Obaanyɛ Ona Miishɛjemɔ Yɛ Haomɔ Bei Amli
TE ESA akɛ wɔsusu haomɔ ni wɔnuɔ he lɛ he wɔha tɛŋŋ? Kɛji akɛ wɔjɔɔ wɔhe nɔ wɔha Yehowa lɛ, ani esa akɛ wɔnaa akpɛ wɔhe yɛ enɛɛmɛi ahe yɛ wɔ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ naakpɛɛ kɛ mumɔŋ nibii ni wɔyɔɔ lɛ hewɔ? Ani nɛkɛ henumɔi nɛɛ tsɔɔ akɛ wɔsaaa yɛ mumɔŋ kɛha Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ?
Kaselɔ Yakobo ŋma akɛ, “Elia ji gbɔmɔ adesa tamɔ wɔ nɔŋŋ.” (Yakobo 5:17) Eyɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ kɛ Elia tsu nii yɛ gbɛ ni yɔɔ sɔrɔto nɔ moŋ, shi nakai gbalɔ anɔkwafo lɛ nu haomɔ he. Elia bolɔ yɛ be ko mli akɛ: “Agbɛnɛ efa! Yehowa, ŋɔɔ misusuma kɛya, ejaakɛ mi lɛ mihiii fe mitsɛmɛi lɛ.” (1 Maŋtsɛmɛi 19:4) Haomɔ ba nuu emuuyeli mlihiɛlɔ Hiob, yoo anɔkwafo Hana, kɛ Yehowa tsuji anɔkwafoi krokomɛi anɔ. Lalatsɛ David ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ po sɔle akɛ: “Mitsui mli haomɔi lɛ fa; jiemɔ mi kɛjɛ mifimɔi lɛ amli.”—Lala 25:17.
Adesai ni Yehowa kɛ amɛ tsu nii yɛ esɔɔmɔ mli lɛ haaa amɛfee mɛi ni nɔ ko jeee amɛhe sane ko. Amɛyɛ adesa gbɔjɔmɔi kɛ henumɔi lolo ni amɛbaanyɛ amɛnu haomɔ he kɛ amɛyaje kaa mli. (Bɔfoi lɛ Asaji 14:15) Fɛɛ sɛɛ lɛ Nyɔŋmɔ tsuji naa yelikɛbuamɔ ni hi fe bɔ ni mɛi krokomɛi naa yɛ henumɔŋ nɔnyɛɛ naa ni adamɔɔ lɛ mli. Nyɛhaa wɔsusua Biblia mli nɔkwɛmɔ nii fioo ko he koni wɔkwɛ nɔ ni ye bua aŋkroaŋkroi komɛi ni ha amɛnyɛ amɛye amɛ jwɛŋmɔŋ nɔnyɛɛ kɛ henumɔŋ haomɔi lɛ anɔ kunim lɛ.
Bɔfo ni Ehao Na Miishɛjemɔ
Bɔfo Paulo le bɔ ni haomɔ ji. Ekɛɛ: “Ejaakɛ beni wɔba Makedonia lɛ hu, wɔnaaa wɔhewojiaŋ deka kwraa;. . . Wɔ kponɔgbɛ lɛ, nɔmɔi, wɔmligbɛ lɛ gbeyeishemɔi. Shi Nyɔŋmɔ, mɔ ni shɛjeɔ mɛi ni eba shi lɛ amii lɛ kɛ Tito baa lɛ shɛje wɔmii.” (2 Korintobii 7:5, 6, New World Translation) Nɔ ni ha Paulo na nɔnyɛɛ lɛ jɛ shihilɛi babaoo ni haoɔ mɔ ni ba yɛ be kome too mli. “Kponɔgbɛ. . . nɔmɔi”—yiwaa ni naa wa ni miiwo wala diɛŋtsɛ he gbeyei yɛ. (Okɛto 2 Korintobii 1:8 he.) Agbɛnɛ “mligbɛ. . . gbeyeishemɔi” ni ji asafoi lɛ ahe naagbai, tamɔ nɔ ni yɔɔ Korinto lɛ nɛkɛ yɛ.
Paulo etsɔ hiɛ eŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ eyaha Korinto Kristofoi lɛ kɛtsɔ hiɛ yɛ nyɔji fioo mli. Ewie eshi shihilɛi gbohii babaoo ni ehiii yɛ asafo lɛ mli lɛ yɛ ewolo lɛ mli, ni eka shi faŋŋ akɛ ehao yɛ bɔ ni Korintobii lɛ baafee amɛnii amɛha yɛ wolo lɛ he lɛ he. Shi Paulo na miishɛɛ beni Tito jɛ Korinto eba kɛ amaniɛbɔɔ kpakpa yɛ bɔ ni amɛhere nɔ amɛha lɛ he lɛ. Nakai nɔŋŋ hu Yehowa baanyɛ ekɛ eŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ tsuji lɛ ateŋ mɔ ko atsu nii ni ekɛ sanekpakpa abaha wɔ ni ekɛba wɔhaomɔi lɛ ashi.
Bɔ ni Esa akɛ Wɔbuɔ Nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ Kɛha Lɛ
Kristofoi komɛi haoɔ yɛ gbɛ ko nɔ yɛ amɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ he. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa tsuji lɛ ateŋ mɛi komɛi esusu akɛ nitsumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ lɛ baabi babaoo kɛjɛ amɛdɛŋ akɛ amɛnyɛŋ amɛtsu he nii. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Mose nu he akɛ enyɛŋ efee Nyɔŋmɔ najiaŋdamɔlɔ kɛha Israelbii ni yɔɔ Mizraim lɛ. Ekɛɛ kɛfata nibii pii ahe akɛ enaa tseee. (2 Mose 3:11; 4:10) Shi akɛni ekɛ ehe fɔ Nyɔŋmɔ nɔ, ni ena Aaron akɛ enaawielɔ hewɔ lɛ, Mose je shishi akɛ eeetsu enitsumɔ ni akɛwo edɛŋ lɛ he nii.
Be shɛ ni Mose kɛ ehiɛ efɔɔɔ Aaron nɔ dɔŋŋ. Nakai nɔŋŋ mɛi komɛi naa Kristofoi asɔɔmɔ lɛ akɛ kɛjɛ shishijee lɛ ewa, shi amɛnine shɛɔ tsɔsemɔ nɔ ni amɛhe saa akɛ sanekpakpa shiɛlɔi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, obalaŋtai Yehowa Odasefoi pii edara ni amɛbatsɔmɔ be-fɛɛ shiɛlɔi akɛ gbɛgbalɔi kɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi. Eji miishɛjemɔ sane akɛ aaale akɛ abaanyɛ akɛ he afɔ Yehowa nɔ daa koni eha sɔɔlɔi ni ji Kristofoi ahe asa ni ewo amɛ hewalɛ ni amɛtsu nitsumɔi ni Nyɔŋmɔ kɛwo amɛdɛŋ lɛ ahe nii.—Zakaria 4:6; 2 Korintobii 2:14-17; Filipibii 4:13.
Miishɛjemɔ Beni Dɔlɛi Haoɔ Bo Lɛ
Ekolɛ wɔbaanyɛ wɔye awerɛho ejaakɛ edɔɔ wɔ akɛ wɔfeko babaoo yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli. Nyɛmi nuu ko ni ekpa shiɛmɔyaa afii pii lɛ je shishi akɛ ekɛ ehe aaawo sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ekoŋŋ. Yɛ no sɛɛ etsɛɛɛ kwraa ni ehe baye waa ni ebaka saa mli kwraa. Nyɛmi nuu ni sane nɛɛ dɔɔ lɛ lɛ kɛɛ: “Mra mli ni kulɛ manyɛ amɛtsu nii babaoo lɛ, mikpoo gbɛnaa nii lɛ. Ni amrɔ nɛɛ ni mitaoɔ akɛ matsu nii ekoŋŋ lɛ, minyɛɛɛ mafee nakai.”
Ani efeŋ nɔ ni nilee yɔɔ mli akɛ wɔɔfee nɔ ni hi fe fɛɛ ni wɔɔnyɛ bianɛ fe ni wɔɔfite wɔhenumɔŋ nyɛmɔ yɛ nɔ ni eho lɛ he? Yesu nyɛ bii, Yakobo kɛ Yuda batsɔmɔɔɔ heyelilɔi kɛyashi egbele kɛ eshitee lɛ sɛɛ da. Kɛ enɛ po haa edɔɔ amɛ lɛ, etsiii amɛ gbɛ koni amɛkafee Nyɔŋmɔ tsuji kɛ Biblia ŋmalɔi po.
Kaaku Ohiɛ Oshwie Sɔlemɔ nɔ Kɔkɔɔkɔ
Kɛ Nyɔŋmɔ webii hao lɛ, esa akɛ amɛkɛ hiɛdɔɔ asɔle. Yɛ anɔkwale mli lɛ, sɔlemɔi pii ni afee yɛ haomɔ bei amli yɛ Ŋmalɛi lɛ amli. (1 Samuel 1:4-20; Lala 42:9) Ekolɛ mɛi komɛi baasusu akɛ: ‘Mihao aahu akɛ minyɛɛɛ masɔle.’ Belɛ mɛni hewɔ osusuuu Yona he? Beni eyɔɔ ŋshɔŋ loo lɛ musuŋ lɛ, ekɛɛ: “Beni misusuma tɔ biti yɛ mimli lɛ, mikai Yehowa, ni misɔlemɔ shɛ oŋɔɔ, yɛ osɔlemɔwe krɔŋkrɔŋ lɛ. . . . Shi mi lɛ, mikɛ mishidaa gbee aaasha afɔle ahao; maye mishiwoo lɛ nɔ. Yiwalaheremɔ lɛ Yehowa nɔ ni!” (Yona 2:5-10) Hɛɛ, Yona sɔle, ni Nyɔŋmɔ shɛje emii ni ehere eyiwala.
Eyɛ mli akɛ nyɛmi yoo ko ni yɔɔ Sweden lɛ efee gbɛgbalɔ afi pii moŋ, shi eye awerɛho trukaa ni enu he akɛ sɛɛnamɔ ko bɛ ehe yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ ni ewo yibii babaoo lɛ fɛɛ sɛɛ. Etsi enijiaŋwujee lɛ ta yɛ sɔlemɔ mli eha Yehowa. Gbii fioo sɛɛ lɛ, nyɛmi nuu ko ni yɔɔ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine lɛ tswa lɛ telefon. Abi lɛ akɛ ani ebaanyɛ ebaye ebua yɛ jɛmɛ gbi kome daa otsi yɛ Betel tsu ni alɛɛɔ mli lɛ hewɔ lo. Nyɛmi yoo lɛ kɛɛ yɛ sɛɛ mli akɛ: “Su ni yɔɔ Betel kɛ hegbɛ ni mina akɛ mana tsu lɛ mlilɛɛmɔ lɛ ni mana mli gbɛfaŋnɔ lɛ kɛ hewalɛ kroko ni mitaoɔ lɛ ha mi.”
Kɛ nɔ ko miinyɛ wɔ nɔ lɛ, ehi akɛ wɔɔkai akɛ sɔlemɔ ji gbɛ kome ni atsɔɔ nɔ awuɔ ashiɔ nɔnyɛɛ. (Kolosebii 4:2) Yɛ wɔsɔlemɔi lɛ ahetoohamɔ mli lɛ, Yehowa baanyɛ agbele hegbɛ ni kɛ mɔ yaa nitsumɔi babaoo mli aha wɔ yɛ esɔɔmɔ lɛ mli, aloo ekɛ yibiiwoo babaoo baajɔɔ wɔsɔɔmɔ lɛ. (1 Korintobii 16:8, 9) Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, “Yehowa jɔɔmɔ lɛ, no feɔ mɔ niiatsɛ; shi deŋmegbomɔ nyɛŋ ekɛ nɔ ko afata he.” (Abɛi 20:22) Bɔ fɛɛ bɔ ni eji lɛ, enɛ baawaje wɔ.
Ani Yiŋkɔshikɔshi-Feemɔi Miihao Bo?
Kɛ eyɛ mli aahu lɛ Yehowa tsuji lɛ ateŋ mɔ ko yiŋ baafee lɛ kɔshikɔshi. Kɛ enɛ ba wɔnɔ lɛ, esaaa akɛ wɔnuɔ he amrɔ nɔŋŋ akɛ wɔlaaje Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ. Yesu eshwieee bɔfo Toma yɛ eyiŋ ni fee lɛ kɔshikɔshi yɛ e-Nuŋtsɔ lɛ shitee ni mɛi ni ena lɛ bɔ lɛ he amaniɛ lɛ he lɛ hewɔ. Shi moŋ Yesu jɛ suɔmɔ mli eye ebua Toma koni eye eyiŋ ni feɔ lɛ kɔshikɔshi lɛ nɔ kunim. Ni kwɛ miishɛɛ ni Toma na beni eyoo akɛ Yesu hiɛ ka lɛ!—Yohane 20:24-29.
Yɛ amɛ apasa tsɔɔmɔ, huhuuhu wiemɔ, kɛ saji krokomɛi lɛ hewɔ lɛ, “nɔsha-feelɔi” komɛi ni ju shi amɛbabote klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi asafo lɛ mli lɛ miihao mɛi komɛi ni amɛmiiha amɛyiŋ miifee amɛ kɔshikɔshi. No hewɔ lɛ kaselɔ Yuda ŋma akɛ: “Nyɛyaa nɔ nyɛnaa mɛi ni amɛyiŋ feɔ amɛ kɔshikɔshi lɛ mɔbɔ; nyɛherea amɛyiwala kɛtsɔ la lɛ mli ni nyɛaasha amɛ kɛaajɛ lɛ nɔ.” (Yuda 3, 4, 16, 22, 23, NW) Kɛ amɛaaya nɔ amɛfee mɛi ni Nyɔŋmɔ kɛ mɔbɔnalɛ susuɔ amɛhe lɛ, belɛ ehe miihia ni Yuda nanemɛi jálɔi lɛ—titri lɛ asafoŋ onukpai lɛ—ajie mɔbɔnalɛ kpo amɛtsɔɔ mɛi ni amɛyiŋ feɔ amɛ kɔshikɔshi lɛ ateŋ mɛi ni sa lɛ. (Yakobo 2:13) Oshara eba amɛnaanɔ wala he, ejaakɛ naanɔ hiɛkpatamɔ “la” lɛ he oshara ka amɛnɔ. (Okɛto Mateo 18:8, 9; 25:31-33, 41-46 he.) Ni mɛɛ miishɛɛ baa nɛkɛ beni akɛ yelikɛbuamɔ haa nanemɛi heyelilɔi ni yiŋ feɔ amɛ kɔshikɔshi lɛ yɛ mlihilɛ mli ni amɛhe waa yɛ mumɔŋ lɛ!
Kɛ kaai ni naa wawai haa wɔyiŋ feɔ wɔ kɔshikɔshi akɛ ekolɛ Nyɔŋmɔ bɛ wɔmasɛi po lɛ, ehe miihia ni wɔfee shiŋŋ yɛ wɔsɔlemɔi amli. Nyɛhaa wɔbɔa mɔdɛŋ ni wɔbia nilee kɛjɛa Yehowa dɛŋ yɛ shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ mli. Ekɛhaa yaka ni ewieŋ wɔhiɛ yɛ nilee ni wɔbɛ ni wɔsɔle wɔbi lɛ hewɔ. Esa akɛ wɔya nɔ “[wɔ]kpa fai yɛ hemɔkɛyeli mli, ni [wɔ]kaje nɔ ko nɔ ko he ŋwane,” ejaakɛ ŋwanejelɔ lɛ “etamɔ ŋshɔke ni kɔɔyɔɔ tswaa kɛyaa kɛbaa” kɛtsɔɔ he fɛɛ he. Gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ naaa nɔ ko nɔ ko kɛjɛɛɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ ejaakɛ amɛjwɛŋmɔ efee enyɔ, “[amɛ]fiii shi” yɛ sɔlemɔ kɛ agbɛnɛ amɛgbɛi fɛɛ mli. (Yakobo 1:5-8) No hewɔ lɛ nyɛhaa wɔnaa hemɔkɛyeli akɛ Yehowa baaye abua wɔ ni wɔkɛ jwɛŋmɔ kpakpa akwɛ wɔkaai lɛ ni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ mli. Ekolɛ nanemɛi heyelilɔi baagbala wɔjwɛŋmɔ kɛya Ŋmalɛi anɔ aloo yɛ Biblia kasemɔ be mli. Saji ni aaatsɔ Nyɔŋmɔ duromɔ naa akudɔ lɛ baanyɛ aye abua wɔ ni wɔna nɔ ni esa akɛ wɔfee. Ŋwɛibɔfoi baanyɛ ana wɔgbɛtsɔɔmɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ, aloo ekolɛ wɔnine baashɛ kudɔmɔ nɔ kɛtsɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ nɔ. (Hebribii 1:14) Oti lɛ ji ni wɔsɔle wɔbi nilee kɛ hekɛnɔfɔɔ kwraa yɛ wɔ suɔmɔ Nyɔŋmɔ lɛ mli.—Abɛi 3:5, 6.
Kaimɔ akɛ Yehowa kɛ Miishɛjemɔ Haa
Paulo tsɔ sɔlemɔ nɔ ekɛ ehe fɔ Yehowa nɔ, ni ele lɛ akɛ miishɛjemɔ Jɛɛhe. Bɔfo lɛ ŋma akɛ: “Ajɔɔ Nyɔŋmɔ kɛ wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo Tsɛ lɛ, mɔ ni ji musuŋtsɔlɛi atsɛ kɛ miishɛjemɔ fɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ, mɔ ni shɛjeɔ wɔmii yɛ wɔmanehului lɛ fɛɛ mli, koni wɔ hu wɔnyɛ wɔkɛ miishɛjemɔ ni Nyɔŋmɔ ŋɔshɛjeɔ wɔmii lɛ ashɛje mɛi ni naa amanehulu fɛɛ amanehulu lɛ amii.”—2 Korintobii 1:3, 4.
Miishɛjemɔ fɛɛ Nyɔŋmɔ lɛ le haomɔi ni etsuji kɛkpeɔ lɛ ni eesumɔ ni eha amɛhe ajɔ amɛ. Yɛ bɔ ni Paulo susuɔ Korintobii lɛ ahe lɛ mli lɛ, ena hejɔlɛ kɛtsɔ Tito ni ji e-Kristofonyo hefatalɔ lɛ nɔ. Enɛ ji gbɛ kome ni aaatsɔ nɔ ashɛje wɔmii ŋmɛnɛ. No hewɔ lɛ kɛ wɔhao lɛ, wɔkatee wɔhe. (Abɛi 18:1) Wɔnanemɛi Kristofoi ni wɔkɛ amɛ aaabɔ lɛ ji gbɛi ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ eshɛjeɔ wɔmii lɛ ateŋ ekome. Wɔbaasusu akɛ: ‘Minijiaŋ eje wui aahu akɛ mihe waaa bɔ ni manyɛ ni mikɛ minanemɛi Kristofoi lɛ abɔ.’ Shi esa akɛ wɔwuu wɔshi henumɔ ni tamɔ nɛkɛ ni wɔkaha miishɛjemɔ ni nanemɛi heyelilɔi baanyɛ amɛkɛha wɔ lɛ miiŋmɛɛ wɔ.
Kaaŋmɛɛ He!
Ekolɛ wɔteŋ mɛikomɛi kɛ kaa ni naa mɔ nɔ hewalɛ waa ni haa wɔhaoɔ babaoo ekpeko da. Shi hela ni gbɔjɔɔ mɔ, gbalashihilɛ mli hefatalɔ gbele, aloo shihilɛ kroko ni kaa mɔ waa baanyɛ ni ekɛ henumɔŋ haomɔ aba. Kɛ enɛ aaaba lɛ, nyɛkahaa wɔmua sane naa akɛ bɔ fɛɛ bɔ ni ji lɛ wɔhe miiye yɛ mumɔŋ. Gbɔmɔ ni ehao lɛ baanyɛ afee mɔ ni sa jogbaŋŋ kɛha Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ lɛ, ni ebaanyɛ eye abua mɛi krokomɛi yɛ mumɔŋ po. Paulo wo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ akɛ “nyɛshɛjea mɛi ni tsui faa lɛ amii,” shi amɛkasusu akɛ amɛfee nɔ kɔ fɔŋ ko ni yɛ enɛ hewɔ lɛ amɛhe miiye yɛ mumɔŋ. (1 Tesalonikabii 5:14) Eyɛ mli akɛ efɔŋfeemɔ kɛ fɔyeli henumɔ kɛ haomɔ baa moŋ, shi jeee nakai sane lɛ ji yɛ mɛi ni jɛɔ tsui krɔŋŋ mli amɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ gbɛfaŋ. Amɛjamɔ ni ekolɛ amɛkɛ tɔlɛ babaoo feɔ lɛ saa Yehowa hiɛ. Esumɔɔ amɛ ni eyeɔ ebuaa amɛ kɛ nɔ ni sa kɛ miishɛjemɔ.—Lala 121:1-8.
Mɛi ni feɔ mumɔŋ Israel shwɛɛnii lɛ hao waa yɛ kaai ahewɔ yɛ afi 1918. (Okɛto Galatabii 6:16 he.) Shwɛ sharao kulɛ akpata amɛshiɛmɔ gbɛjianɔtoo lɛ hiɛ, awo amɛteŋ mɛi komɛi atsuŋ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ, ni amɛtsutsu hefatalɔi lɛ ateŋ mɛi pii bafee mɛi ni yeee anɔkwa, hemɔkɛyeli kwalɔi ni teɔ shi woɔ amɛ. Agbɛnɛ, anɔkwafoi ni afɔ amɛ mu lɛ nuuu nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ ŋmɛ enɛɛmɛi fɛɛ gbɛ koni amɛba lɛ shishi. Amɛkɛ ‘yaafonui du dumɔwui’ yɛ be kpalaŋŋ mli, shi amɛŋmɛɛɛ he. Amɛtee nɔ amɛsɔmɔ Yehowa ni amɛpɛi amɛ diɛŋtsɛ amɛmli hu amɛkwɛ. Mɛni jɛ mli ba? Amɛkɛ ‘nyamɔ tere amɛŋmaa lɛ kɛba.’ (Lala 126:5, 6) Mɛi ni afɔ amɛ mu lɛ eyɔse agbɛnɛ akɛ Nyɔŋmɔ ŋmɛ kaai ni tamɔ nɛkɛ gbɛ koni ekɛtsuu amɛhe kɛha amɛ majimaji ateŋ ŋmaakpamɔ nitsumɔ ni bɛŋkɛɔ lɛ.
Shwɛɛnii ni afɔ amɛ mu lɛ aniiashikpamɔ lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ aha wɔ, kɛ wɔhao akɛni kaai sɔrɔtoi pii jwere wɔnɔ lɛ hewɔ lɛ. Ni wɔɔŋmɛɛ he moŋ lɛ, nyɛhaa wɔyaa nɔ wɔfea nɔ ni ja, kɛ wɔɔfee nakai kɛ yaafonui po. Yɛ be ni sa mli lɛ, wɔbaaje kaai lɛ amli, ni ‘wɔkɛ nyamɔ kɛ mlifilimɔ aaaba.’ Hɛɛ, miishɛɛ—Nyɔŋmɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ yibii lɛ—baafee wɔ nɔ̃ akɛni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ wɔkaai amli lɛ hewɔ. Ni Yehowa baafee “miishɛjemɔi fɛɛ Nyɔŋmɔ” kɛha wɔ kɛ̃.