Ninaai ni Haa Mɔ Miishɛɛ ni Woɔ Hemɔkɛyeli Hewalɛ
Kpojiemɔ Wolo lɛ Mli Saji Otii
YEHOWA tsulɔ Yohane yɛ Patmo ŋshɔkpɔ bibioo lɛ nɔ, yɛ Asia Bibioo lɛ anaigbɛ ŋshɔ lɛ naa. Jɛmɛ ji he ni bɔfo ni egbɔ nɛɛ na naakpɛɛ nibii yɛ—okadii ni hɛleɔ mɔ shi, kɛ nɔ ni he hiaa lɛlɛŋ hu! Ebaje Nuŋtsɔ lɛ gbi, ni je shishi kɛjɛ be mli ni akɛ Yesu ta maŋtsɛsɛi nɔ yɛ 1914 kɛyashi e-Afii Akpe Nɔyeli be lɛ naagbee lɛ mli. Eyɛ mli akɛ Yohane na nibii ni baaba yɛ adesai ashihilɛ mli be ni yɔɔ gbeyei fe fɛɛ lɛ mli moŋ, shi kwɛ bɔ ni Kristo Afii Akpe Nɔyeli ni aha etsɔ hiɛ ena lɛ yɔɔ naakpɛɛ ha! Mɛɛ jɔɔmɔi adesai toibolɔi baana mli ŋɔɔmɔ yɛ nakai beaŋ nɛkɛ!
Yohane ŋma nɛkɛ ninaai nɛɛ ahe saji eshwie shi yɛ Biblia mli wolo ni ji Kpojiemɔ lɛ mli. Wolo ni eŋma aaafee afi 96 Ŋ.B. mli nɛɛ baanyɛ awo wɔ hemɔkɛyeli hewalɛ yɛ Nyɔŋmɔ ni kɛ gbalɛi haa lɛ, Yehowa, kɛ e-Bi, Yesu Kristo mli.—Kɛ ootao nii amli babaoo lɛ, kwɛmɔ Revelation—Its Grand Climax At Hand! wolo lɛ ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ mli.
Kristo kɛ Ŋaawoo ni Suɔmɔ Yɔɔ Mli Haa
Kpojiemɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ni akɛha kɛtsɔ Kristo nɔ lɛ shishijee kwraa ni anaa woji ni aŋmala ayaha Yesu nanemɛi Maŋtsɛyeli gboshiniyelɔi lɛ asafoi kpawo lɛ. (Kpo 1:1–3:22) Yɛ fɛɛ mli lɛ, woji lɛ kɛ yijiemɔi haa, etsɔɔ naagbai ni yɔɔ, ekɛ jajemɔ kɛ aloo hewalɛwoo haa, ni etsɔɔ jɔɔmɔi ni jɛɔ toiboo ni afeɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ mli baa. Eyɛ mli akɛ Efesobii lɛ eŋmɛ amɛtsui shi moŋ, shi amɛŋmɛɛ klɛŋklɛŋ suɔmɔ ni amɛyɔɔ lɛ he. Awo Smirna asafo ni yɔɔ nii babaoo yɛ mumɔŋ lɛ hewalɛ ni amɛhiɛ anɔkwayeli mli yɛ kaai amli. Yiwaa yeko Pergamo asafo lɛ nɔ kunim, shi kɛlɛ eŋmɛ mligbalamɔ kui agbɛ. Ni yɛ nitsumɔ babaoo ni Kristofoi ni yɔɔ Tiatira lɛ tsuɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Yezebel mumɔ ko ni naa mɛi anɔ hewalɛ yɛ jɛmɛ. Ehe miihia ni Sarde asafo lɛ hiɛ atsɛ̃ kɛjɛ emumɔŋ wɔɔ lɛ mli, ni awoɔ asafo ni yɔɔ Filadelfia lɛ hewalɛ ni eya nɔ ehiɛ nɔ ni eyɔɔ lɛ mli ni awa, ni mumɔŋ tsamɔ he miihia Laodikea asafo ni efee kulɔkulɔ lɛ hu.
Mɛɛ wiemɔi kpakpai ni akɛtsɔseɔ wɔsɛɛ be mli ŋwɛi maŋtsɛmɛi lɛ enɛ ji nɛkɛ—yɛ anɔkwale mli lɛ kɛha Kristofoi fɛɛ! Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ani wɔteŋ mɛi komɛi efee kulɔkulɔ? No lɛ esa akɛ wɔkanya wɔhe! Esa akɛ wɔtsɔmɔ mɛi ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli tamɔ nu hɔlɔ yɛlatsaa be mli koni agbɛnɛ hu wɔjie ekaa ni la yɔɔ mli kpo yɛ Yehowa kɛ esɔɔmɔ lɛ he.—Okɛto Mateo 11:28, 29; Yohane 2:17 he.
Toobi lɛ Gbele Wolokpo ko Naa
No sɛɛ lɛ ana Yehowa ni eta emaŋtsɛsɛi lɛ nɔ yɛ anunyam mli. (Kpo 4:1–5:14) Onukpai 24 kɛ hiɛkalɔi ejwɛ ebɔle ehe kɛkpe. Ehiɛ wolokpo ko ni yɔɔ naasɔomɔi kpawo yɛ edɛŋ. Namɔ aaanyɛ wolokpo lɛ naa agbele? Ojogbaŋŋ, Toobi lɛ, Yesu Kristo ji mɔ ni sa akɛ eeegbele naa!
Beni Toobi lɛ gbele naasɔomɔi lɛ ateŋ ekpaa naa lɛ, naakpɛɛ nibii bɔi kpojee. (Kpo 6:1–7:17) Beni atse klɛŋklɛŋ naasɔomɔ nɔ lɛ, Kristo pue yɛ okpɔŋɔ yɛŋ ko nɔ, ni aha lɛ akekre (yɛ 1914), ni eje kpo koni eyaye kunim. Beni atserɛ naasɔomɔi etɛ naa afata he lɛ, okpɔŋɔnɔtaralɔi krokomɛi kɛ ta, hɔmɔ, kɛ gbele ba adesai anɔ. Beni atse naasɔomɔ nɔ ni ji enumɔ lɛ naa lɛ, mɛi ni agbe amɛ akɛ la odasefoi kɛha Kristo lɛ bolɔ ni atɔ amɛla lɛ he owele, ni aha amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ “atade yɛŋ,” ni feɔ jalɛ shidaamɔ ni kɔɔ amɛshitee kɛmiijɛ gbohii ateŋ koni amɛtsɔmɔ mumɔŋ bɔɔnii ni gboiii ni yɔɔ hegbɛi akɛ abladei lɛ he mfoniri. (Okɛto Kpojiemɔ 3:5; 4:4 he.) Beni atse naasɔomɔ nɔ ni ji ekpaa lɛ naa lɛ, atsɔ shikpɔŋhosomɔ ko nɔ atswa Nyɔŋmɔ kɛ Toobi lɛ mlifu gbi lɛ he adafi. Shi atsi “shikpɔŋ lɛ nɔ kɔɔyɔɔi ejwɛ” lɛ, ni feɔ hiɛkpatamɔ kojomɔ he mfoniri lɛ naa kɛyashi be mli ni aaasɔo Nyɔŋmɔ tsuji 144,000 lɛ anaa agbe naa. Kɛji akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ fɔ amɛ mu ni akpɛlɛ amɛnɔ akɛ emumɔŋ bii lɛ, amɛnine shɛɔ kadimɔ nɔ ko nɔ kɛtsɔɔ hiɛ—naasɔomɔ nɔ, loo naashiwoo—yɛ amɛ ŋwɛi gboshinii lɛ he. Ja aka amɛ akwɛ sɛɛ dani naasɔomɔ lɛ baafee nɔ ni hiɔ shi daa. (Romabii 8:15-17; 2 Korintobii 1:21, 22) Ni kwɛ bɔ ni Yohane naa baakpɛ ehe aha akɛ eeena “asafo babaoo” ko ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli—gbɔmɛi asafo babaoo ni yɔɔ naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ yɛ shikpɔŋ nɔ paradeiso mli! Amɛfo “amanehulu kpeteŋkpele,” ni ji jaramɔ be ni fe fɛɛ ni eba adesai anɔ lɛ.
Mɛɛ nibii ni hɛleɔ mɔ shi po ba nɛkɛ beni agbele naasɔomɔ nɔ ni ji kpawo lɛ naa lɛ! (Kpo 8:1–11:14) Afee dioo ŋmɛlɛtswaa fa, koni no aha anyɛ anu krɔŋkrɔŋbii lɛ asɔlemɔi lɛ, kɛkɛ ni nɔ ni nyiɛ sɛɛ ba ji la ni aje kɛjɛ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ ashɛ afɔ shikpɔŋ lɛ nɔ. Bɔfoi kpawo lɛ efee klalo ni amɛbaakpa amɛ tɛtrɛmaŋtɛrɛi ni tswaa haomɔi ni Nyɔŋmɔ kɛbaa Kristendom nɔ lɛ he adafi lɛ. Aakpa tɛtrɛmaŋtɛrɛi lɛ yɛ naagbee be lɛ mli fɛɛ kɛyashi amanehulu kpeteŋkpele lɛ aaaba. Tɛtrɛmaŋtɛrɛi ejwɛ tswaa haomɔi ni akɛbaa shikpɔŋ lɛ, ŋshɔ, nu ŋmai ajɛɛhei, kɛ hulu, nyɔŋtsere kɛ ŋulamii anɔ lɛ he adafi. Enumɔ lɛ kpamɔ ha baalabii babaoo ni feɔ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ahe mfoniri je kpo kɛba koni amɛwuu ta kɛjɛ 1919 mli kɛyaa. Beni akpa tɛtrɛmaŋtɛrɛ ni ji ekpaa lɛ, okpɔŋɔnɔtaralɔi atutuamɔ ko ba. Yɛ emlibaa mli lɛ, mɛi ni afɔ amɛ mu, ni “asafo babaoo” lɛ ebafata amɛhe kɛwo amɛ hewalɛ kɛjɛ 1935 mli kɛbaa lɛ miijaje shɛɛ saji ni haoɔ mɔ amɛmiishi Kristendom jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ.
No sɛɛ lɛ Yohane ye wolokpo bibioo ko, ni tsɔɔ akɛ mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kpɛlɛɔ amɛ nitsumɔ lɛ nɔ ni amɛnaa hewalɛwoo kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, he ni ŋwɛi kojomɔi ni amɛjajeɔ amɛshiɔ Kristendom lɛ yɔɔ lɛ. Afa bɔfo lɛ ni esusu sɔlemɔtsu lɛ he krɔŋkrɔŋ lɛ, ni tsɔɔ bɔ ni Yehowa yiŋtoi ni kɔɔ sɔlemɔtsu lɛ mli gbɛjianɔtoo he lɛ baaba mli aha diɛŋtsɛ, ni emaa bɔ ni esa akɛ mɛi ni kɛ amɛhe bɔɔ he lɛ ashɛ ŋwɛi taomɔ nii ahe lɛ nɔ mi. No sɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ “odasefoi enyɔ” ni afɔ amɛ mu lɛ gba yɛ kpekpe atadei amli, ni agbe amɛ, shi atee amɛ shi ekoŋŋ. Enɛ kɔɔ 1918-19, beni henyɛlɔi ha amɛshiɛmɔ nitsumɔ lɛ fee tamɔ nɔ ni egbo kwraa lɛ he, shi atsiɛ Yehowa tsuji lɛ ahiɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ kɛha amɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ.
Afɔ Maŋtsɛyeli Lɛ!
Tɛtrɛmaŋtɛrɛ ni ji kpawo lɛ kpamɔ tswa Maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ he adafi. (Kpo 11:15—12:17) Mfonirifeemɔŋ yoo ko (Yehowa Nyɔŋmɔ ŋwɛi gbɛjianɔtoo lɛ) fɔ binuu ko (Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni Kristo yeɔ nɔ akɛ Maŋtsɛ lɛ) yɛ ŋwɛi, shi drako lɛ (Satan) bɔ mɔdɛŋ ni emi lɛ shi eyeee omanye. Ta ni ba yɛ ŋwɛi yɛ Maŋtsɛyeli lɛ fɔmɔ sɛɛ yɛ 1914 lɛ shɛ enaagbee kwraa beni Mikael (Yesu Kristo) ye kunim ni eshɛ drako lɛ kɛ ebɔfoi lɛ eshwie shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Jɛmɛ ji he ni drako lɛ tee nɔ ewuu ta eshi ŋwɛi yoo lɛ seshi lɛ mli shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ.
No sɛɛ lɛ Yohane na kooloo awuiyelɔ ko ni afee ehe amaga ni yɔɔ nyaŋemɔ. (Kpo 13:1-18) Nɛkɛ maŋkwramɔŋ kooloo awuiyelɔ ni yɔɔ yitsei kpawo kɛ akoloŋtoi nyɔŋma nɛɛ te shi kɛjɛ “ŋshɔ lɛ” mli, ni ji adesai ni efee hoo ni adesai anɔyelii baa kɛjɛɔ amɛmli lɛ. (Okɛto Daniel 7:2-8; 8:3-8, 20-25 he.) Nɛgbɛ nɛkɛ mfonirifeemɔŋ kooloo nɛɛ naa ehewalɛ kɛjɛɔ? Ojogbaŋŋ, jeee he ko he ko fe Satan, drako lɛ ŋɔɔ! Ni bo diɛŋtsɛ susumɔ he okwɛ! Ana kooloo ni yɔɔ akoloŋtoi enyɔ lɛ (Anglo-Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ), ni ebafee nɛkɛ maŋkwramɔŋ kooloo nɛɛ he “amaga,” ni amrɔ nɛɛ ale lɛ akɛ Jeŋmaji Ekomefeemɔ kpee lɛ. Alakaa mɛi pii ni amɛjaa kooloo awuiyelɔ lɛ ni amɛkpɛlɛɔ ehe “okadi” lɛ nɔ kɛtsɔ nii ni amɛfeɔ yɛ gbɛni ekpɛlɛɔ nɔ ni amɛhaa eyeɔ amɛshihilɛ nɔ lɛ nɔ. Shi Yehowa Odasefoi kɛ shifimɔ kpooɔ kooloo lɛ okadi ni ji daimonioi anɔ lɛ!
Yehowa Tsuji Tsu Nii
Ana Nyɔŋmɔ tsuji sɔrɔtoi ni amɛmiitsu nii yɛ be mli ni afɔseɔ emlifu tɔi kpawo lɛ amli nii ashwieɔ shi lɛ. (Kpo 14:1–16:21) Bo toi! Yohane miinu mɛi 144,000 lɛ ahe ni amɛmiila lala ko ni tamɔ lala hee, yɛ ŋwɛi Zion gɔŋ lɛ nɔ. Ŋwɛibɔfo ko miifiliki yɛ ŋwɛi teŋ, ni ehiɛ naanɔ sanekpakpa ni eyaajaje etsɔɔ mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ. Mɛni enɛ tsɔɔ? Etsɔɔ akɛ Yehowa Odasefoi yɛ ŋwɛibɔfoi ayelikɛbuamɔ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he shɛɛ sane lɛ jajemɔ mli.
Ekolɛ Yohane naa kpɛ ehe waa beni ena akɛ akpa shikpɔŋ lɛ nɔ wein lɛ ni ajwara jeŋmaji lɛ fɛɛ wɔtsɔwɔtsɔ beni anaanaa Nyɔŋmɔ mlifu lɛ weinŋaanɔ lɛ nɔ lɛ. (Okɛto Yesaia 63:3-6; Yoel 4:7-9 he.) No sɛɛ lɛ, ŋwɛibɔfoi kpawo lɛ fɔse tɔi kpawo lɛ amli nii ni ji Nyɔŋmɔ mlifu lɛ amɛshwie yɛ Yehowa famɔ naa. Klɛŋklɛŋ tɔi ekpaa lɛ amli nii ni afɔse ashwie shi lɛ saa shikpɔŋ lɛ, ŋshɔ, faai kɛ nu bui, kɛ agbɛnɛ hulu lɛ, kooloo lɛ maŋtsɛsɛi lɛ, kɛ Eufrate Faa lɛ fɛɛ he. Bo diɛŋtsɛ susumɔ miishɛɛ ni Yohane na beni ena akɛ daimonio alakamɔ wiemɔi miibua adesai anɔ maŋtsɛmɛi lɛ anaa kɛmiiya Nyɔŋmɔ ta ni ji Harmagedon he lɛ he okwɛ. Ni nɔ ni jɛ mli ba beni afɔse tɔ ni ji kpawo lɛ mli nii lɛ awo kɔɔyɔɔ mli lɛ fite nibii kwraa.
Mfonirifeemɔ Mli Yei Enyɔ
Eka shi faŋŋ akɛ, Yohane na miishɛɛ waa akɛ eeeye Babilon Kpeteŋkpele lɛ, jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ naagbee lɛ he odase, ni ena miishɛɛ yɛ nibii ni nyiɛ ehiɛkpatamɔ lɛ sɛɛ ba lɛ hu he. (Kpo 17:1–19:10) Akɛni krɔŋkrɔŋbii lɛ ala lɛ etɔ lɛ daa hewɔ lɛ, anaa yoo nɛɛ ni eta kooloo ko ni tsuɔ tamɔ muneele, ni eyɔɔ yitsei kpawo kɛ akoloŋtoi nyɔŋma (Jeŋmaji Akpaŋmɔ lɛ kɛ esɛɛyelɔ, Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ) nɔ. Ah, shi mɛɛ hiɛkpatamɔ ba enɔ nɛkɛ beni akoloŋtoi lɛ tsɔ amɛhe amɛwo lɛ lɛ!
Anu ŋwɛi gbeei ni miijie Yah yi yɛ Babilon Kpeteŋkpele lɛ hiɛkpatamɔ lɛ hewɔ. Ni mɛɛ yijiemɔ ni naa wa tamɔ nugbɔshiimɔ akɛtswa Toobi lɛ kɛ eyemforo lɛ, ni ji mɛi ni afɔ amɛ mu ni atee amɛ shi kɛjɛ gbohiiaje lɛ yookpeemɔ lɛ he adafi nɛkɛ!
Kristo ye Kunim ni Eye Maŋtsɛ
No sɛɛ lɛ Yohane na maŋtsɛmɛi a-Maŋtsɛ lɛ beni enyiɛ ŋwɛi tai lɛ ahiɛ ni akɛkpataa Satan nibii agbɛjianɔtoo lɛ hiɛ lɛ. (Kpo 19:11-21) Hɛɛ, Yesu, “Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ,” wuuɔ ta eshiɔ jeŋmaji lɛ. Bɔfo lɛ na kooloo ni hiɛ yɔɔ la lɛ (Satan maŋkwramɔ gbɛjianɔtoo lɛ) kɛ amale gbalɔ lɛ, (Anglo Amerika Jeŋ Hewalɛ lɛ) ni aashɛrɛ amɛ aashwie “la kpaakpo lɛ” mli, ni enɛ feɔ hiɛkpatamɔ kwraa, loo naanɔ hiɛkpatamɔ he mfoniri.
Mɛni nyiɛ sɛɛ? Ojogbaŋŋ, Yohane na ni akɛ Satan miiwo bu kwɔŋkwɔŋ mli. No sɛɛ lɛ etsɔ hiɛ ena Kristo Afii Akpe Nɔyeli lɛ he ninaa, beni Yesu kɛ enanemɛi nɔyelɔi lɛ kojoɔ adesai, ni amɛholeɔ toibolɔi lɛ anɔ kɛbaa adesai emuuyeli mli lɛ! (Kpo 20:1-10) Be eshɛ agbɛnɛ kɛha naagbee kaa ko. Akɛni ajie lɛ kɛjɛ bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli hewɔ lɛ, Satan baabɔ mɔdɛŋ ni elaka adesai ni eye emuu lɛ, shi hiɛkpatamɔ ji nɔ ni kɛ daimonio kɛ adesai atuatselɔi anifeemɔi fɛɛ ni teɔ shi woɔ Nyɔŋmɔ lɛ baaba naagbee.
Beni eyaa sɛɛ yɛ be naa ekoŋŋ lɛ, kwɛ bɔ ni Yohane naa baakpɛ ehe eha akɛ eeena mɛi fɛɛ ni yɔɔ gbele mli, yɛ Hades (adesai akwamaŋ gbonyobu lɛ mli), kɛ mɛi ni yɔɔ ŋshɔŋ hu lɛ ni atee amɛ shi ni aakojo amɛ yɛ Nyɔŋmɔ, mɔ ni ta maŋtsɛsɛi yɛŋ kpeteŋkpele ko nɔ lɛ hiɛ! (Kpo 20:11-15) Ni mɛɛ heyeli jalɔi lɛ aaana mli ŋɔɔmɔ nɛkɛ, beni aaashɛrɛ gbele kɛ Hades ni ji gbohiiaje awo la kpaakpo lɛ mli, he ni amɛnine nyɛŋ ashɛ mɔ ko nɔ dɔŋŋ yɛ lɛ!
Beni Yohane ninaa lɛ baa naagbee lɛ, ena Yerusalem Hee lɛ. (Kpo 21:1–22:21) Nakai nɔyeli maŋtiase lɛ kpelekeɔ shi kɛjɛɔ ŋwɛi ni ekɛ la kpɛmɔ haa jeŋmaji lɛ. “Wala nu faa” ko hoɔ kɛjɛɔ Yerusalem Hee lɛ mli, ni edamɔ shi kɛha Ŋmalɛ mli anɔkwalei kɛ nibii kpakpai krokomɛi fɛɛ ni Nyɔŋmɔ kɛha ni damɔ Yesu afɔleshaa ni akɛkpɔɔ adesai toibolɔi kɛjɛɔ esha kɛ gbele mli lɛ nɔ, ni ahaa amɛ naanɔ wala lɛ. (Yohane 1:29; 17:3; 1 Yohane 2:1, 2) Yɛ faa lɛ toi biɛ kɛ biɛ lɛ, Yohane na tsei ni akɛ amɛbaai lɛ tsaa mɔ, ni damɔ shi kɛha nibii ni Yehowa kɛha kɛha adesai toibolɔi lɛ anaanɔ wala namɔ lɛ ateŋ ekomɛi. Nɔ ni nyiɛ naagbee shɛɛ saji ni jɛ Nyɔŋmɔ kɛ Kristo ŋɔɔ lɛ asɛɛ ji ninefɔɔ ko. Kwɛ bɔ ni eyɔɔ naakpɛɛ akɛ mɔ ko aaanu mumɔ lɛ kɛ ayemforo lɛ ni amɛmiifɔ mɔ fɛɛ mɔ ni kumai yeɔ lɛ lɛ nine ni ‘eba, ni ebanu wala nu lɛ yaka’! Ni yɛ be mli ni wɔkaneɔ Kpojiemɔ wolo lɛ mli naagbee wiemɔi lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ wɔkɛ Yohane naa enaagbee sane jajemɔ ni ekaa yɔɔ mli lɛ mli gbɛfaŋnɔ akɛ: “Amen! Hɛɛ, ba Nuŋtsɔ Yesu!”
[Akrabatsa/Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]
Ohiɛ Atsɛ̃: Awieɔ kɛfataa gbalɛ wiemɔi ni kɔɔ Nyɔŋmɔ ta ni ji Harmagedon lɛ he akɛ: “Naa, [mi Yesu Kristo] miiba taakɛ julɔ. Ajɔɔ mɔ ni saraa ni etoɔ etadei lɛ, koni ekanyiɛ yayai ni ana ehiɛgbele lɛ.” (Kpojiemɔ 16:15) Enɛ tamɔ wiemɔ ko ni kɔɔ nɔkwɛlɔ, loo onukpa ni kwɛɔ Yerusalem sɔlemɔtsu lɛ hebuu he lɛ nɔ lɛ nitsumɔi ahe. Kɛ eshɛ buu be lɛ, enyiɛɔ sɔlemɔtsu lɛ mli fɛɛ ni ekwɛɔ akɛ ani Levibii ni ji bulɔi lɛ ahiɛ kamɔ aloo amɛwɔ yɛ hei ni aha amɛbuɔ yɛ lɛ. Ekɛ tso tswaa bulɔ fɛɛ bulɔ ni ebanaa akɛ ewɔ lɛ, ni anyɛɔ ashãa ehehaanɔ loo etadei lɛ akɛ toigbalamɔ ko ni yɔɔ hiɛgbele. Akɛni Harmagedon ebɛŋkɛ kpaakpa hewɔ lɛ, shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu, ni ji “maŋtsɛmɛi ni yeɔ osɔfoi,” aloo “mumɔŋ tsu” lɛ etswa amɛfai shi akɛ amɛhiɛ aaakamɔ yɛ mumɔŋ. Nakai nɔŋŋ esa akɛ amɛhefatalɔi, “asafo babaoo,” ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ hu afee, ejaakɛ amɛ hu amɛkɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ haa Nyɔŋmɔ yɛ esɔlemɔ we lɛ. (1 Petro 2:5, 9; Kpojiemɔ 7:9-17) Ni esa akɛ Kristofoi ni ji nɔkwɛlɔi lɛ ahiɛ akamɔ be fɛɛ be ni amɛkɛku shihilɛi fɔji ni aaanyɛ aje shishi yɛ asafo lɛ mli lɛ naa. Akɛni amɛhiɛ kamɔ hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ anɔkwa jalɔi fɛɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ mumɔŋ sɔlemɔtsu lɛ mli lɛ toɔ amɛ “atadei” lɛ, ni tsɔɔ sɔɔmɔ ni woo yɔɔ mli ni amɛyɔɔ akɛ Yehowa Odasefoi lɛ.