Le Yehowa Kɛtsɔ E-Wiemɔ Lɛ Nɔ
1, 2. (a) Mɛni ji wiemɔ “le” kɛ “nilee” taakɛ akɛtsu nii yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ shishi? (b) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nii komɛi haa shishinumɔ nɛɛ mli feɔ faŋŋ?
“Enɛ ji naanɔ wala lɛ, akɛ amɛaana bo anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ lɛ he nilee.”—YOHANE 17:3, New World Translation.
NI AAALE mɔ ko akɛ mɔ ni okɛ lɛ bɔɔ kɛkɛ, aloo ni ooona nɔ ko he nilee yɛ hiɛaŋhiɛaŋ kɛkɛ lɛ shɛɛɛ shishinumɔ ni yɔɔ wiemɔi tamɔ “le” kɛ “nilee” taakɛ akɛtsuɔ nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ he. Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, enɛ kɔɔ “mɔ ni aleɔ kɛtsɔɔ niiashikpamɔ nɔ” lɛ he, nilee ni tsɔɔ “hekɛnɔfɔɔ ni ka mɛi enyɔ teŋ.” (The New International Dictionary of New Testament Theology) Nɔ ni fata enɛ he ji Yehowa ni aaale lɛ kɛtsɔ enifeemɔi pɔtɛɛ komɛi anɔ, tamɔ saji pii ni yɔɔ Ezekiel wolo lɛ mli ni Nyɔŋmɔ kɛ fɔbuu kojomɔi ba efɔŋ feelɔi anɔ, ni ejaje akɛ: ‘Ni nyɛaana nyɛle akɛ mi ji Yehowa’ lɛ.—Ezekiel 38:23.
2 Abaanyɛ akɛ nɔkwɛmɔ nii fioo ko atsɔɔ gbɛi sɔrɔtoi anɔ ni aaatsɔ akɛ “le” kɛ “nilee” atsu nii lɛ mli. Yesu kɛɛ mɛi pii ni kɛɛ amɛtsu nii yɛ egbɛi amli lɛ akɛ, “Mileee nyɛ kwraa;” nɔ ni etsɔɔ ji akɛ ekɛ amɛ nako sharamɔ ko. (Mateo 7:23) 2 Korintobii 5:21 kɛɔ akɛ Kristo “leee esha.” No etsɔɔɔ akɛ eleee bɔ ni esha yɔɔ ha, shi akɛ lɛ diɛŋtsɛ lɛ ekɛ ehe woko eko mli da. Nakai nɔŋŋ hu beni Yesu kɛɛ: “Enɛ ji naanɔ wala lɛ, akɛ amɛaana bo anɔkwa Nyɔŋmɔ kome lɛ, kɛ Yesu Kristo, mɔ ni otsu lɛ lɛ he nilee” lɛ, belɛ ekɔɔ nibii babaoo he fe Nyɔŋmɔ kɛ Kristo he nɔ ko kɛkɛ ni aaale.—Okɛto Mateo 7:21 he.
3. Mɛni yeɔ odase akɛ Yehowa jieɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kadimɔ nii akpo?
3 Abaanyɛ atsɔ Yehowa Wiemɔ, ni ji Biblia lɛ nɔ ale esui loo nyɛmɔi sɔrɔtoi babaoo. Ekome ji enyɛmɔ ni ekɛgbaa ni ebaa mli pɛpɛɛpɛ lɛ. Ayɔseɔ nyɛmɔ nɛɛ akɛ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ kadimɔ nii: “Ha amɛkɛba ni amɛbajaje nɔ ni baaba amɛtsɔɔ wɔ! Nii ni yɔɔ tsutsu lɛ, nyɛtsɔɔa nii ni ji, ni wɔkɛto wɔtsuiiaŋ, ni wɔle amɛnaagbee; aloo nyɛtsɔɔa wɔ nii ni baaba. Nyɛjajea nii ni baaba wɔsɛɛ nyɛtsɔɔa, koni wɔna wɔle akɛ nyɔŋmɔi ji nyɛ.” (Yesaia 41:22, 28) Yehowa gbaa wɔ klɛŋklɛŋ nibii ni kɔɔ shikpɔŋ lɛ kɛ wala ni yɔɔ nɔ lɛ he lɛ bɔɔ he sane yɛ e-Wiemɔ lɛ mli. Etsɔ hiɛ egba nibii ni baaba yɛ sɛɛ mli, ni ba mli hu lɛ. Ni amrɔ nɛɛ po ehaa “ajajeɔ nibii ni baaba yɛ wɔsɛɛ,” titri lɛ nibii ni baaba yɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli.—2 Timoteo 3:1-5, 13; 1 Mose 1:1-30; Yesaia 53:1-12; Daniel 8:3-12, 20-25; Mateo 24:3-21; Kpojiemɔ 6:1-8; 11:18.
4. Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa kɛ esu ni ji hewalɛ lɛ etsu nii yɛ, ni ekɛbaatsu nii ekoŋŋ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
4 Yehowa su kroko ji hewalɛ. Ejeɔ kpo yɛ ŋwɛi he ni ŋulamii ni tsuɔ nii tamɔ flɔnɔɔi wuji fɔseɔ amɛla kɛ dɔlɛ amɛshwieɔ lɛ. Kɛ gbɔmɛi loo ŋwɛibɔfoi atuatselɔi tswa jeŋ muu fɛɛ maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ mpoa lɛ, ekɛ hewalɛ ni eyɔɔ akɛ “tawulɔ” lɛ tsuɔ nii ni ekɛfaa egbɛi kpakpa lɛ kɛ ejalɛ taomɔ nii ahe. Eshashaooo shi akɛ eeejie hewalɛ kpele ni kpataa nii ahiɛ lɛ kpo yɛ be ni tamɔ nɛkɛ mli, taakɛ eji yɛ Noa Nu Afua lɛ mli, yɛ Sodom kɛ Gomora hiɛkpatamɔ lɛ mli, kɛ Israel ni ejie amɛ yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ mli lɛ. (2 Mose 15:3-7; 1 Mose 7:11, 12, 24; 19:24, 25) Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ kɛ ehewalɛ lɛ baatsu nii koni ‘enaanaa Satan nɔ kwraa yɛ nyɛnaji ashishi.’—Romabii 16:20.
5. Mɛɛ su kroko hu Yehowa yɔɔ, kɛfata ehewalɛ lɛ he.
5 Ni kɛlɛ, yɛ hewalɛ babaoo ni bɛ naagbee nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, heshibaa loo mlihilɛ yɛ mli. Lala 18:36, 37 kɛɔ akɛ “Omlihilɛ [oheshibaa] lɛ eha mitsɔ agbo. Oha minajii famɔi lɛ amli elɛɛ yɛ mishishi.” Nyɔŋmɔ heshibaa loo emlihilɛ lɛ haa emaa “ehiɛ shi ni ekwɛɔ nii ni yɔɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ nɔ fɛɛ lɛ . . . Eteɔ humi shi kɛjɛɔ su mli, ni ewoɔ ohaifo nɔ kɛjɛɔ tumu nɔ”—Lala 113:6, 7.
6. Mɛɛ Yehowa su nɛkɛ hereɔ mɔ yiwala lɛ?
6 Mɔbɔnalɛ gbɛ ni Yehowa tsɔɔ nɔ ekɛ gbɔmɔ yeɔ yɛ lɛ hereɔ mɔ yiwala. Mɛɛ mɔbɔnalɛ po Yehowa jie lɛ kpo etsɔɔ Manase nɛkɛ, beni akɛ ehe eshai lɛ ke lɛ lɛ, tsɛbelɛ efee nishaianii ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli! Yehowa kɛɔ akɛ: “Kɛ mikɛɛ efɔŋ feelɔ akɛ gbo ooogbo! Ni ekpale kɛjɛ ehe esha lɛ mli ni eye jalɛ sane ni efee nɔ ni ja . . Ehe eshai ni efee lɛ fɛɛ akaiŋ eko eko ahaŋ lɛ: eye jalɛ sane ni efee nɔ ni ja, eyi aaana wala kɛ.” (Ezekiel 33:14, 16; 2 Kronika 33:1-6, 10-13) Yesu miijie Yehowa sui lɛ akpo eetsɔɔ beni ewo hewalɛ ni akɛ tɔmɔi ake shii 77, shii 7 po yɛ gbi kome mli lɛ! —Lala 103:8-14; Mateo 18:21, 22; Luka 17:4.
Nyɔŋmɔ ni Yɔɔ Henumɔ
7. Esoro Yehowa yɛ Hela nyɔŋmɔi lɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛɛ hegbɛ ni jara wa waa yɔɔ kɛha wɔ?
7 Hela jeŋ nilelɔi, tamɔ Epikuromɛi lɛ heɔ nyɔŋmɔi anɔ amɛyeɔ, shi amɛbuɔ amɛ akɛ amɛyɛ shɔŋŋ ni amɛkɛ shikpɔŋ lɛ teŋ jɛkɛ bɔ ni no haŋ amɛna gbɔmɔ he miishɛɛ ko loo ni ehenumɔi aaana amɛnɔ hewalɛ. Kwɛ bɔ ni wekukpaa ni ka Yehowa kɛ e-Dasefoi anɔkwafoi lɛ ateŋ lɛ yɔɔ sɔrɔto kwraa ha! “Ejaakɛ Yehowa ena emaŋ lɛ he tsui.” (Lala 149:4) Dani Nu Afua lɛ aaaba lɛ gbɔmɛi fɔji ha eshwa ehe, “ni edɔ lɛ yɛ etsui mli.” Israel tsɔ anɔkwa ni eyeee lɛ nɔ ekɛ dɔlɛ kɛ piŋmɔ ba Yehowa nɔ. Kristofoi baanyɛ atsɔ amɛ toigbele nɔ amɛha Yehowa mumɔ lɛ aye awerɛho; shi amɛbaanyɛ amɛtsɔ amɛ anɔkwayeli nɔ amɛha ena miishɛɛ. Kwɛ naakpɛɛ sane ni eji akɛ aaasusu akɛ gbɔmɔ wudɔɔ ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ baanyɛ aha jeŋ muu fɛɛ Bɔlɔ lɛ aye awerɛho loo ena miishɛɛ! Yɛ nibii ni efeɔ kɛhaa wɔ lɛ fɛɛ hewɔ lɛ, ani ebɛ fɛo akɛ wɔɔna hegbɛ ko ni ekaaa ni wɔkɛaaha etsui anya! —1 Mose 6:6; Lala 78:40, 41; Abɛi 27:11; Yesaia 63:10; Efesobii 4:30.
8. Te Abraham kɛ wiemɔ mli heyeli lɛ tsu nii eha tɛŋŋ beni ekɛ Yehowa wie lɛ?
8 Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa suɔmɔ lɛ haa wɔnaa “wiemɔ mli heyeli” babaoo. (1 Yohane 4:17, NW) Kadimɔ Abraham sane lɛ beni Yehowa ba koni ebakpata Sodom hiɛ lɛ. Abraham kɛɛ Yehowa akɛ: “Ani oookpata jalɔ kɛ gbɔmɔ fɔŋ fɛɛ hiɛ shikome lo? Ekolɛ benɛ jalɔi nyɔŋmai enumɔ yɛ mã lɛŋ: aso no hu oookpata amɛhiɛ, ni oŋɔfaŋ maŋ lɛ yɛ jalɔi nyɔŋmai enumɔ lɛ ni yɔɔ mli lɛ hewɔ? . . . Enɛ akagbaleo! Ani shikpɔŋ fɛɛ nɔ kojolɔ lɛ ekojoŋ jalɛ kojomɔ?” Mɛɛ wiemɔi akɛ Nyɔŋmɔ wieɔ nɛɛ! Ni kɛlɛ Yehowa kpɛlɛ nɔ akɛ ebaahere Sodom yiwala kɛ jalɔi 50 yɛ jɛmɛ. Abraham tee nɔ aahu ni eba yibɔ lɛ shi kɛjɛ 50 kɛbashi 20. Ebahao akɛ ekolɛ eefee keketee tsɔ. Ekɛɛ: “Nuŋtsɔ [Yehowa] mli akawo la, ni mawie shikome nɛɛ pɛ; ekolɛ aaana mɛi nyɔŋma yɛ jɛmɛ.” Kɛkɛ ni Yehowa kpɛlɛ nɔ ekoŋŋ akɛ: “Mikpataŋ maŋ lɛ hiɛ yɛ mɛi nyɔŋma lɛ hewɔ.”—1 Mose 18:23-33.
9. Mɛni hewɔ Yehowa ŋmɛ Abraham gbɛ koni ewie taakɛ efee lɛ, ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ enɛ mli?
9 Mɛni hewɔ Yehowa ha Abraham wiemɔ mli heyeli koni ekɛ lɛ awie nɛkɛ? Nɔ kome ji akɛ, Yehowa le akɛ Abraham ehao yɛ henumɔ mli. Ele akɛ Abraham wɔfaase Lot yɛ Sodom, ni Abraham miisusu eyibaamɔ he. Agbɛnɛ hu, Abraham lɛ, Nyɔŋmɔ shieŋtsɛ ni. (Yakobo 2:23) Kɛ mɔ ko kɛ wɔ wie basabasa lɛ, ani wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔyoo henumɔi ni yɔɔ ewiemɔi lɛ asɛɛ, ni wɔsusu shihilɛi ni haa efeɔ enii nakai lɛ ahe, titri lɛ kɛ eji naanyo ni eyɛ henumɔŋ nɔnyɛɛ ko shishi lɛ? Ani ejeee nɔ ni shɛjeɔ wɔmii akɛ wɔɔna akɛ Yehowa baanu wiemɔ mli heyeli ni wɔkɛtsuɔ nii lɛ shishi, taakɛ efee yɛ Abraham he lɛ?
10. Wiemɔ mli heyeli yeɔ ebuaa wɔ yɛ sɔlemɔ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
10 Titri lɛ, kɛ wɔmiitao lɛ akɛ wɔ ‘sɔlemɔi a-Toibolɔ’ lɛ, no mli wɔshweɔ wiemɔ mli heyeli ni tamɔ nɛkɛ koni wɔfɔse wɔsusuma muu fɛɛ wɔshwie ehiɛ, beni wɔhao waa ni wɔjwɛŋmɔ fɛɛ efutu lɛ. (Lala 51:19; 65:3, 4) Yɛ bei amli ni wɔnaaa wiemɔi ni wɔkɛaatsɔɔ wɔsaji amli po lɛ, “mumɔ lɛ diɛŋtsɛ kɛ ŋtsɔidɔɔmɔ ni anyɛŋ akɛɛ lɛ damɔɔ mli haa wɔ,” ni Yehowa boɔ toi. Ebaanyɛ ele wɔsusumɔi: “Oyooɔ miyiŋtoo yɛ shɔŋŋ beebe. Ejaakɛ wiemɔ ko wiemɔ ko bɛ mililɛi nɔ, ni bo, Yehowa, oleee fɛɛ.” Kɛ nakai eji kwraa po lɛ, esa akɛ wɔya nɔ wɔbi, wɔtao, ni wɔshi.—Romabii 8:26; Lala 139:2, 4; Mateo 7:7, 8.
11. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ yɛ akɛ Yehowa jwɛŋɔ wɔhe diɛŋtsɛ?
11 Yehowa jwɛŋɔ mɔ he. Ekɛ nii haa wala ni ebɔ lɛ. “Bo gbɛ hiŋmɛii fɛɛ kwɛɔ, ni bo ohaa amɛ amɛniyenii yɛ be ni sa mli. Ogbɛɔ odɛŋ, ni ohaa nɔ fɛɛ nɔ ni hiɛ ka tɔɔ kɛ nii ni etaoɔ.” (Lala 145:15, 16) Afɔ̃ɔ wɔ nine koni wɔbakwɛ bɔ ni elɛɔ loofɔji ni yɔɔ kooi amli lɛ. Wɔkwɛ ŋa nɔ fɔfɔii, bɔ ni ewulaa amɛ fɛfɛo. Yesu kɛfata he akɛ Nyɔŋmɔ baafee nɔ ni tamɔ nakai kɛ babaoo po eha wɔ fe bɔ ni efeɔ ehaa amɛ. No hewɔ lɛ mɛni hewɔ esa akɛ wɔfee yeyeeye? (5 Mose 32:10; Mateo 6:26-32; 10:29-31) Petro Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ 5:7 fɔɔ bo nine akɛ, “nyɛŋɔa nyɛhaomɔ fɛɛ nyɛfɔa enɔ, ejaakɛ lɛ ejwɛŋɔ nyɛnɔ.”
“Mɔ Nɔŋŋ ni Ji Enunyam lɛ Kpɛmɔ kɛ Esu lɛ Henɔ Lɛ”
12, 13. Kɛfata Yehowa ni wɔnaa lɛ kɛtsɔɔ enibɔɔ kɛ enifeemɔi ni aŋmala ashwie shi yɛ Biblia lɛ mli lɛ anɔ lɛ he lɛ, mɛɛ gbɛ kroko hu nɔ wɔtsɔɔ wɔnaa lɛ ni wɔnuɔ ehe yɛ?
12 Wɔbaanyɛ wɔna Yehowa kɛtsɔ enibɔɔ nɔ; wɔbaanyɛ wɔna lɛ kɛtsɔ enifeemɔ nii ni yɔɔ Biblia lɛ mli lɛ kanemɔ nɔ; wɔbaanyɛ wɔna lɛ hu kɛtsɔ wiemɔi kɛ nifeemɔi ni kɔɔ Yesu Kristo he ni aŋmala lɛ nɔ. Yesu diɛŋtsɛ kɛɔ nakai, yɛ Yohane 12:45 akɛ: “Mɔ ni naa mi lɛ naa mɔ ni tsu mi lɛ.” Agbɛnɛ, yɛ Yohane 14:9 hu, akɛ: “Mɔ ni ena mi lɛ, ena Tsɛ lɛ.” Kolosebii 1:15 kɛɔ akɛ: “[Yesu] ji Nyɔŋmɔ ni anaaa lɛ subaŋ.” Hebribii 1:3 jajeɔ akɛ: “[Yesu] ji enunyam lɛ kpɛmɔ kɛ esu lɛ henɔ.”
13 Jeee akɛ Yehowa tsu e-Bi lɛ koni ekɛ kpɔmɔ nɔ abaha kɛkɛ, shi ni eto okadi ni abaanyiɛ sɛɛ loo akase, yɛ wiemɔ kɛ nifeemɔ fɛɛ mli. Yesu wie Nyɔŋmɔ wiemɔi lɛ. Ekɛɛ yɛ Yohane 12:50 akɛ: “Nɔ fɛɛ nɔ ni miwieɔ lɛ, bɔ ni Tsɛ lɛ ekɛɛ mi lɛ, nakai miwieɔ.” Efeee nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ esumɔɔ, shi moŋ efee nibii ni Nyɔŋmɔ kɛɛ lɛ akɛ efee lɛ. Ewie yɛ Yohane 5:30 akɛ: “Mi diɛŋtsɛ minyɛŋ miyiŋ mato mafee nɔ ko.”—Yohane 6:38.
14. (a) Mɛni ni Yesu na ha mɛi anii fee lɛ mɔbɔ lɛ? (b) Mɛni hewɔ gbɛ ni Yesu tsɔɔ nɔ ewieɔ lɛ haa gbɔmɛi babaoo yaa eŋɔɔ koni amɛyabo lɛ toi lɛ.
14 Yesu na kpitiyelɔi, obubuafoi, toimulɔi, shwilafoi, kɛ mɛi ni daimonioi yɔɔ amɛmli kɛ mɛi ni miiye amɛsuɔlɔi agbele he awerɛho. Akɛni amɛnii fee lɛ mɔbɔ hewɔ lɛ, etsa helatsɛmɛi lɛ ni etee gbohii ashi. Ena gbɔmɛi lɛ tamɔ mɛi ni etara loo ni tswiaa shi yɛ mumɔŋ, ni eje shishi etsɔɔ amɛ nibii pii. Jeee wiemɔi ni ja pɛ ekɛtsɔɔ amɛnii, shi wiemɔi ni ŋɔɔ ni jɛ etsuiŋ ni boteɔ mɛi krokomɛi atsuiŋ tɔ̃ɔ, ni gbala amɛ kɛba emasɛi, ni ha amɛba eŋɔɔ leebi maaŋkpa yɛ sɔlemɔ we lɛ ni amɛbabo lɛ toi, ni eha amɛtee nɔ amɛnyiɛ esɛɛ koni amɛkɛ miishɛɛ abo lɛ toi. Amɛho yuu kɛba eŋɔɔ koni amɛbabo lɛ toi, ni amɛjaje akɛ ‘bɔ ni gbɔmɔ nɛɛ wieɔ lɛ, mɔ ko ewieko tamɔ nakai da.’ Amɛnaa kpɛ amɛhe yɛ gbɛ ni etsɔɔ nɔ etsɔɔ amɛ nii lɛ hewɔ. (Yohane 7:46; Mateo 7:28, 29; Marko 11:18; 12:37; Luka 4:22; 19:48; 21:38) Ni beni ehenyɛlɔi lɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛtsɔ sanebimɔi anɔ amɛka lɛ lɛ, eha shihilɛ lɛ yabua amɛ diɛŋtsɛ amɛyiteaŋ ni ekɛku amɛnaa.—Mateo 22:41-46; Marko 12:34; Luka 20:40.
15. Mɛni ji Yesu shiɛmɔ lɛ saneyitso titri, ni nɛgbɛ egbala mɛi krokomɛi ewo egbɛɛ-kɛ-shwamɔ mli kɛyashɛ?
15 Ejaje akɛ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ ebɛŋkɛ,” ni ewo toibolɔi ahewalɛ ni amɛya nɔ ‘amɛtao maŋtsɛyeli lɛ tsutsu.’ Etsu mɛi krokomɛi hu koni amɛyashiɛ akɛ “ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ ebɛŋkɛ,” koni amɛyafee ‘jeŋmaji fɛɛ kaselɔi,’ ni amɛfee Kristo odasefoi “kɛyashi shikpɔŋ lɛ naagbee hei lɛ.” Ŋmɛnɛ, Yehowa Odasefoi ni miihe ashɛ akpekpei ejwɛ kɛ fã nyiɛ enanemaa hei asɛɛ, amɛmiifee nakai nibii lɛ.—Mateo 4:17; 6:33; 10:7; 28:19; Bɔfoi lɛ Asaji 1:8.
16. Aka Yehowa su ni ji suɔmɔ lɛ akwɛ waa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, shi mɛni etsu kɛha adesai?
16 Akɛɔ wɔ yɛ 1 Yohane 4:8 akɛ, “Nyɔŋmɔ lɛ, suɔmɔ ji lɛ.” Aka nɛkɛ esu ni ekaaa nɛɛ akwɛ waa yɛ gbɛ ni naa wa fe fɛɛ nɔ beni etsu e-Bi koome lɛ kɛba shikpɔŋ nɔ koni ebagbo lɛ. Piŋmɔ kɛ amanehulu ni nɛkɛ suɔmɔ Bi nɛɛ tsɔ mli kɛ fai ni ekpa eŋwɛi Tsɛ lɛ ha Yehowa piŋ diɛŋtsɛ, eyɛ mli akɛ Yesu ha ana Satan naafolɔmɔ akɛ Yehowa nyɛŋ ena gbɔmɛi yɛ shikpɔŋ nɔ ni baahiɛ amɛ emuuyeli mli amɛha Lɛ yɛ kaa ni mli wa waa shishi lɛ akɛ amale. Esa akɛ wɔle ni wɔhiɛ asɔ bɔ ni Yesu afɔleshaa lɛ da ha lɛ hu, ejaakɛ Nyɔŋmɔ tsu lɛ kɛba biɛ koni ebagbo kɛha wɔ. (Yohane 3:16) Enɛ jeee gbele ko ni yɔɔ mlɛo ni ba oyayaayai. Kɛ wɔhiɛ aaasɔ ni wɔɔyoo nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛ Yesu fɛɛ laaje, ni wɔɔna bɔ ni amɛ afɔle ni amɛsha amɛha wɔ nɛɛ da ha lɛ, no lɛ nyɛhaa wɔpɛia bɔ ni nibii tee nɔ ha ni atsɔɔ mli yɛ Biblia lɛ mli lɛ mli.
17-19. Te Yesu tsɔɔ piŋmɔ ni ka ehiɛ lɛ mli eha tɛŋŋ?
17 Yesu gbala nɔ ni ka ehiɛ ni baaba lɛ mli etsɔɔ ebɔfoi lɛ, kɛ hoo kwraa lɛ, shii ejwɛ sɔŋŋ. Beni eshwɛ gbii fioo ni enɛ aaaba lɛ, ekɛɛ: “Naa, wɔmiiya Yerusalem, ni aaaŋɔ gbɔmɔ Bi lɛ awo osɔfonukpai lɛ kɛ woloŋmalɔi lɛ adɛŋ, ni amɛaabu lɛ gbele fɔ, ni amɛaaŋɔ lɛ amɛha wɔŋjalɔi lɛ; ni amɛaaye ehe fɛo, ni amɛkɛ kplebii aaayi lɛ, ni amɛaafɛ lajɔ̃ amɛaashwie ehe, ni amɛaagbe lɛ.”—Marko 10:33, 34.
18 Yesu nu haomɔ loo nɔnyɛɛ ni ka ehiɛ lɛ he, ejaakɛ ele bɔ ni Romabii akplebii ni akɛyiɔ mɔ lɛ yɔɔ gbeyei ha. Dade kpɔi bibii kɛ tooi awui hɔlɔ kplebii ni akɛyiɔ mɔ lɛ anaa kpãai lɛ amli; no hewɔ lɛ beni yii lɛ yaa nɔ lɛ, mɔ lɛ sɛɛ kɛ enaji ahe fɛɛ folɔɔ kɛ la ni miiho. Yesu tsɔ hiɛ yɛ nyɔji komɛi amli etsɔɔ nɔ̃ henumɔŋ nɔnyɛɛ ni nɔ ni ka ehiɛ lɛ teeɔ lɛ shi yɛ emli lɛ mli, taakɛ wɔkaneɔ yɛ Luka 12:50 akɛ: “Miyɛ baptisimɔ ko ni akɛbaabaptisi mi, ni kwɛ bɔ ni mihe hiaa mi kɛyashi beyinɔ ni aaagbe naa!”
19 Nɔnyɛɛ lɛ mli bawa waa yɛ be mli ni be lɛ bɛŋkɛɔ lɛ. Ewie he etsɔɔ eŋwɛi Tsɛ lɛ: “Agbɛnɛ misusuma miihao, ni mɛni makɛɛ? Ataa, heremɔ mi yɛ ŋmɛlɛtswaa nɛɛ mli. Tsɛbelɛ enɛ hewɔ nɔŋŋ miba yɛ ŋmɛlɛtswaa nɛɛ mli.” (Yohane 12:27) Kwɛ bɔ ni faikpamɔ ni jɛ e-Bi koome nɛɛ ŋɔɔ lɛ aaasa Yehowa he waa aha! Beni eyɔɔ Getsemane, ni eshwɛ ŋmɛlɛtswaa fioo ko ni eeegbo lɛ, Yesu bahao waa diɛŋtsɛ, ni ekɛɛ Petro, Yakobo, kɛ Yohane akɛ: “Misusuma miihao kɛyashi gbele mli po.” No sɛɛ hiŋmɛitswaa fioo ko lɛ, ekɛ enaagbee sɔlemɔ ni kɔɔ sane nɛɛ he lɛ fɔ Yehowa hiɛ: “Ataa, kɛji oosumɔ lɛ, jiemɔ kpulu nɛɛ kɛjɛ minɔ! Shi kɛlɛ, jeee bɔ ni mi misumɔɔ lɛ, shi moŋ bɔ ni bo osumɔɔ. Ni beni ehe jaraa lɛ lɛ, eha esɔlemɔ lɛ mli wa. Ni ehe latsaa tsɔ tamɔ lá kulibii ni tsereɔ shwieɔ shi.” (Mateo 26:38; Luka 22:42, 44) Enɛ baanyɛ afee nɔ ni ale yɛ tsofa-feemɔ mli akɛ hematidrosis ni ji la ni tsɔɔ hewolo nɔ fɔji amli kɛjeɔ kpo lɛ. Efɔɔɔ kaa, shi ebaanyɛ eba yɛ be mli ni henumɔ lɛ naa wa waa lɛ.
20. Mɛni ye bua Yesu ni enyɛ etsɔ epiŋmɔ lɛ mli?
20 Hebribii 5:7 wieɔ nɛkɛ be ni ba yɛ Getsemane nɛɛ he akɛ: “Mɔ hu ni eheloo gbii lɛ amli lɛ eŋɔ sɔlemɔi kɛ faikpamɔi ni bolɔmɔ ni naa wa kɛ yaafonui fata he esha afɔle eha Mɔ ni yɔɔ hewalɛ ni ekɛaahere lɛ kɛaajɛ gbele mli lɛ, ni abo lɛ toi hu, ejaakɛ ebuɔ Nyɔŋmɔ.” Akɛni “Mɔ ni yɔɔ hewalɛ ni ekɛaahere lɛ kɛaajɛ gbele mli lɛ” hereee lɛ kɛjɛɛɛ mli hewɔ lɛ, mɛɛ shishinumɔ naa abo esɔlemɔi lɛ atoi yɛ? Luka 22:43 haa hetoo: “Ni bɔfo ko jɛ ŋwɛi bajie ehe kpo etsɔɔ lɛ, ni ebawo lɛ hewalɛ.” Aha sɔlemɔ lɛ hetoo ejaakɛ bɔfo ni Nyɔŋmɔ tsu lɛ lɛ bawo Yesu hewalɛ koni enyɛ edamɔ piŋmɔ lɛ naa.
21. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ Yesu ye omanye yɛ epiŋmɔ lɛ mli? (b) Kɛ wɔkaai lɛ anaa wa lɛ, mɛni wɔɔsumɔ ni wɔnyɛ wɔwie?
21 Anaa enɛ yɛ nɔ ni jɛ mli ba lɛ mli. Beni emligbɛ piŋmɔ lɛ ho lɛ, Yesu te shi, ni eku esɛɛ kɛtee Petro, Yakobo kɛ Yohane ŋɔɔ, ni ekɛɛ: “Nyɛtea shi, nyɛhaa wɔyaa.” (Marko 14:42) Nɔ ni ekɛ enɛ kɛɔ ji, ‘Nyɛhaa mayaa koni akɛ naashɔmɔ atsɔɔ misɛɛ gbɛ, ni asafo yuu ko amɔ mi, akojo mi yɛ gbɛ ni mla eŋmɛɛɛ gbɛ lɛ naa, ni abu mi fɔ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Nyɛhaa mayaa koni aye mihe fɛo, afɛ lajɔ ashwie mihe, akɛ kpelebii ayi mi, ni akala mi akpɛtɛ sɛŋmɔtso he.’ Etsotsoro shi ŋmɛlɛtswaa ekpaa sɔŋŋ, yɛ piŋmɔ ni naa wa mli, ni eŋmɛ etsui shi kɛyashi naagbee. Beni egboɔ lɛ, ebo yɛ kunimyeli mli akɛ: “Ãgbe naa!” (Yohane 19:30) Edamɔ shi shiŋŋ, ni etsɔɔ akɛ ehiɛ emuuyeli mli eha jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛ ni Yehowa ji lɛ. Etsu nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa tsu lɛ kɛba shikpɔŋ nɛɛ nɔ akɛ ebatsu lɛ egbe naa. Kɛ wɔgboi loo kɛ Harmagedom ba lɛ, ani wɔbaanyɛ wɔwie yɛ nitsumɔ ni Yehowa eha wɔ lɛ he akɛ: “Agbe naa”?
22. Mɛni tsɔɔ he ni Yehowa he nilee lɛ egbɛ eshwa kɛyashɛ?
22 Fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔbaanyɛ wɔna nɔmimaa akɛ, “shikpɔŋ lɛ nɔ aaayi obɔ kɛ Yehowa he nilee lɛ, tamɔ bɔ ni nu ha ŋshɔ shishi lɛ” yɛ Yehowa be ni sa ni bɛŋkɛɔ oyayaayai lɛ mli.—Yesaia 11:9.
Ani Okaiɔ?
◻ Akɛ aaale ni ana nilee lɛ tsɔɔ mɛni?
◻ Ajie Yehowa mɔbɔnalɛ kɛ eshai ni ekɛkeɔ lɛ kpo atsɔɔ wɔ yɛ e-Wiemɔ lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
◻ Te Abraham kɛ wiemɔ mli heyeli tsu nii beni ekɛ Yehowa wie lɛ eha tɛŋŋ?
◻ Mɛni hewɔ wɔbaanyɛ wɔkwɛ Yesu ni wɔna Yehowa sui yɛ emli lɛ?
[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]