Nyiɛmɔ Je Lɛ La Lɛ Sɛɛ
“Mɔ ni nyiɛɔ misɛɛ lɛ . . . . eena wala la lɛ”—YOHANE 8:12.
1. Te la he hiaa ha tɛŋŋ?
MƐNI wɔbaanyɛ wɔfee kɛ́ la bɛ? Susumɔ he akɛ naa bo ni ohiɛ tsɛ̃ɔ afi lɛ mli gbi fɛɛ gbi ni ŋmɛlɛtswai 24 lɛ fɛɛ ji duŋ sɔŋŋ. Bɔɔ mɔdɛŋ ni osusu jeŋ ni sui sɔrɔtoi bɛ mli lɛ he okwɛ, ejaakɛ kɛ la bɛ lɛ, onaaa sui sɔrɔtoi lɛ eko kwraa. Lɛlɛŋ, kɛ la bɛ lɛ, kulɛ wɔ hu wɔhiŋ shi! Mɛni hewɔ? Ejaakɛ, yɛ nifeemɔ ko ni atsɛɔ lɛ photosynthesis lɛ mli lɛ, kwɛ̃ɛnii ni yɔɔ baa ŋmɔŋ kɛ la tsuɔ nii ni amɛkɛfeɔ niyenii ni wɔyeɔ lɛ—ŋmaa henɔi kɛ abele, baai, kɛ aduawai. Eji anɔkwale, bei komɛi lɛ wɔyeɔ kooloi aloo. Shi nakai kooloi lɛ hu ye kwɛ̃ɛnii loo kooloi krokomɛi ni yeɔ kwɛ̃ɛnii ákɛ amɛniyenii. No hewɔ lɛ, wɔgbɔmɔtsei ni yɔɔ wala mli nɛɛ damɔ la nɔ.
2. Mɛɛ la jɛɛhei ni yɔɔ hewalɛ waa yɔɔ, ni mɛni enɛ kɛɔ wɔ yɛ Yehowa he?
2 Wɔ la lɛ baa kɛjɛɔ hulu, ni ji ŋulami lɛ mli. Eyɛ mli akɛ wɔ hulu lɛ kɛ la babaoo haa moŋ, shi eji ŋulami pɛmpɛoo ko kɛkɛ. Pii yɛ ni dara kwraa fe lɛ. Ni ŋulamii fe akpekpei toi akpei oha yɔɔ ŋulamii akuu ni wɔyɔɔ mli, ni ji Milky Way galaxy loo Hulu Ŋulamii Kushai lɛ mli. Kɛfata he lɛ, hulu ŋulamii kushai nɛɛ akpekpei toi akpekpei abɔ ni aleee amɛyifalɛ yɔɔ jeŋ muu fɛɛ. Mɛɛ ŋulamii ayifalɛ kpele diɛŋtsɛ nɛ! Mɛɛ la kpɛmɔ kpele po jɛɔ amɛmli nɛkɛ! Kwɛ bɔ ni Yehowa, mɔ ni bɔ enɛɛmɛi fɛɛ lɛ ji la jɛɛhe kpeteŋkpele ni he wa! Yesaia 40:26 jajeɔ akɛ: “Nyɛholea nyɛhiŋmɛii anɔ kɛyaa ŋwɛi, ni nyɛkwɛa: Namɔ bɔ enɛɛmɛi? Lɛ Mɔ ni ejieɔ amɛsafo lɛ kpo yɛ yibɔ naa, ni etsɛɔ amɛ fɛɛ kɛ amɛgbɛii; enyɛmɔ ni fa kɛ ehewalɛ kpele lɛ hewɔ lɛ, amɛteŋ ekome folo po eshwɛɛɛ.”
La Kpɛmɔ Kroko Hu
3. Te mumɔŋ la ni jɛɔ Yehowa ŋɔɔ baa lɛ he hiaa ha tɛŋŋŋ?
3 Yehowa ji la kroko hu Jɛɛhe, nɔ ni haa wɔnaa mumɔŋ ninaa ni wɔnaa mumɔŋ shishinumɔ hu. Wiemɔi komekomei ashishitsɔɔmɔ Wolo ko tsɔɔ “shishinumɔ” shishi yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: “Ni akɛ nilee aaaha: akɛ tsɔsemɔ aha; akɛ mumɔŋ shishinamɔ aha.” Etsɔɔ “shishinumɔ ni ana” mli akɛ: “aye he kɛjɛ nilee ni abɛ kɛ lakamɔ mli. Mumɔŋ shishinumɔ ni jɛɔ Yehowa ŋɔɔ lɛ baa kɛtsɔɔ e-Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ he anɔkwale nilee namɔ nɔ. No haa wɔnyɛɔ wɔleɔ mɔ ni Nyɔŋmɔ ji kɛ nɔ ni eyiŋtoi hu ji. “Ejaakɛ Nyɔŋmɔ ni kɛɛ akɛ: ‘La ajɛ duŋ mli akpa lɛ, lɛ nɔŋŋ ekpɛ yɛ wɔtsuii amli hu, koni Nyɔŋmɔ anunyam he nilee lɛ akpɛ yɛ Yesu Kristo hiɛ.” (2 Korintobii 4:6) No hewɔ lɛ anɔkwalei ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ haa wɔyeɔ wɔhe kɛjɛɔ nilee ni abɛ kɛ lakamɔ he lɛlɛŋ. Yesu wie akɛ: “Nyɛaale anɔkwale lɛ, ni anɔkwale lɛ aaaha nyɛye nyɛhe.”—Yohane 8:32.
4, 5 Nilee ni jɛɔ Yehowa ŋɔɔ lɛ tsuɔ nii akɛ la yɛ wɔshihilɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
4 Yehowa, mɔ ni ji anɔkwa mumɔŋ shishinumɔ Jɛɛhe lɛ, “le nii kɛwula shi.” (Hiob 37:16) Agbɛnɛ hu, Lala 119:105 jajeɔ yɛ Nyɔŋmɔ he akɛ: “Owiemɔ lɛ ji kane ha minane, kɛ la hu yɛ mitempɔŋ lɛ nɔ.” No hewɔ lɛ jeee akɛ ebaanyɛ aha wɔnajifamɔi anaa akpɛ yɛ mumɔŋ kɛkɛ, shi moŋ ebaanyɛ eha wɔshihilɛ mli tempɔŋi lɛ anɔ hu akpɛ. Kɛji no bɛ lɛ, wala baafee tamɔ nɔ ni aakudɔ tsɔne yɛ gɔji anɔ gbɛ ni lɔgɔɔ shi nɔ gbɛkɛ, ní tsɔne lɛ bɛ kane ni la ko hu kpɛɛɛ yɛ he ko. Abaanyɛ akɛ mumɔŋ la ni jɛɔ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ ato kane ni yɔɔ tsɔne lɛ he ni kpɛɔ lɛ he. La lɛ kpɛɔ gbɛ lɛ nɔ bɔni afee ni wɔna he ni wɔyaa lɛ jogbaŋŋ.
5 Gbalɛ ni yɔɔ Yesaia 2:2-5 lɛ tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ miibua gbɔmɛi ni sumɔɔ mumɔŋ la lɛ anaa kɛmiijɛ jeŋmaji fɛɛ mli koni amɛkase anɔkwa jamɔ ni amɛtsu he nii. Kuku 3 kɛɔ akɛ: “[Ee]etsɔɔ wɔ egbɛi lɛ, ni wɔnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ.” Kuku 5 fɔɔ nine etsɛɔ mɛi ni taoɔ anɔkwale lɛ akɛ: “Nyɛbaa ni wɔyanyiɛa Yehowa la lɛ mli!”
6. Yɛ naagbee lɛ, nɛgbɛ la ni jɛɔ Yehowa ŋɔɔ lɛ baanyiɛ wɔhiɛ kɛya?
6 No hewɔ lɛ, Yehowa ji la sɔrɔtoi enyɔ ni he hiaa kɛhaa wala lɛ Jɛɛhe: heloo naa nɔ kɛ mumɔŋ nɔ. Heloo naa la lɛ yeɔ ebuaa wɔgbɔmɔtsei koni wɔhi wala mli bianɛ, ekolɛ afii 70 loo 80 loo nɔ̃. Shi mumɔŋ la lɛ nyiɛɔ wɔhiɛ kɛyaa naanɔ wala mli yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ. Etamɔ nɔ ni Yesu wie yɛ sɔlemɔ ni ekɛfɔ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ mli lɛ: “Enɛ ji naanɔ wala lɛ, akɛ amɛaana bo anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ lɛ he nilee.”—Yohane 17:3, New World Translation.
Je lɛ yɛ Mumɔŋ Duŋ Mli
7. Mɛni hewɔ mumɔŋ sɛɛyoomɔ he hiaa wɔ waa fe bei fɛɛ ni eho lɛ?
7 Ŋmɛnɛ, mumɔŋ la he miihia wɔ fe bei fɛɛ ni eho. Gbalɛi tamɔ nɔ ni yɔɔ Mateo yitso 24 kɛ 2 Timoteo yitso 3 lɛ tsɔɔ akɛ wɔbɛŋkɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee lɛ he kpaakpa. Gbalɛi nɛɛ kɛ ekrokomɛi gba nibii ni yɔɔ gbeyei ni eba mli yɛ wɔbe nɛɛ mli lɛ efɔ shi, ni ehaa wɔleɔ akɛ wɔyɛ “naagbee gbii lɛ” amli. Gbalɛi nɛɛ eba mli anɔkwale, ejaakɛ afii oha nɛɛ ena amanehului ni eko nyiɛ eko sɛɛ. Awuiyeli kɛ yiwalɛ efa aahu akɛ efee gbeyei waa diɛŋtsɛ. Tai egbe gbɔmɛi fe akpekpei oha. Helai tamɔ AIDS ni asheɔ lɛ gbeyei lɛ tutuaa akpekpei abɔ, ni mɛi fe 160,000 egboi momo yɛ AIDS hewɔ yɛ U.S. Amerika pɛ. Weku shihilɛ efite ni abuɔ bɔlɛnamɔ he jeŋba kpakpa akɛ blema nɔ ko ní be eho.
8. Mɛɛ shihilɛ ka adesai ahiɛ bianɛ, ni mɛni hewɔ?
8 Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ tsutsu hiɛnyiɛlɔ nukpa Javier Pérez de Cuéllar wie akɛ: “Je lɛ shikãmɔ kɛ odaseyeli ni mli ka shi faŋŋ haa akɛ ohia [miifite] gbɔmɛi ashihilɛ ni haa amɛbɛŋkɛɔ amɛhe lɛ.” Ewie hu akɛ “gbɔmɛi fe akpekpei toi akpe kome hiɔ shi yɛ ohia futaa diɛŋtsɛ mli” ni “enɛ ewo yiwalɛ nibii ni kɛ basabasa-feemɔ baa lɛ mli hewalɛ.” Ekɛfata he akɛ nɛkɛ “amanehului nɛɛ amli wa kwraa fe amɛnaa tsabaa ni nɔyelii kɛhaa lɛ.” Ni gbɛjianɔtoo ko ni ehe gbɛi waa lɛ hiɛnyiɛlɔ ko ma nɔ mi akɛ: “Naagba titri ni ka gbɔmɛi ahiɛ ji akɛ, anyɛɛɛ aye gbɔmɛi anɔ dɔŋŋ.” Kwɛ bɔ ni Lala 146:3 mli wiemɔi lɛ ji anɔkwale ha: “Nyɛkaŋɔa nyɛhiɛ nyɛfɔa lumɛi loo gbɔmɔ bi ko ni yelikɛbuamɔ ko bɛ edɛŋ lɛ nɔ.”
9. Namɛi ji mɛi titri ni duŋ ní eha adesai fɛɛ anɔ kwraa nɛɛ jɛ, ni namɔ baanyɛ ajie wɔ kɛjɛ nɛkɛ hewalɛ nɛɛ shishi?
9 Shihilɛ ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ tamɔ bɔ pɛ ni Yesaia 60:2 gba fɔ shi lɛ: “Ejaakɛ naa, duŋ ha shikpɔŋ lɛ nɔ, ni duŋ kpii ha majimaji lɛ anɔ.” Nɛkɛ duŋ ni ha shikpɔŋ nɔ bii lɛ ateŋ mɛi ni fa nɔ nɛɛ eba lɛ nakai ejaakɛ amɛheee mumɔŋ la ni baa kɛjɛ Yehowa ŋɔɔ lɛ. Ni mɔ ni kɛ mumɔŋ duŋ nɛɛ baa ji Satan Abonsam kɛ edaimonioi lɛ, lai a-Nyɔŋmɔ lɛ henyɛlɔi kpele fe fɛɛ lɛ. Amɛji “je nɛŋ lumɛi ni yɔɔ benɛ-be duŋ lɛ mli lɛ.” (Efesobii 6:12) Taakɛ 2 Korintobii 4:4 kɛɔ lɛ, Abonsam ji “je nɛŋ nyɔŋmɔ” lɛ, ni “eshwila mɛi ni heee yeee lɛ ajwɛŋmɔi, . . . koni Kristo, ni ji Nyɔŋmɔ subaŋ lɛ anunyam sanekpakpa lɛ la ni tsoɔ lɛ akakpɛ miiha amɛ.” Adesai anɔyeli ko bɛ ni baanyɛ ajie hewalɛ fɔŋ ni Satan naa yɛ mɛi anɔ lɛ kɛya! Nyɔŋmɔ pɛ baanyɛ afee nakai.
“La Kpeteŋkpele”
10. Mɛɛ gbɛ nɔ Yesaia gba efɔ shi yɛ akɛ la baakpɛ adesai anɔ yɛ wɔgbii nɛɛ amli?
10 Ni kɛlɛ, yɛ be mli ni duŋ kpii eha adesai ateŋ mɛi ni fa nɔ lɛ, Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ gba fɔ shi yɛ Yesaia 60:2, 3 hu akɛ: “Shi bo lɛ, Yehowa miikpɛ yɛ onɔ, ni enunyam lɛ epue yɛ onɔ. Ni jeŋmaji aaanyiɛ kɛaaba ola lɛ he.” Enɛ kɛ Yesaia yitso 2, ni wo shi akɛ abaato Yehowa anɔkwa jamɔ ni shishinumɔ yɔɔ mli lɛ ama shi yɛ naagbee gbii nɛɛ amli lɛ kpaa gbee, ni taakɛ kukuji 2 kɛ 3 kɛɔ lɛ, “jeŋmaji fɛɛ aaaho kɛaaba he; ni majimaji pii aaatee ayakɛɛ akɛ: ‘Nyɛbaa ni wɔyakwɔa Yehowa gɔŋ lɛ,’” ni ji akɛ, kɛya enɔkwa jamɔ ni awo nɔ lɛ he. No hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Satan kudɔɔ je lɛ moŋ, shi aakpɛ la ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ aashwie adesai anɔ, ni eeha gbɔmɛi babaoo miiye amɛhe kɛmiijɛ duŋ lɛ mli.
11. Namɔ baafee mɔ titri fe fɛɛ yɛ Yehowa la kpɛmɔ lɛ kpojiemɔ mli, ni te Simeon tsɛ lɛ tɛŋŋ?
11 Gbalɛ ni yɔɔ Yesaia 9:1 lɛ gba fɔ shi akɛ Nyɔŋmɔ baatsu mɔ ko kɛya je lɛ mli koni ela lɛ atsɔ enɔ akpɛ. Ekɛɔ akɛ: “Maŋ ni nyiɛɔ duŋ mli lɛ ena la kpeteŋkpele; mɛi ni hi gbele hɔɔŋ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ, la etso amɛnɔ.” Nɛkɛ “la kpeteŋkpele” nɛɛ ji Yehowa Naawielɔ, Yesu Kristo. Yesu wie akɛ: “Miji je lɛ mli la lɛ. Mɔ ni nyiɛɔ misɛɛ lɛ, enyiɛŋ duŋ mli gbi ko gbi ko, shi moŋ eeena wala la lɛ.” (Yohane 8:12) Beni Yesu ji gbekɛ bibioo po lɛ, no mli lɛ mɛi komɛi le enɛ. Luka 2:25 kɛɔ akɛ, nuu ko yɛ ni atsɛɔ lɛ Simeon, “ni nakai nuu lɛ jalɔ ji lɛ ni esheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei,” ni “mumɔ krɔŋkrɔŋ yɛ enɔ.” Beni Simeon na abifao Yesu lɛ, esɔle eha Nyɔŋmɔ ni ekɛɛ: “Mihiŋmɛii ena owalaheremɔ lɛ, nɔ ni osaa oma maji fɛɛ ahiɛ lɛ, la ni aaatɛje jeŋmaji lɛ ahiɛ.”—Luka 2:30-32.
12. Mɛɛ be, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yesu bɔi duŋ hiɛhaa nɔ ni eha adesai anɔ lɛ jiemɔ?
12 Yesu bɔi adesai ahiɛtejemɔ loo duŋ hiɛhaa nɔ lɛ jiemɔ kɛjɛ adesai anɔ yɛ ebaptisimɔ lɛ sɛɛ nɔŋŋ. Mateo 4:12-16 kɛɔ wɔ akɛ enɛ ha Yesaia 9:1, 2 ni wie “la kpeteŋkpele” ni baaje shishi akpɛ aha gbɔmɛi ni nyiɛɔ mumɔŋ duŋ mli lɛ he lɛ ba mli. Mateo 4:17 kɛɔ akɛ: “Kɛjɛ no nɔ lɛ Yesu bɔi shiɛmɔ ni ekɛɛ: ‘Nyɛtsakea nyɛtsuii, shi ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ ebɛŋkɛ.’” Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ shiɛmɔ nɔ Yesu tsɔ ekɛ mumɔŋ shishinumɔ loo hiɛtɛjemɔ ni kɔɔ Nyɔŋmɔ yiŋtoi ahe lɛ ha. Lɛ “ejie wala kɛ naanɔ shihilɛ kpo etsɔɔ wɔ yɛ sanekpakpa lɛŋ.”—2 Timoteo 1:10.
13. Te Yesu wie lɛ diɛŋtsɛ ehe eha tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ enyɛ efee nakai kɛ nɔmimaa lɛ?
13 Yesu jie Nyɔŋmɔ la lɛ kpo yɛ anɔkwayeli mli. Ekɛɛ: “Mi lɛ miba je lɛ mli akɛ la, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ minɔ yeɔ lɛ akahi duŋ lɛ mli. . . . Ejaakɛ mi lɛ mitooo mi diɛŋtsɛ miyiŋ miwieee; shi Tsɛ ni tsu mi lɛ, lɛ moŋ ewo mi kita, nɔ ni mikɛɛ kɛ nɔ ni miwíe. Ni mile akɛ ekita lɛ naanɔ wala ni.”—Yohane 12:44-50.
“Emli Wala Yɔɔ”
14. Te awie Yesu he aha tɛŋŋ yɛ Yohane 1:1, 2?
14 Hɛɛ, Yehowa tsu e-Bí lɛ kɛba shikpɔŋ nɔ koni ebatsɔ la ni etsɔɔ gbɔmɛi gbɛ ni kɛ mɔ yaa naanɔ wala mli. Kadimɔ bɔ ni awie enɛ he aha yɛ Yohane 1:1-16, Kukuji 1 kɛ 2 (NW) kaneɔ akɛ: “Shishijee lɛŋ lɛ Wiemɔ lɛ yɛ, ni Wiemɔ lɛ kɛ Nyɔŋmɔ yɔɔ, ní Wiemɔ lɛ nyɔŋmɔ ko ni. Mɔ nɛɛ shishijee lɛŋ lɛ ekɛ Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ.” Yohane kɛ sabala “Wiemɔ” tsɛ Yesu ni ebatsɔko adesa lɛ yɛ biɛ. Enɛ haa aleɔ nɔ ni etsu, akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ Otsaamɛ loo Naawielɔ. Ni beni Yohane kɛɔ akɛ, “shishijee lɛŋ lɛ Wiemɔ lɛ yɛ” lɛ, belɛ nɔ tsɔɔ akɛ Wiemɔ lɛ ji Yehowa nibɔɔ nitsumɔi lɛ ashishijee, “Nyɔŋmɔ nibɔɔ lɛ shishijee.” (Kpojiemɔ 3:14) Egbɛhe ni fe mɔ fɛɛ mɔ akɛ Nyɔŋmɔ nibɔɔ nii lɛ fɛɛ ateŋ Kromɔbi lɛ kɛ nɔdaamɔ nɔ diɛŋtsɛ haa yɛ tsɛmɔ ni atsɛɔ lɛ “nyɔŋmɔ ko,” loo hewalɔ lɛ he. Yesaia 9:6 tsɛɔ lɛ “Nyɔŋmɔ Hewalɔ,” eyɛ mli akɛ ejeee Nyɔŋmɔ Ofe.
15. Mɛɛ saji krokomɛi Yohane 1:3-5 kɛfataa he haa wɔ yɛ Yesu he?
15 Yohane 1:3 kɛɔ akɛ: “Lɛ enɔ atsɔ afee nibii fɛɛ, ni ashiii lɛ afeee nɔ ko nɔ ko ni afee.” Kolosebii 1:16 kɛɔ akɛ “emli abɔ nii fiaa yɛ, nii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ nii ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ.” Yohane 1:4 kɛɔ akɛ, “emli wala yɔɔ, ni wala lɛ ji gbɔmɛi ala lɛ.” No hewɔ lɛ, Wiemɔ lɛ nɔ atsɔ abɔ bɔɔ nibii krokomɛi fɛɛ ni wala yɔɔ amɛmli lɛ; agbɛnɛ hu e-Bi lɛ nɔ Nyɔŋmɔ tsɔɔ ni ehaa adesai eshafeelɔi ni gboiɔ lɛ naa naanɔ wala. Eka shi faŋŋ akɛ Yesu ji hewalɔ ni Yesaia 9:2 tsɛɔ lɛ “la kpeteŋkpele” lɛ. Ni Yohane 1:5 kɛɔ akɛ: “La lɛ tsoɔ yɛ duŋ lɛ mli, ni duŋ lɛ enaaa naa.” Kɛ akɛto duŋ, ni damɔ shi kɛha tɔmɔ kɛ nii ni ejaaa gbɛ feemɔ he lɛ, la damɔ shi kɛha anɔkwale kɛ jalɛ-nifeemɔ. No hewɔ lɛ Yohane tsɔɔ akɛ duŋ lɛ nyɛŋ aye la lɛ nɔ.
16. Te Yohane Baptisilɔ lɛ wie Yesu nitsumɔ lɛ mlilɛɛmɔ he eha tɛŋŋ?
16 Agbɛnɛ Yohane tsɔɔ mli yɛ kukuji 6 kɛyashi 9 lɛ akɛ: “Nuu ko yɛ ni Nyɔŋmɔ tsu lɛ kɛba, atsɛɔ lɛ Yohane [Baptisilɔ lɛ]. Lɛ lɛ, odaseyeli eba, ni ebaye la lɛ he odase, koni mɛi fɛɛ atsɔ enɔ ahe aye. Jeee lɛ [Yohane] ji la lɛ; shi moŋ la lɛ [Yesu] he odaseyeli eba. Anɔkwa la lɛ ni tɛjeɔ mɔ fɛɛ mɔ nɔ lɛ baa je lɛŋ nɛɛ.” Yohane gbala jwɛŋmɔ kɛtee Mesia ni baa lɛ nɔ, ni ekpala esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɛtee E-ŋɔɔ. Yɛ be ni sa mli lɛ, aha gbɔmɛi sɔrɔtoi fɛɛ hegbɛ koni amɛkpɛlɛ la lɛ nɔ. No hewɔ lɛ Yesu baaa koni ehe aba sɛɛnamɔ aha Yudafoi lɛ pɛ, shi moŋ koni ehe aba sɛɛnamɔ aha adesai fɛɛ—niiatsɛmɛi loo ohiafoi, ni mɔ hewolonɔ su kɔɔɔ he eko.
17. Mɛni Yohane 1:10, 11 kɛɔ wɔ yɛ mumɔŋ shihilɛ ni Yudafoi lɛ yɔɔ mli yɛ Yesu gbii lɛ amli lɛ he?
17 Kukuji 10 kɛ 11 tsaa nɔ akɛ: “Je lɛ mli eyɔɔ, ni enɔ atsɔ afee je lɛ, ni je lɛ leee lɛ. Lɛ diɛŋtsɛ emɛi aŋɔɔ eba, ni mɛi ni ji lɛ diɛŋtsɛ emɛi lɛ hereee lɛ.” Dani Yesu aaaba shikpɔŋ nɔ akɛ adesa lɛ, no mli lɛ, lɛ enɔ atsɔ abɔ adesai aje lɛ. Shi beni eba shikpɔŋ nɔ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ ewebii, ni ji Yudafoi lɛ, ateŋ mɛi babaoo kpoo lɛ. Amɛsumɔɔɔ ni akpaa amɛ nɔ fɔŋ kɛ osato-feemɔ lɛ he mama. Amɛsumɔɔ duŋ lɛ moŋ fe la lɛ.
18. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Yohane 1:12, 13 tsɔɔ akɛ mɛi komɛi baanyɛ atsɔmɔ Nyɔŋmɔ bii, ni amɛna gboshinii krɛdɛɛ ko hu?
18 Yohane kɛɔ yɛ kukuji 12 kɛ 13 akɛ: “Shi mɛi abɔ ni here lɛ lɛ, eha amɛ hegbɛ akɛ amɛtsɔmɔ Nyɔŋmɔ bii, mɛi ni heɔ egbɛi lɛ nɔ yeɔ lɛ, mɛi ni jeee lá loo heloo loo nuu ko suɔmɔ naa, shi moŋ Nyɔŋmɔ mli ajɛ afɔ amɛ.” Nɛkɛ kukuji nɛɛ tsɔɔ akɛ, shishijee lɛ Yesu sɛɛnyiɛlɔi lɛ jeee Nyɔŋmɔ bii. Dani Kristo aaaba shikpɔŋ nɔ lɛ, no mli lɛ agbeleko biiatsɔmɔ loo ŋwɛi hiɛnɔkamɔ nɛɛ naa ahako gbɔmɛi. Shi yɛ Kristo kpɔmɔ afɔleshaa lɛ jarawalɛ ni amɛna hemɔkɛyeli yɛ mli hewɔ lɛ, aŋɔ gbɔmɛi komɛi akɛ bii, ni amɛnyɛ amɛna wala he hiɛnɔkamɔ akɛ maŋtsɛmɛi kɛ Kristo yɛ Nyɔŋmɔ ŋwɛi Maŋtsɛyeli lɛ mli.
19. Mɛni hewɔ Yesu yɔɔ hegbɛ ni hi fe fɛɛ ni ekɛaajie Nyɔŋmɔ la lɛ kpɛmɔ kpo, taakɛ atsɔɔ yɛ Yohane 1:14 lɛ?
19 Kuku 14 tsɔɔ naa akɛ: “Ni Wiemɔ lɛ tsɔ heloo, ni ebashi buu yɛ wɔteŋ, ni wɔna enunyam lɛ, akɛ tsɛ lɛ bi koome lɛ anunyam.” Yesu jie Nyɔŋmɔ anunyam lɛ kpo yɛ shikpɔŋ nɔ akɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ Kromɔbi lɛ pɛ baanyɛ afee. No hewɔ lɛ, lɛ ji mɔ ni sa fe fɛɛ akɛ ejie Nyɔŋmɔ yiŋtoi akpo etsɔɔ adesai yɛ gbɛ ni ekaaa nɔ.
20. Taakɛ aŋma yɛ Yohane 1:15 lɛ, mɛni Yohane Baptisilɔ lɛ kɛɔ wɔ yɛ Yesu he?
20 No sɛɛ lɛ, bɔfo Yohane ŋma yɛ kuku 15 lɛ akɛ: “Yohane [Baptisilɔ lɛ] ye ehe odase ni ebo ekɛɛ: ‘Mɔ nɛɛ ji mɔ ni mikɛɛ yɛ ehe akɛ: “Mɔ ni baa yɛ misɛɛ lɛ etsɔ mihiɛ, ejaakɛ eyɛ dani miyɔɔ.’”” Afɔ Yohane Baptisilɔ lɛ nyɔji ekpaa dani afɔ Yesu akɛ gbɔmɔ adesa. Shi Yesu tsu nitsumɔi wuji kwraa fe Yohane, no hewɔ lɛ etsɔ Yohane hiɛ yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ. Ni Yohane kpɛlɛ nɔ akɛ Yesu yɛ wala mli dani eba, ejaakɛ Yesu yɛ shihilɛ mli dani ebatsɔ gbɔmɔ.
Nikeenii ni Jɛ Yehowa Ŋɔɔ
21. Mɛni hewɔ ni Yohane 1:16 kɛɔ akɛ wɔna “duromɔ wɔshi duromɔ nɔ” lɛ?
21 Yohane 1:16 tsɔɔ mli akɛ: “Ejaakɛ ebɔyimɔ lɛ mli jɛ ni wɔ fɛɛ wɔna duromɔ wɔshi duromɔ nɔ.” Eyɛ mli akɛ afɔɔ adesai yɛ esha mli, akɛni amɛna enɛ akɛ gboshinii kɛjɛ Adam mli lɛ moŋ, shi Yehowa eto eyiŋ akɛ ebaakpata yiwalɛ nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ hiɛ, ni akpekpei abɔ ayi baana wala kɛyabote jeŋ hee lɛ mli, ni abaatee adesai ni egboi lɛ ashi, ni abaajie esha kɛ gbele, ni nɔ ni baajɛ mli aba ji naanɔ wala yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ. Nɛkɛ jɔɔmɔi nɛɛ fɛɛ lɛ, duromɔ ni esaaa adesai eshafeelɔi, ni aha amɛnine eshɛ nɔ ji no. Amɛji nikeenii ni jɛ Yehowa ŋɔɔ kɛtsɔ Kristo nɔ.
22. (a) Mɛni Nyɔŋmɔ nikeenii ni da fe fɛɛ lɛ haa enyɛɔ ebaa? (b) Mɛɛ ninefɔɔ akpaa mli ahaa wɔ yɛ Biblia lɛ mli naagbee wolo lɛ mli?
22 Mɛni ji nikeenii ni da fe fɛɛ ni haa enɛɛmɛi fɛɛ baa mli lɛ? “Nɛkɛ Nyɔŋmɔ sumɔ [adesai] [a]je lɛ, akɛ eŋɔ e-Bi koome lɛ eha, koni mɔ fɛɛ mɔ ni heɔ enɔ yeɔ lɛ hiɛ akakpata, shi moŋ ena naanɔ wala.” (Yohane 3:16) No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi lɛ, mɔ ni ji “Wala Lumɔ lɛ” he anɔkwa nilee he miihia kɛha mɛi ni taoɔ mumɔŋ la kɛ naanɔ wala lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 3:15) No hewɔ ni Biblia mli naagbee wolo lɛ fɔɔ nine etsɛɔ mɛi fɛɛ ni taoɔ wala lɛ akɛ: “Ba! Ni mɔ ni nuɔ lɛ ha ní ekɛɛ: ‘Ba!’ Ni mɔ ni kumai yeɔ lɛ lɛ, ha ni eba, ni mɔ ni sumɔɔ lɛ, ha ni ebayɛ wala nu lɛ yaka.”—Kpojiemɔ 22:17.
23. Kɛ gbɔmɛi ni tamɔ gwantɛŋi lɛ ba la lɛ he lɛ, mɛni amɛbaafee?
23 Jeee je lɛ la lɛ he kɛkɛ gbɔmɛi heshibalɔi ni tamɔ gwantɛŋi lɛ aaaba, shi moŋ amɛbaanyiɛ nakai la lɛ sɛɛ: “Tooi lɛ nyiɛɔ esɛɛ, ejaakɛ amɛle egbee [ni anɔkwale lɛ jijeɔ yɛ mli lɛ.]” (Yohane 10:4) Lɛlɛŋ, amɛnaa miishɛɛ akɛ “[amɛaa]nyiɛ enanemaahei lɛ asɛɛ” ejaakɛ amɛle akɛ nakai feemɔ baatsɔ naanɔ wala kɛha amɛ.—1 Petro 2:21.
Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ
◻ Mɛɛ la sɔrɔto enyɔ jɛɔ Yehowa ŋɔɔ baa?
◻ Mɛni hewɔ mumɔŋ sɛɛyoomɔ he hiaa waa ŋmɛnɛ lɛ?
◻ Yesu ji ‘la kpetenkpele’ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Mɛni Yohane yitso 1 kɛɔ wɔ yɛ Yesu he?
◻ Mɛɛ nikeeni baa haa mɛi ni nyiɛɔ je lɛ la sɛɛ lɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 10]
Simeon tsɛ Yesu akɛ “Ia ni aaatɛje jeŋmaji lɛ ahiɛ”