Kɛjɛ Shikpɔŋ Nyɛ nɔ Kɛtee Fɔmɔ Nyɔŋmɔ-Yei Anɔ
ANI oyoo nyɔŋmɔ-yoo ni afee ehe mfoniri yɛ nɛkɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ sɛɛ lɛ? Lɛ ji Isis, blema Mizraim nyɛ-nyɔŋmɔ-yoo lɛ. Kɛji oyashɛra shi yɛ blema nibii atoo he aloo okwɛ blema yinɔsane woji amli da lɛ, no lɛ ekolɛ ona amagai ni je enɛ da. Shi susumɔ enɛ he okwɛ: Ani obaakula shi oha nyɔŋma-yoo Isis nɛɛ ni oja lɛ?
Kɛji oyɛ Kristendom sɔlemɔi lɛ ekome mli lɛ, no lɛ nɛkɛ sanebimɔ nɛɛ baafee bo naakpɛɛ. Ekolɛ obaakɛɛ kɛ nɔmimaa akɛ ojaa Bɔlɔ lɛ, Mɔ ni awie ehe akɛ, “Wɔ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi” lɛ. (Mateo 6:9, King James Version) Susumɔ ni aaasusu po akɛ aakula shi aha nyɛ-nyɔŋmɔ-yoo lɛ baafee bo naakpɛɛ, aloo nyaŋemɔ po. Shi kɛlɛ, jamɔ ni tamɔ nɛkɛ egbɛ eshwa yɛ yinɔsane be fɛɛ mli, ni ekolɛ ohe baajɔ̃ ohe po akɛ ooole mɛi ni jaa nyɛ-nyɔŋmɔ-yoo kpeteŋkpele lɛ ŋmɛnɛ lɛ ahe sane.
Shi kɛlɛ, dani wɔɔsusu no he lɛ, nyɛhaa wɔnaa ehe shishinumɔ fioo ko kɛtsɔ he ni nyɛ-nyɔŋmɔ-yoo jamɔ lɛ yashɛ yɛ blema bei amli lɛ he susumɔ nɔ. Etamɔ nɔ ni nɛkɛ jamɔ nɛɛ ji apasa jamɔ mli shishijee henɔ ko. Shitsalɔi ni kaseɔ blema nibii ahe nii lɛ etsa shi ni amɛna amagai bibii kɛ nyɛ-nyɔŋmɔ-yei ahe amagai ni hiɛ amɛhe yayai yɛ blema hei sɔrɔtoi yɛ Europa fɛɛ kɛ agbɛnɛ kɛjɛ Mediteranea shikpɔji anɔ aahu kɛyashi India tɔɔ.
Abuɔ Shikpɔŋ Nyɛ lɛ akɛ wala sɔrɔtoi fɛɛ ni yɔɔ lɛ ajɛɛhe ni sɛɛ efooo, ni ehaa wala ni ekuɔ sɛɛ eheɔ ehaa ehe ekoŋŋ yɛ gbele mli. Yɛ no hewɔ lɛ, ajaa lɛ shi asheɔ lɛ gbeyei waa hu. Klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, aheɔ ayeɔ akɛ ehewalɛ ni ekɛfɔɔ nibii fɛɛ lɛ jeee bɔlɛnamɔ mli nɔ. No sɛɛ lɛ, blema adesãi tsɔɔ akɛ, efɔ nuu ni ji Ŋwɛi Tsɛ lɛ, ni ebatsɔ nɛkɛ nuu nɛɛ ŋa. Ni nɛkɛ hefatalɔi enyɔ nɛɛ fɔ nyɔŋmɔi kɛ nyɔŋmɔ-yei krokomɛi babaoo ni anyɛɛɛ amɛ akane.
Babilonbii Anɔ ni ji Klɛŋklɛŋ Nɔ Lɛ
Yɛ Babilonbii anyɔŋmɔi ni ale amɛ lɛ fɛɛ ateŋ lɛ, Ishtar ji nyɔŋmɔ-yoo onukpa fe fɛɛ, ni ekɛ Sumeriabii afɔmɔ nyɔŋmɔ-yoo Innanna yeɔ egbɔ. Ehe wiemɔ ko ni kɛ ehe kpaaa gbee ji akɛ, lɛ nɔŋŋ lɛ, ta nyɔŋmɔ-yoo kɛ suɔmɔ kɛ bɔlɛnamɔ mli miishɛɛ namɔ he nyɔŋmɔ-yoo hu ni. French woloŋlelɔ Édouard Dhorme wie Ishtar he yɛ ewolo Les Religions de Babylonie et d’Assyrie (Babilonbii kɛ Ashurbii Ajamɔi) lɛ mli akɛ: “Lɛ ji nyɔŋmɔ-yoo lɛ, awura lɛ, nyɛ mɔbɔnalɔ ni boɔ sɔlemɔi atoi ni edamɔɔ mli ehaa mɛi yɛ nyɔŋmɔi ni mli efu lɛ ahiɛ ni ejɔɔ amɛtsui he lɛ. . . . Awo enɔ fe ekrokomɛi fɛɛ, ni ebatsɔ nyɔŋmɔ-yei lɛ anɔ nyɔŋmɔ-yoo, nyɔŋmɔi lɛ fɛɛ anɔ maŋnyɛ, nyɔŋmɔi ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ anɔyelɔ.”
Ishtar jalɔi lɛ tsɛɔ lɛ “Obalayoo Foro lɛ,” “Obalayoo Foro Krɔŋkrɔŋ,” kɛ “Nyɛ Obalayoo Foro.” Blema Sumeriabii kɛ Akkadiabii asɔlemɔ ni ji “Yaafo Sɔlemɔ Kɛha Ishtar” lɛ jajeɔ akɛ: “Miisɔle miiha bo, O awurai amli Awura, nyɔŋmɔ-yei amli nyɔŋmɔ-yoo. O Ishtar, gbɔmɛi fɛɛ anɔ maŋnyɛ. . . . O bo mɔ ni oyɔɔ ŋwɛi hewalɛi fɛɛ, ni obuɔ nɔyeli akekre lɛ. . . . Sɔlemɔtsui, he krɔŋkrɔŋi, hei ni yɔɔ krɔŋŋ, kɛ gbatsui boɔ bo toi. . . . Nɛgbɛ afeko ohe amaga ko yɛ? . . . Kwɛmɔ mi O mi-Wura; bo misɔlemɔi lɛ atoi.”a
Nyɛ-Nyɔŋmɔ-Yoo Jamɔ lɛ Gbɛ Eshwa
Bokagbɛbii ashihilɛ he nikaselɔ Édouard Dhorme wieɔ bɔ ni “Ishtar jamɔ mli lɛɛ ha” lɛ he. Egbɛ eshwa kɛtee Mesopotamia fɛɛ, ni ajaa Ishtar diɛŋtsɛ aloo nyɔŋmɔ-yei ni hiɛ gbɛi krokomɛi, shi amɛyɛ sui tamɔ enɔ lɛ nɔŋŋ yɛ Mizraim, Foenika, kɛ Kanaan, kɛ agbɛnɛ Anatolia (Asia Bibioo), Hela, kɛ Italia.
Nyɛ-nyɔŋmɔ-yoo onukpa fe fɛɛ ni ajaa yɛ Mizraim ji Isis. Yinɔsaneŋmalɔ H. G. Wells ŋma akɛ: “Isis na mɛi babaoo ni ejɔɔ amɛhe nɔ, ni amɛkamɔ amɛwala nɔ kita amɛha lɛ. Emagai mamɔ sɔlemɔ tsu lɛ mli, ni abu lɛ akekre akɛ Ŋwɛi Maŋnyɛ ni ehiɛ abifao Horus yɛ edɛŋ. Kɛnrɛi tsoɔ ni amɛsereɔ yɛ ehiɛ, ni daagre nibii ni akɛbaha akɛ afɔleshaa nibii lɛ tsotsoro gbatsu lɛ mli fɛɛ.” (The Outline of History) Isis jamɔ bahe shi waa diɛŋtsɛ yɛ Mizraim. Egbɛ eshwa kɛtee Mediteranea kpokpai anɔ hu fɛɛ, titri lɛ kɛtee Hela kɛ Roma, ni etsa nɔ kɛyashɛ Europa anaigbɛ kɛ kooyigbɛ fɛɛ.
Yɛ Foenika kɛ Kanaan lɛ, nyɛ-nyɔŋmɔ-yoo jamɔ lɛ kɔɔ Ashtoreth, loo Astarte, ni akɛɛ eji Baal ŋa lɛ he titri. Ni taakɛ ehenɔ ni ji Babilonbii anɔ, Ishtar ji lɛ, fɔmɔ kɛ ta nyɔŋmɔ-yoo ji lɛ. Yɛ Mizraim lɛ, anaa blema nibii ni aŋmala ni atsɛɔ Astarte yɛ mli akɛ ŋwɛi awura kɛ ŋwɛi maŋnyɛ. Ebabi ni Israelbii lɛ awuu amɛshi hewalɛ ni baa mɔ shi ni nɛkɛ fɔmɔ nyɔŋmɔ-yoo nɛɛ jamɔ aaanyɛ ana yɛ amɛnɔ lɛ be fɛɛ be.
Yɛ Anatolia kooyi-anaigbɛ hu lɛ, ekroko ni kɛ Ishtar yeɔ egbɔ hu ji Cybele, ni atsɛɔ lɛ nyɔŋmɔi lɛ a-Nyɛ Kpeteŋkpele lɛ. Atsɛɔ lɛ hu akɛ Nibii Fɛɛ Afɔlɔ, Nibii Fɛɛ Alɛlɔ, Mɛi ni Ajɔɔ Amɛ lɛ fɛɛ a-Nyɛ. Kɛjɛ Anatolia lɛ, Cybele jamɔ lɛ gbɛ eshwa ketee Hela klɛŋklɛŋ kɛ agbɛnɛ no sɛɛ lɛ Roma, yɛ he ni ehi shi aahu kɛbashi Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Be mli lɛ. Nɔ ni fata nɛkɛ fɔmɔ nyɔŋmɔ-yoo nɛɛ jamɔ he hu ji joo kɛ basabasa-feemɔ, osɔfoi ni kɛ kaklai folɔɔ amɛhe, mɛi ni taoɔ ni ahala amɛ akɛ osɔfoi lɛ ni feɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe osaii, kɛ teremɔ ni atereɔ nyɔŋmɔ-yoo lɛ amaga kɛfoɔ shi kɛ hiɛnyamwoo.b
Blema Helabii ni hiŋmɛi gbeleko lɛ hu ja Shikpɔŋ-Nyɛ nyɔŋmɔ-yoo ko ni atsɛɔ lɛ Gaea lɛ. Shi nyɔŋmɔ-yei krokomɛi ni tamɔ Ishtar bafata amɛnyɔŋmɔi ni ale amɛ lɛ ahe, tamɔ Afrodito, fɔmɔ kɛ suɔmɔ nyɔŋmɔ-yoo lɛ; Atena, ta nyɔŋmɔ-yoo lɛ; kɛ Demeter, okwaayeli nyɔŋmɔ-yoo lɛ.
Yɛ Roma lɛ, Venus ji suɔmɔ nyɔŋmɔ-yoo, ni no hewɔ lɛ, ekɛ Helabii a-Afrodito kɛ Babilonbii a-Ishtar lɛ yeɔ egbɔ. Shi, Romabii lɛ hu jaa nyɔŋmɔ-yei Isis, Cybele, kɛ Minerva (Hela Atena), ni fɛɛ jieɔ Babilonbii anɔ titri ni ji Ishtar lɛ henɔ ko kpo yɛ gbɛ kome loo gbɛi krokomɛi anɔ lɛ.
Belɛ eyɛ faŋŋ akɛ, afii akpei abɔ nɛ, ni nyɔŋmɔ-yei ajamɔ lɛ ebafee mpleshilɔ ko ni he wa ni teɔ shi woɔ Bɔlɔ kpeteŋkpele, Yehowa anɔkwa jamɔ lɛ. Ani nyɔŋmɔ-yoo jamɔ kpeteŋkpele lɛ sɛɛ efo? Aloo ani etee nɔ ehi shi aahu kɛbashi wɔgbii nɛɛ amli tɔɔ? Ofainɛ kanemɔ kɛtsa nɔ.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ancient Near Eastern Texts, ni James B. Pritchard ŋma lɛ, Princeton University Press, baafai 383-4.
b Fɔmɔ nyɔŋmɔ-yoo kroko ni ajaa lɛ yɛ Asia Bibioo lɛ hu ji Efesobii a-Artemi, ni wɔbaasusu ehe yɛ sane ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 3]
Babilonbii a-ISHTAR lɛ ni afee ehe mfoniri akɛ ŋulami
[He ni Sane lɛ Jɛ]
Courtesy of The British Museum
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]
ISIS ni yɔɔ Mizraim lɛ kɛ abifao nyɔŋmɔ Horus
[He ni Sane lɛ Jɛ]
Musée du Louvre, Paris