Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w91 8/15 bf. 18-23
  • “Ejurɔfeemɔi Sɔrɔtoi Fɛɛ” Ni Wɔɔjie Lɛ Kpo

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Ejurɔfeemɔi Sɔrɔtoi Fɛɛ” Ni Wɔɔjie Lɛ Kpo
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • ‘Yaa nɔ Ofee Ekpakpa’
  • Amɛsusuɔ Mɛi Krokomɛi Ahe
  • “Nyɛyaa Nɔ Nyɛnaa Mɔbɔ”
  • Mɔ ni Mli Hi kɛ Gbɔfeelɔ
  • Anɔkwale ni Wɔɔwie
  • Taomɔ Ejurɔfeemɔ
  • Yaa Nɔ Ojie Ekpakpafeemɔ Kpo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2002
  • ‘Oo Kwɛ Bɔ ni Emlihilɛ lɛ Fa Ha!’
    Tsi Obɛŋkɛ Yehowa
  • Yehowa Ejurɔfeemɔ Ni Fa Kɛteke Nɔ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Nɔ Ni Baaye Abua Bo Ni Ole Ekpakpafeemɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2019
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
w91 8/15 bf. 18-23

“Ejurɔfeemɔi Sɔrɔtoi Fɛɛ” Ni Wɔɔjie Lɛ Kpo

“Nɔ ni feɔ la lɛ yibii ji ejurɔfeemɔi sɔrɔtoi fɛɛ.”​—EFESOBII 5:​9, New World Translation.

1, 2. Mɛɛ kui enyɔ ehi shi kɛjɛ blema bei amli, ni amɛ shihilɛ yɛ ŋmɛnɛ lɛ yɛ sɔrɔto yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

YƐ EDEN atuatsemɔ lɛ sɛɛ, aaafee afii akpei ekpaa ni eho nɛ, ni agbɛnɛ yɛ Noa gbii lɛ amli Nu Afua lɛ sɛɛ lɛ, adesai gbala amɛmli amɛfee kui enyɔ, loo gbɛjianɔtoi enyɔ, kuu kome fee mɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛsɔmɔ Yehowa, ni ekroko lɛ fee mɛi ni nyiɛɔ Satan sɛɛ. Ani nɛkɛ gbɛjianɔtoi nɛɛ yɛ lolo? Hɛɛ amɛyɛ! Gbalɔ Yesaia tsi kui enyɔ nɛɛ ata ni egba bɔ ni amɛshihilɛ baaji yɛ wɔbe nɛɛ mli lɛ efɔ shi akɛ: “Ejaakɛ naa, duŋ ha shikpɔŋ lɛ nɔ, ni duŋ kpii ha majimaji lɛ anɔ; shi bo lɛ Yehowa miikpɛ yɛ onɔ, ni enunyam lɛ epue yɛ onɔ.”​—Yesaia 60:​1, 2.

2 Hɛɛ, sɔrɔtofeemɔ ni ka gbɛjianɔtoi enyɔ nɛɛ ateŋ lɛ dalɛ tamɔ nɔ ni ka duŋ kɛ la teŋ lɛ. Ni taakɛ la kpɛmɔ baanyɛ agbala gbɔmɔ ni elaaje yɛ duŋ mli lɛ, nakai nɔŋŋ la ni jɛ Yehowa ŋɔɔ ni kpɛɔ yɛ jeŋ ni mli ewo duŋ nɛɛ mli lɛ egbala gbɔmɛi akpekpei abɔ ni yɔɔ tsuijurɔ lɛ kɛba Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo lɛ he. Taakɛ Yesaia tee nɔ ekɛɛ lɛ: “Ni jeŋmaji [tooi krokomɛi] aaanyiɛ kɛaaba ola lɛ he, ni maŋtsɛmɛi [Maŋtsɛyeli niyelɔi ni afɔ amɛ mu] aaaba kpɛmɔ ni kpɛɔ yɛ onɔ lɛ he.”​—Yesaia 60:⁠3.

3. Kristofoi jieɔ Yehowa anunyam kpo yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?

3 Te Yehowa webii jieɔ Yehowa anunyam lɛ kpo amɛhaa tɛŋŋ? Nɔ kome ji akɛ, amɛshiɛɔ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli ni eto ema shi lɛ he sanekpakpa lɛ. (Marko 13:10) Shi nɔ ni fe nakai lɛ, amɛkaseɔ Yehowa, ejurɔfeemɔ he nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ lɛ, no hewɔ lɛ amɛtsɔɔ amɛjeŋba nɔ amɛgbalaa heshibalɔi kɛbaa la lɛ he. (Efesobii 5:⁠1) Paulo kɛɛ: “Ejaakɛ sa lɛ duŋ ji nyɛ, shi agbɛnɛ lɛ nyɛtsɔmɔ la yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli; belɛ nyɛnyiɛa tamɔ la bii.” Etee nɔ akɛ: “Ejaakɛ nɔ ni feɔ la lɛ yibii ji ejurɔfeemɔi sɔrɔtoi fɛɛ kɛ jalɛ kɛ anɔkwale. Nyɛyaa nɔ nyɛnaa nɔmimaa yɛ nɔ ni sa Nuŋtsɔ lɛ hiɛ lɛ he; ni nyɛkɛ amɛ akanaa gbɛfaŋnɔ yɛ amɛ duŋ mli nitsumɔi ni wooo yibii lɛ amli.” (Efesobii 5:​8-11, NW) Mɛni Paulo tsɔɔ kɛ “ejurɔfeemɔi sɔrɔtoi fɛɛ” lɛ?

4. Mɛni ji ejurɔfeemɔ, ni te anaa enɛ yɛ Kristofonyo lɛ mli ahaa tɛŋŋ?

4 Taakɛ wɔ nikasemɔ ni tsɔ hiɛ lɛ tsɔɔ wɔ lɛ, ejurɔfeemɔ ji jeŋba ni hi jogbaŋŋ, subaŋ kpakpa. Yesu kɛɛ akɛ Yehowa pɛ ji mɔ ni hi fe fɛɛ yɛ eshishinumɔ lɛ diɛŋtsɛ naa. (Marko 10:18) Ni kɛlɛ, Kristofonyo baanyɛ akase Yehowa kɛtsɔ ejurɔfeemɔ ni ji mumɔ lɛ yibii lɛ eko lɛ taomɔ kɛ enamɔ nɔ. (Galatabii 5:22) Yɛ be mli ni ewieɔ a·ga·thosʹ, ni ji Hela wiemɔ kɛha “ejurɔ” loo “ekpakpa” he lɛ, Vine’s Expository Dictionary of Old and New Testament Words lɛ kɛɔ akɛ, “[E]tsɔɔ bɔ ni akɛni ehi yɛ esu kɛ baŋ loo gbɛjianɔtoo mli hewɔ lɛ, nɔ ni jɛɔ mli baa lɛ he baa sɛɛnamɔ.” No hewɔ lɛ, Kristofonyo ni taoɔ ejurɔfeemɔ lɛ baafee mɔ ni hi kɛ mɔ ni feɔ ekpakpa loo ejurɔ. (Okɛto 5 Mose 12:28 he.) Ebaakwa nibii ni teɔ shi ewoɔ ejurɔfeemɔ hu, “duŋ nitsumɔi lɛ ni wooo yibii lɛ.” Gbɛi sɔrɔtoi anɔ ni Kristofonyo lɛ baatsɔ ni ejie ejurɔfeemɔ kpo yɛ ejeŋba mli lɛ ji ‘ejurɔfeemɔi sɔrɔtoi’ ni Paulo tsi ta lɛ. Mɛni ji enɛɛmɛi ekomɛi?

‘Yaa nɔ Ofee Ekpakpa’

5. Mɛni ji ejurɔfeemɔi sɔrɔtoi lɛ ekome, ni mɛni hewɔ esa akɛ Kristofonyo lɛ atao loo ena enɛ lɛ?

5 Paulo wie enɛɛmɛi ateŋ ekome he yɛ ewolo ni eŋma eyaha Romabii lɛ mli. Yɛ be mli ni ewieɔ heshibaa kɛha “hegbɛi ni yeɔ nɔ” lɛ he lɛ, ekɛɛ: “Belɛ ani osumɔɔɔ ni osheɔ hegbɛ lɛ gbeyei? Yaa nɔ ofee ekpakpa [ejurɔ], ni ooona yijiemɔ yɛ edɛŋ.” “Ekpakpa” loo ejurɔ ni ewieɔ he lɛ ji toiboo kɛba je lɛŋ nɔyelɔi amlai kɛ gbɛjianɔtoi. Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofonyo aba ehe shi aha enɛɛmɛi? Bɔni afee ni ekwa bei ni he ehiaaa ni aaaba lɛ kɛ nɔyelɔi lɛ ateŋ ni eeenyɛ ekɛ toigbalamɔ aba enɔ lɛ, ni​—nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ​—bɔni afee ni mɔ lɛ ana henilee ni mli tse keŋkeŋ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (Romabii 13:​1-7) Yɛ be mli ni ebaa shishijee toiboo ni efeɔ ehaa Yehowa lɛ yi lɛ, Kristofonyo lɛ ‘woɔ maŋtsɛ lɛ,’ ni etseee atua eshiii hegbɛi ni Yehowa Nyɔŋmɔ eŋmɛ amɛ gbɛ ni amɛhi shi lɛ. (1 Petro 2:​13-17) Kristofoi ji akutseiaŋbii kpakpai, maŋbii kpakpai, kɛ mɛi ni feɔ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ.

Amɛsusuɔ Mɛi Krokomɛi Ahe

6. (a) Mɛni ji ejurɔfeemɔ fa kroko? (b) Namɛi atsi amɛ ta yɛ Biblia lɛ mli akɛ esa akɛ wɔsusu amɛhe lɛ?

6 Ajieɔ ejurɔ ni Yehowa feɔ lɛ kpo kɛtsɔɔ “nugbɔ ni jɛɔ ŋwɛi nɛɔ . . . kɛ afii ni baa nii pii” ni ekɛhaa shikpɔŋ nɔ bii fɛɛ lɛ nɔ. Nɔ ni jɛɔ mli baa ji ‘ŋmaa kɛ miishɛɛ ni yimɔɔ gbɔmɛi amli obɔbɔ,’ ni tsɔɔ akɛ eji Nyɔŋmɔ ni susuɔ mɔ he lɛlɛŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 14:17) Wɔbaanyɛ wɔkase lɛ yɛ enɛ mli kɛtsɔ mɛi krokomɛi ahe ni wɔɔsusu yɛ gbɛi bibii kɛ gbɛi wuji anɔ lɛ nɔ. Shi kɛha namɛi pɔtɛɛ? Paulo miiwie onukpai lɛ ahe titri, “mɛi ni tsuɔ nii yɛ nyɛteŋ ni amɛyeɔ nyɛnɔ onukpai yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli ni amɛwieɔ amɛtsɔɔ nyɛ lɛ.” Ewoɔ Kristofoi ahewalɛ ni amɛbu amɛ “naakpa diɛŋtsɛ yɛ suɔmɔ mli, yɛ amɛ nitsumɔ lɛ hewɔ.” (1 Tesalonikabii 5:​12, 13) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔfee enɛ yɛ? Kɛtsɔ ekome ni wɔkɛ amɛ aaafee kwraa nɔ​—akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛtsɔ nitsumɔ ni he hiaa ni wɔkɛ wɔhe aaawo mli yɛ Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ lɛ nɔ. Yɛ be mli ni wɔyɔɔ hegbɛ akɛ wɔɔya onukpai lɛ aŋɔɔ yɛ be fɛɛ mli kɛha yelikɛbuamɔ kɛ ehe miihia lɛ, esaaa akɛ wɔfeɔ keketee kɛ nibimɔ. Shi moŋ, wɔbaabɔ mɔdɛŋ ni wɔba tookwɛlɔi ni tsuɔ nii waa, ni amɛteŋ mɛi pii yɔɔ weku mli gbɛnaa nii kɛfata amɛ asafoŋ nitsumɔi ahe lɛ ajatsu lɛ afee nɔ ni etsiii yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ ni wɔɔnyɛ nɔ.

7. Mɛɛ gbɛi anɔ nɛkɛ wɔɔtsɔ wɔsusu mɛi ni edara yɛ afi amli lɛ ahe yɛ?

7 Esa akɛ wɔsusu mɛi ni amɛgbɔlɔ yɛ afii amli lɛ hu he. Kita pɔtɛɛ ko ni yɔɔ Mose Mla lɛ mli ji akɛ: “Tee shi yɛ yiteŋwajiatsɛ hiɛ, ni owo nuumo hiɛ nyam, ni oshe o-Nyɔŋmɔ lɛ; mi ji Yehowa.” (3 Mose 19:32) Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ atsu mɔ hesusumɔ nɛɛ he nii yɛ? Obalaŋtai lɛ baasumɔ ni amɛkɛ amɛhe aha ni amɛya jara nɔ amɛha amɛ aloo ni amɛtsu shia nitsumɔi krokomɛi amɛha amɛ. Onukpai lɛ baakwɛ akɛ ani yelikɛbuamɔ he miihia mɛi ni amɛgbɔlɔ nɛɛ ateŋ mɛi komɛi koni amɛya kpeei lo. Yɛ kpeei wuji ashishi hu lɛ, obalaŋtai kɛ aŋkroaŋkroi ni he wa lɛ baakwɛ jogbaŋŋ koni amɛkatsi mɛi ni amɛgbɔlɔ ni nyiɛɔ blɛoo nɛɛ ateŋ mɔ ko yɛ gbɛ teŋ ni eegbee shi, akɛni amɛbɛ tsuishitoo ni amɛmiitao ni amɛho oya hewɔ, ni amɛbaato amɛtsui shi hu kɛji mɔ ni egbɔ lɛ yɛ shɔɔ fioo kɛ shitamɔ loo yɛ niyenii hemɔ mli.

8. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie mɛi ahesusumɔ kpo yɛ kuu kroko ni sa ni atsi amɛ ta yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe?

8 Lalatsɛ lɛ tsi kuu kroko ni ehe miihia ni asusu amɛhe lɛ ta: “Ajɔɔ mɔ ni jwɛŋɔ ohiafo nɔ.” (Lala 41:⁠2) Ebaanyɛ efee nɔ ni yɔɔ mlɛo akɛ aaasusu mɔ ni ehe gbɛi loo mɔ ni yɔɔ nii babaoo lɛ he, shi ohiafo kɛ mɔ ni bɛ nɔ ko lɛ hu? Biblia ŋmalɔ Yakobo tsɔɔ akɛ mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ahesusumɔ nakai nɔŋŋ lɛ ji wɔjalɛ kɛ Kristofoi asuɔmɔ lɛ he kaa. Eba akɛ wɔɔye nɛkɛ kaa nɛɛ mli omanye kɛtsɔ mɛi fɛɛ he ni wɔɔsusu ni shihilɛ mli ni amɛyɔɔ lɛ kɔɔɔ he eko lɛ nɔ.​—Filipibii 2:​3, 4; Yakobo 2:​2-4, 8, 9.

“Nyɛyaa Nɔ Nyɛnaa Mɔbɔ”

9, 10. Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi afee mɛi ni naa mɔbɔ lɛ, ni te aaafee tɛŋŋ ajie ejurɔfeemɔ su ni tamɔ nɛkɛ kpo?

9 Anaa ejurɔfeemɔ lɛ ekroko hu yɛ Yesu abɛbuai lɛ ekomɛi amli. Yesu gba yɛ enɛɛmɛi ekome mli akɛ Samarianyo ko banina nuu ko ni egbee ojotswalɔi ateŋ, ni amɛhe enɔ fɛɛ nɔ yɛ edɛŋ ni amɛyi lɛ amɛpila lɛ, ni amɛshi lɛ yɛ gbɛ lɛ teŋ. Levinyo ko kɛ osɔfo ko nyiɛ kɛbaho nuu ni epila nɛɛ he kɛtee, ni amɛyeee abuaaa lɛ. Shi Samarianyo lɛ wa ni eye ebua lɛ, ni efee babaoo po fe bɔ ni akpaa gbɛ akɛ eeefee. Afɔɔ sane lɛ tsɛmɔ akɛ Samarianyo ni na mɔbɔ lɛ abɛbua lɛ. Mɛɛ ejurɔ loo ekpakpa Samarianyo lɛ fee? Mɔbɔnalɛ. Beni Yesu bi etoibolɔ lɛ ni etsɔɔ mɔ ni bafee nuu ni apila lɛ lɛ naanyo lɛ, eha hetoo ni ja lɛ: “Mɔ ni na lɛ mɔbɔ lɛ ni.”​—Luka 10:⁠37.

10 Kristofoi ni naa mɔbɔ lɛ kaseɔ Yehowa, mɔ ni Mose wie ehe etsɔɔ Israelbii lɛ akɛ: “Mawu ni musuŋ tsɔɔ lɛ ji Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ; ekwaŋo ni asaŋ ekpataŋ ohiɛ, ni ehiɛ kpaŋ otsɛmɛi lɛ akpaŋmɔ ni eka nɔ kita eha amɛ lɛ nɔ.” (5 Mose 4:31) Yesu tsɔɔ bɔ ni esa akɛ Nyɔŋmɔ mɔbɔnalɛ loo musuŋtsɔlɛ lɛ asa wɔhe aha: “No hewɔ lɛ nyɛnaa mɔbɔ tamɔ bɔ ni nyɛ-Tsɛ lɛ hu naa mɔbɔ lɛ.” (Luka 6:36) Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie mɔbɔnalɛ kpo wɔtsɔɔ? Taakɛ Yesu abɛbua lɛ tsɔɔ lɛ, gbɛ kome ji ni wɔfee klalo akɛ wɔɔye wɔbua wɔnaanyo, kɛji akɛ eeefee oshara loo naagba po kɛha wɔ. Gbɔmɔ kpakpa lɛ ekuŋ ehiɛ eshwieŋ enyɛmi lɛ piŋmɔi anɔ kɛji akɛ ebaanyɛ efee nɔ ko yɛ he.​—Yakobo 2:​15, 16.

11, 12. Taakɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ tsuji lɛ ahe lɛ tsɔɔ lɛ, mɛni fata mɔbɔnalɛ he, ni te wɔɔfee tɛŋŋ wɔjie enɛ kpo wɔtsɔɔ ŋmɛnɛ?

11 Yesu abɛbua kroko tsɔɔ akɛ nɔ ni fata mɔbɔnalɛ kɛ ejurɔfeemɔ he ji klalo ni afee akɛ akɛ sane aaake mɛi krokomɛi. Egba tsulɔ ko ni hiɛ enuŋtsɔ nyɔmɔ ni naa shɛɔ talɛntai akpei nyɔŋma he sane. Akɛni tsulɔ lɛ nyɛɛɛ awo nyɔmɔ lɛ hewɔ lɛ, ekpa fai akɛ ana lɛ mɔbɔ, ni enuŋtsɔ lɛ kɛ nakai nyɔmɔ agbo ni shɛɔ denarioi 60,000,000 lɛ fɛɛ ke lɛ. Shi tsulɔ lɛ tee ni eyana tsulɔ kroko ni hiɛ lɛ nyɔmɔ denarioi oha pɛ. Tsulɔ ni akɛ enyɔmɔ lɛ eke lɛ lɛ mɔ enaanyo tsulɔ lɛ ewo tsuŋ ni mɔbɔnalɛ bɛ mli kwraa kɛyashi be mli ni eeewo lɛ nyɔmɔ lɛ fɛɛ. Eka shi faŋŋ akɛ tsulɔ ni enaaa mɔbɔ nɛɛ jeee gbɔmɔ kpakpa, ni beni nuŋtsɔ lɛ nu nɔ ni eba lɛ, emɔ lɛ koni ekɛ lɛ aye veveeve.​—Mateo 18:​23-35.

12 Wɔyɛ shihilɛ ni tamɔ tsulɔ ni akɛ enyɔmɔ lɛ ke lɛ lɛ nɔ lɛ nɔŋŋ mli. Yɛ Yesu afɔleshaa lɛ hewɔ lɛ, Yehowa kɛ esha he nyɔmɔ agbo ko ni wɔhiɛ lɛ lɛ eke wɔ. Belɛ esa akɛ wɔfee klalo akɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi anɔ aaake amɛ. Yesu kɛɛ akɛ esa akɛ wɔsaa wɔhe akɛ wɔkɛ aaake “kɛyashi shii nyɔŋmai kpawo kɛ kpawo,” ni ji akɛ, akɛshiii he ko. (Mateo 5:7; 6:​12, 14, 15; 18:​21, 22) No hewɔ lɛ Kristofonyo ni naa mɔbɔ lɛ naŋ mɔ ko he mlifu. Ebɛŋ mɔ ewoŋ emli aloo ni eeekpoo akɛ ekɛ enaanyo Kristofonyo ko aaawie akɛni ekɛ lɛ kpaaa gbee yɛ nɔ ko mli lɛ hewɔ. Mɔbɔnalɛ loo musuŋtsɔlɛ ni tamɔ nɛkɛ ni abɛ lɛ jeee Kristofoia ejurɔ loo ekpakpafeemɔ kadimɔ nii.

Mɔ ni Mli Hi kɛ Gbɔfeelɔ

13. Mɛni hu fata ejurɔfeemɔ he?

13 Ajieɔ ejurɔfeemɔ hu kpo kɛtsɔɔ mlihilɛ kɛ gbɔfeemɔ nɔ. Be ko lɛ obalanyo ko ba Yesu ŋɔɔ ni eetao ŋaawoo. Ebi akɛ: “’Tsɔɔlɔ, mɛɛ nɔ kpakpa po mafee ni mana naanɔ wala?” Yesu kɛɛ lɛ akɛ eye Nyɔŋmɔ kitai lɛ anɔ daa. Hɛɛ, toiboo ni aaafee aha Yehowa kitai lɛ ji ejurɔfeemɔ lɛ fa. Obalanyo lɛ susu akɛ eefee nɔ ni hi fe fɛɛ yɛ enɛ gbɛfaŋ bɔ ni eeenyɛ. Eka shi faŋŋ akɛ, yɛ ekutseiaŋbii ahiɛ lɛ, etamɔ gbɔmɔ kpakpa, ni kɛlɛ enuɔ he akɛ nɔ ko eshwɛ lɛ. No hewɔ lɛ Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Kɛji ootao akɛ ohiɔ kɛwulaa shi lɛ, yaa ni oyahɔɔ nii ni oyɔɔ lɛ, ni oŋɔha ohiafoi, ni ooona jwetri yɛ ŋwɛi; ni oba obanyiɛ misɛɛ.” (Mateo 19:​16-22) Obalanyo lɛ yiŋ etee kɛ dɔlɛ. Eyɛ nii babaoo. Eji edi Yesu ŋaawoo lɛ sɛɛ kulɛ, ebaajie ehe kpo akɛ ejeee mɔ ni diɔ heloo gbɛfaŋ nibii asɛɛ. Ni kulɛ ebaanyɛ efee mlihilɔ loo ejurɔfeelɔ kpakpa ni susuuu lɛ diɛŋtsɛ ehe.

14. Mɛɛ ŋaawoo kpakpa ko Yehowa kɛ Yesu fɛɛ kɛha yɛ mlihilɛ loo nikee he?

14 Yehowa wo Israelbii lɛ hewalɛ ni amɛmli ahi aha mɛi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, wɔkaneɔ akɛ: “Ha [okutsoŋnyo ni ehia lɛ] lɛ, ni kaaha edɔo yɛ otsui mli akɛ oha lɛ; ejaakɛ nɛkɛ nii nɛɛ hewɔ lɛ, Yehowa, O-Nyɔŋmɔ lɛ aaajɔɔo yɛ onitsumɔi fɛɛ kɛ nɔ fɛɛ nɔ ni okɛ onine yataa he lɛ mli.” (5 Mose 15:​10; Abɛi 11:25) Yesu Kristo diɛŋtsɛ wo hewalɛ ni afee ejurɔ: “Nyɛhaa ni aaaha nyɛ; susumɔ nɔ kpakpa ni anyɛ nɔ ni ahoso ni eyi eteke nɔ mɛi aaaŋɔ-shaka nyɛtsitsi.” (Luka 6:38) Agbɛnɛ Yesu diɛŋtsɛ feɔ ejurɔ babaoo. Be ko lɛ, eto be eha ehe koni ekɛjɔɔ ehe fioo. Asafoi babaoo na he ni eyɔɔ lɛ ni amɛba eŋɔɔ. Mlihilɛ ha Yesu kpa ehejɔɔmɔ lɛ ni efite ebe fɛɛ yɛ asafoi lɛ ahewɔ. Yɛ sɛɛ mli lɛ, ejie gbɔfeemɔ su ko ni ekaaa kpo kɛtsɔ niyenii ni ekɛha nakai asafo babaoo lɛ nɔ.​—Marko 6:​30-44.

15. Yesu kaselɔi lɛ fee nɔkwɛmɔ ko ni hi jogbaŋŋ yɛ mlihilɛ loo ejurɔfeemɔ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

15 Akɛni amɛyeɔ Yehowa kɛ Yesu ŋaawoo lɛ anɔkwa hewɔ lɛ, Yesu kaselɔi lɛ ateŋ mɛi pii bafee mɛi ni mli hi ni amɛhereɔ gbɔi hu. Yɛ Kristofoi asafo lɛ klɛŋklɛŋ gbii lɛ amli lɛ, mɛi ni ba koni amɛbaye Pentekoste lɛ yɛ afi 33 Ŋ.B. lɛ ateŋ mɛi pii nu bɔfoi lɛ ashiɛmɔ lɛ ni amɛbatsɔmɔ heyelilɔi. Akɛni amɛhi shi yɛ gbijurɔ lɛ yeli sɛɛ koni amɛkase nii babaoo hewɔ lɛ, nibii ni amɛkɛkwɛɔ amɛhe lɛ ta. No hewɔ lɛ heyelilɔi ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ hɔɔ amɛ nibii ni amɛkɛ shika lɛ ha koni akɛkwɛ amɛnyɛmimɛi heei lɛ koni amɛnane amɔ shi jogbaŋŋ yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli. Mɛɛ ejurɔfeemɔ nɛ!​—Bɔfoi lɛ Asaji 4:​32-35; kwɛmɔ Bɔfoi lɛ Asaji 16:​15; Romabii 15:26 hu.

16. Tsii gbɛi komɛi ni ŋmɛnɛ wɔɔtsɔ nɔ wɔhere gbɔi ni wɔfee ejurɔ lɛ ekomɛi ata.

16 Ŋmɛnɛ, anaa ejurɔfeemɔ ni ji Kristofoi asubaŋ nɛɛ nɔŋŋ eko beni Kristofoi kɛ amɛbe kɛ amɛshika haa amɛ asafoi sɔrɔtoi lɛ kɛ jeŋ muu fɛɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Ejeɔ kpo yɛ be mli ni amɛyeɔ amɛbuaa nyɛmimɛi ni miina nɔ yɛ adebɔɔ mli osharai loo tawuu hewɔ lɛ mli. Ajieɔ lɛ kpo yɛ be mli ni akwɛɔ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ nɔ yɛ esaramɔ be lɛ mli lɛ. Aloo yɛ be mli ni akɛ mlihilɛ tsɛɔ gbekɛbii hii “awusai” (kɛ gbekɛbii yei awusai) ni amɛkɛ Kristofoi awekui krokomɛi abana hiɛtserɛjiemɔ loo weku Biblia mli nikasemɔ mli gbɛfaŋnɔ lɛ, gbɔfeemɔ ji enɛ hu, Kristofoia ejurɔfeemɔ ni ajieɔ lɛ kpo atsɔɔ.​—Lala 68:⁠6.

Anɔkwale ni Wɔɔwie

17. Mɛni hewɔ anɔkwale ni aaawie lɛ etsɔ kaa yɛ ŋmɛnɛ lɛ?

17 Beni Paulo tsɔɔ la lɛ yibii lɛ mli lɛ, ekɛ ejurɔfeemɔi to jalɛ kɛ anɔkwale he, ni ebaafee nɔ ni ja gbɛ akɛ wɔɔkɛɛ akɛ anɔkwayeli ji ejurɔfeemɔ kroko. Gbɔmɛi kpakpai maleee. Kɛlɛ, anɔkwale ni aaawie lɛ etsɔ kaa krɛdɛɛ ko ŋmɛnɛ akɛni amale egbɛ eshwa he fɛɛ he lɛ hewɔ. Aŋkroaŋkroi pii maleɔ yɛ be mli ni amɛŋmalaa shika ni baa amɛdɛŋ kɛ ehe tooyeli he woji amli lɛ. Nitsulɔi maleɔ yɛ amɛnitsumɔ he. Nikaselɔi shishiuɔ yɛ amɛ nikasemɔ kɛ kaai amli. Nitsumɔtsɛmɛi maleɔ kɛ amɛmiito amɛnitsumɔi ahe gbɛjianɔ. Gbekɛbii maleɔ koni akagbala amɛtoi. Oshekuyelɔi ni gbeɔ mɛi ahe guɔ kɛ amale fiteɔ mɛi krokomɛi agbɛi.

18. Te Yehowa buɔ amalelɔi ehaa tɛŋŋ?

18 Yehowa hiɔ amale. Nɔ ni fata ‘nibii kpawo’ ni ehiɔ lɛ ahe ji “apasa lilɛi” kɛ “amale odaseyelɔ ni foɔ sane etãa.” (Abɛi 6:​16-19) Akɛ “amalelɔi fɛɛ” efata gbeyeishelɔi, awuiyelɔi, kɛ ajwamaŋbɔlɔi ni ato amɛ naa ni boteŋ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli lɛ ahe. (Kpojiemɔ 21:⁠8) Agbɛnɛ, abɛi lɛ kɛɔ wɔ kɛfataa he akɛ: “Mɔ ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ, enyiɛɔ yɛ jalɛ mli; mɔ ni gbeɔ E-he guɔ lɛ, egbɛ̀i ekɔdɔ.” (Abɛi 14:⁠2) Amalelɔ lɛ gbɛ̀i fɛɛ ekɔdɔ. No hewɔ lɛ amalelɔ jieɔ ehe kpo akɛ mɔ ni gbeɔ Yehowa he guɔ. Mɛɛ susumɔ ni yɔɔ gbeyei po nɛ! Nyɛhaa wɔwiea anɔkwale be fɛɛ be, kɛji akɛ nɔ ni jɛɔ mli baa ji tsɔsemɔ loo kamɔ ni akɛaaha wɔ aloo ni wɔɔlaaje nɔ ko yɛ shika gbɛfaŋ po lɛ. (Abɛi 16:6; Efesobii 4:25) Mɛi ni wieɔ anɔkwale lɛ kaseɔ Yehowa, “Nyɔŋmɔ anɔkwafo” lɛ.​—Lala 31:⁠6.

Taomɔ Ejurɔfeemɔ

19. Mɛni anaa yɛ je lɛŋ yɛ bei komɛi amli, ni jieɔ Bɔlɔ lɛ yi?

19 Enɛɛmɛi ji ejurɔfeemɔi sɔrɔtoi ni esa akɛ Kristofonyo lɛ atao lɛ mli nibii fioo ko. Eji anɔkwale akɛ mɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ jieɔ ejurɔfeemɔ kpo kɛyashɛɔ he ko. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, amɛteŋ mɛi komɛi sumɔɔ gbɔfeemɔ, ni amɛteŋ mɛi komɛi hu ji mɔbɔnalɔi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, nɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ yɛ Samarianyo ni na mɔbɔ lɛ abɛbua lɛ he ji akɛ, Yesu miitsɔɔ mɔ ni jeee Yudanyo ni na mɔbɔ, yɛ be mli ni onukpai ni yɔɔ Yudafoi asafo lɛ mli lɛ efeee nakai. Eji yijiemɔ diɛŋtsɛ kɛha adesa Bɔlɔ lɛ akɛ nɛkɛ sui nɛɛ ka he ejeɔ kpo lolo yɛ adesai komɛi amli yɛ afii akpei ekpaa emuuyeli ni bɛ lɛ fɛɛ sɛɛ.

20, 21. (a) Mɛni hewɔ ejurɔ ni Kristofoi feɔ lɛ yɔɔ sɔrɔto yɛ ejurɔfeemɔi fɛɛ ni wɔbaanyɛ wɔna yɛ gbɔmɛi ni yɔɔ je lɛ mli lɛ ahe lɛ? (b) Te Kristofonyo aaafee tɛŋŋ ana loo etao ejurɔfeemɔ, ni mɛni hewɔ esa akɛ wɔkɛ hiɛdɔɔ afee nakai lɛ?

20 Shi kɛlɛ, kɛha Kristofoi lɛ, ejurɔfeemɔ fe su ko kɛkɛ ni amɛbaanyɛ loo amɛnyɛŋ amɛna. Eji su ni esa akɛ amɛtao yɛ egbɛi loo sui sɔrɔtoi lɛ fɛɛ mli, ejaakɛ esa akɛ amɛfee Nyɔŋmɔ kaselɔi. Te aaafee tɛŋŋ ni enɛ aaahi hu? Biblia lɛ kɛɔ wɔ akɛ wɔbaanyɛ wɔkase ejurɔfeemɔ. Lalatsɛ lɛ sɔle eha Nyɔŋmɔ akɛ: “‘Tsɔɔmɔ mi ejurɔfeemɔ.” Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Etee nɔ akɛ: “Ejaakɛ mihe okitai lɛ miye.” Ekɛfata he akɛ: “Ohi, ni ofeɔ ejurɔ. Tsɔɔmɔ mi ogbɛnaai lɛ.”​—Lala 119: 66, 68, NW.

21 Hɛɛ, kɛji akɛ wɔkase Yehowa kitai lɛ ni wɔye nɔ lɛ, wɔbaana su ni ji ejurɔfeemɔ. Kaimɔ yɛ be fɛɛ mli akɛ ejurɔfeemɔ ji mumɔ lɛ yibii. Kɛ wɔtsɔ sɔlemɔ, wɔ Kristofoi anyɛmimɛi kɛ naanyobɔɔ, kɛ Biblia lɛ kasemɔ nɔ wɔtao Yehowa mumɔ lɛ, no lɛ abaaye abua wɔ ni wɔna su ni tamɔ nɛkɛ. Agbɛnɛ ejurɔfeemɔ yɛ hewalɛ. Ebaanyɛ eye efɔŋ nɔ kunim. (Romabii 12:21) Belɛ kwɛ bɔ ni ehe hiaa jogbaŋŋ akɛ wɔɔfee mɛi fɛɛ ejurɔ, titri lɛ wɔnyɛmimɛi Kristofoi lɛ. (Galatabii 6:10) Kɛ wɔfee nakai lɛ, wɔbaafata mɛi ni naa “anunyam kɛ woo kɛ hejɔlɛ” ni akɛ ehe shiwoo eha “mɔ fɛɛ mɔ ni tsuɔ nii kpakpai anii lɛ” mli ŋɔɔmɔ.​—Romabii 2:​6-11.

Ani Obaanyɛ Oha Hetoo?

◻ Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔya nɔ wɔfee ekpakpa yɛ hegbɛi ni yeɔ nɔ lɛ ahe lɛ?

◻ Namɛi fata mɛi krokomɛi ni esa akɛ wɔsusu amɛhe Iɛ ahe?

◻ Mɔbɔnalɛ jieɔ ehe kpo yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?

◻ Mɛɛ ejurɔfeemɔ kɛ gbɔfeemɔ nitsumɔi kadiɔ Kristofoi ŋmɛnɛ?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ atao loo ana ejurɔfeemɔ yɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 20]

Mɛi krokomɛi ahesusumɔ ji ejurɔfeemɔ fa

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Akɛ Tsɔɔlɔ Kpeteŋkpele Iɛ, Yesu kɛ ehe fɛɛ ha ekɛfee ejurɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje