Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 2/1 bf. 8-13
  • Yehowa Nikeenii Ni Ji Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Yehowa Nikeenii Ni Ji Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Hewalɛ
  • Naakpɛɛ Nitsumɔi
  • Mumɔ Naa Niŋmaai
  • Wɔhe ni Wɔkɛaafɔ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Nɔ
  • Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ yɛ Klɛŋklɛŋ Afii Oha lɛ Mli
  • Na Nyɔŋmɔ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ He Sɛɛ
  • ‘Yɛ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ Gbɛi Amli’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Kudɔ Klɛŋklɛŋ Afii oha Lɛ Mli Bii Lɛ, Ni Ekudɔɔ Wɔ Ŋmɛnɛ Hu
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2011
  • Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ Yɔsemɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1991
  • Nyiɛmɔ Yɛ Mumɔ Naa Ni Onyɛ Ohi Shi Yɛ Ohenɔjɔɔmɔ Lɛ Naa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2010
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 2/1 bf. 8-13

Yehowa Nikeenii Ni Ji Mumɔ Krɔŋkrɔŋ Lɛ

“Enyiɛ nɔŋŋ nyɛ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ eŋɔŋ mumɔ krɔŋkrɔŋ ehaŋ mɛi ni biɔ lɛ lɛ!”​—LUKA 11:⁠13.

1, 2. (a) Mɛɛ shiwoo Yesu kɛha yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he, ni mɛni hewɔ enɛ shɛjeɔ wɔmii lɛlɛŋ lɛ? (b) Mɛni ji mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ?

YƐ AFI 32 Ŋ.B. gbo be mli, beni Yesu shiɛɔ sanekpakpa lɛ yɛ Yudea lɛ, ekɛ ekaselɔi lɛ wie Yehowa mlihilɛ he. Ekɛ sane naatsɔɔmɔi komɛi ni mli wa tsu nii, kɛkɛ ni no sɛɛ lɛ ekɛ shiwoo ko ni yɔɔ naakpɛɛ ha, ni ekɛɛ: “Belɛ, kɛji nyɛ ni nyɛji mɛi fɔji lɛ nyɛle bɔ ni nyɛfeɔ ni nyɛkɛ nikeenii kpakpai keɔ nyɛbii lɛ, enyiɛ nɔŋŋ nyɛ-Tsɛ ni yɔɔ ŋwɛi lɛ eŋɔŋ mumɔ krɔŋkrɔŋ ehaŋ mɛi ni biɔ lɛ lɛ!”​—Luka 11:⁠13.

2 Mɛɛ miishɛjemɔ wiemɔi nɛ! Yɛ be mli ni wɔŋmɛɔ wɔtsui shi yɛ je nɛɛ naagbee gbii ni efee basabasa nɛɛ mli, ni wɔkɛ nyɛɛ ni jɛ Satan kɛ edaimonioi lɛ aŋɔɔ kpeɔ, ni wɔwuuɔ wɔshiɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔhenumɔi ni egbee shi lɛ, eji hewalɛwoo lɛlɛŋ akɛ wɔɔle akɛ Nyɔŋmɔ baatsɔ emumɔ lɛ nɔ ewaje wɔ. Lɛlɛŋ, tsuishiŋmɛɛ yɛ anɔkwayeli mli nyɛŋ aba kɛji sɛɛfimɔ ni tamɔ nakai bɛ. Ani okpa shi ona hewalɛ ni nɛkɛ mumɔ nɛɛ yɔɔ, ni ji Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ nitsumɔ hewalɛ lɛ? Ani onuɔ bɔ ni eeenyɛ eye ebua bo babaoo lɛ shishi? Ani okɛtsuɔ nii kɛmɔɔ shi?

Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Hewalɛ

3, 4. Feemɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ he mfoniri.

3 Susumɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ lɛ he klɛŋklɛŋ. Kuu osɛɛ kɛyasusu afi 1954 he. Nakai be mli atswa hydrogen okpɛlɛm yɛ Bikini Ŋshɔkpɔ lɛ nɔ yɛ South Pasifik lɛ. Hiŋmɛitswaa mli nɔŋŋ yɛ okpɛlɛm lɛ fɛmɔ sɛɛ, kɛkɛ ni la ni naa wa waa tso yɛ nakai ŋshɔkpɔ fɛfɛo lɛ nɔ fɛɛ, ni gbɛɛmɔ ni naa wa waa tamɔ nɔ ni afɛ tuŋtɛ ni atsɛɔ lɛ TNT lɛ tsiimɔ ni shɛɔ tɔn akpekpei 15 kumɔ nɔ fɛɛ nɔ yɛ ŋshɔkpɔ lɛ nɔ. Nɛgbɛ hewalɛ babaoo ni kpata nii ahiɛ nɛɛ fɛɛ jɛ? Ejɛ sũ mli dade ko ni atsɛɔ lɛ uranium lɛ bibioo kɛ kɔɔyɔɔ hydrogen ni akɛfee okpɛlɛm lɛ, ni atsakeɔ lɛ afeɔ lɛ la hewalɛ lɛ mli. Shi, kɛji jeŋ nilelɔi baanyɛ atsake nɔ ni amɛnyɛ amɛfee yɛ Bikini lɛ sɛɛsɛɛ hu? Ŋɔɔ lɛ akɛ ekolɛ amɛbaanyɛ amɛbua nakai la hewalɛ kpele lɛ fɛɛ naa ekoŋŋ ni amɛtsake lɛ amɛfee lɛ uranium kɛ hydrogen ni tsiimɔ shɛɔ ŋsɛnii tɛi fioo ko pɛ. Mɛɛ nitsumɔ kpele eeeji nɛkɛ! Ni kɛlɛ, Yehowa fee nɔ ko ni tamɔ nakai, shi yɛ gbɛ ni da fe nakai kwraa nɔ beni “yɛ shishijee mli lɛ [e]bɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ” lɛ.​—1 Mose 1:⁠1.

4 Yehowa yɛ hewalɛ ni akɛtsuɔ nii babaoo. (Yesaia 40:26) Eka shi faŋŋ akɛ ekɛ nɛkɛ hewalɛ nɛɛ eko tsu nii yɛ adebɔɔ mli beni efeɔ nibii fɛɛ ni feɔ jeŋ muu lɛ fɛɛ lɛ. Mɛni ekɛtsu nii yɛ enibɔɔ nitsumɔ nɛɛ mli? Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ. Wɔkaneɔ akɛ: “Yehowa wiemɔ naa afee ŋwɛi yɛ, ni edaaŋ mumɔ lɛ naa afee esafoi lɛ fɛɛ yɛ.” (Lala 33:⁠6) Ni adebɔɔ he sane ni aŋma yɛ 1 Mose lɛ kaneɔ akɛ: “Ni Nyɔŋmɔ mumɔ [mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ] bu nui lɛ ahiɛ.” (1 Mose 1:⁠2) Mɛɛ hewalɛ kpele mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji nɛkɛ!

Naakpɛɛ Nitsumɔi

5. Mɛɛ gbɛi wuji anɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsuɔ nii yɛ?

5 Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ miitsu nii lolo yɛ gbɛi wuji anɔ. Ekudɔɔ Yehowa ŋwɛi gbɛjianɔtoo lɛ ni etsɔɔ lɛ gbɛ. (Ezekiel 1:​20, 21) Taakɛ hewalɛ ni jɛ hydrogen okpɛlɛm lɛ mli lɛ ji lɛ, abaanyɛ akɛtsu nii kɛha hiɛkpatamɔ, ni akɛtsu kojomɔ he nii yɛ Yehowa henyɛlɔi anɔ, shi etsuɔ nii yɛ gbɛi krokomɛi anɔ ni ehaa wɔnaa kpɛɔ wɔhe.​—Yesaia 11:​15; 30:​27, 28; 40:​7, 8; 2 Tesalonikabii 2:⁠8.

6. Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fi Mose kɛ lsraelbii lɛ asɛɛ yɛ beni amɛkɛ Mizraim yeɔ lɛ?

6 Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, aaafee afi 1513 D.Ŋ.B. lɛ, Yehowa tsu Mose ni eya Mizraim Farao hiɛ ni eyakɛɛ lɛ ni eha Israelbii lɛ aye amɛhe. Afii 40 ni tsɔ enɛ hiɛ lɛ mli fɛɛ lɛ, no mli lɛ tookwɛlɔ ji Mose yɛ Midian, no hewɔ lɛ mɛni hewɔ sa akɛ Farao abo tookwɛlɔ toi? Ejaakɛ Mose ba yɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ koome lɛ, Yehowa, gbɛi amli. Bɔni afee ni ema enɛ nɔ mi lɛ, Yehowa ha lɛ hewalɛ ni ekɛfee naakpɛɛ nii. Enɛ sa amɛtsui ahe tɔŋŋ aahu akɛ enyɛ Mizraim osɔfoi lɛ anɔ ni amɛkpɛlɛ nɔ akɛ: “Enɛ lɛ Nyɔŋmɔ wao nɛ!”a (2 Mose 8:19) Yehowa kɛ haomɔi nyɔŋma ba Mizraim nɔ, ni amɛteŋ naagbee nɔ kwraa lɛ nyɛ Farao nɔ koni eha Nyɔŋmɔ webii lɛ ashi Mizraim. Beni Farao kɛ kuɛŋtimɔ nyiɛ amɛsɛɛ kɛ esraafoi lɛ, lsraelbii lɛ je mli beni atsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ agba gbɛ yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ mli aha amɛ lɛ. Mizraim asraafoi lɛ tiu amɛ ni amɛyamii nu yɛ ŋshɔ lɛ mli.​—Yesaia 63:​11-14; Hagai 2:​4, 5.

7. (a) Mɛni ji yiŋtoi ahewɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fee naakpɛɛ nii lɛ komɛi? (b) Eyɛ mli akɛ naakpɛɛ nii ni atsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ nɔ afeɔ lɛ bɛ dɔŋŋ moŋ, shi mɛni hewɔ amɛhe saji ni aŋmala yɛ Biblia lɛ mli lɛ shɛjeɔ wɔmii lɛ?

7 Hɛɛ, Yehowa tsɔ emumɔ lɛ nɔ efee naakpɛɛ nibii ni mli wa eha lsraelbii lɛ yɛ Mose bei amli, kɛ agbɛnɛ yɛ bei krokomɛi amli hu. Mɛni ji yiŋtoo ni yɔɔ nakai naakpɛɛ nii lɛ asɛɛ? Amɛha Yehowa yiŋtoo tee nɔ, ni eha ale egbɛi lɛ, ni ejie ehewalɛ kpo hu etsɔɔ. Ni bei komɛi lɛ, amɛmaa nɔ mi yɛ gbɛ ni mli ka shi faŋŋ nɔ akɛ mɔ aŋkro lɛ yɛ Yehowa sɛɛfimɔ, taakɛ eji yɛ Mose gbɛfaŋ lɛ. (2 Mose 4:​1-9; 9:​14-16) Shi kɛlɛ, naakpɛɛ nibii ni atsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ afee lɛ faaa tsɔ yɛ yinɔsane mli fɛɛ.b Ekolɛ mɛi aŋkroaŋkroi ni hi shi yɛ Biblia bei amli lɛ ateŋ mɛi saŋŋ yeee eko he odase, ni ŋmɛnɛ hu amɛbɛ dɔŋŋ. Shi yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, beni wɔ mɛi ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ nɛɛ kɛ naagbai ni etamɔ nɔ ni anyɛŋ aye nɔ lɛ kpeɔ lɛ, ani ejeee miishɛjemɔ akɛ wɔɔle akɛ kɛji wɔbi Yehowa yɛ hemɔkɛyeli mli lɛ, eeeha wɔ nakai mumɔ ni fi Mose sɛɛ yɛ Farao hiɛ, ni egba gbɛ eha Israelbii lɛ kɛtsɔ Ŋshɔ Tsuru lɛ nɔŋŋ eko?​—Mateo 17:⁠20.

Mumɔ Naa Niŋmaai

8. Mɛɛ gbɛfaŋnɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ná yɛ Kitai Nyɔŋma lɛ kɛhamɔ mli?

8 Beni ajie amɛ kɛjɛ Mizraim sɛɛ lɛ, Mose nyiɛ lsraelbii lɛ ahiɛ kɛtee Sinai Gɔŋ lɛ he, ni Yehowa kɛ amɛ fee kpaŋmɔ yɛ jɛmɛ ni ekɛ e-Mla lɛ ha amɛ. Nakai Mla ni atsɔ Mose nɔ akɛha lɛ mli oti titri ji Kitai Nyɔŋma lɛ, ni aŋmala emli shishijee loo klɛŋklɛŋ nɔ kwraa lɛ yɛ tɛ taoi anɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Ni beni [Yehowa] kɛ Mose ewie egbe naa yɛ Sinai Gɔŋ lɛ nɔ lɛ, eŋɔ Odaseyeli tɛi enyɔ, ni ji tɛi tɛtrɛbii ni Nyɔŋmɔ kɛ ewao eŋma nɔ lɛ eha lɛ.”​—2 Mose 31:​18; 34:⁠1.

9, 10. Mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsu nii yɛ, yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ aŋmaa mli, ni mɛɛ gbɛ nɔ enɛ jeɔ kpo yɛ wiemɔi ni Yesu kaselɔi lɛ kɛtsuɔ nii lɛ amli?

9 Kɛfata Kitai Nyɔŋma lɛ he lɛ, Yehowa tsɔ emumɔ lɛ nɔ eha lsraelbii lɛ mlai kɛ gbɛjianɔtoi ohai abɔ koni ekudɔ hii kɛ yei anɔkwafoi lɛ ashihilɛ. Ni babaoo baanyiɛ sɛɛ kɛba lolo. Mose gbii lɛ asɛɛ afii ohai abɔ lɛ, Levibii lɛ ye he odase yɛ sɔlemɔ ko ni amɛsɔle amɛha Yehowa yɛ faŋŋ mli lɛ mli akɛ: “Kɛlɛ oto tsui oha [lsraelbii lɛ] afii pii, ni otsɔ ogbalɔi lɛ anɔ okɛ omumɔ lɛ ye odase oshi amɛ.” (Nehemia 9:​5, 30) Aŋmala gbalɛi ni jɛ mumɔŋ ni nakai gbalɔi lɛ gba lɛ amli babaoo ashwie shi. Kɛfata he lɛ, mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ tsirɛ hii anɔkwafoi ni amɛŋmala yinɔsaji ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ kɛ yijiemɔ lalai ni tsɔɔ tsuiŋ henumɔi hu amɛshwie shi.

10 Niŋmaai nɛɛ fɛɛ ahe Paulo wieɔ yɛ be mli ni ekɛɛ akɛ: “Ŋmalɛ fɛɛ ŋmalɛ . . . jɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛŋ lɛ.” (2 Timoteo 3:​16; 2 Samuel 23:2; 2 Petro 1:​20, 21) Lɛlɛŋ, kɛji amɛmiitsɛ ŋmalɛi nɛɛ asɛɛ lɛ, bei pii lɛ Yesu klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli kaselɔi lɛ kɛ wiemɔi tamɔ “mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ekɛɛ . . . yɛ David “naa, ojogbaŋŋ” ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wie yɛ gbalɔ Yesaia naa,” aloo “bɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛɛ lɛ” fɔɔ nitsumɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 1:​16; 4:​25; 28:​25, 26; Hebribii 3:⁠7) Mɛɛ jɔɔmɔi eji nɛkɛ, akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ni ehewalɛ tsu nii yɛ Ŋmalɛ Krɔŋkrɔŋ lɛ ŋmaa nɔ lɛ nɔŋŋ ebaa yi eha wɔ bɔni afee ni enyɛ ekudɔ wɔ ni eshɛje wɔmii ŋmɛnɛ!​—1 Petro 1:⁠25.

Wɔhe ni Wɔkɛaafɔ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ Nɔ

11. Mɛɛ mumɔ lɛ nitsumɔ ko ana yɛ kpeebuu lɛ maa gbɛfaŋ?

11 Beni lsraelbii lɛ yabɔ ŋsra yɛ Sinai Gɔŋ lɛ shishi lɛ, Yehowa fa amɛ ni amɛma kpeebuu ko akɛ anɔkwa jamɔ shikwɛ̃ɛ he. Mɛɛ gbɛ nɔ amɛaatsɔ amɛtsu enɛ he nii? “Ni Mose kɛɛ Israelbii lɛ akɛ: ‘Nyɛkwɛa, Yehowa ewo Hur bi Uri bi Bezaleel lɛ ni jɛ Yuda akutso lɛŋ lɛ gbɛi atã etsɛ lɛ. Ni eŋɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ ewo emli obɔ kɛ ŋaalee kɛ jwɛŋmɔ kɛ nilee kɛ ŋaa nitsumɔi sɔrɔtoi fɛɛ.’” (2 Mose 35:​30, 31) Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ saa ewo ŋaalee nitsumɔi fɛɛ ni Bezaleel le momo lɛ mli hewalɛ ekoŋŋ, ni enyɛ ekwɛ nakai tsu ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ maa nɔ aahu kɛyagbe naa yɛ omanyeyeli mli.

12. Mumɔ lɛ wo aŋkroaŋkroi ahewalɛ yɛ gbɛi ni ekaaa nɔ yɛ Mose be lɛ sɛɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

12 Yɛ sɛɛ mli lɛ, Yehowa mumɔ lɛ tsu nii yɛ Samson nɔ, ni eha lɛ hewalɛ ni fe adesai anɔ ni eye ebua lɛ ni ejie lsraelbii lɛ kɛjɛ Filistibii lɛ adɛŋ. (Kojolɔi 14:​5-7, 9; 15:​14-16; 16:​28-30) Yɛ sɛɛ mli lolo lɛ, aha Salomo nilee krɛdɛɛ ko akɛ Nyɔŋmɔ webii ni ehala amɛ lɛ anɔ maŋtsɛ. (2 Kronika 1:​12, 13) Israel shwere yɛ enɔyeli shishi fe bei fɛɛ ni eho, ni emli miishɛɛ shihilɛ lɛ bafee jɔɔmɔi ni Nyɔŋmɔ webii baana mli ŋɔɔmɔ yɛ Salomo Kpeteŋkpele, Kristo Yesu Afii Akpe Nɔyeli lɛ shishi lɛ he mfoniri.​—1 Maŋtsɛmɛi 4:​20, 25, 29-34; Yesaia 2:​3, 4; 11:​1, 2; Mateo 12:⁠42.

13. Nibii ni aŋmala ni tsɔɔ bɔ ni mumɔ lɛ wo Bezaleel, Samson, kɛ Salomo hewalɛ lɛ woɔ wɔ ekaa ŋmɛnɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

13 Mɛɛ jɔɔmɔi eji nɛkɛ akɛ Yehowa haa wɔnine shɛɔ nakai mumɔ kome too lɛ nɔŋŋ nɔ! Kɛji wɔnuɔ he akɛ wɔshɛɛɛ bɔ ni wɔɔnyɛ wɔtsu nitsumɔ ko he nii aloo wɔkɛ wɔhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi Yehowa ni eha wɔ nakai mumɔ ni ekɛha Bezaleel lɛ nɔŋŋ eko. Kɛji wɔhe miiye aloo wɔkɛ yiwaai miikpe lɛ, nakai mumɔ ni ha Samson hewalɛ ni fe adesai anɔ lɛ nɔŋŋ baawaje wɔ​—eyɛ mli akɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, jeee yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. Ni kɛ wɔkɛ naagbai ni mli wawai miikpe, aloo ehe miihia ni wɔkpɛ yiŋ ni he hiaa lɛ, wɔbaanyɛ wɔbi Yehowa, mɔ ni ha Salomo nilee babaoo kɛteke nɔ lɛ ni eye ebua wɔ ni wɔfee wɔnii yɛ nilee mli. Kɛkɛ lɛ, taakɛ Paulo kɛɛ lɛ, wɔ hu wɔɔkɛɛ akɛ: “Minyɛɔ nii fɛɛ mifeɔ yɛ mɔ ni wajeɔ mi ni ji Kristo lɛ mli.” (Filipibii 4:13) Ni Yakobo shiwoo lɛ baaba mli yɛ wɔgbɛfaŋ: “Shi kɛ nilee eshwɛ nyɛteŋ mɔ ko lɛ, ekpa Nyɔŋmɔ ni haa mɛi fɛɛ faa ni ewieee mɔ ko hiɛ lɛ fai, ni aaaŋɔha lɛ.”​—-Yakobo 1:⁠5.

14. Namɛi mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wo amɛ hewalɛ yɛ blema beaŋ kɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ fɛɛ?

14 Yehowa mumɔ lɛ hu hi Mose nɔ yɛ enitsumɔ akɛ maŋ lɛ kojolɔ lɛ mli. Beni ahala mɛi krokomɛi koni amɛye amɛbua Mose lɛ, Yehowa kɛɛ: “Ni maŋɔ mumɔ ni yɔɔ onɔ lɛ eko mashwie amɛnɔ, ni amɛkɛo atere maŋ lɛ jatsu lɛ, koni okome okatere.” (4 Mose 11:17) Enɛ hewɔ lɛ, ehe ehiaaa ni nakai hii lɛ atsu nii yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛhewalɛ mli. Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ye bua amɛ. Wɔkaneɔ akɛ Yehowa mumɔ lɛ ba aŋkroaŋkroi krokomɛi hu nɔ yɛ sɛɛ mli bei krokomɛi amli. (Kojolɔi 3:​10, 11; 11:29) Beni Samuel fɔ David mu akɛ Israel wɔsɛɛ maŋtsɛ lɛ, nɔ ni aŋma afɔ shi lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛkɛ ni Samuel wo mu kɛ koŋ lɛ, ni eŋɔfɔ lɛ yɛ enyɛmimɛi lɛ ateŋ. Ni Yehowa mumɔ yi David nɔ kɛjɛ nɛkɛ gbi nɛɛ nɔ kɛyaa nɛɛ fɛɛ.” (1 Samuel 16:13) Mɛi ni gbɛnaa nii ni tsii jwere amɛnɔ ŋmɛnɛ​—weku, asafoŋ, kɛ gbɛjianɔtoo mli nɔ​—lɛ baanyɛ ana miishɛjemɔ akɛ amɛaale akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ woɔ etsuji ahewalɛ lolo yɛ be mli ni amɛtsuɔ nitsumɔi ni jwere amɛnɔ lɛ ahe nii lɛ.

15. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wo Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ hewalɛ (a) yɛ Hagai kɛ Zakaria gbii lɛ amli? kɛ (b) ŋmɛnɛ?

15 Yɛ Mose gbii lɛ asɛɛ aaafee afii akpe lɛ, anɔkwafoi ni jɛ lsraelbii lɛ ateŋ ku amɛsɛɛ kɛjɛ Babilon kɛtee Yerusalem kɛ nitsumɔ ni akɛwo amɛdɛŋ akɛ amɛsaa amɛma sɔlemɔtsu lɛ ekoŋŋ. (Ezra 1:​1-4; Yeremia 25:​12; 29:14) Shi, gbɛtsii nii ni mli wawai bate shi, ni amɛnijiaŋ baje wui afii babaoo. Yɛ naagbee lɛ, Yehowa tee gbalɔ Hagai kɛ gbalɔ Zakaria shi eha amɛ koni amɛwo Yudafoi lɛ hewalɛ ni amɛkɛ amɛhe akafɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhewalɛ nɔ. Shi te abaafee tɛŋŋ anyɛ atsu nitsumɔ ni tamɔ nɛkɛ? “‘Jeee nyɛmɔ naa lɛ, jeee hewalɛ naa, shi mimumɔ lɛ naa,’ Yehowa Zebaot kɛɛ.” (Zakaria 4:⁠6) Ni kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, anyɛ ama sɔlemɔtsu lɛ. Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ hu enyɛ amɛtsu nitsumɔ babaoo tamɔ nakai nɔŋŋ. Sanekpakpa shiɛmɔ lɛ mli elɛɛ kɛkpele shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ. Aatsɔse gbɔmɛi aŋkroaŋkroi akpekpei abɔ yɛ anɔkwale kɛ jalɛ nifeemɔ mli. Aato kpeei wuji ahe gbɛjianɔ. Aamamɔ Maŋtsɛyeli Asai kɛ nitsumɔ he niji. Atsuɔ nitsumɔi nɛɛ amli babaoo yɛ shitee-kɛ-woo ni mli wawai ashishi. Shi Yehowa Odasefoi anijiaŋ ejeko wui, ejaakɛ amɛle akɛ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛnyɛ amɛtsu lɛ eba lɛ nakai, jeee yɛ asraafoi ahewalɛ naa, ni jeee yɛ adesa hewalɛ naa hu, shi moŋ kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ.

Nyɔŋmɔ Mumɔ lɛ yɛ Klɛŋklɛŋ Afii Oha lɛ Mli

16. Mɛɛ niiashikpamɔ Yehowa tsuji ni hi shi dani eshɛ Kristofoi abeaŋ lɛ ná yɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nitsumɔ gbɛfaŋ?

16 Taakɛ bɔ ni wɔna lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji ni hi shi dani eshɛ Kristofoi abeaŋ lɛ le Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hewalɛ jogbaŋŋ. Amɛkɛ amɛhe fɔ nɔ koni eye ebua amɛ ni amɛnyɛ amɛtsu amɛgbɛnaa nii ni tsii lɛ ahe nii ni amɛfee Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kɛgbe naa. Amɛle hu akɛ Mla lɛ kɛ niŋmaai krɔŋkrɔŋi krokomɛi lɛ fɛɛ jɛ mumɔ mli, ni aŋmala yɛ Yehowa mumɔ lɛ kudɔmɔ shishi, ni no hewɔ lɛ, amɛji ‘Nyɔŋmɔ Wiemɔ.’ (Lala 119:105) Shi, Kristofoi lɛ abeaŋ hu?

17, 18. Mɛni ji mumɔ lɛ kpojiemɔi ni yɔɔ naakpɛɛ lɛ ekomɛi yɛ Kristofoi abe lɛ mli, ni mɛɛ yiŋtoo yɔɔ enɛ sɛɛ?

17 Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nitsumɔi ni yɔɔ naakpɛɛ je kpo yɛ wɔ Ŋmɛnɛŋmɛnɛ Beaŋ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli. Akɛ gbalɛi ni jɛ mumɔŋ ha. (1 Korintobii 14:​1, 3) Yɛ shiwoo ni Yesu kɛha akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ baakai ekaselɔi lɛ nibii fɛɛ ni ekɛ amɛ ewie lɛ ni ebaatsɔɔ amɛ anɔkwale lɛ he nibii babaoo lolo lɛ mlibaa mli lɛ, aŋmala woji babaoo yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kudɔmɔ shishi. (Yohane 14:​26; 15:​26, 27; 16: 12, 13) Ni afee naakpɛɛ nibii hu, taakɛ abaasusu he jogbaŋŋ yɛ sane ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ je shishi kɛ naakpɛɛ nii ko ni sa kadimɔ waa. Aaafee afi 2 D.Ŋ.B. lɛ, esa akɛ afɔ abifao krɛdɛɛ ko, ni akɛ okadi lɛ, esa akɛ abifao lɛ nyɛ afee obalayoo foro. Te aaafee tɛŋŋ ni eba lɛ nakai hu? Kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ. Nɔ ni aŋma afɔ shi lɛ kɛɔ akɛ: “Shi bɔ ni Yesu Kristo fɔmɔ lɛ yɔɔ nɛ: Enyɛ Maria lɛ, beni Yosef etsɛ ehe baa ni amɛnako amɛbakpe lɛ, ana akɛ ehiɛ musu kɛjɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛŋ.”​—Mateo 1:​18; Luka 1:​35, 36.

18 Beni Yesu da lɛ, efamɔ daimonioi, etsa helatsamɛi, ni etee gbohii ashi po yɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ hewalɛ mli. Esɛɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ mɛi komɛi hu tsu naakpɛɛ nibii kɛ hewalɛ nitsumɔi. Nɛkɛ nyɛmɔi krɛdɛɛi nɛɛ ji mumɔ lɛ nikeenii. Mɛni ji yiŋtoo ni yɔɔ sɛɛ? Taakɛ bɔ ni naakpɛɛ nibii ni tsɔ hiɛ lɛ fee lɛ, amɛha Nyɔŋmɔ yiŋtoi tee hiɛ ni ejie ehewalɛ hu kpo. Kɛfata he lɛ, amɛha anɔkwale ni wiemɔ ni Yesu wie akɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ ajɛ atsu lɛ kɛba lɛ ji lɛ bafee faŋŋ; ni yɛ sɛɛ mli lɛ, amɛma nɔ mi akɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi asafo lɛ ji Nyɔŋmɔ maŋ ni ehala.​—Mateo 11:​2-6; Yohane 16:8; Bɔfoi lɛ Asaji 2:​22; 1 Korintobii 12:​4-11; Hebribii 2:4; 1 Petro 2:⁠9.

19. Biblia mli sane ni kɔɔ naakpɛɛ nii ni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ fee lɛ ahe lɛ woɔ wɔhemɔkɛyeli hewalɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

19 Shi, bɔfo Paulo wie akɛ nɛkɛ mumɔ lɛ kpojiemɔi ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ yɛ kɛha asafo lɛ shishijee gbii lɛ amli pɛ, ni ebaaho eya, no hewɔ lɛ wɔ mɛi ni wɔyɔɔ ŋmɛnɛ lɛ enaaa nɛkɛ naakpɛɛ nii ni atsɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ afeɔ nɛɛ. (1 Korintobii 13:​8-11) Shi kɛlɛ, naakpɛɛ nii ni Yesu kɛ ebɔfoi lɛ fee lɛ he hiaa fe yinɔsane mli nibii ni amɛji kɛkɛ. Amɛwoɔ hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo ni ekɛha akɛ hela kɛ gbele ehiŋ shi yɛ Yesu nɔyeli shishi yɛ jeŋ hee lɛ mli lɛ mli hewalɛ.​—Yesaia 25:​6-8; 33:​24; 65:​20-24.

Na Nyɔŋmɔ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ He Sɛɛ

20, 21. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni wɔnine ashɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ ni yɔɔ lɛ nɔ?

20 Mɛɛ hewalɛ kpele mumɔ nɛɛ ji nɛkɛ! Shi te Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ aaafee tɛŋŋ amɛnine ashɛ nɔ? Klɛŋklɛŋ lɛ, Yesu kɛɛ wɔbi, no hewɔ lɛ mɛni hewɔ ofeee nakai? Sɔlemɔ kɛha Yehowa ni eha bo nɛkɛ nikeenii ni yɔɔ naakpɛɛ nɛɛ, jeee yɛ haomɔ be mli pɛ, shi moŋ be fɛɛ be. Kɛfata he lɛ, kanemɔ Biblia lɛ bɔni afee ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ anyɛ ekɛ bo awie. (Okɛto Hebribii 3:7 he.) Jwɛŋmɔ nɔ ni okaneɔ lɛ nɔ ni okɛtsu nii hu koni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ana hewalɛ yɛ oshihilɛ nɔ. (Lala 1:​1-3) Agbɛnɛ hu, okɛ​—mɛi krokomɛi ni kɛ amɛhe fɔɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ nɔ lɛ​—abɔ aŋkroaŋkro, yɛ asafoi amli, kɛ agbɛnɛ yɛ kpeei ashishi hu. Kwɛ bɔ ni mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ wajeɔ mɛi ni jɔɔ amɛ-Nyɔŋmɔ lɛ “yɛ asafoi ateŋ” lɛ ha!​—Lala 68:⁠27.

21 Ani Yehowa jeee Nyɔŋmɔ mlihilɔ? Ekɛɔ akɛ wɔbi lɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ kɛkɛ, ni ebaaha wɔ. Kwɛ bɔ ni eeefee kwashiai asane eha akɛ wɔkɛ wɔhe aaafɔ wɔ diɛŋtsɛ wɔnilee kɛ wɔhewalɛ nɔ beni yelikɛbuamɔ ni yɔɔ hewalɛ nɛkɛ yɛ ni wɔnine baanyɛ ashɛ nɔ! Shi, saji krokomɛi yɛ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ he ni saa wɔhe akɛ Kristofoi, ni abaasusu enɛɛmɛi ahe yɛ sane ni nyiɛ enɛ sɛɛ lɛ mli.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Yɛ bei babaoo mli lɛ, wiemɔ “Nyɔŋmɔ wao” lɛ kɔɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ he​—Okɛto Luka 11:20 kɛ Mateo 12:28 he.

b Naakpɛɛ nii ni aŋmala he saji yɛ Biblia lɛ mli lɛ ateŋ babaoo ba mli yɛ Mose kɛ Yoshua, Elia kɛ Elisha, kɛ Yesu kɛ ebɔfoi lɛ abei amli.

Ani Obaanyɛ Oha Sanebimɔi ni Nyiɛ Sɛɛ Nɛɛ Ahetoo?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa tsɔ ebɔ niibii fɛɛ yɛ jeŋ muu lɛ fɛɛ?

◻ Mɛni ji gbɛi komɛi anɔ ni mumɔ krɔnkrɔŋ lɛ tsu nii yɛ, yɛ be ni tsɔ Kristofoi abe lɛ hiɛ lɛ mli?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ le ni wɔleɔ nibii ni mumɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nyɛ etsu yɛ blema beaŋ shɛjeɔ wɔmii yɛ?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔnine ashɛ mumɔŋ krɔŋkrɔŋ ni yɔɔ lɛ nɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Mumɔ ni ha Samson hewalɛ ni fe adesai anɔ lɛ baanyɛ aha wɔ hewalɛ ni wɔkɛfee nɔ fɛɛ nɔ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje