?

2 Afii komɛi asɛɛ lɛ, Kristofonyo bɔfo Paulo wie “gbɔmɛi kɛ ŋwɛibɔfoi alilɛii” he. (1 Korintobii 13:⁠1) Mɛni enɛ tsɔɔ? Ojogbaŋŋ, etsɔɔ akɛ jeee adesai pɛ yɔɔ wiemɔ, shi moŋ mumɔŋ bɔɔnii hu yɛ wiemɔ! Eji anɔkwale akɛ Nyɔŋmɔ kɛ ŋwɛibɔfoi lɛ ewieee kɛtsɔɔɔ gbee kɛ wiemɔi ni gbɛɔ ni wɔɔnu ni wɔnu shishi nɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ kɔɔyɔɔ ni tamɔ nɔ ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ ehewɔ niiaŋ fɛɛ he he hiaa bɔni afee ni eha adesai atoii anyɛ anu gbɛɛmɔi ni amɛnu shishi hu.

3. Te fee tɛŋŋ ni adesai awiemɔ je shishi?

3 Mɛɛ gbɛ nɔ adesai awiemɔ tsɔ eje shishi? Mɛi komɛi kɛɔ akɛ wɔ blema tsɛmɛi lɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ amɛhe awie kɛtsɔ hũumɔ kɛ bolɔmɔ nɔ. Wolo ni atsɛɔ lɛ Evolution (Life Nature Library) lɛ kɛɔ akɛ: “Ekolɛ aduji ni tsɔmɔɔ gbɔmɛi ni hi shi aaafee afii akpeiakpe kome ni eho lɛ . . . nyɛ amɛkase wiemɔi fioo komɛi atsɛmɔ.” Shi wiemɔi komekomei ahe nilelɔ ni ale lɛ jogbaŋŋ ni atsɛɔ lɛ Ludwig Koehler lɛ kɛɛ akɛ: “Adesai awiemɔ ji teemɔŋ sane; eji nikeenii ko ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, naakpɛɛ nɔ ko.” Hɛɛ, adesai awiemɔ ji nikeenii ko ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ ha klɛŋklɛŋ gbɔmɔ, Adam wiemɔ. Ni eka shi faŋŋ akɛ no ji nɔ ni abale yɛ sɛɛ mli akɛ Hebri lɛ. Israelbii ni ji “Abram, Hebrinyo lɛ” ni ji blematsɛ anɔkwafo ni seshinyo Shem ji Noa, mɔ ni kpɛ adeka lɛ binuu lɛ, seshibii lɛ wie nakai wiemɔi lɛ. (1 Mose 11:​10-26; 14:​13; 17:​3-6) Yɛ Nyɔŋmɔ jɔɔmɔ ni agba afɔ shi akɛ ebaaba Shem nɔ lɛ hewɔ lɛ, shishinumɔ yɛ he akɛ aaamu sane naa akɛ naakpɛɛ nɔ ko ni Yehowa Nyɔŋmɔ fee aaafee afi ohai 43 ni eho nɛ lɛ esaaa ewiemɔ nɛɛ he.​—1 Mose 9:⁠26.

4. Namɔ ji Nimrod, ni mɛɛ gbɛ nɔ Satan Abonsam kɛ lɛ tsu nii yɛ?

4 Yɛ nakai beaŋ lɛ, ‘shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ yɛ naabu kome, ni amɛwieɔ wiemɔ kome.’ (1 Mose 11:⁠1) Nuu ni atsɛɔ lɛ Nimrod, ni eji “gbɔbilɔ kpanaa yɛ Yehowa hiɛ” lɛ hu yɛ nakai beaŋ. (1 Mose 10:​8, 9) Adesai ahenyɛlɔ kpele fe fɛɛ ni anaaa lɛ, Satan je gbɛ ekɛ Nimrod tsu nii koni ekɛto Abonsam shikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo lɛ shishi. Nimrod miitao afee gbɛi eha ehe, ni nakai henɔwomɔ su lɛ gbɛ eshwa esɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ, ni amɛkɛ amɛhe wo tsumaa nitsumɔ krɛdɛɛ ko mli yɛ Shinear shikpɔŋ lɛ nɔ. Taakɛ Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ yitso 11, kuku 4 tsɔɔ lɛ, amɛkɛɛ: “Yiɛ, nyɛhaa wɔtoa maŋ wɔhaa wɔhe, ni wɔmaa mɔɔ ni eyiteŋ ayashi ŋwɛi, ni wɔkɛhe gbɛi, koni wɔkashwã shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.” Nakai nifeemɔ ni aka akɛ akɛbaate shi awo Nyɔŋmɔ famɔ akɛ “nyɛyia shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ” lɛ ba enaagbee beni Yehowa futu nakai atuatselɔi lɛ awiemɔ lɛ. “Kɛkɛ ni,” taakɛ nɔ ni aŋma yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsɔɔ lɛ, “Yehowa gbɛ amɛ eshwa kɛjɛ jɛi kɛtee shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ, ni amɛfɔ̃ɔ maŋ lɛ too.” (1 Mose 9:1; 11:2-9) Awo nakai maŋ lɛ gbɛi akɛ Babel, aloo Babilon, (ni eshishi ji “Futufutu”), “ejaakɛ jɛmɛ Yehowa futu shikpɔŋ lɛ nɔ bii fɛɛ awiemɔ lɛ yɛ.”​—Byington.

5. (a) Beni Nyɔŋmɔ futu adesai awiemɔ lɛ, mɛni naa ekɛtsi? (b) Te wɔbaanyɛ wɔmu sane naa wɔha tɛŋŋ yɛ wiemɔ ni Noa kɛ Shem wie lɛ he?

5 Nakai naakpɛɛ nii​—ni ji futumɔ ni afutu adesai awiemɔ kome lɛ​—ha shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ yi obɔ taakɛ Nyɔŋmɔ fa Noa lɛ, ni etsi yiŋtoo ni ekolɛ Satan yɔɔ akɛ eeeto jamɔ ni he tseee ni adesai ni etse ŋwɛi kɛ shikpɔŋ Nuŋtsɔ Maŋtsɛ lɛ hiɛ atua lɛ kɛaaja lɛ yɛ ekomefeemɔ mli ema shi lɛ naa. Lɛlɛŋ, gbɔmɛi lɛ batsɔmɔ mɛi ni Abonsam nine eshɛ amɛnɔ kɛtsɔ amɛhe ni amɛkɛwo apasa jamɔ mli yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ lɛ nɔ, ni amɛsɔmɔɔ daimonioi lɛ yɛ be mli ni amɛfeɔ nyɔŋmɔi kɛ nyɔŋmɔ-yei, ni amɛwoɔ amɛ gbɛi yɛ amɛwiemɔi sɔrɔtoi lɛ amli ni amɛjaa amɛ lɛ. (1 Korintobii 10:20) Shi nɔ ni anɔkwa Nyɔŋmɔ koome lɛ fee yɛ Babel lɛ tsi jamɔ ni atoɔ shishi yɛ ekomefeemɔ mli koni akɛja Abonsam yɛ gbɛ ni etaoɔ nɔ lɛ naa. Eji anɔkwale akɛ, Noa ni ji jalɔ lɛ kɛ ebinuu Shem kɛ amɛhe wooo nakai basabasa-feemɔ kpele ni ba trukaa yɛ Shinear shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ mli. No hewɔ lɛ abaanyɛ amu sane lɛ naa yɛ gbɛ ni shishinumɔ yɔɔ mli nɔ akɛ amɛ wiemɔ lɛ tee nɔ ehi shi akɛ nɔ ni anɔkwafo Abram (loo Abraham) wie lɛ​—wiemɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ klɛŋklɛŋ gbɔmɔ ni ji Adam wie yɛ Eden trom lɛ mli lɛ.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔɔ yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ yɛ afi 33 Ŋ.B. akɛ ebaanyɛ ekɛ hewalɛ aha ni mɛi awie lilɛii sɔrɔtoi yɛ?

6 Yehowa, mɔ ni futu adesai ashishijee wiemɔ lɛ baanyɛ ekɛ hewalɛ hu aha koni akɛwie lilɛi sɔrɔtoi. Ni lɛlɛŋ, efee enɛ pɛpɛɛpɛ yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ yɛ afi 33 yɛ wɔ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Be mli! Taakɛ Bɔfoi lɛ Asaji 2:​1-11 tsɔɔ lɛ, nakai beaŋ lɛ, Yesu Kristo sɛɛnyiɛlɔi aaafee 120 ebua amɛhe naa yɛ ŋwɛitsu ko nɔ yɛ Yerusalem. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:​13, 15) Trukaa, kɛkɛ ni anu gbee ko kɛjɛ ŋwɛi, “tamɔ ahum ni tswaa waa.” “Ni lilɛii ni agbala mli tamɔ la lilɛii” baje kpo ni ana faŋŋ ni mɔ fɛɛ mɔ ná eko. Enɛ hewɔ lɛ “mumɔ krɔŋkrɔŋ bayimɔ amɛ fɛɛ [kaselɔi lɛ] amɛmli obɔbɔ, ni amɛbɔi wiemɔi sɔrɔtoi awiemɔ, taakɛ bɔ ni mumɔ lɛ ŋɔwo amɛnaa lɛ.” Amɛwie “Nyɔŋmɔ nii wuji lɛ” yɛ wiemɔi ni ajɛ ŋwɛi akɛha amɛ nɛɛ mli. Ni mɛɛ naakpɛɛ nii ba nɛkɛ beni Yudafoi kɛ mɛi ni jɛ maji anɔ wiemɔ sɔrɔtoi amli, ni amɛjɛ hei ni yɔɔ shɔŋŋ tamɔ Mesopotamia, Mizraim, Libya, kɛ Roma amɛba, ni atsake amɛ kɛba Yudafoi ajamɔ mli lɛ fɛɛ nu shɛɛ sane ni baa mɔ wala nɛɛ shishi jogbaŋŋ lɛ!

Wiemɔ ni Nyɔŋmɔ Kɛha Ŋmɛnɛ!

7. Eji wiemɔ kome pɛ awieɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ ni anuɔ shishi hu kulɛ, mɛɛ gbɛkpamɔi ekɛaaha?

7 Akɛni Nyɔŋmɔ baanyɛ ekɛ lilɛii sɔrɔtoi aha yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ hewɔ lɛ, ani efeŋ naakpɛɛ nɔ ko akɛ eeeha awie wiemɔ kome ni anuɔ shishi hu yɛ jeŋ fɛɛ? No baaha gbeekpamɔ aya hiɛ yɛ adesai aweku lɛ mli. Taakɛ The World Book Encyclopedia lɛ wie he lɛ: “Eji gbɔmɛi fɛɛ wieɔ wiemɔ kome kulɛ, ekomefeemɔ baaba maji fɛɛ ateŋ yɛ kusumii kɛ shika gbɛfaŋ saji amli, ni naanyobɔɔ su hu baaya hiɛ yɛ jeŋmaji lɛ ateŋ.” Ojogbaŋŋ, kɛ hooo lɛ akɛ wiemɔi aaashɛ 600 eha ni akase ni awie yɛ jeŋ fɛɛ yɛ afii abɔ lɛ mli. Yɛ yibɔ nɛɛ fɛɛ mli lɛ, Esperanto ji nɔ ni ena mɛi anɔ hewalɛ fe fɛɛ ejaakɛ gbɔmɛi aaashɛ 10,000,000 ekase nakai wiemɔ lɛ kɛjɛ be mli ni aje shishi yɛ afi 1887 mli lɛ. Ni kɛlɛ, mɔdɛŋ ni adesai bɔɔ ni amɛfee gbɔmɛi fɛɛ ekome kɛtsɔ jeŋ muu fɛɛ wiemɔ kome nɔ lɛ yeko omanye da. Yɛ anɔkwale mli lɛ, naagbai babaoo miiya nɔ ekɛ mligbalamɔi miiba je nɛɛ mli yɛ be mli ni ‘gbɔmɛi fɔji kɛ shishiulɔi woɔ wu yɛ efɔŋ mli lɛ.’​—2 Timoteo 3:⁠13.

8. Kɛji eeeba akɛ abaana wiemɔ kome yɛ je lɛŋ fɛɛ ŋmɛnɛ po lɛ, mɛni baaka he ahi shi lolo, ni mɛni hewɔ?

8 Kɛ wɔɔwie yɛ jamɔ gbɛfaŋ hu lɛ, yiŋfutumɔ kpele yɛ mli. Shi ani esaaa ni wɔkpaa enɛ gbɛ, akɛni Biblia mli wolo ni ji Kpojiemɔ lɛ tsɛɔ jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ akɛ “Babilon Kpeteŋkpele lɛ”? (Kpojiemɔ 18:⁠2) Hɛɛ, ejaakɛ “Babilon” shishi ji “Futufutu.” Ni kɛji akɛɛ abaakpɛlɛ wiemɔ ko ni asɔ̃ aloo wiemɔ ko ni awieɔ lɛlɛŋ tamɔ Ŋleshi Blɔfo, French, German, aloo Russia wiemɔ nɔ akɛ wiemɔ ni awieɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ jeŋ fɛɛ lɛ, ekomefeemɔ ehiŋ shi lolo yɛ jamɔ gbɛfaŋ kɛ gbɛi krokomɛi hu anɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ “jeŋ muu lɛ fɛɛ ka mɔ fɔŋ [Satan Abonsam] lɛ mli.” (1 Yohane 5:19) Hiɛjoomɔ ni yɔɔ lɛ damɔ shi diɛŋtsɛ kɛha lɛ, ni ekɛ fufeemɔ shweɔ ni adesa fɛɛ aja lɛ, taakɛ bɔ ni efee yɛ Nimrod gbii lɛ amli kɛ Babel Mɔɔ lɛ bei amli lɛ. Lɛlɛŋ, jeŋ muu fɛɛ wiemɔ kome ni adesai ni yeee emuu lɛ aaawie lɛ baaha Satan hegbɛ ni ekɛto Abonsam jamɔ yɛ ekomefeemɔ mli lɛ shishi! Shi Yehowa eŋmɛŋ nakai feemɔ gbɛ kɔkɔɔkɔ; lɛlɛŋ, etsɛŋ ni ekɛ apasa jamɔi fɛɛ, ni jɛ Abonsam mumɔ mli lɛ baaba naagbee.

9. Mɛɛ gbɛ nɔ afeɔ gbɔmɛi ni jɛ maji kɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi amli ekome yɛ bianɛ?

9 Shi kɛlɛ, anɔkwale ko ni yɔɔ naakpɛɛ ji akɛ, aabua gbɔmɛi kpakpai ni yɔɔ jeŋmaji lɛ kɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi amli lɛ fɛɛ anaa bianɛ. Aafee enɛ yɛ Nyɔŋmɔ gbɛi anɔ, yɛ ejamɔ hewɔ. Ŋmɛnɛ, Nyɔŋmɔ miiha gbɔmɛi adesai miinyɛ amɛmiikase wiemɔ krɔŋŋ kome pɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ ni amɛmiiwie hu. Ni eji jeŋ muu fɛɛ wiemɔ lɛlɛŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ miitsɔɔ gbɔmɛi ni jɛ shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji fɛɛ amli ŋmɛnɛ lɛ ateŋ mɛi pii nɛkɛ wiemɔ krɔŋŋ nɛɛ. Enɛ ji Nyɔŋmɔ gbalɛ mli shiwoo ni etsɔ egbalɔ kɛ edasefonyo Zefania nɔ ekɛha lɛ mlibaa: “Ejaakɛ no mli lɛ maŋɔ wiemɔ krɔŋŋ [yɛ faŋŋ mli lɛ, “naabu ni he tse”] maha majimaji, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ.” (Zefania 3:​9, NW) Mɛni ji nɛkɛ wiemɔ krɔŋŋ nɛɛ?

Atsɔɔ Bɔ ni Wiemɔ Krɔŋŋ lɛ Ji

10. Mɛni ji wiemɔ krɔŋŋ lɛ?

10 Wiemɔ krɔŋŋ lɛ ji Nyɔŋmɔ anɔkwale ni anaa yɛ Iɛ diɛŋtsɛ e-Wiemɔ ni ji Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ mli lɛ. No ji anɔkwale ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni kɛ toiŋjɔlɛ kɛ jɔɔmɔi krokomɛi baaha adesai lɛ he lɛ titri. Wiemɔ krɔŋŋ lɛ jieɔ jamɔ mli tɔmɔi kɛ apasa jamɔ fɛɛ kɛyaa. Efeɔ mɛi fɛɛ ni wieɔ nakai wiemɔ lɛ ekome yɛ jamɔ krɔŋŋ, jamɔ ni he tse, ni eye emuu ni amɛkɛhaa anɔkwa Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ, Yehowa lɛ mli. Ŋmɛnɛ, wiemɔi aaashɛ 3,000 ni awieɔ lɛ etsɔ gbɛtsii nii kɛha gbeekpamɔ, ni apasa jamɔi ohai abɔ ni yɔɔ lɛ hu eha adesai ayiŋ efutu amɛ. No hewɔ lɛ kwɛ bɔ ni wɔmli filiɔ wɔ akɛ Nyɔŋmɔ miiha gbɔmɛi wiemɔ ni yɔɔ naakpɛɛ, wiemɔ krɔŋŋ nɛɛ!

11. Mɛni wiemɔ krɔŋŋ lɛ efee eha gbɔmɛi ni jɛ maji kɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi fɛɛ amli?

11 Hɛɛ, gbɔmɛi ni jɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi sɔrɔtoi amli miikase wiemɔ krɔŋŋ lɛ. Ákɛ mumɔŋ wiemɔ koome pɛ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ, etsuɔ nii akɛ hewalɛ kpele ko ni feɔ mɛi ekome. Eyeɔ ebuaa mɛi fɛɛ ni wieɔ lɛ “koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ Yehowa gbɛi lɛ, koni amɛkɛ gbee kome asɔmɔ lɛ,” aloo yɛ wiemɔ faŋŋ mli lɛ, “kɛ kɔŋ kome.” No hewɔ lɛ amɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ “kɛ shishinumɔ kome,” “kɛ shishinumɔ ni efee ekome kɛ kɔŋ kome.” (The New English Bible; The Amplified Bible) Shishitsɔɔmɔ ni Steven T. Byington fee lɛ kaneɔ akɛ: “No mli lɛ, mi [Yehowa Nyɔŋmɔ] matsake jeŋmaji lɛ anaabu ni ehe atse, koni amɛ fɛɛ kwa amɛtsɛ Yehowa gbɛi lɛ ni amɛkpa gbee yɛ esɔɔmɔ mli.” Nakai jeŋ muu fɛɛ gbeekpamɔ ni yɔɔ wiemɔi sɔrɔtoi amli yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli lɛ yɛ Yehowa Odasefoi pɛ ateŋ. Nɛkɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi nɛɛ ateŋ mɛi ni fa fe akpekpei ejwɛ miishiɛ sanekpakpa lɛ yɛ shikpɔji 212 nɔ yɛ adesai awiemɔi babaoo mli. Shi kɛlɛ, Odasefoi lɛ ‘anaabu efee ekome,’ ni ‘amɛ fɛɛ amɛyitsoŋ kɛ amɛjwɛŋmɔ hu efee ekome.’ (1 Korintobii 1:10) Enɛ ebalɛ nakai, ejaakɛ Yehowa Odasefoi fɛɛ wieɔ wiemɔ krɔŋŋ koome lɛ, ni he ni amɛyɔɔ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ kɔɔɔ he eko, ni amɛkɛjieɔ amɛ ŋwɛi Tsɛ lɛ yi ni amɛkɛwoɔ ehiɛ nyam.

Kasemɔ Wiemɔ Krɔŋŋ lɛ Bianɛ!

12, 13. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ osusu wiemɔ krɔŋŋ lɛ wiemɔ he lɛ? (b) Mɛni hewɔ ni Zefania 3:​8, 9 mli wiemɔi lɛ he hiaa waa ŋmɛnɛ lɛ?

12 Mɛni hewɔ esa akɛ oha wiemɔ krɔŋŋ lɛ wiemɔ ahi ojwɛŋmɔ mli lɛ? Nɔ kome ji akɛ, ejaakɛ owala damɔ ekasemɔ kɛ ewiemɔ nɔ. Dani Nyɔŋmɔ kɛ shiwoo lɛ aaaha akɛ “maŋɔ wiemɔ krɔŋŋ maha majimaji” lɛ, etsɔ hiɛ ebɔ kɔkɔ akɛ: “‘No hewɔ lɛ nyɛkwɛa mi gbɛ,’ Yehowa kɛɛ, ‘kɛyashi gbi nɔ ni mate shi akɛ odasefonyo! Ejaakɛ miyiŋtoo ji akɛ mabua jeŋmaji lɛ anaa, ni makpee maŋtsɛyelii lɛ kɛaakpe, koni mafɔse mimlila lɛ kɛ mimlifu ni naa wa lɛ fɛɛ mashwie amɛnɔ; ejaakɛ miwuŋayeli la lɛ aaasha shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ.’”​—Zefania 3:⁠8.

13 Jeŋ Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ Yehowa wie nɛkɛ wiemɔi nɛɛ klɛŋklɛŋ kwraa yɛ afii ohai 26 ni eho nɛ yɛ Yuda, ni Yerusalem ji emaŋtiase lɛ. Shi nakai wiemɔ lɛ kɔɔ wɔgbii nɛɛ ahe titri ejaakɛ Yerusalem ji Kristendom he nɔ ko. Ni wɔbei nɛɛ, kɛjɛ be mli ni ato Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ 1914 kɛbaa nɛɛ ji Yehowa gbi ni ekɛbaabua jeŋmaji lɛ anaa ni ekɛkpee maŋtsɛyelii lɛ hu lɛ. Ebua amɛ fɛɛ amɛnaa ni eha ejwɛŋmɔ eba amɛnɔ kɛtsɔ odaseyeli nitsumɔ kpele ni atsuɔ lɛ nɔ. No hewɔ lɛ, no eha amɛ hu amɛfee hoo ni amɛkɛmiite shi kɛmiiwo eyiŋtoo. Shi kɛlɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ ejie mɔbɔnalɛ kpo, ni enɛ eha gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji nɛɛ fɛɛ mli lɛ ena hegbɛ amɛmiifee ekome kɛmiiwie wiemɔ krɔŋŋ lɛ. Kɛtsɔ no nɔ lɛ, mɛi fɛɛ ni taoɔ wala yɛ jeŋ hee ni ewo shi yɛ he lɛ mli lɛ baasɔmɔ lɛ yɛ gbeekpamɔ mli dani akpata jeŋmaji lɛ fɛɛ ahiɛ tamɔ la kpataa nii ahiɛ lɛ, yɛ ŋwɛi mlifu ni baa yɛ “Nyɔŋmɔ Ofe lɛ gbi wulu lɛ nɔ ta,” ni afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Harmagedon lɛ mli. (Kpojiemɔ 16:​14, 16; 2 Petro 3:13) Miishɛɛ sane ji akɛ, mɛi ni wieɔ wiemɔ krɔŋŋ lɛ ni amɛtsɛɔ Yehowa gbɛi lɛ yɛ hemɔkɛyeli mli akɛ anɔkwa jalɔi ni efee ekome lɛ baana ŋwɛi hebuu mli ŋɔɔmɔ yɛ nakai jeŋ muu fɛɛ amanehulu be ni naa wa lɛ mli. Nyɔŋmɔ kɛ amɛ baaba jeŋ hee lɛ mli shweshweeshwe, yɛ he ni naagbee lɛ, wiemɔ krɔŋŋ lɛ pɛ ji nɔ ni adesai fɛɛ baawie lɛ.

14. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ tsɔ Zefania nɔ etsɔɔ yɛ akɛ yibaamɔ ni wɔɔna kɛtsɔ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ biɔ ni wɔtsu he nii amrɔ nɔŋŋ?

14 Yehowa tsɔ egbalɔ Zefania nɔ efee lɛ faŋŋ akɛ esa akɛ mɛi ni hiɛ ka nɔ akɛ amɛbaafo ŋmɛnɛŋmɛnɛ nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ naagbee lɛ atsu he nii amrɔ nɔŋŋ. Taakɛ Zefania 2:​1-3 tsɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛɛ: “Nyɛbuaa nyɛhe naa ni nyɛsua nyɛhe, nyɛ jeŋmaŋ ni nyɛhiɛ gbooo! Dani akpɔ lɛ afɔ, ni gbi lɛ aho tamɔ tutuu; dani Yehowa mlifu ni naa wa lɛ aba nyɛnɔ, dani Yehowa mlifu gbi lɛ aba nyɛnɔ! Nyɛtaoɔ Yehowa sɛɛ gbɛ, nyɛ shikpɔŋ lɛ nɔ heshibalɔi fɛɛ ni nyɛyeɔ emla lɛ nɔ lɛ! Nyɛtaoɔ jalɛ sɛɛ gbɛ, nyɛtaoa heshibaa sɛɛ gbɛ; ekolɛ aaaŋɔ nyɛ atee yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ!”

15. (a) Mɛni ji Zefania 2:​1-3 lɛ klɛŋklɛŋ mlibaa? (b) Namɛi na yibaamɔ yɛ kojomɔ ni Nyɔŋmɔ tsu he nii eshi Yuda lɛ mli, ni mɛni kɛ nakai yibaamɔ lɛ baakpa gbee yɛ wɔgbii nɛɛ amli?

15 Nakai wiemɔi lɛ na amɛ klɛŋklɛŋ mlibaa yɛ blema Yuda kɛ Yerusalem nɔ. Yuda maŋ lɛ mlibii ni ji eshafeelɔi lɛ hereee Nyɔŋmɔ ninefɔɔ lɛ nɔ yɛ gbɛ kpakpa nɔ, taakɛ bɔ ni kojomɔ ni etsu he nii eshi amɛ yɛ Babilonbii adɛŋ yɛ afi 607 D.Ŋ.B. lɛ tsɔɔ lɛ. Ni taakɛ Yuda ji ‘jeŋmaŋ ni hiɛ gbooo’ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, nakai nɔŋŋ Kristendom hu etsɔ “jeŋmaŋ” ni hiɛ gbooo yɛ Yehowa hiɛ. Shi kɛlɛ, akɛni Yuda bii lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛ mɛi krokomɛi bo Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ toi hewɔ lɛ, amɛyi na wala, ni amɛteŋ mɔ kome ji Yehowa gbalɔ anɔkwafo Yeremia. Mɛi krokomɛi hu ni na yibaamɔ ji Etiopianyo ni atsɛɔ lɛ Ebedmelek lɛ kɛ Yehonadab seshibii lɛ. (Yeremia 35:​18, 19; 39:​11, 12, 16-18) Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, “asafo babaoo” ni ji Yesu “tooi krokomɛi,” ni abua amɛnaa kɛjɛ jeŋmaji fɛɛ mli lɛ baafo Harmagedon kɛyabote Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli. (Kpojiemɔ 7:9; Yohane 10:​14-16) Mɛi ni kaseɔ wiemɔ krɔŋŋ lɛ ni amɛwieɔ hu lɛ pɛ baafee mɛi ni kɛ mlifilimɔ baana yibaamɔ kɛjɛ mli.

16. Mɛni esa akɛ mɔ ko afee koni aŋɔ lɛ atee “yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ”?

16 Taakɛ bɔ ni eji Yehowa akpɔ akɛ akpata Yuda kɛ Yerusalem hiɛ lɛ, nakai nɔŋŋ hu esa akɛ akpata Kristendom hiɛ. Lɛlɛŋ, apasa jamɔi fɛɛ ahiɛkpatamɔ lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa, ni esa akɛ mɛi ni sumɔɔ ni amɛje mli lɛ atsu he nii amrɔ nɔŋŋ. Esa akɛ amɛfee nakai dani “gbi lɛ aho tamɔ tutuu” ni kɔɔyɔɔ nyɛɔ etswaa lɛ kɛyaa oya, tamɔ yɛ be mli ni ashaa abele mli yɛ ŋmaagbeemɔ he lɛ. Kɛji abaakpɔ wɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ mlifu mli lɛ, no lɛ esa akɛ wɔwie wiemɔ krɔŋŋ lɛ ni wɔbo kɔkɔbɔɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhaa dani Yehowa mlifu gbi ni naa wa lɛ aba wɔnɔ lɛ toi. Yɛ Zefania gbii lɛ amli kɛ wɔgbii nɛɛ amli hu lɛ, mɛi ni he jɔ lɛ taoɔ Yehowa Nyɔŋmɔ, kɛ jalɛ kɛ heshibaa sɛɛ gbɛ. Yehowa sɛɛ gbɛ ni wɔɔtao lɛ tsɔɔ akɛ wɔɔsumɔ lɛ kɛ wɔtsui muu fɛɛ, kɛ wɔsusuma, wɔjwɛŋmɔ, kɛ wɔhewalɛ hu fɛɛ. (Marko 12:​29, 30) “Ekolɛ aaaŋɔ [mɛi ni feɔ nakai lɛ] atee yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ.” Shi mɛni hewɔ ni gbalɛ lɛ kɛɔ akɛ “ekolɛ” lɛ? Ejaakɛ yiwalaheremɔ damɔ anɔkwayeli kɛ tsuishiŋmɛɛ nɔ. (Mateo 24:13) Akɛ mɛi ni shihilɛ kɛ Nyɔŋmɔ jalɛ shishitoo mlai kpaa gbee ni amɛyaa nɔ amɛwieɔ wiemɔ krɔŋŋ lɛ baatee yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ.

17. Mɛɛ sanebimɔi yɔɔ lolo ni esa akɛ wɔsusu he?

17 Akɛni Yehowa mlifu gbi lɛ ebɛŋkɛ kpaakpa ni yiwalaheremɔ hu damɔ wiemɔ krɔŋŋ lɛ kasemɔ kɛ ekɛ nitsumɔ hu nɔ hewɔ lɛ, amrɔ nɛɛ ji be ni esa akɛ wɔkɛ wɔhe awo ekasemɔ kɛ ekɛ nitsumɔ mli waa diɛŋtsɛ. Shi te aaafee tɛŋŋ ni mɔ ko akase wiemɔ krɔŋŋ lɛ? Ni mɛɛ gbɛ nɔ ewiemɔ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ kɛha bo yɛ?

Te Obaaha Hetoo oha Tɛŋŋ?

◻ Te fee tɛŋŋ ni adesai awiemɔ je shishi?

◻ Mɛni ji wiemɔ krɔŋŋ Iɛ?

◻ Mɛni hewɔ wiemɔi ni yɔɔ Zefania 3:​8, Iɛ he hiaa waa ŋmɛnɛ lɛ?

◻ Mɛni esa akɛ wɔfee koni aŋɔ wɔ atee “yɛ Yehowa mlifu gbi Iɛ nɔ”?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Nyɔŋmɔ ha gbɔmɛi lɛ gbɛ amɛshwã yɛ Babel kɛtsɔ amɛwiemɔ ni efutu Iɛ nɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje