Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 4/15 bf. 7-11
  • Maŋnyo Jio Gbɔ Jio, Nyɔŋmɔ Miihere Bo Atuu!

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Maŋnyo Jio Gbɔ Jio, Nyɔŋmɔ Miihere Bo Atuu!
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • ‘Jeŋmaji Fɛɛ Baana Jɔɔmɔ Amɛha Amɛhe’
  • Aahere Gbɔi Atuu
  • lsraelbii ni Yɔɔ Ŋwɛi
  • Gbɔi ni Yɔɔ Gbalɛ Mli
  • “Mɛi Kpɔji” ni Efee Ekome yɛ Anɔkwa Jamɔ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2012
  • “Nyɔŋmɔ Israel” kɛ “Asafo Babaoo” Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Abua Gbɔi Anaa Kɛba Nyɔŋmɔ Sɔlemɔwe Lɛ
    Yesaia Gbalɛ Lɛ—La Kɛha Adesai Fɛɛ II
  • “Abaahere Israel Fɛɛ Yiwala”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1985
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 4/15 bf. 7-11

Maŋnyo Jio Gbɔ Jio, Nyɔŋmɔ Miihere Bo Atuu!

“Ni la kome eŋɔfee gbɔmɛi adesai fɛɛ, ni amɛhi shikpɔŋ lɛ fɛɛ hiɛ.”​—BƆFOI LƐ ASAJI 17:⁠26.

1. Mɛɛ naagba yɔɔ hei pii ŋmɛnɛ yɛ gbɔi ni jɛ maŋsɛɛ ni ahereɔ amɛ lɛ mli?

ADAFITSWAA woji amli amaniɛbɔɔi tsɔɔ akɛ maji pii miihao yɛ gbɔi, mɛi ni faa amɛyahiɔ maji krokomɛi amli kɛ mɛi ni taoɔ abobaa he lɛ ayi ni faa lɛ hewɔ. Akpekpei abɔ kɛ hehiamɔ miisumɔ ni amɛshi Asia, Afrika, Europa kɛ Amerika hei komɛi. Ekolɛ amɛmiitao ni amɛye amɛhe kɛjɛ ohia futaa, maŋ kome mli ta loo yiwaa mli. Shi ani ahereɔ amɛ loo akpɛlɛɔ amɛnɔ yɛ hei krokomɛi? Time wolo tɛtrɛɛ lɛ kɛɛ: “Beni Europa majianɔ bii ni amɛfutu lɛ jeɔ shishi amɛtsakeɔ lɛ, maji komɛi yɔse akɛ amɛbɛ maŋsɛɛ bii ahiŋmɛigbelemɔi ahe tsui taakɛ amɛsusu be ko akɛ amɛyɔɔ lɛ.” Time lɛ wie yɛ abobalɔi 18,000,000 “ni ataooo amɛ” lɛ ahe akɛ: “Naagba kpele ni amɛkɛbafɔɔ maji ni yɔɔ shiŋŋ lɛ anɔ lɛ hoŋ eyaŋ.”

2, 3. (a) Mɛɛ nɔmimaa ni haa mɔ tsui nyɔɔ emli Biblia lɛ kɛhaa yɛ nɔkpɛlɛmɔ he? (b) Mɛni hewɔ nɔ ni Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ yɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ gbɔmɛi yeɔ haa lɛ he lɛ mlipɛimɔ he baaba sɛɛnamɔ aha wɔ lɛ.

2 Nɔ fɛɛ nɔ ni baajɛ enɛ mli aba lɛ, Biblia lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli lɛ anɔ​—ekɔɔɔ he eko kɛji gbɔmɔ lɛ ji maŋnyo diɛŋtsɛ kɛtsɔ fɔmɔ nɔ, mɔ ni efa kɛbahi maŋ ko nɔ, aloo mɔ ni ababa abo. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:​34, 35) ‘Kɛlɛ,’ mɛi komɛi baabi akɛ, ‘mɛni hewɔ okɛɔ nakai? Ani Nyɔŋmɔ halaaa blema Israelbii lɛ pɛ akɛ ewebii, ni eshi mɛi krokomɛi lɛ?’

3 Ojogbaŋŋ, nyɛhaa wɔkwɛa bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ blemabii lɛ ye ha. Wɔbaanyɛ wɔpɛi gbalɛi komɛi ni kɔɔ hegbɛi ni yɔɔ kɛha anɔkwa jalɔi ŋmɛnɛ lɛ ahe lɛ hu mli. Gbalɛ mli saji nɛɛ ahesusumɔ ekoŋŋ baanyɛ ekɛ shishinumɔ ni mli ka shi faŋŋ ni woɔ mɔ hewalɛ waa abaha bo. Etsɔɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ aŋkroaŋkroi “ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli” lɛ baaye aha yɛ amanehulu kpeteŋkpele lɛ sɛɛ hu.​—Kpojiemɔ 7:​9, 14-17.

‘Jeŋmaji Fɛɛ Baana Jɔɔmɔ Amɛha Amɛhe’

4. Te fee tɛŋŋ ni maŋ ni mɔ ko jɛ nɔ he naagba lɛ te shi, shi te Nyɔŋmɔ to gbɛjianɔ eha tɛŋŋ?

4 Yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ lɛ, Noa weku kɔkrɔɔ lɛ pɛ bafee adesai fɛɛ ni yɔɔ, ni amɛ fɛɛ amɛji anɔkwa jalɔi. Shi etsɛɛɛ ni nakai ekomefeemɔ lɛ tsake. Etsɛɛɛ ni gbɔmɛi komɛi ni kuɔ amɛhiɛ amɛshwieɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ nɔ lɛ bɔi mɔɔ ko tswaa. Enɛ ha adesai amli gbala ni amɛfee wiemɔ kui sɔrɔtoi ni amɛbatsɔmɔ gbɔmɛi kɛ jeŋmaji ni amɛgbɛ amɛshwa. (1 Mose 11:​1-9) Kɛlɛ, anɔkwa jamɔ tee enɔ ehi shi aahu kɛbashi Abraham nɔ. Nyɔŋmɔ jɔɔ anɔkwafo Abraham ni ewo shi akɛ eseshibii baatsɔ maŋ kpeteŋkpele (1 Mose 12:​1-3) Nakai maŋ lɛ ji blema Israel.

5. Mɛni hewɔ wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔna tsui kɛjɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Abraham ye ha lɛ mli lɛ?

5 Shi jeee akɛ Yehowa miishi gbɔmɛi fɛɛ, ja lsraelbii lɛ pɛ, ejaakɛ eyiŋtoo lɛ kɔɔ adesai fɛɛ he. Wɔnaa enɛ faŋŋ kɛjɛɔ shiwoo ni Nyɔŋmɔ kɛha Abraham lɛ mli: “Ni oseshi mli aaajɛ ajɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ jeŋmaji fɛɛ, ejaakɛ obo migbee toi.” (1 Mose 22:18) Shi Nyɔŋmɔ kɛ Israel ye yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ afii ohai babaoo, eha amɛ maŋ Mla, eto gbɛjianɔ koni osɔfoi asha afɔlei yɛ esɔlemɔwe lɛ, ni ekɛ Shiwoo Shikpɔŋ ni amɛbaahi nɔ lɛ ha amɛ.

6. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ gbɛjianɔtoo kɛ Israel lɛ he baaba sɛɛnamɔ aha mɛi fɛɛ?

6 Nyɔŋmɔ Mla ni ekɛha Israel lɛ hi kɛha jeŋmaji lɛ amli gbɔmɛi fɛɛ, ejaakɛ eha eshafeelɔi ni adesai ji lɛ fee faŋŋ, ni eha ale bɔ ni ehe hiaa ni aná afɔleshaa ni yeɔ emuu ni ebaha adesai eshai anɔ shikome nyɔŋlo. (Galatabii 3:​19; Hebribii 7:​26-28; 9:9; 10:​1-12) Ni kɛlɛ, mɛɛ nɔmimaa yɔɔ akɛ Abraham Seshi lɛ​—ni lɛ enɔ abaatsɔ ajɔɔ jeŋmaji fɛɛ lɛ​—baaba ni abaana taomɔ nii lɛ yɛ ehe? Israel Mla lɛ ye bua yɛ biɛ hu. Egu Kanaanbii, gbɔmɛi ni amɛjeŋba kɛ kusumii ekpɔtɔ ni ehiii kwraa, tamɔ gbekɛbii ni ashaa amɛ yɛ la mli hiɛkalɔi lɛ ni akɛ amɛ aaabote gbalashihilɛ mli. (3 Mose 18:​6-24; 20:​2, 3; 5 Mose 12:​29-31; 18:​9-12) Nyɔŋmɔ fa akɛ esa akɛ akpata amɛ kɛ amɛnifeemɔi lɛ ahiɛ. Enɛ kɛ sɛɛnamɔ ni sɛɛ tsɛɔ baaba abaha mɔ fɛɛ mɔ, ni gbɔi fata he, ejaakɛ ehaŋ afite Seshi lɛ wekukpaa lɛ.​—3 Mose 18:​24-28; 5 Mose 7:​1-5; 9:5; 20:​15-18.

7. Mɛɛ mra be mli nɔ ko yɔɔ ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ hereɔ gbɔi?

7 Beni Mla lɛ yɔɔ lolo ni Nyɔŋmɔ buɔ Israel akɛ maŋ krɛdɛɛ po lɛ, ejie mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ mɛi ni jeee Israelbii. Ajie bɔ ni esumɔɔ ni efee nakai lɛ kpo beni Israel shi Mizraim nyɔŋyeli mli kɛmiiya lɛ diɛŋtsɛ eshikpɔŋ nɔ lɛ. “Ni futufutu-gbɔmɛi babaoo hu fata amɛhe kɛtee.” (2 Mose 12:38) Nilelɔ C. F. Keil wieɔ amɛhe akɛ “gbɔi asafo babaoo ko . . . gbɔmɛi sɔrɔtoi, loo gbɔmɛi asafo babaoo ni jɛ maji sɔrɔtoi amli.” (3 Mose 24:​10; 4 Mose 11:⁠4) Eka shi faŋŋ akɛ amɛteŋ mɛi pii ji Mizraimbii ni kpɛlɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ nɔ.

Aahere Gbɔi Atuu

8. Te fee tɛŋŋ ni Gibeonbii lɛ bana gbɛhe ko yɛ Nyɔŋmɔ webii ateŋ?

8 Beni Israel tsuɔ Nyɔŋmɔ famɔ akɛ amɛjie jeŋmaji ni amɛfite lɛ kɛjɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ he nii lɛ, ebu gbɔi akuu ko ni ji Gibeonbii ni hi Yerusalem kooyigbɛ lɛ ahe. Amɛtsɔ ŋaa ni amɛtsu mɛi ni amɛkwa amɛfee amɛhe tamɔ bɔfoi kɛtee Yoshua ŋɔɔ, ni amɛkɛ amɛ kpaŋ ni amɛná toiŋjɔlɛ hu. Beni ayoo amɛ ŋaatsɔɔ lɛ, Yoshua fa akɛ Gibeonbii lɛ baasɔmɔ akɛ “laiyalɔi kɛ faaŋyalɔi amɛha asafo lɛ kɛ Yehowa afɔleshaa latɛ lɛ.” (Yoshua 9:​3-27) Ŋmɛnɛ, mɛi pii ni amɛfa kɛjɛ amɛmaji amli kɛtee maji krokomɛi anɔ hu kpɛlɛɔ sɔɔmɔ gbɛhei ni baa shi nɔ bɔni afee ni amɛbatsɔmɔ gbɔmɛi hee ko fa.

9. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Rahab kɛ eweku lɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ woɔ mɔ hewalɛ yɛ gbɔi ni yɔɔ Israel lɛ ahe?

9 Ekolɛ eeewo bo hewalɛ akɛ ooole akɛ heremɔ ni Nyɔŋmɔ hereɔ mɛi atuu lɛ jeee kɛha gbɔi akui ni hi shi yɛ nakai beaŋ lɛ pɛ; ahereɔ aŋkroaŋkroi ni yɔɔ hei banee lɛ hu. Ŋmɛnɛ, jeŋmaji komɛi hereɔ gbɔi ni yɔɔ gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ, mɛi ni hiɛ shika ni amɛkɛbaatsu nii, loo amɛ woloŋlee etee hiɛ lɛ pɛ. Shi Yehowa bɛ nakai, taakɛ wɔnaa kɛjɛɔ sane ko ni tsɔ Gibeonbii lɛ anɔ̃ lɛ hiɛ ba lɛ mli lɛ. Enɛ kɔɔ Kanaannyo ko ni bɛ gbɛhe ko ni kwɔ mli lɛ he. Biblia lɛ tsɛɔ yoo nɛɛ “Rahab, ajwamaŋ lɛ.” Yɛ hemɔkɛyeli ni yoo nɛɛ yɔɔ yɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ mli hewɔ lɛ, ahere lɛ kɛ eshiabii lɛ ayiwala beni Yeriko gbogboi lɛ gbee shi shwɛtɛɛ lɛ. Eyɛ mli akɛ gbɔ ji Rahab moŋ, shi lsraelbii lɛ kpɛlɛ enɔ. Eji hemɔkɛyeli he nɔkwɛmɔ nɔ ni esa akɛ wɔkase. (Hebribii 11:​30, 31, 39, 40; Yoshua 2:​1-21; 6:​1-25) Ebatsɔ Mesia lɛ blemanyɛ po.​—Mateo 1:​5, 16.

10. Bɔ ni ahereɔ gbɔi ahiɛmɛɛ ahaa yɛ Israel lɛ damɔ mɛni nɔ?

10 Akpɛlɛ mɛi ni jeee lsraelbii anɔ yɛ Shiwoo Shikpɔŋ lɛ nɔ yɛ mɔdɛŋ ni amɛbɔɔ akɛ amɛaasa anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ hiɛ lɛ hewɔ. Akɛɛ lsraelbii lɛ akɛ amɛkɛ mɛi ni sɔmɔɔɔ Yehowa lɛ akabɔ, titri lɛ yɛ jamɔ mli. (Yoshua 23:​6, 7, 12, 13; 1 Maŋtsɛmɛi 11:​1-8; Abɛi 6:​23-28) Shi mɛi ni jeee Israelbii ni amɛbahi amɛteŋ lɛ ateŋ mɛi pii bo shishitoo mlai lɛ atoi. Mɛi krokomɛi po batsɔmɔ mɛi ni amɛtsake amɛjamɔ ni afo amɛ ketia, ni Yehowa kpɛlɛ amɛnɔ kwraa akɛ esafo lɛ mlibii.​—5 Mose 20:2; 24:​22; 4 Mose 15:​14-16; Bɔfoi lɛ Asaji 8:​27.a

11, 12. (a) Te esa akɛ lsraelbii kɛ gbɔi ni ji Nyɔŋmɔ jalɔi lɛ aye aha tɛŋŋ? (b) Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔya wɔhiɛ yɛ Yehowa nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛnyiɛmɔ mli lɛ?

11 Nyɔŋmɔ fa lsraelbii lɛ akɛ amɛkase su ni ejieɔ lɛ kpo yɛ gbɔi ni jaa lɛ lɛ ahe lɛ: “Gbɔ ni toɔ gbɔ yɛ nyɛŋɔɔ lɛ nyɛbua lɛ tamɔ nyɛ maŋnyo nɔŋŋ, ni osumɔ lɛ taakɛ bɔ ni osumɔɔ bo diɛŋtsɛ ohe; ejaakɛ nyɛ hu nyɛto gbɔ pɛŋ yɛ Mizraim shikpɔŋ lɛ nɔ.” (3 Mose 19:​33, 34; 5 Mose 1:​16; 10:​12-19) Enɛ kɛ nikasemɔ ko haa wɔ, eyɛ mli akɛ wɔbɛ Mla lɛ shishi. Ewaaa kwraa akɛ wɔɔŋmɛɛ wɔhe wɔha jwɛŋmɔ fɔŋ ni wɔɔna wɔha mɛi ni jɛ weku ko, loo maŋ ko mli, aloo mɛi ni wieɔ wiemɔ ko lɛ ni wɔɔnyɛ amɛ. No hewɔ lɛ wɔɔfee jogbaŋŋ akɛ wɔɔbi wɔhe akɛ: ‘Ani miibɔ mɔdɛŋ ni majie mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni tamɔ nɛkɛ kɛjɛ mihe, ni miinyiɛ Nyɔŋmɔ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ?’

12 Israelbii lɛ yɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ ekpɛlɛ amɛnɔ eha lɛ he odaseyeli ni anaa diɛŋtsɛ. Maŋtsɛ Salomo sɔle akɛ: “Ni gbɔ tete ni jɛɛɛ omaŋ lsraelbii lɛ ateŋ, shi moŋ ogbɛi lɛ hewɔ ejɛ maŋsɛɛ shɔŋŋ eba lɛ . . . kɛ eba ni ebasɔle yɛ nɛkɛ shia nɛɛ hiɛ lɛ: bo toi yɛ ŋwɛi. . . bɔni afee ni shikpɔŋ lɛ nɔ majimaji fɛɛ ale ogbɛi lɛ, koni amɛsheo gbeyei.”​—1 Maŋtsɛmɛi 8:​41- 43; 2 Kronika 6:​32, 33.

13. Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ to gbɛjianɔ koni etsake bɔ ni ekɛ Israel yeɔ haa lɛ?

13 Beni Yehowa ka he ekɛ Israel maŋ lɛ tsuɔ nii akɛ ewebii ni ekɛ nakai feemɔ buɔ Mesia lɛ wekukpaa lɛ he lɛ, Nyɔŋmɔ gba tsakemɔi ni tsɔɔ nibii ni he hiaa waa efɔ shi. Mra mli, beni Israel kpɛlɛ nɔ akɛ ebaahi Mla kpaŋmɔ lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ kpɛlɛ nɔ akɛ amɛbaanyɛ amɛfee “osɔfoi amaŋtsɛyeli kɛ maŋ krɔŋkrɔŋ” jɛɛhe. (2 Mose 19:​5, 6) Shi Israel yeee anɔkwale afii ohai pii. No hewɔ lɛ Yehowa gba akɛ ebaafee kpaŋmɔ hee ko ni ekɛ mɛi ni feɔ “Israel we lɛ” atɔmɔi kɛ amɛhe eshai baake amɛ. (Yeremia 31:​33, 34) Nakai kpaŋmɔ hee lɛ mɛ Mesia lɛ, ni lɛ efɔleshaa baatsuu mɛi pii ahe kɛjɛ esha mli lɛ.​—Yesaia 58:​5-7, 10-12.

lsraelbii ni Yɔɔ Ŋwɛi

14. Mɛɛ “Israel” hee Yehowa kpɛlɛ nɔ, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Kristofoi a-Hela Ŋmalɛi lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnuɔ bɔ ni fee ni atsu enɛɛmɛi fɛɛ lɛ shishi. Yesu ji Mesia ni egbele ha Mla lɛ ba mli ni ekɛ shishitoo kɛha eshaifaa kwraa ba lɛ. Ehe ehiaaa ni mɔ ko afee Yudanyo ni afo lɛ ketia yɛ heloo naa dani enine ashɛ nakai sɛɛnamɔ lɛ nɔ. Dabi. Bɔfo Paulo ŋma akɛ yɛ nakai kpaŋmɔ hee lɛ mli lɛ, “mɔ ni ji Yudanyo yɛ mligbɛ lɛ ji Yudanyo, ni eketiafoo lɛ ji tsuiŋ nɔ kɛtsɔ mumɔ lɛ nɔ, ni jeee kɛtsɔ ŋmalɛ okadi nɔ.” (Romabii 2:​28, 29; 7:​6, New World Translation) Mɛi ni tsɔɔ hemɔkɛyeli yɛ Yesu afɔleshaa lɛ mli lɛ anine shɛɔ eshaifaa nɔ, ni Nyɔŋmɔ kpɛlɛɔ amɛnɔ akɛ ‘Yudafoi kɛtsɔ mumɔ lɛ nɔ,’ ni feɔ mumɔŋ maŋ ni atsɛɔ amɛ “Nyɔŋmɔ Israel” lɛ.​—Galatabii 6:⁠16.

15. Mɛni hewɔ maŋ ni mɔ ko jɛ mli yɛ heloonaa jeee nɔ ni he hiaa yɛ mumɔŋ Israel ni mɔ ko aaafee efa lɛ he lɛ?

15 Hɛɛ, ni aaahere mɔ ko akɛ mumɔŋ Israelnyo lɛ damɔɔɔ maŋ loo weku ni mɔ lɛ jɛ mli nɔ. Mɛi komɛi, tamɔ Yesu bɔfoi lɛ ji heloonaa Yudafoi. Mɛi krokomɛi, tamɔ Roma asafoiatsɛ Kornelio, ji Jeŋmajiaŋbii ni amɛfoko ketia. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:​34, 35, 44-48) Paulo wie yɛ gbɛ ni ja nɔ yɛ mumɔŋ Israel he akɛ: “Ni Helanyo kɛ Yudanyo, ketiafolɔ kɛ foolɔ, jekɔnyo kɛ Skitenyo, nyɔŋ kɛ odehe ko bɛ dɔŋŋ.” (Kolosebii 3:11) Mɛi ni akɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ efɔ amɛ mu lɛ batsɔmɔɔ “weku ni ahala . . . maŋtsɛmɛi ni yeɔ osɔfoi, jeŋmaŋ krɔŋkrɔŋ, maŋ ni eŋɔfee enɔ.”​—1 Petro 2:9; okɛto 2 Mose 19:​5, 6 he.

16, 17. (a) Mɛɛ nitsumɔ mumɔŋ lsraelbii lɛ yɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo mli? (b) Mɛni hewɔ esa jogbaŋŋ akɛ aaasusu mɛi ni jɛɛɛ Nyɔŋmɔ Israel mli lɛ ahe lɛ?

16 Mɛɛ wɔsɛɛ be mumɔŋ Israel yɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ yiŋtoo mli? Yesu ha hetoo: “Kaashe gbeyei, asafoku bibioo; ejaakɛ nyɛ-Tsɛ lɛ yɛ he tsuijurɔ akɛ eeeŋɔ maŋtsɛyeli lɛ eha nyɛ.” (Luka 12:32) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ, ni “[amɛ]maŋ lɛ ŋwɛi eyɔɔ” lɛ kɛ Toobi lɛ baafee hefatalɔi niyelɔi yɛ e-Maŋtsɛyeli nɔyeli lɛ mli. (Filipibii 3:​20; Yohane 14:​2, 3; Kpojiemɔ 5:​9, 10) Biblia lɛ tsɔɔ akɛ ‘asɔo amɛnaa kɛjɛ lsraelbii lɛ ateŋ,’ ni “ahe [amɛ] kɛjɛ gbɔmɛi ateŋ ni amɛtsɔmɔ klɛŋklɛŋ yibii amɛha Nyɔŋmɔ kɛ Toobi lɛ.” Amɛ yibɔ ji 144,000. Shi, beni atsɔɔ yibɔ ni asɔo amɛnaa nɛɛ sɛɛ lɛ, kɛkɛ ni Yohane wie kuu kroko hu he​—“asafo babaoo ni mɔ ko mɔ ko nyɛŋ akane, ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli.”​—Kpojiemɔ 7:​4, 9; 14:​1-4.

17 Shi ekolɛ, mɛi komɛi baasusu akɛ: ‘Ni gbɔmɛi akpekpei abɔ ni jeee mumɔŋ Israel fa, mɛi ni baatsɔ amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli akɛ nakai asafo babaoo lɛ hu? Mɛni ji amɛnitsumɔ ŋmɛnɛ, kɛji akɛ amɛ to mumɔŋ Israel shwɛɛnii fioo lɛ ahe?’b

Gbɔi ni Yɔɔ Gbalɛ Mli

18. Mɛni kɛ Israel sɛɛkuu kɛmiijɛ Babilon nomŋɔɔ mli lɛ ba?

18 Kɛ wɔku sɛɛ wɔtee be ni Israel yɔɔ Mla kpaŋmɔ lɛ shishi shi amɛyeee enɛ anɔkwa lɛ he lɛ, wɔnaa akɛ Nyɔŋmɔ kpɛ eyiŋ akɛ ebaaha Babilonbii lɛ afee Israel amaŋfɔ. Aŋɔ Israel kɛtee nomŋɔɔ mli afii 70 yɛ afi 607 D.Ŋ.B. Kɛkɛ ni Nyɔŋmɔ ku sɛɛ ekpɔ maŋ lɛ ekoŋŋ. Heloonaa Israel shwɛɛnii fioo ko ku amɛsɛɛ amɛba amɛshikpɔŋ nɔ yɛ Amralo Zerubabel hiɛnyiɛmɔ shishi. Media kɛ Persia nɔyelɔi ni butu Babilon lɛ po ye bua nomii ni kuɔ amɛsɛɛ lɛ kɛ nibii. Yesaia wolo lɛ gba nɛkɛ nibii nɛɛ efɔ shi. (Yesaia 1:​1-9; 3:​1-26; 14:​1-5; 44:​21-28; 47:​1-4) Ni Ezra kɛ nakai sɛɛkuu lɛ he yinɔsane fitsofitso haa wɔ.​—Ezra 1:​1-11; 2:​1, 2.

19. Yɛ Israel sɛɛkuu lɛ he lɛ, mɛɛ gbalɛ mli wiemɔ ko yɔɔ ni tsɔɔ akɛ gbɔi baafata he?

19 Ni kɛlɛ, yɛ be mli ni Yesaia gbaa Nyɔŋmɔ webii lɛ akpɔmɔ kɛ amɛsɛɛkuu lɛ he sane efɔɔ shi lɛ, ekɛ gbalɛ ni hɛleɔ mɔ shi nɛɛ ha: “Ni jeŋmaji aaanyiɛ kɛaaba ola lɛ he, ni maŋtsɛmɛi aaaba kpɛmɔ ni kpɛɔ yɛ onɔ lɛ he.” (Yesaia 59:​20; 60:⁠3) Enɛ tsɔɔ babaoo fe akɛ akpɛlɛɔ gbɔi ni ji aŋkroaŋkroi anɔ kɛkɛ, yɛ Salomo sɔlemɔ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa. Yesaia miitsɔɔ tsakemɔ ko ni ekaaa yɛ gbɛhe mli. “Jeŋmaji” kɛ lsraelbii lɛ baasɔmɔ: “Ni gbɔi abii aaatswa ogbogboi lɛ, ni amɛmaŋtsɛmɛi lɛ aaasɔmɔo; ejaakɛ mimlifu mli miyio yɛ, shi mimlihilɛ naa lɛ mimusuŋ etsɔ mi yɛ ohe.”​—Yesaia 60:⁠10.

20, 21. (a) Mɛni wɔnaa yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ ni tamɔ Israel sɛɛkuu kɛmiijɛ nomŋɔɔ mli lɛ? (b) Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ akɛ ‘bihii kɛ biyei’ fata mumɔŋ Israel he yɛ no sɛɛ?

20 Israel nomŋɔɔ mli yaa kɛ esɛɛkuu lɛ ena ehenɔ yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ yɛ gbɛi pii anɔ yɛ mumɔŋ Israel gbɛfaŋ. Dani Jeŋ Ta I aaaba lɛ, no mli lɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu lɛ ateŋ shwɛɛnii lɛ tsuuu Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ he nii tsɔ; amɛkɛ amɛhe kpɛtɛ susumɔi kɛ nifeemɔi komɛi ni amɛna kɛjɛ Kristendom sɔlemɔi lɛ amli lɛ ahe. Kɛkɛ ni yɛ tawuu be mli sɛkɛyeli kɛ agbɛnɛ kɛtsɔ yisɛɛtsirɛmɔ ni fa ko jɛ osɔfoi lɛ nɔ lɛ, awo mumɔŋ Israel shwɛɛnii lɛ ateŋ hiɛnyiɛlɔi lɛ tsuŋ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Yɛ tawuu lɛ sɛɛ yɛ 1919 Ŋ.B. lɛ, aŋmɛɛ mɛi ni afɔ amɛ mu ni awo amɛ tsuŋ diɛŋtsɛ nɛɛ ahe akɛ amɛyeee fɔ. Enɛ ye odase akɛ aŋmɛɛ Nyɔŋmɔ webii ahe akɛ nomii ni amɛye amɛhe kɛjɛ Babilon Kpeteŋkpele, jeŋ apasa jamɔ maŋtsɛyeli lɛ nyɔŋyeli shishi. Ewebii lɛ tee koni amɛyatswa ni amɛhi mumɔŋ paradeiso mli.​—Yesaia 35:​1-7; 65:​13, 14.

21 Enɛ jeɔ kpo yɛ bɔ ni Yesaia tsɔɔ mli eha nɛɛ mli: “Amɛ fɛɛ amɛbua amɛhe naa kɛmiiba oŋɔɔ! Obihii lɛ aaajɛ maŋsɛɛ shɔŋŋ aba, ni obiyei lɛ hu, aaahiɛ amɛ yɛ ŋmawuiaŋ kɛaaba. No lɛ ooona, ni ohiɛ aaakpɛ kɛ miishɛɛ, otsui aaakpokpo ni emli hu aaalɛɛ; ejaakɛ mɛi babaoo aaajɛ ŋshɔŋ aba oŋɔɔ, jeŋmaji lɛ ahewalɛ lɛ aaaba oŋɔɔ.” (Yesaia 60:​4, 5) ‘Bihii kɛ biyei’ tee nɔ amɛba yɛ afii nyɔŋmai abɔ ni nyiɛ sɛɛ ba lɛ amli, ni akɛ mumɔ fɔ amɛ mu koni akɛ amɛ awo naagbee gbɛhei lɛ amli yɛ mumɔŋ Israel.

22. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ “gbɔi” ebafata mumɔŋ Israelbii ahe amɛkɛ amɛ miitsu nii?

22 Ni ‘gbɔi ni aaatswa ogbogboi lɛ’ hu? Enɛ hu eba mli yɛ wɔbe nɛɛ mli. Yɛ be mli ni 144,000 lɛ tsɛmɔ baa naagbee lɛ, kɛkɛ ni asafo babaoo ko ni jɛ jeŋmaji fɛɛ mli je shishi akɛ amɛaaho yuu kɛaaba koni amɛkɛ mumɔŋ Israel abajá. Nɛkɛ mɛi heei nɛɛ yɛ naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ lɛ he gbɛkpamɔ ni damɔ Biblia nɔ lɛ. Eyɛ mli akɛ he ni amɛ anɔkwa sɔɔmɔ yɛ naagbee lɛ baahi lɛ baafee sɔrɔto moŋ, shi amɛyɛ he miishɛɛ akɛ amɛaaye amɛbua shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ yɛ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ mli.​—Mateo 24:⁠14.

23. “Gbɔi” eye ebua mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ kɛyashi nɛgbɛ?

23 Ŋmɛnɛ, “gbɔi abii” fe 4,000,000, kɛ mɛi ni ‘amɛmaŋ lɛ ŋwɛi eyɔɔ lɛ’ ateŋ shwɛɛnii lɛ miiye amɛhe ni amɛtuu amɛha Yehowa lɛ he odase. Amɛteŋ mɛi pii, hii kɛ yei, gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ, miisɔmɔ yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli akɛ gbɛgbalɔi. Gbɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ ateŋ mɛi pii miitsu gbɛnaa nii tamɔ onukpai kɛ asafoŋ sɔɔlɔi ahe nii yɛ asafoi fe 66,000 lɛ babaoo mli. Shwɛɛnii lɛ amli filiɔ amɛ yɛ enɛ he, ejaakɛ amɛmiina Yesaia wiemɔi nɛɛ amlibaa: “Ni maŋsɛɛ bii aaadamɔ shi amɛaalɛ nyɛtooi, ni mɛi kpɔji aaatsɔmɔ nyɛ hulɔi kɛ nyɛ weintrom saalɔi.”​—Yesaia 61:⁠5.

24. Mɛni hewɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Israel kɛ mɛi krokromɛi ye ha yɛ blema lɛ baanyɛ awo wɔ hewalɛ lɛ.

24 No hewɔ lɛ maŋ fɛɛ maŋ ni oji emlinyo yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ, kɛ oji mɔ ni efa kɛbahi maŋ ko nɔ, aloo mɔ ni taoɔ abobaa he jio, oyɛ hegbɛ kpele akɛ oootsɔ mumɔŋ gbɔ ni Ofe lɛ kɛ miishɛɛ hereɔ lɛ atuu. Nɔ ni fata emɔheremɔ lɛ he ji hegbɛ akɛ ooona esɔɔmɔ lɛ mli hegbɛi bianɛ po kɛ agbɛnɛ kɛmiiya naanɔ.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kɛha sɔrɔto-feemɔi ni yɔɔ “maŋsɛɛnyo,” “shihelɔ,” “mɔkpɔŋ,” kɛ “gbɔ” teŋ lɛ, kwɛmɔ Insight on the Scriptures, Kpo 1, baafai 72-5, 849-51, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ mli.

b Gbɔmɛi fe 10,600,000 ba daa afi Nuŋtsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ kaimɔ ni Yehowa Odasefoi fee yɛ 1991 lɛ shishi, shi mɛi 8,850 pɛ kɛɔ akɛ amɛji mumɔŋ Israel shwɛɛnii lɛ ateŋ mɛi komɛi.

Ani Okadi Enɛ?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ kɛ hiɛnɔkamɔ ha akɛ ebaakpɛlɛ gbɔmɛi ni jɛ jeŋmajii fɛɛ mli lɛ anɔ yɛ?

◻ Mɛni tsɔɔ akɛ gbɔmɔi krokomɛi, ni jeee Isrealbii ni ji Nyɔŋmɔ webii krɛdɛɛ lɛ hu baanyɛ abɛŋkɛ lɛ?

◻ Te Nyɔŋmɔ tsɔɔ yɛ gbalɛ mli akɛ gbɔi baafata Isreal he aha tɛŋŋ?

◻ Mɛni tamɔ Isrealbii ni ku amɛsɛɛ kɛjɛ Babilon nomŋɔɔ mli lɛ pɛpɛɛpɛ, ni “gbɔi” fata enɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 9]

Maŋtsɛ Salomo sɔle yɛ gbɔi ni baaba abaja Yehowa lɛ ahe

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje