Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 7/1 bf. 4-7
  • Hiɛnɔkamɔ Yeɔ Nijiaŋwujee nɔ Kunim!

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Hiɛnɔkamɔ Yeɔ Nijiaŋwujee nɔ Kunim!
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nɔdaamɔ nɔ Kɛha Hiɛnɔkamɔ
  • Hiɛnɔkamɔ​—‘Etseee ni Efi Shi Shiŋŋ Hu’
  • Hiɛnɔkamɔ​—“Wɔsusuma Sɛkɛ”
  • “Nyɛmɔa Mli”!
  • Hã Hiɛnɔkamɔ Ni Oyɔɔ Akɛ Kristofonyo Lɛ Mli Awa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2022
  • Ohiɛnɔkamɔ Lɛ Baaba Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2023
  • Nɛgbɛ Obaanyɛ Ona Hiɛnɔkamɔ Diɛŋtsɛ Yɛ?
    Awake!—2004
  • Okɛ Ohiɛ Afɔ̃ Yehowa Nɔ Ni Ofee Ekãa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2006
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 7/1 bf. 4-7

Hiɛnɔkamɔ Yeɔ Nijiaŋwujee nɔ Kunim!

ATSƆƆ nijiaŋwujee shishi yɛ Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary lɛ mli akɛ “hiɛnɔkamɔ ni fɛɛ elaaje kwraa.” Belɛ, eyɛ faŋŋ akɛ, ehe hiaa ni wɔna hiɛnɔkamɔ dani wɔnyɛ wɔye nijiaŋwujee nɔ kunim!

Mɔ aŋkro ko ni, ehe ni baaa nii hewɔ lɛ, ehiɔ ohia shihilɛ mli lɛ nijiaŋ ejeŋ wui butuu kwraa kɛji eyɛ hiɛnɔkamɔ. Hiɛnɔkamɔ baanyɛ aha mɛi ni naa amanehulu yɛ jwɛŋmɔŋ nɔnyɛɛ hewɔ lɛ po ana ekaa kɛ hewalɛ ni amɛkɛŋmɛ amɛtsui shi. Shi esa akɛ hiɛnɔkamɔ lɛ afee nɔ ni anyɛɔ adamɔɔ nɔ! Mɛni enɛ tsɔɔ?

Nɔdaamɔ nɔ Kɛha Hiɛnɔkamɔ

Susumɔ nɔ ni ba blematsɛ Abraham ŋa Sara nɔ lɛ he okwɛ. Beni eshwɛ fioo ni ebaana afii 90 lɛ, no mli lɛ, eka he eji kene lolo, ni enijiaŋ eje wui jeeŋmɔ yɛ bifɔmɔ he. Shi kɛlɛ, beni ewu eye afii 99 lɛ, Yehowa saa eti shi ni ewo lɛ afii abɔ kɛtsɔ hiɛ lɛ mli ekoŋŋ eha lɛ​—akɛ lɛlɛŋ, Abraham baana “seshi,” loo gboshiniyelɔ. Abraham le akɛ eji shiwoo ko ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ. Agbɛnɛ feemɔ bɔ ni Sarah mii baashɛ ehe waa aha, beni nɛkɛ miishɛɛ sane nɛɛ ba mli yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ, ni ekɛfɔ Isak lɛ he mfoniri okwɛ! (1 Mose 12:​2, 3; 17:​1-4, 19; 21:⁠2) Hekɛnɔfɔɔ ni Abraham na yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ efeee efolo, taakɛ bɔfo Paulo tsɔɔ mli lɛ pɛpɛɛpɛ: “Ni [Abraham] yiŋ efeee lɛ kɔshikɔshi yɛ Nyɔŋmɔ shiwoo lɛ he tamɔ akɛ eheee eyeee, shi moŋ ena hewalɛ yɛ hemɔkeyeli mli, ni ewo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam.”​—Romabii 4:⁠20.

Beni eŋmaa wolo eyaha Yudafoi ni etsɔmɔ Kristofoi yɛ egbii lɛ amli lɛ, Paulo kɛ amɛ susu nii ahe akɛ amɛbaanyɛ amɛkɛ amɛhiɛ afɔ Nyɔŋmɔ shiwoo kɛha yiwalaheremɔ kɛtsɔ Yesu nɔ lɛ nɔ, yɛ yiŋtoi kpakpai enyɔ komɛi ahewɔ. Beni etsiɔ shi ni Nyɔŋmɔ wo Abraham kɛ E-ŋwɛi kitakamɔ ni fata he lɛ tã lɛ, bɔfo lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Gbɔmɛi yɔɔ nɛɛ, mɔ ni fe amɛ lɛ, lɛ kita amɛkaa, ni amɛ ŋwanejee fɛɛ naagbee ji kitakamɔ ni akɛmaa sane nɔ aduatsɔ lɛ. No hewɔ hu ni, beni Nyɔŋmɔ tao akɛ etsɔɔ shiwoo lɛ yelɔi lɛ akɛ eyiŋtoo lɛ tsakeee kwraa lɛ, ekɛ kita damɔ mli, koni wɔtsɔ saji enyɔ ni tsakeee ni Nyɔŋmɔ nyɛŋ emale yɛ mli lɛ anɔ wɔna miishɛjemɔ ni wa, ni wɔ mɛi ni wɔyaba abo lɛ, wɔkɛmɔ nɔhiɛkamɔ ni ka wɔhiɛ lɛ mli.” (Hebribii 6:​16-18) Hɛɛ, Nyɔŋmɔ shiwoi lɛ, anɔkwale ni, ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ hu. Yehowa ji ofe, ni eyɛ nyɛmɔ ni haa esoroɔ lɛ kwraa, ni akɛmaa lɛ diɛŋtsɛ ewiemɔ mlibaa nɔ mi.

Hiɛnɔkamɔ​—‘Etseee ni Efi Shi Shiŋŋ Hu’

Paulo ŋma akɛ Kristofoi ahiɛnɔkamɔ lɛ “tseee ni efi shi shiŋŋ” hu. (Hebribii 6:19) Paulo le he ni ehiɛnɔkamɔ lɛ shishifa yɔɔ. Etsɔɔ mli akɛ: “[Hiɛnɔkamɔ lɛ] ebote mli kɛtsɔ muhɔɔ lɛ sɛɛ tɔŋŋ.” Mɛni enɛ tsɔɔ? Eka shi faŋŋ akɛ Paulo wiemɔi nɛɛ miigbala jwɛŋmɔ yisɛɛ kɛya blema sɔlemɔtsu ni yɔɔ Yerusalem lɛ nɔ. He ko yɛ mli ni ji He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ, ni muhɔɔ ko ni yɔɔ mli lɛ eha no etse ehe banee kɛjɛ tsu lɛ fa ni eshwɛ lɛ fɛɛ he. (2 Mose 26:​31, 33; Mateo 27:51) Shi, yɛ anɔkwale mli lɛ, akpata sɔlemɔtsu diɛŋtsɛ ni hi Yerusalem lɛ hiɛ jeeŋmɔ. No hewɔ lɛ, mɛni He Krɔŋkrɔŋ Fe Fɛɛ lɛ feɔ he mfoniri ŋmɛnɛ?

Efeɔ ŋwɛi diɛŋtsɛ, he ni Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ ta emaŋtsɛsɛi lɛ nɔ yɛ lɛ he mfoniri! Paulo gbala enɛ mli beni ewie akɛ, yɛ Yesu kwɔɔ kɛ ŋwɛi yaa lɛ sɛɛ lɛ, “jeee he krɔŋkrɔŋ ni akɛ niji fee [yɛ Yerusalem sɔlemɔtsu lɛ mli] lɛ diɛŋtsɛ lɛ ahenɔ kɛkɛ lɛ mli Kristo yabote lɛ; shi moŋ ŋwɛi diɛŋtsɛ eyabote, koni agbɛnɛ eyapue yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ eha wɔ.” (Hebribii 9:24) No hewɔ lɛ Kristofoi ahiɛnɔkamɔ, ni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔwuɔ wɔshiɔ nijiaŋwujee lɛ damɔɔɔ adesai maŋkwralɔi anɔ, shi moŋ edamɔ ŋwɛi gbɛjianɔtoo nɔ. Edamɔ Mɔ ni Nyɔŋmɔ ehala lɛ, ni ji Yesu Kristo, mɔ ni kɛ ewala ha akɛ wɔhe eshai lɛ ahe kpatamɔ nɔ, ni amrɔ nɛɛ eyapue yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ eha wɔ lɛ nɔ. (1 Yohane 2:​1, 2) Ni kɛfata he lɛ, taakɛ atsɔɔ shii abɔ yɛ wolo tɛtrɛɛ nɛɛ mli lɛ, nɛkɛ Yesu nɛɛ nɔŋŋ ji mɔ ni ajɛ ŋwɛi ahala koni eye nɔ akɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ nɔ Maŋtsɛ, ni efee nakai kɛjɛ afi 1914 kɛbaa nɛɛ. Etsɛŋ ni nɛkɛ ŋwɛi Maŋtsɛyeli nɛɛ baajie nibii ni tsirɛɔ mɛi pii ewoɔ nijiaŋwujee mli lɛ fɛɛ kɛya.

Hiɛnɔkamɔ​—“Wɔsusuma Sɛkɛ”

Paulo kɛ nii anaatsɔɔmɔ ko tsu nii, bɔni afee ni ekɛtsɔ ekanelɔi lɛ ayiŋ akɛ amɛyiwalaheremɔ he hiɛnɔkamɔ lɛ yɛ shiŋŋ. Etsɔɔ mli akɛ: “Wɔhiɛ [nɛkɛ hiɛnɔkamɔ nɛɛ] tamɔ wɔsusuma sɛkɛ.”​—Hebribii 6:⁠19.

Gbɛfalɔi tamɔ Paulo le sɛkɛ jogbaŋŋ diɛŋtsɛ. Blema sɛkɛi lɛ tamɔ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ nɔ lɛ nɔŋŋ, ni bei pii lɛ, akɛ dade feɔ, ni ahaa lɛ nyanyɔji enyɔ koni no ala ŋshɔ lɛ shishi waa. Beni akɛ Paulo faa gbɛ kɛyaa Roma aaafee afi 58 Ŋ.B. lɛ, shwɛ sharao ni kulɛ amɛlɛlɛ lɛ ayasha shi. Shi beni lɛlɛ lɛ yaa hei ni nu lɛ mli kwɔɔɔ tsɔ yɛ lɛ, amlakui lɛ “ŋmɛ sɛkɛi ejwɛ yɛ lɛlɛ lɛ sɛɛ gbɛ.” Ni yɛ sɛkɛi ni amɛŋmɛ nɛɛ ahewɔ lɛ, lɛlɛ lɛ nyɛ etsɔ ahum ni amɛkɛkpe lɛ mli shweshweeshwe.​—Bɔfoi lɛ Asaji 27:​29, 39, 40, 44.

Belɛ, mɛni esa akɛ ofee mɔ, koni oha ohiɛnɔkamɔ lɛ ama shi shiŋŋ tamɔ sɛkɛ, koni onyɛ oje shika gbɛfaŋ naagbai, gbɔmɔtsoŋ kɛ henumɔŋ helai, aloo “ahum” krokomɛi fɛɛ ni okɛkpeɔ yɛ oshihilɛ mli lɛ mli? Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ oma nɔ mi oha ohe akɛ anyɛɔ akɛ he fɔɔ Biblia mli shiwoi anɔ. “Nyɛkaa nii fiaa nyɛkwɛa.”(1 Tesalonikabii 5:21) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, be kroko ni Yehowa Odasefoi kɛ bo baawie lɛ, bo nɔ ni amɛbaakɛɛ bo lɛ toi. Kɛji amɛfɔɔɔ he ni oyɔɔ lɛ baa lɛ, no lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni otao amɛ yɛ Maŋtsɛyeli Asa ni bɛŋkɛ bo lɛ nɔ. Amɛnyɛŋ onɔ ni ofata amɛhe, shi amɛbaaha bo hegbɛ kɛha Biblia mli nikasemɔ ni aheee shika, koni kɛji oosumɔ lɛ, ni amɛto gbɛjianɔ ni amɛkɛ bo afee yɛ he ni baahi aha bo, yɛ be ni hi kɛha bo mli.

Nikasemɔ ni tamɔ nɛkɛ baama nɔ mi ahao akɛ Nyɔŋmɔ “ji mɛi ni taoɔ esɛɛ gbɛ lɛ anyɔmɔwolɔ hu.” (Hebribii 11:⁠6) Obaana ole akɛ etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli, ni yɔɔ Maŋtsɛ Kristo Yesu shishi lɛ baajie nɔ fɔŋ feemɔ kɛ shihilɛi ni eŋmɛɛɛ pɛpɛɛpɛ ni haa mɛi pii anijiaŋ jeɔ wui ŋmɛnɛ lɛ fɛɛ kɛya. Ni abaatsake shikpɔŋ nɛɛ ni afee lɛ paradeiso, yɛ nakai Maŋtsɛyeli lɛ shishi, ni Nyɔŋmɔ baaha mɛi ni sumɔɔ lɛ lɛ naanɔ wala. (Lala 37:​29; Kpojiemɔ 21:⁠4) Mɛɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ nyam nɛ!

Kanemɔ Biblia lɛ jogbaŋŋ koni ona akɛ hiɛnɔkamɔ nɛɛ ji anɔkwale. No sɛɛ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ ni ona akɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa, ni obatsɔ eshieŋtsɛ taakɛ Abraham ji lɛ. (Yakobo 2:23) Akɛni Yehowa ji “sɔlemɔ Toibolɔ” hewɔ lɛ, gbaa lɛ nibii fɛɛ ni osusuɔ he. Kɛ okɛ anɔkwayeli bɛŋkɛ lɛ lɛ, no lɛ osɔlemɔ lɛ baaye abua bo ni oshɛre ojatsui lɛ fɛɛ oshwie ni oye onijiaŋwujee lɛ nɔ kunim. Ni ekolɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ po baagbele gbɛ eha bo koni onyɛ otsake shihilɛ ni haoɔ bo lɛ.​—Lala 55:​22; 65:​2, New World Translation; 1 Yohane 5:​14, 16.

“Nyɛmɔa Mli”!

Beni ewo enanemɛi kaselɔi lɛ ahewalɛ akɛ “nyɛkaa nii fiaa nyɛkwɛa” sɛɛ lɛ, Paulo kɛfata he akɛ: “Ni nɔ ni hi lɛ, nyɛmɔa mli.” (1 Tesalonikabii 5:21) Gbɛ kome ni oootsɔ no ofee enɛ ji ni okɛ mɛi krokomɛi ni hiɛ Kristofoi ahiɛnɔkamɔ lɛ mli kpɛŋŋ lɛ abɔ. Nilelɔ maŋtsɛ Salomo bɔ kɔkɔ akɛ: “Mɔ ni kɛ nilelɔi nyiɛɔ lɛ, eeetsɔ nilelɔ; shi mɔ ni kɛ kwashiai nyiɛɔ lɛ, eeena amane.” (Abɛi 13:20) Kaaha mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ aloo henumɔ ni ooona akɛ obaafee sɔrɔto yɛ mɛi krokomɛi ateŋ lɛ miitsi bo gbɛ yɛ naanyobɔɔ kpakpa ni oootao lɛ mli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, mɛi komɛi yɛ Yehowa Odasefoi ateŋ ni tsutsu ko lɛ amɛbɛ hiɛnɔkamɔ ko kwraa. Shi Biblia lɛ ni amɛkase, kɛ miishɛɛ naanyobɔɔ ni amɛkɛ nanemɛi heyelilɔi naa lɛ, wajeɔ wekukpaa ni ka amɛkɛ Yehowa teŋ lɛ, ni ehaa amɛ hiɛnɔkamɔ ko ni tamɔ sɛkɛ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ nɔ. Ani enɛ yeɔ nijiaŋwujee nɔ kunim lɛlɛŋ? Hɛɛ, eyeɔ enɔ kunim.

Susumɔ Annmarie, mɔ ni yabote nijiaŋwujee mli, yɛ yiwalɛ kɛ niseniianifeemɔ ni ewu kɛba enɔ lɛ shihilɛ lɛ he okwɛ. Etsɔɔ mli akɛ: “Kulɛ miitao ni mafo miwala sɛɛ, shi yiŋtoo ko hewɔ lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ masɔle maha Nyɔŋmɔ klɛŋklɛŋ da. Mikaiɔ akɛ, miwie akɛ, ‘Mɛni hewɔ onyɛɛɛ oye obua mi? Mikɛ mihiɛ efɔ onɔ be babaoo nɛ, shi fɛɛ lɛ yakatswaa.’ Kɛkɛ ni mikɛ misɔlemɔ lɛ ba naagbee, ni misusu akɛ yiŋtoo ko bɛ mishihilɛ he, no hewɔ lɛ, kɛji migbo lɛ, sɛɛnamɔ yɛ no moŋ he. Nakai be lɛ mli nɔŋŋ kɛkɛ ni mɔ ko tswa shinaa lɛ. Mikpɛ miyiŋ akɛ mifoŋ mɔ lɛ daaŋ, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ, mɔ ni ji lɛ, kɛji etɔ lɛ lɛ ebaaya.

“Etee nɔ etswa shinaa lɛ waa, ni agbɛnɛ ebɔi mi haomɔ. Ni mitsumɔ mihiɛ yaafonui lɛ ni mitee miyakwɛ mɔ ni tswaa shinaa lɛ, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ mawo lɛ gbɛ ni eya oya koni mana hegbɛ mafee nɔ ni mitaoɔ. Shi,” Annmarie tee nɔ akɛ, “kɛtsɔ Yehowa yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, ebaaa lɛ nakai, ejaakɛ beni migbele shinaa lɛ, mina yei enyɔ damɔ shi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, miyiŋ futu mi kwraa, ni minuuu nɔ ni amɛkɛ mi wieɔ lɛ shishi jogbaŋŋ. Shi amɛha mi wolo ko ni baagbala mli etsɔɔ mi akɛ yiŋtoo ko yɛ wala sɛɛ. No pɛ ji nɔ ni mitaoɔ ni mikɛtee shihilɛ he miishɛɛ ni miyɔɔ lɛ shi ekoŋŋ.” Mɛi ni basara lɛ nɛɛ kɛ lɛ to daa Biblia mli nikasemɔ he gbɛjianɔ. Annmarie bana ele bɔ ni eeefee ni etsɔ Nyɔŋmɔ shieŋtsɛ. Ní enɛ hu ha ena yiŋtoo yɛ eshihilɛ mli. Amrɔ nɛɛ, lɛ hu eeye eebua mɛi krokomɛi ni amɛkɛ amɛhe afɔ Nyɔŋmɔ nɔ.

Ekolɛ okɛ hiɛnɔkamɔ ekpa gbɛ aahu akɛ nijiaŋwujee sɛɛ baafo ni osusuko nibii tuuŋtu ni ekɔɔ he lɛ he. Shi kɛji osɔle da akɛ: “Ha omaŋtsɛyeli lɛ aba. Ha afee nɔ ni osumɔɔ yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ hu, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ,” no lɛ osɔleɔ koni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Yesu Kristo shishi, ni baajie nakai nibii ni tsirɛɔ gbɔmɛi ni yɔɔ jalɛ tsuii lɛ ewoɔ nijiaŋwujee mli lɛ fɛɛ kɛya lɛ aba. (Mateo 6:​10, NW) Biblia lɛ ni bo diɛŋtsɛ obaakase yɛ teemɔŋ kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ nakai hekɛnɔfɔɔ lɛ nɔŋŋ ni okɛ amɛ baabɔ daa lɛ baawaje ohiɛnɔkamɔ ni oyɔɔ yɛ Yehowa Maŋtsɛyeli ni baa ni ekɛ Paradeiso aba wɔ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ mli lɛ. (1 Timoteo 6:​12, 19) Enɛ ji hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ nyam ni wolo tɛtrɛɛ nɛɛ mli eko fɛɛ eko ni jeɔ kpo lɛ tswaa he adafi lɛ. Mɔ hiɛnɔkamɔ lɛ mli kɛ miishɛɛ ni okɛwuu oshi nijiaŋwujee. Lɛlɛŋ, hiɛnɔkamɔ “wooo mɔ hiɛgbele.”​—Romabii 5:⁠5.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Biblia lɛ kasemɔ haa wɔ hiɛnɔkamɔ ni feɔ tamɔ “wɔsusuma sɛkɛ”

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje