Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 2/15 bf. 8-13
  • Gbɔmɔ Ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ Ni Ehi Shi Pɛŋ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Gbɔmɔ Ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ Ni Ehi Shi Pɛŋ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Ani Yesu Hi Shi Diɛŋtsɛ?
  • Namɔ Diɛŋtsɛ Yesu Ji?
  • Gbɛ ni Hi Fe Fɛɛ ni Aaatsɔ nɔ Akase Nyɔŋmɔ He Nii
  • Anaa Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Yɛ Yesu Mli
  • Ani Obaatsu Yesu Suɔmɔ Lɛ He Nii?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Namɔ Ji Yesu Kristo?
    Mɛni Biblia Lɛ Tsɔɔ Diɛŋtsɛ?
  • Namɔ Ji Yesu Kristo?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2005
  • Namɔ Ji Yesu Kristo?
    Mɛni Wɔbaanyɛ Wɔkase Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli?
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 2/15 bf. 8-13

Gbɔmɔ Ni Fe Mɔ Fɛɛ Mɔ Ni Ehi Shi Pɛŋ

“Bo ji Kristo lɛ, Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ Bi lɛ.”​—MATEO 16:⁠16.

1, 2. (a Te aaafee tɛŋŋ ale gbɔmɔ dalɛ loo egbojee? b) Mɛɛ yinɔsane mli gbɔmɛi atsɛ amɛ Agbo loo Kpeteŋkpele, ni mɛni hewɔ?

NAMƆ osusuɔ akɛ lɛ ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ? Mɛɛ gbɛ nɔ otsɔɔ oŋmɛɔ gbɔmɔ dalɛ loo egbojee okwɛɔ yɛ? Yɛ etawuu he ŋaalee ni fe fɛɛ hewɔ? ejwɛŋmɔŋ nilee loo nyɛmɔ ni nɔ kwɔ lɛ hewɔ? egbɔmɔtsoŋ hewalɛ hewɔ?

2 Atsɛ nɔyelɔi sɔrɔtoi akɛ Agbo loo Kpeteŋkpele, tamɔ Koresh Kpeteŋkpele lɛ, Aleksanda Kpeteŋkpele lɛ, kɛ Charlemagne, ni atsɛ lɛ “Kpeteŋkpele lɛ” yɛ ewala shihilɛ be mli po lɛ. Yɛ amɛnamɔ ni woɔ mɔ he gbeyei hewɔ lɛ, gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ na mɛi ni amɛyeɔ amɛnɔ lɛ anɔ hewalɛ waa.

3. (a) Mɛni ji kaa ni adamɔɔ nɔ anaa gbɔmɔ agbojee loo edalɛ? (b) Kɛ akɛ nɛkɛ kaa nɛɛ tsu nii lɛ, namɔ ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ?

3 Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, H. G. Wells tsɔɔ nɔ ni edamɔɔ nɔ ekaa gbɔmɔ agbojee ekwɛɔ lɛ mli. Eŋma fe afii 50 ni eho nɛ akɛ: “Nɔ ni yinɔsaneŋmalɔ lɛ damɔɔ nɔ ekaa gbɔmɔ agbojee loo edalɛ ji ‘Mɛɛ tsɔɔmɔi nɛkɛ eshi ni baashwere yɛ egbele sɛɛ? Ani eha gbɔmɛi je shishi amɛbɔi nibii ahesusumɔ yɛ gbɛi heei anɔ kɛ hewalɛ ni tee nɔ ehi shi yɛ esɛɛ?’ Kɛtsɔ nɛkɛ kaa nɛɛ nɔ lɛ,” Wells mu esane lɛ naa akɛ, “Yesu ji klɛŋklɛŋ mɔ.” Napoléon Bonaparte po kɛɛ: “Yesu Kristo na hewalɛ yɛ E-shishibii ni efaa amɛ ni kɛlɛ amɛnaaa Lɛ diɛŋtsɛ yɛ gbɔmɔtsoŋ lɛ anɔ.”

4. (a) Mɛɛ saji ni kɛ amɛhe kpaaa gbee yɔɔ gbɔmɛi ajwɛŋmɔŋ yɛ Yesu he? (b) Yinɔsaneŋmalɔ ko ni jeee Kristofonyo kɛ Yesu woɔ mɛɛ gbɛhe mli yɛ yinɔsane mli?

4 Ni kɛlɛ mɛi komɛi ete shi amɛwo akɛ Yesu jeee yinɔsane mli gbɔmɔ shi moŋ adesã loo blema sane ni. Ni yɛ afa kroko ni yaa shɔŋŋ hu nɔ lɛ, mɛi pii kɛ Yesu efee Nyɔŋmɔ, ni amɛkɛɔ akɛ Nyɔŋmɔ ba shikpɔŋ nɔ akɛ Yesu. Shi, yɛ be mli ni Wells kɛ esane naamuu lɛ damɔɔ yinɔsane mli odaseyelii ni kɔɔ Yesu shihilɛ he akɛ gbɔmɔ lɛ pɛ nɔ lɛ, eŋma akɛ: “Eyɛ miishɛɛ ni esa kadimɔ akɛ yinɔsaneŋmalɔ, ni bɛ jwɛŋmɔ fɔŋ ko yɛ jamɔ he kwraa lɛ aaana akɛ, enyɛŋ etsɔɔ adesa nɔyaa yɛ anɔkwayeli mli lɛ mli ni ekɛ klɛŋklɛŋ gbɛhe ko haaa Nazaret tsɔɔlɔ ohiafo lɛ. . . . Yinɔsaneŋmalɔ ni tamɔ mi, ni tsɛɛɛ ehe Kristofonyo po lɛ, naa shihilɛ ni kɔɔ adesa nɔyaa he lɛ akɛ ebɔleɔ gbɔmɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ nɛɛ shihilɛ kɛ esu kɛ baŋ he diɛŋtsɛ ni anyɛŋ ate shi awo kwraa.”

Ani Yesu Hi Shi Diɛŋtsɛ?

5, 6. Mɛni yinɔsaneŋmalɔi H. G. Wells kɛ Will Durant yɔɔ kɛɛmɔ yɛ yinɔsane mli gbɔmɔ ni Yesu ji lɛ he?

5 Shi kɛji akɛ mɔ ko kɛɛ bo akɛ Yesu ehiko shi da, ni akɛ eji adesã loo blema sane mli gbɔmɔ, nɔ ni gbɔmɛi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ ka amɛyiŋ amɛwie? Te obaaha nɛkɛ naafolɔmɔ nɛɛ hetoo oha tɛŋŋ? Yɛ be mli ni Wells kpɛlɛɔ nɔ akɛ “wɔleee [Yesu] he saji babaoo bɔ ni wɔɔsumɔ akɛ wɔle” lɛ, kɛlɛ, ewie akɛ: “Sanekpakpai ejwɛ lɛ . . . kpaa gbee yɛ gbɔmɔ pɔtɛɛ ni hi shi diɛŋtsɛ ni amɛkɛhaa wɔ lɛ mli; amɛkɛ yiŋtsɔmɔ ni tsɔɔ shihilɛ diɛŋtsɛ he odaseyeli haa wɔ. Ni aaasusu kɛkɛ akɛ ehiko shi da, ni akɛ eshihilɛ he saji lɛ ji nɔ ko ni aka yiŋ awie lɛ wa waa moŋ, ni eteeɔ naagbai babaoo shi ehaa yinɔsaneŋmalɔ lɛ moŋ fe ni eeekpɛlɛ Sanekpakpa lɛ mli saji lɛ anɔ akɛ anɔkwale.”

6 Yinɔsaneŋmalɔ Will Durant ni abuɔ lɛ lɛ hu susu saji ahe, yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ, ni etsɔɔ mli akɛ: “Akɛ gbɔmɛi foji fioo ko [ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi] ni hi shi yɛ yinɔ kome mli lɛ kɛ gbɔmɔ ko ni naa mɛi anɔ hewalɛ ni abuɔ lɛ waa aaaba shihilɛ mli, mɔ ni jeŋba nɔ kwɔ kɛ mɔ ni kanyaa adesa nyɛmifeemɔ he ninaa lɛ baafee naakpɛɛ nɔ ko ni anyɛŋ ahe aye fe ekrokomɛi fɛɛ ni aŋmala yɛ Sanekpakpai lɛ amli lɛ.”

7, 8. Te bɔ ni Yesu na adesa yinɔsane nɔ hewalɛ eha lɛ dalɛ yɔɔ ha tɛŋŋ?

7 No hewɔ lɛ, obaanyɛ okɛ mɔ ni yiŋ feɔ lɛ kɔshikɔshi lɛ asusu saji ahe akɛ: Ani blema sane mli gbɔmɔ ko​—gbɔmɔ ni ehiko shi da​—aaanyɛ ana adesa yinɔsane nɔ hewalɛ babaoo nakai? Wolo The Historians’ History of the World lɛ kɛɛ: “Yinɔsane mli nibii ni ejɛ [Yesu] nitsumɔi amli eba lɛ ahe hiaa babaoo diɛŋtsɛ, yɛ je lɛŋ shidaamɔ naa po, fe yinɔsane mli gbɔmɔ fɛɛ gbɔmɔ nitsumɔi. Yinɔ loo be hee, ni hiŋmɛigbelemɔi wuji ni yɔɔ je lɛŋ lɛ kpɛlɛɔ nɔ lɛ buɔ be he akɔntaa kɛjɛɔ efɔmɔ be mli.” Susumɔ he okwɛ. Kalendai ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ po ekomɛi damɔ afi nɔ ni asusuɔ akɛ afɔ Yesu lɛ nɔ. The World Book Encyclopedia lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Awieɔ bei fɛɛ ni tsɔ nakai afi lɛ hiɛ lɛ ahe akɛ B.C., before Christ, aloo dani Kristo ba. Awieɔ afii ni nyiɛ nakai afi lɛ sɛɛ ba lɛ ahe akɛ A.D., aloo anno Domini (yɛ wɔ-Nuŋtsɔ lɛ afi lɛ mli).”

8 Yɛ etsɔɔmɔi ni hewalɛ yɔɔ mli lɛ kɛ gbɛ ni etsɔ nɔ ehi shi yɛ naa lɛ hewɔ lɛ, Yesu ena hewalɛ yɛ gbɔmɛi babaoo ni anyɛŋ akane amɛ lɛ ashihilɛ nɔ, nɔ ni miihe ashɛ afi akpei enyɔ nɛ. Taakɛ niŋmalɔ ko tsɔɔ mli pɛpɛɛpɛ ha lɛ: “Kɛ abua asraafoi fɛɛ ni eshi ako da, kɛ ŋshɔ hiɛ asraafoi fɛɛ ni ana da, kɛ maŋ ajinafoi agwabɔɔ ni etara shi da, kɛ maŋtsɛmɛi fɛɛ ni eye nɔ da lɛ fɛɛ anaa lɛ, amɛnáko adesai ashihilɛ nɔ hewalɛ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ gbɛ ni mli wa tamɔ nɛkɛ nɔ.” Ni kɛlɛ, mɛi ni wieɔ shiɔ lɛ kɛɔ akɛ: ‘Anaa nɔ fɛɛ nɔ ni wɔle diɛŋtsɛ yɛ Yesu he lɛ yɛ Biblia lɛ mli. Ehe saji krokomɛi ni aŋmala ashwie shi bɛ he ko.’ Ni kɛlɛ, ani sane nɛɛ ji anɔkwale lo?

9, 10. a) Mɛni je lɛŋ mra be mli yinɔsaneŋmalɔi wie yɛ Yesu he? (b)Te ensaiklopedia ko ni abuɔ waa damɔ mra be mli yinɔsaneŋmalɔi awiemɔ nɔ emu sane naa eha tɛŋŋ?

9 Eyɛ mli akɛ mra mli jeŋ yinɔsaneŋmalɔi awiemɔi ni kɔɔ Yesu Kristo he lɛ faaa moŋ, shi kɛlɛ wiemɔi ni tamɔ nɛkɛ yɛ. Cornelius Tacitus, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Roma yinɔsaneŋmalɔ ni abuɔ lɛ lɛ ŋma akɛ, Roma Maŋtsɛ Nero ‘kɛ Roma maŋ lɛ ni akɛ la shã lɛ he sɔ̃ fɔ Kristofoi lɛ anɔ,’ ni Tacitus tsɔɔ mli akɛ: “Ana gbɛi [Kristofonyo] lɛ kɛjɛ Kristo, ni amralo Pontio Pilato ha agbe lɛ yɛ Tiberio nɔyeli beaŋ lɛ ŋɔɔ.” Suetonius kɛ Pliny Fioo Lɛ, Roma niŋmalalɔi krokomɛi ni hi shi yɛ nakai be lɛ mli lɛ hu tsi Kristo ta. Kɛfata he lɛ, Flavius Josephus, klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Yudanyo yinɔsaneŋmalɔ lɛ ŋma yɛ Kristofonyo Yakobo gbele lɛ he yɛ Antiquities of the Jews lɛ mli. Josephus tsɔɔ mli akɛ, Yakobo ji “Yesu, ni atsɛɔ lɛ Kristo lɛ nyɛmi nuu.”

10 No hewɔ lɛ The New Encyclopædia Britannica lɛ mu sane naa akɛ: “Saji ni mɛi kpɔji ŋmala nɛɛ yeɔ odase akɛ yɛ blema bei lɛ amli lɛ mɛi ni teɔ shi woɔ Kristo jamɔ lɛ po ayiŋ efeee amɛ kɔshikɔshi yɛ yinɔsane mli gbɔmɔ ni Yesu ji, ni naataomɔ ba yɛ he klɛŋklɛŋ kwraa yɛ gbɛ ni bɛ shishitoo nɔ yɛ afii ohai 18, ohai 19 kɛ ohai 20 nɛɛ shishijee mli lɛ he kɔkɔɔkɔ.”

Namɔ Diɛŋtsɛ Yesu Ji?

11. (a) Mɛni ji yinɔsane mli adafitswai ajɛɛhe kome pɛ ni he hiaa ni kɔɔ Yesu he? (b) Mɛɛ sanebimɔ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ diɛŋtsɛ yɔɔ yɛ mɔ ni eji he?

11 Shi nɔ ni he hiaa lɛ, Yesu klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli sɛɛnyiɛlɔi lɛ ŋmala nɔ fɛɛ nɔ ni ale yɛ ehe bianɛ lɛ amɛshwie shi. Abaa amɛ amaniɛbɔi lɛ ayi yɛ Sanekpakpai lɛ amli​—Biblia mli woji ni ebɔfoi enyɔ, Mateo kɛ Yohane, kɛ ekaselɔi enyɔ, Marko kɛ Luka ŋmala lɛ amli. Mɛni nɛkɛ hii nɛɛ asaji lɛ jieɔ lɛ kpo yɛ mɔ ni Yesu ji lɛ he? Namɔ diɛŋtsɛ ni? Yesu hefatalɔi ni hi shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ susu nakai sane lɛ he. Beni amɛna bɔ ni Yesu ha ŋshɔ ni kɔɔyɔɔ eha efee hamahama lɛ ŋmɛ dɛmm kɛtsɔ famɔ nɔ lɛ, amɛnaa kpɛ amɛhe ni amɛbibii amɛhe akɛ: “Namɔ po nɛ?” Yɛ sɛɛ mli be kroko lɛ, Yesu bi ebɔfoi lɛ akɛ: “Namɔ nyɛkɛɔ akɛ miji?”​—Marko 4:​41; Mateo 16:⁠15.

12. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Yesu jeee Nyɔŋmɔ?

12 Kɛji abi bo nakai sane lɛ, te obaaha hetoo oha tɛŋŋ? Namɔ diɛŋtsɛ ji Yesu? Eyɛ mli akɛ mɛi pii yɛ Kristendom ni baakɛɛ akɛ eji Nyɔŋmɔ Ofe lɛ ni eba yɛ adesa su mli, Nyɔŋmɔ ni etsɔ gbɔmɔ. Ni kɛlɛ, mɛi ni Yesu kɛ amɛ bɔ lɛ heee yeee akɛ eji Nyɔŋmɔ. Bɔfo Petro tsɛ lɛ “Kristo, Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ Bi lɛ.” (Mateo 16:16) Ni kɛji akɛ otao saji amli aahu lɛ, okaneŋ yɛ he ko akɛ Yesu kɛɛ eji Nyɔŋmɔ kɔkɔɔkɔ. Shi moŋ, ekɛɛ Yudafoi lɛ akɛ eji “Nyɔŋmɔ Bi,” jeee Nyɔŋmɔ.​—Yohane 10:⁠36.

13. Yesu yɛ sɔrɔto yɛ gbɔmɛi krokomɛi fɛɛ he yɛ mɛɛ bɛ nɔ?

13 Beni Yesu nyiɛ ŋshɔ ni efee hamahama ko hiɛ lɛ, kaselɔi lɛ anaa kpɛ amɛhe yɛ anɔkwale ni ji akɛ ejeee gbɔmɔ ni tamɔ gbɔmɔ folo ko kɛkɛ lɛ he. (Yohane 6:​18-21) Eji gbɔmɔ krɛdɛɛ ko. Ejaakɛ ehi shi pɛŋ akɛ mumɔŋ gbɔmɔ kɛ Nyɔŋmɔ yɛ ŋwɛi, hɛɛ, akɛ ŋwɛibɔfo, ni awie ehe yɛ Biblia lɛ mli akɛ bɔfonukpa. (1 Tesalonikabii 4:​16; Yuda 9) Nyɔŋmɔ bɔ lɛ kɛtsɔ nibii krokomɛi fɛɛ ni E-bɔ lɛ hiɛ. (Kolosebii 1:15) No hewɔ lɛ, Yesu kɛ e-Tsɛ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ, Bɔlɔ Kpeteŋkpele lɛ, ena wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa mli ŋɔɔmɔ yinɔi babaoo ni aleee, dani eje shishi ebɔ jeŋ ni anaa nɛɛ po.​—Abɛi 8:​22, 27-31; Jajelɔ 12:⁠1.

14. Te fee tɛŋŋ ni Yesu batsɔ gbɔmɔ?

14 Kɛkɛ ni nɔ ni miihe ashɛ aaafee afii akpei enyɔ nɛ lɛ, Nyɔŋmɔ jie e-Bi lɛ wala kɛbawo yoo ko musuŋ. Kɛkɛ ni ebatsɔ Nyɔŋmɔ bi ni ji gbɔmɔ, ni afɔ lɛ akɛ gbɔmɔ kɛtsɔ yoo ko nɔ. (Galatabii 4:⁠4) Beni Yesu daa yɛ enyɛ Maria musuŋ, kɛ sɛɛ mli beni edaa akɛ gbekɛ nuu lɛ, no mli lɛ mɛi ni Nyɔŋmɔ ehala amɛ akɛ amɛfee eshikpɔŋ nɔ fɔlɔi lɛ anɔ ekɛ ehe fɔɔ. Beni be shwieɔ mli lɛ Yesu batsɔ nuu ni eda, ni eka shi faŋŋ akɛ no mli akɛ etsutsu shihilɛ yɛ ŋwɛi kɛ Nyɔŋmɔ lɛ he kaimɔ ha lɛ. Enɛ ba mli beni ‘agbele ŋwɛi naa aha lɛ’ yɛ ebaptisimɔ be lɛ mli lɛ.​—Mateo 3:​16; Yohane 8:​23; 17:⁠5.

15. Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Yesu ji gbɔmɔ adesa diɛŋtsɛ yɛ be mli ni eyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ?

15 Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu ji gbɔmɔ sɔrɔto ko kwraa. Ni kɛlɛ eji gbɔmɔ, mɔ ni kɛ Adam ni Nyɔŋmɔ bɔ lɛ kɛjɛ shishijee ni ekɛ lɛ to Eden abɔɔ lɛ mli lɛ yeɔ egbɔ. Bɔfo Paulo tsɔɔ mli akɛ: “‘Adam ni ji klɛŋklɛŋ gbɔmɔ lɛ tsɔ susuma ni hiɛ ka.’ Naagbee Adam lɛ tsɔ mumɔ ni haa mɔ yi naa wala.” Atsɛɔ Yesu akɛ “naagbee Adam” ejaakɛ, taakɛ shishijee Adam lɛ ji lɛ, Yesu ji gbɔmɔ ni yeɔ emuu. Shi beni Yesu gbo sɛɛ lɛ, atee lɛ shi, ni eyafata e-Tsɛ he yɛ ŋwɛi akɛ mumɔŋ gbɔmɔ.​—1 Korintobii 15:⁠45.

Gbɛ ni Hi Fe Fɛɛ ni Aaatsɔ nɔ Akase Nyɔŋmɔ He Nii

16. (a) Mɛni haa Yesu ni akɛ lɛ aaabɔ naanyo lɛ bafeɔ hegbɛ ko lɛ? (b) Mɛni hewɔ abaanyɛ akɛɛ akɛ Yesu ni aaana lɛ lɛ tamɔ ni aana Nyɔŋmɔ nɔŋ lɛ?

16 Bo lɛ susumɔ hegbɛ ni yɔɔ naakpɛɛ ni mɛi komɛi na mli ŋɔɔmɔ akɛ Yesu nanemɛi kɛ ehefatalɔi beni eyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ he fioo okwɛ! Bo lɛ susumɔ he akɛ oobo Mɔ ni ekolɛ ekɛ Yehowa Nyɔŋmɔ ehi shi yɛ ŋwɛi afi akpekpei toi akpekpei abɔ akɛ ehefatalɔ ni bɛŋkɛ lɛ kpaakpa lɛ toi, ni okɛ lɛ miiwie, ookwɛ lɛ, aloo po okɛ lɛ miitsu nii lɛ he okwɛ! Akɛ bi anɔkwafo lɛ, Yesu kase eŋwɛi Tsɛ lɛ yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni efee lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu kase e-Tsɛ lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi yɛ emuuyeli mli akɛ enyɛ ekɛɛ ebɔfoi lɛ beni eshwɛ fioo ni abaagbe lɛ lɛ akɛ: “Mɔ ni ena mi lɛ, ena Tsɛ lɛ.” (Yohane 14:​9, 10) Hɛɛ, Yesu fee nɔ ni e-Tsɛ lɛ, ni ji Nyɔŋmɔ Ofe lɛ yɛ shikpɔŋ nɔ kulɛ E-baafee yɛ biɛ lɛ pɛpɛɛpɛ yɛ shihilɛ ni ekɛkpe yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ lɛ fɛɛ mli. No hewɔ lɛ kɛ wɔkase Yesu Kristo shihilɛ kɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he sane lɛ, belɛ yɛ anɔkwale mli lɛ, wɔmiikase nɔ gbɔmɔ ni Nyɔŋmɔ ji lɛ pɛpɛɛpɛ.

17. Mɛɛ yiŋtoo kpakpa ko “Yesu Shihilɛ kɛ Esɔɔmɔ Nitsumɔ” ni aŋmala atsara nɔ yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ tsu he nii?

17 No hewɔ lɛ jeee akɛ, “Yesu Shihilɛ kɛ Esɔɔmɔ Nitsumɔ,” ni aŋmala atsara nɔ yɛ Buu-Mɔɔ lɛ mli kɛjɛ April 1985 kɛbashi June 1991 lɛ kɛ bɔ ni gbɔmɔ ni ji Yesu ji diɛŋtsɛ lɛ mlitsɔɔmɔ haa kɛkɛ, shi etsɔɔ babaoo hu yɛ eŋwɛi Tsɛ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ he. Beni agbe eklɛŋklɛŋ fai enyɔ lɛ naa lɛ, sɔɔlɔ gbɛgbalɔ ko ŋma Buu Mɔɔ Asafo lɛ wolo ni ekɛmiitsɔɔ hiɛsɔɔ akɛ: “Mɛɛ gbɛ ni hi ni aaatsɔ nɔ atsi abɛŋkɛ Tsɛ lɛ kɛtsɔ le ni aaale Bi lɛ jogbaŋŋ po nɛ!” Kwɛ bɔ ni enɛ ji anɔkwale ha! Tsɛ lɛ suɔmɔ kwɛmɔ kɛha gbɔmɛi kɛ etsuiŋ ni egbele eha amɛ lɛ jeɔ agbo yɛ Bi lɛ wala shihilɛ mli.

18. Namɔ ji Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ Shishijelɔ loo mɔ ni kɛba, ni Yesu kpɛlɛ enɛ nɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

18 Yesu suɔmɔ kɛha e-Tsɛ lɛ, taakɛ eheshibaa kwraa kɛha e-Tsɛ lɛ suɔmɔnaa nifeemɔ lɛ jieɔ lɛ kpo lɛ yɛ fɛo diɛŋtsɛ, kɛ aakwɛ. Yesu kɛɛ Yudafoi ni taoɔ agbe lɛ lɛ akɛ: “Mitooo miyiŋ mifeee nɔ ko, shi moŋ bɔ ni mi-Tsɛ tsɔɔ mi lɛ, nakai miwieɔ.” (Yohane 8:28) No hewɔ lɛ, Yesu jeee mɔ ni kɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ ni eshiɛ lɛ ba. Yehowa Nyɔŋmɔ kɛba! Ni Yesu kɛ woo ni tamɔ nɛkɛ ha e-Tsɛ lɛ shii abɔ. Ekɛɛ: “Mi lɛ mitooo mi diɛŋtsɛ miyiŋ miwieee; shi Tsɛ ni tsu mi lɛ, lɛ moŋ ewo mi kita, nɔ ni mikɛɛ kɛ nɔ ni miwie. . . . No hewɔ lɛ nɔ fɛɛ nɔ ni miwieɔ lɛ, bɔ ni Tsɛ lɛ ekɛɛ mi lɛ, nakai miwieɔ.”​—Yohane 12: 49, 50.

19. (a) Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Yesu tsɔɔ nii yɛ gbɛ ni Yehowa feɔ lɛ pɛpɛɛpɛ nɔ? (b) Mɛni hewɔ Yesu ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ lɛ?

19 Ni kɛlɛ, Yesu ewieee ni etsɔɔɔ nɔ ni e-Tsɛ lɛ kɛɛ lɛ lɛ kɛkɛ. Efee babaoo. Ewie loo etsɔɔ enɛ yɛ gbɛ ni Tsɛ lɛ baawie lɛ loo eeetsɔɔ enɛ eha lɛ nɔ. Agbɛnɛ yɛ enitsumɔi kɛ enaanyobɔɔ fɛɛ mli lɛ, eba ejeŋ ni efee nii yɛ gbɛ ni Tsɛ lɛ baaba ejeŋ eha ni efee enii eha yɛ shihilɛ ni tamɔ nakai shishi lɛ nɔ. Yesu tsɔɔ mli akɛ: “Bi lɛ diɛŋtsɛ nyɛŋ eto eyiŋ efee nɔ ko, ja nɔ ni enaa akɛ Tsɛ lɛ feɔ lɛ; ejaakɛ nibii fɛɛ ni no feɔ lɛ, nomɛi nɔŋŋ ni Bi lɛ hu feɔ.” (Yohane 5:19)Yesu ji e-Tsɛ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ su ni yeɔ emuu lɛ henɔ pɛpɛɛpɛ. No hewɔ lɛ ebɛ naakpɛɛ akɛ Yesu ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ lɛ! Belɛ ehe miihia waa akɛ wɔsusu gbɔmɔ ni sa kadimɔ jogbaŋŋ fe fɛɛ nɛɛ he!

Anaa Nyɔŋmɔ Suɔmɔ lɛ Yɛ Yesu Mli

20. Te bɔfo Yohane aaafee tɛŋŋ ale akɛ “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ”?

20 Mɛni krɛdɛɛ wɔleɔ kɛtsɔɔ Yesu shihilɛ kɛ esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ kasemɔ jogbaŋŋ nɔ? Ojogbaŋŋ, bɔfo Yohane kpɛlɛ nɔ akɛ, “Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ko enako lɛ pɛŋ.” (Yohane 1:18) Ni kɛlɛ, Yohane ŋma kɛ hekɛnɔfɔɔ fɛɛ yɛ 1 Yohane 4:8 akɛ: “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” Yohane baanyɛ akɛɛ nakai ejaakɛ ele Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ kɛtsɔ nɔ ni ena yɛ Yesu mli lɛ nɔ.

21. Mɛni yɔɔ Yesu he ni fee lɛ gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ?

21 Taakɛ Tsɛ lɛ ji lɛ, Yesu yɛ musuŋtsɔlɛ, emli hi, ebaa ehe shi, ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ. Mɛi ni egbɔjɔ kɛ mɛi ni anaanaa amɛnɔ lɛ ahe jɔɔ amɛ yɛ emasɛi, taakɛ gbɔmɛi sɔrɔtoi fɛɛ ji lɛ​—hii, yei, gbekɛbii, niiatsɛmɛi, ohiafoi, mɛi ni yɔɔ hewalɛ kɛ eshafeelɔi ni ale amɛ fɛɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yesu suɔmɔ he nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ, ni ekɛkaseɔ e-Tsɛ lɛ, fee lɛ gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ lɛ. Abɔ amaniɛ akɛ Napoléon Bonaparte po kɛɛ: “Aleksanda, Kaisare, Charlemagne, kɛ mi diɛŋtsɛ to maŋtsɛyelii, shi mɛni nɔ wɔdamɔ wɔtsu wɔnitsumɔi wuji lɛ? Wɔdamɔ nɔnyɛɛ nɔ. Yesu Kristo pɛ to emaŋtsɛyeli lɛ ema suɔmɔ nɔ, ni kɛbashi ŋmɛnɛ po gbɔmɛi akpekpei abɔ baagboi aha lɛ.”

22. Mɛni yɔɔ sɔrɔto kwraa yɛ Yesu tsɔɔmɔi lɛ ahe.

22 Yesu tsɔɔmɔi lɛ yɛ sɔrɔto kwraa. Yesu wo hewalɛ akɛ: “Nyɛkakua efɔŋ lɛ naa; shi moŋ mɔ fɛɛ mɔ ni aaagba oninejurɔ toiŋ lɛ, tsɔ eko lɛ hu oha lɛ.” “Nyɛsumɔa nyɛhenyɛlɔi, nyɛjɔɔa mɛi ni lomɔɔ nyɛ.” ‘Nɔ ni nyɛtaoɔ ni mɛi afee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.’ (Mateo 5:​39, 44; 7:12) Kwɛ sɔrɔto ni je lɛ baaji kɛ mɔ fɛɛ mɔ kɛ nɛkɛ tsɔɔmɔi ni nɔ kwɔlɔ fe fɛɛ nɛɛ aaatsu nii!

23. Mɛni Yesu fee ni sa tsuii ahe ni kanya gbɔmɛi koni amɛfee ekpakpa?

23 Yesu abɛbuai loo nɔkwɛmɔ nii lɛ sa tsuii ahe, ni ekanya gbɔmɛi ni amɛfee ekpakpa ni amɛkwa efɔŋ. Ekolɛ obaakai esane ni ale jogbaŋŋ ni kɔɔ Samarianyo ni abuuu lɛ ni ye ebua gbɔmɔ ni epila ni jɛ maŋ kroko nɔ yɛ be mli ni gbɔmɛi ni buɔ amɛhe mɛi krɔŋkrɔŋi ni jɛ nakai nuu lɛ wekumɛi ateŋ efeee nakai lɛ he lɛ. Aloo sane ni kɔɔ tsɛ musuŋtsɔlɔ ni kɛ eshai keɔ lɛ kɛ ebi nyenyeŋtswi lɛ he lɛ. Ni nɔ ni kɔɔ maŋtsɛ ko ni kɛ tsulɔ ko nyɔmɔ ni ehiɛ lɛ ni shɛɔ denario akpekpei 60 ke lɛ, ni kɛlɛ nakai tsulɔ lɛ tsɔ ehe ni eha awo enaanyo tsulɔ ni hiɛ lɛ nyɔmɔ ni ji denario 100 ni enyɛɛɛ ewo lɛ tsuŋ lɛ he lɛ hu? Yesu tsɔ nɔkwɛmɔ nii loo abɛbuai kukuji ni mli ka shi faŋŋ nɔ eha pɛsɛmkunya kɛ hiɛjoomɔ nitsumɔi fee nii ni ahiɔ loo anyaŋeɔ, ni suɔmɔ kɛ mɔbɔnalɛ nifeemɔi fee nii ni asumɔɔ waa.​—Mateo 18:​23-35; Luka 10:​30-37; 15:​11-32.

24. Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ ŋwanejee ko bɛ he akɛ Yesu ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ lɛ?

24 Shi, nɔ ni gbala gbɔmɛi kɛtee Yesu he ni ha ena amɛnɔ hewalɛ kpakpa ji akɛ lɛ diɛŋtsɛ eshihilɛ kɛ nii ni etsɔɔ lɛ yeɔ egbɔ pɛpɛɛpɛ. Etsu nɔ ni eshiɛ lɛ he nii. Ekɛ tsuishitoo damɔ mɛi krokomɛi afatɔɔi anaa. Beni ekaselɔi lɛ je ŋwane yɛ mɔ ni ji agbo fe fɛɛ yɛ amɛteŋ lɛ he lɛ, ekɛ mlihilɛ jaje amɛ moŋ fe ni eeeka amɛhiɛ keketee. Ekɛ heshibaa tsu amɛhiamɔ nii ahe nii, ni efɔfɔɔ amɛnaji ahe po. (Marko 9:​30-37; 10:​35-45; Luka 22:​24-27; Yohane 13:⁠5) Yɛ naagbee lɛ, ejɛ esuɔmɔ mli ena amanehulu yɛ gbele ni piŋmɔ yɔɔ mli lɛ mli, jeee yɛ amɛhewɔ pɛ kɛkɛ, shi yɛ adesai fɛɛ hu he! Ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, Yesu ji gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Mɛɛ odaseyeli yɔɔ ni tsɔɔ akɛ Yesu ji yinɔsane mli gbɔmɔ diɛŋtsɛ ni hi shi?

◻ Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ Yesu ji gbɔmɔ, ni kɛlɛ esoro lɛ yɛ mɛi krokomɛi fɛɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ Mɛni hewɔ Yesu shihilɛ he nii ni okaseɔ lɛ ji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni akɛaakase Nyɔŋmɔ he nii lɛ?

◻ Mɛni wɔbaanyɛ wɔle yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ he kɛtsɔ Yesu he nii ni wɔɔkase lɛ nɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]

Yesu bɔfoi lɛ anaa kpɛ amɛhe ni amɛbi akɛ: “Namɔ po nɛ?”

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje