Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w93 12/1 bf. 19-24
  • Miishɛɛ Ji Heshibalɔi Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Miishɛɛ Ji Heshibalɔi Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Yehowa Mli Hemɔkɛyeli Yeɔ Ebuaa Wɔ ni Wɔbaa Wɔhe Shi
  • Heshibaa​—No Ji Nilee Gbɛ
  • Heshibaa Haa Wɔnaa Wɔkɛ Mɛi Krokomɛi Ateŋ Wekukpaa Kpakpa
  • Suɔmɔ Baaye Ebua Wɔ ni Wɔba Wɔhe Shi
  • Jiemɔ Heshibaa Diɛŋtsɛ Kpo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2005
  • Te Ooofee Tɛŋŋ Ojie Anɔkwa Heshibaa Kpo Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Yehowa Jieɔ Enunyam Lɛ Kpo Etsɔɔ Heshibalɔi
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2004
  • Yehowa Shwɛɛɛ Etsuji Ni Baa Amɛhe Shi Lɛ Ahe Kwraa
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2019
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1993
w93 12/1 bf. 19-24

Miishɛɛ Ji Heshibalɔi Lɛ

“Nyɔŋmɔ kuɔ hewolɔi anaa, shi heshibalɔi eduroɔ.”​—1 PETRO 5:⁠5.

1, 2. Te Yesu kɛ sane ni kɔɔ miishɛɛnamɔ he lɛ to heshibaa he eha tɛŋŋ yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli?

ANl miishɛɛ ni aaaná kɛ heshibalɔi ni aaafee lɛ yɛ tsakpaa? Yɛ shiɛmɔ ni ehe gbɛi fe fɛɛ ni gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ lɛ ha lɛ mli lɛ, Yesu Kristo, Nyɔŋmɔ Bi lɛ wie miishɛɛ nɛɛhu he. (Mateo 5:​1-12) Ani Yesu wie miishɛɛnamɔ he kɛkɔ heshibaa feemɔ he? Hɛɛ, ewie he, ejaakɛ heshibalɔ ni mɔ ko aaafee lɛ kɔɔ miishɛɛnamɔi sɔrɔtoi ni etsĩ tã lɛ ahe. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ebiɔ ni mɔ ko aba ehe shi dani ehiɛ ahi emumɔŋ hiamɔ nii anɔ. Heshibalɔi pɛ jalɛ he hɔmɔ kɛ kumai yeɔ amɛ. Henɔwolɔi jeee mɛi ni he jɔ, ni amɛnaaa mɔbɔ, ni amɛjeee mɛi ni sumɔɔ toiŋjɔlɛ hu.

2 Heshibalɔi yɛ miishɛɛ ejaakɛ heshibaa ja ni etsɔɔ anɔkwayeli hu. Nɔ ni fe enɛ lɛ, heshibalɔi yɛ miishɛɛ ejaakɛ nilee yɛ mli akɛ aaaba he shi; eyeɔ ebuaa ni anaa akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ nanemɛi Kristofoi ateŋ wekukpaa kpakpa. Kɛfata he lɛ, heshibalɔi yɛ miishɛɛ ejaakɛ heshibalɔi ni amɛji lɛ tsɔɔ suɔmɔ ni amɛjieɔ lɛ kpo amɛtsɔɔ.

3. Mɛni hewɔ anɔkwayeli nyɛɔ wɔnɔ ni wɔba wɔhe shi lɛ?

3 Mɛni hewɔ anɔkwayeli biɔ ni wɔba wɔhe shi lɛ? Nɔ kome ji akɛ, ejaakɛ afɔ wɔ fɛɛ akɛ mɛi ni yeee emuu, ni wɔyaa nɔ wɔtɔ̃ɔ. Bɔfo Paulo wie lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ: “Mile akɛ mimli, no ji miheloo lɛ mli lɛ, nɔ ko kpakpa ko bɛ jɛi; ejaakɛ suɔmɔ lɛ miyɛ eko moŋ, shi ekpakpa feemɔ ni ebɔ mi.” (Romabii 7:18) Hɛɛ, wɔ fɛɛ wɔfee esha ni Nyɔŋmɔ anunyam lɛ ebɔ wɔ. (Romabii 3:23) Anɔkwayeli baaye ebua wɔ ni wɔkafee henɔwolɔi. Tɔmɔ nɔkpɛlɛmɔ biɔ heshibaa, ni anɔkwayeli baaye ebua wɔ ni wɔkpɛlɛ shwamɔ nɔ, be fɛɛ be ni wɔɔtɔ̃. Akɛni wɔyaa nɔ wɔtɔɔ fã yɛ nɔ ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ akɛ wɔɔfee lɛ mli be fɛɛ be hewɔ lɛ, wɔyɛ yiŋtoo kpakpa ni wɔɔdamɔ nɔ wɔba wɔhe shi.

4. Mɛɛ yiŋtoo ni mli wa akɛha yɛ 1 Korintobii 4:7 yɛ wɔhe shi ni sa akɛ wɔba lɛ he?

4 Bɔfo Paulo haa wɔ yiŋtoo kroko hewɔ ni sa akɛ anɔkwayeli aha wɔba wɔhe shi lɛ. Ekɛɛ: “Shi namɔ ha esoro bo? Ni asaŋ mɛni oyɔɔ ni jeee ha ahao? Shi kɛji ha ahao lɛ, mɛɛba oshwaa tamɔ nɔ ni jeee ha ahao lɛ?” (1 Korintobii 4:⁠7) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, ni wɔɔŋɔ anunyam wɔha wɔhe, ni wɔkɛ nibii ni wɔyɔɔ, kɛ wɔnyɛmɔi, aloo nibii ni wɔnyɛ wɔfee lɛ ashwã lɛ etsɔɔɔ anɔkwayeli. Anɔkwayeli yeɔ ebuaa ni wɔnaa henilee kpakpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, koni wɔnyɛ “wɔba wɔjeŋ fɛfɛo yɛ nii fɛɛ mli.”​—Hebribii 13:⁠18.

5. Mɛɛ gbɛ nɔ anɔkwayeli hu baanyɛ aye abua wɔ yɛ, kɛji wɔtɔ tɔmɔ ko?

5 Anɔkwayeli yeɔ ebuaa wɔ ni wɔbaa wɔhe shi kɛji wɔtɔ̃. Ebaaha wɔfee klalo akɛ wɔɔkpɛlɛ shwamɔ nɔ, moŋ fe ni wɔɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔbu wɔhe bem aloo ni wɔkɛ shwamɔ lɛ afɔ mɔ kroko nɔ. Enɛ hewɔ lɛ, eyɛ mli akɛ Adam shwa Hawa moŋ, shi David shwaaa Batsheba, ní eeekɛɛ akɛ, ‘Kulɛ esaaa ni eyajuɔ ehe yɛ faŋŋ bɔ ni no aaaha mana lɛ. Minyɛɛɛ matsi mihe kɛjɛ kaa nɛɛ he.’ (1 Mose 3:​12; 2 Samuel 11:​2-4) Lɛlɛŋ, abaanyɛ akɛɛ akɛ yɛ gbɛ kome nɔ lɛ, anɔkwayeli yeɔ ebuaa wɔ ni wɔbaa wɔhe shi; yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, heshibaa hu yeɔ ebuaa wɔ ni wɔyeɔ anɔkwa.

Yehowa Mli Hemɔkɛyeli Yeɔ Ebuaa Wɔ ni Wɔbaa Wɔhe Shi

6, 7. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ mli hemɔkɛyeli yeɔ ebuaa wɔ ni wɔba wɔhe shi yɛ?

6 Yehowa mli hemɔkɛyeli hu baaye ebua wɔ ni wɔba wɔhe shi. Wɔhiɛ ni aaasɔ bɔ ni Bɔlɔ, kɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Maŋtsɛ lɛ je agbo lɛlɛŋ lɛ baatsĩ wɔnaa ni wɔkasusu wɔhe akɛ wɔhe miihia fe nine. Kwɛ bɔ ni gbalɔ Yesaia kaiɔ wɔ jogbaŋŋ yɛ enɛ he! Wɔkaneɔ yɛ Yesaia 40:15, 22 akɛ: “Naa, jeŋmaji lɛ tamɔ nu kuli yɛ blagee he, ni abuɔ amɛ tamɔ mulu kuli ni kpɛtɛ ŋsɛnii he. . . . Lɛ eta shikpɔŋ lɛ yiteŋ ati lɛ nɔ, ni enɔ bii lɛ tamɔ agãi.”

7 Yehowa mli hemɔkɛyeli hu baaye ebua wɔ kɛ wɔnuɔ he akɛ aye wɔ sane ni ejaaa. Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔmli aaafu yɛ sane lɛ he lɛ, wɔkɛ heshibaa baamɛ Yehowa moŋ, taakɛ lalatsɛ lɛ kaiɔ wɔ yɛ Lala 37:​1-3, 8, 9. Bɔfo Paulo hu ma nakai oti lɛ nɔ mi akɛ: “Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele, shi moŋ nyɛŋmɛa mlifu lɛ gbɛ; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Minɔ ji oweletɔɔ, ni mato najiaŋ,’ [Yehowa] kɛɛ.”​—Romabii 12:⁠19.

Heshibaa​—No Ji Nilee Gbɛ

8. Mɛni hewɔ heshibaa haa wɔnaa wɔkɛ Yehowa teŋ wekukpaa kpakpa lɛ?

8 Yiŋtoi babaoo yɛ ni no hewɔ ni heshibaa ji nilee gbɛ lɛ. Ekome ji akɛ, taakɛ wɔtsɔɔ momo lɛ, ehaa wekukpaa kpakpa baa wɔkɛ wɔ-Feelɔ lɛ teŋ. Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ jajeɔ yɛ faŋŋ mli yɛ Abɛi 16:5 akɛ: “Yehowa miihi mɔ fɛɛ mɔ ni woɔ ehe yɛ etsui mli.” Wɔkaneɔ yɛ Abɛi 16:18 hu akɛ: “Hewoo nyiɛɔ hiɛkpatamɔ hiɛ, ni hetsɔɔmɔ mumɔ nyiɛɔ shigbeemɔ hiɛ.” Yɛ be ko sɛɛ lɛ, henɔwolɔ lɛ yeɔ awerɛho. Ni nakai pɛpɛɛpɛ hu eeefee, yɛ nɔ ni wɔkaneɔ yɛ 1 Petro 5:5 lɛ hewɔ, akɛ: “Nyɛ fɛɛ nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa nyɛhe ni nyɛbumɔa heshibaa jwɛŋmɔ lɛ, ejaakɛ Nyɔŋmɔ kuɔ hewolɔi anaa, shi heshibalɔi eduroɔ.” Obaana nakai oti lɛ nɔŋŋ yɛ Yesu abɛbua ni kɔɔ Farisifonyo lɛ kɛ toohelɔ lɛ ni tee amɛyasɔle lɛ he lɛ mli. Toohelɔ heshibalɔ lɛ ji mɔ ni abu lɛ jalɔ.​—Luka 18:​9-14.

9. Mɛɛ yelikɛbuamɔ heshibaa kɛhaa yɛ jaramɔ bei amli?

9 Heshibaa ji nilee gbɛ ejaakɛ heshibaa haa efeɔ mlɛo ehaa wɔ akɛ wɔɔbo ŋaawoo ni yɔɔ Yakobo 4:7 lɛ toi, akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa Nyɔŋmɔ.” Kɛ wɔbaa wɔhe shi lɛ, wɔtseŋ atua kɛji Yehowa ŋmɛ gbɛ ni amanehulu ko aba wɔnɔ. Heshibaa baaha wɔmii ashɛ shihilɛ ni wɔyɔɔ mli lɛ he ni wɔŋmɛ wɔtsui shi yɛ mli. Henɔwolɔ mii shɛɛɛ nɔ ni eyɔɔ lɛ he, eetao babaoo be fɛɛ be, ni etseɔ jaramɔ shihilɛi ahiɛ atua. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, heshibalɔ ŋmɛɔ etsui shi yɛ jaramɔi kɛ kaai amli, taakɛ Hiob fee lɛ. Hiob nibii ni eyɔɔ lɛ fɛɛ je edɛŋ ni hela ko ni waa mɔ he waa hu mɔ lɛ, kɛkɛ ní enɛ ha eŋa wo lɛ ŋaa ni ekɔ henɔwomɔ gbɛ, ni ekɛɛ lɛ akɛ: “Kwa Nyɔŋmɔ ni ogbo!” Te eha lɛ hetoo eha tɛŋŋ? Biblia mli sane lɛ kɛɔ wɔ akɛ: “Shi ekɛɛ lɛ akɛ: ‘Owieɔ tamɔ yei buului lɛ eko wieɔ. Ei, nɔ kpakpa lɛ wɔhe yɛ Nyɔŋmɔ dɛŋ, shi nɔ fɔŋ lɛ, no lɛ wɔkahe lo?’ Enɛ fɛɛ mli lɛ Hiob kɛ enaabu efeee esha ko.” (Hiob 2:​9, 10) Akɛni Hiob baa ehe shi hewɔ lɛ, etseee atua, shi moŋ ekɛ nilee ba ehe shi eha nɔ fɛɛ nɔ ni Yehowa ŋmɛ gbɛ akɛ eba enɔ lɛ. Shi yɛ naagbee lɛ, awo lɛ nyɔmɔ babaoo.​—Hiob 42:​10-16; Yakobo 5:⁠11.

Heshibaa Haa Wɔnaa Wɔkɛ Mɛi Krokomɛi Ateŋ Wekukpaa Kpakpa

10. Mɛɛ gbɛ nɔ heshibaa haa wɔkɛ wɔnanemɛi Kristofoi ateŋ wekukpaa yaa hiɛ yɛ?

10 Heshibaa ji nilee gbɛ ejaakɛ ehaa wekukpaa kpakpa baa wɔkɛ wɔnanemɛi Kristofoi ateŋ. Bɔfo Paulo woɔ wɔ ŋaa yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ: “Nyɛkaŋmɛa mligbalamɔi loo yaka anunyam taomɔ gbɛ, shi moŋ nyɛkɛ heshibaa jwɛŋmɔ abubua nyɛnanemɛi fe nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe; nyɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akafo enɔ mli, shi efo enaanyo nɔ mli.” (Filipibii 2:​3, 4) Heshibaa baatsi wɔnaa yɛ nilee mli ni wɔkɛ mɛi krokomɛi akashi mple aloo ni wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔhi fe mɛi krokomɛi. Jwɛŋmɔi ni tamɔ nɛkɛ haa tɔtɔmɔ baa wɔ kɛ wɔnanemɛi Kristofoi lɛ fɛɛ ateŋ.

11. Mɛni hewɔ heshibaa baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkwa tɔmɔi lɛ?

11 Yɛ be kɛ bei amli lɛ, heshibaa baaye abua wɔ ni wɔkwa tɔmɔi komɛi. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Ejaakɛ heshibaa haŋ wɔkɛ wɔhe afɔ wɔhe nɔ fe nine. Shi moŋ, wɔbaakpɛlɛ Paulo ŋaawoo ni yɔɔ 1 Korintobii 10:12 lɛ nɔ, akɛ: “Mɔ ni susuɔ akɛ edamɔ shi lɛ akwɛ ehe ni ahi koni ekagbee shi.” Henɔwolɔ kɛ ehe fɔɔ ehe nɔ fe nine, no hewɔ lɛ etɔ̃ɔ be fɛɛ be, yɛ mɛi ni naa enɔ hewalɛ aloo yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɔjɔmɔi ahewɔ.

12. Heshibaa baatsirɛ wɔ ni wɔshɛ mɛɛ Ŋmalɛ naa taomɔ nii ahe?

12 Heshibaa baaye ebua wɔ ni wɔshɛ taomɔ nii ní ji wɔhe shi ni wɔɔba lɛ he. Awoɔ wɔ ŋaa yɛ Efesobii 5:21 akɛ: “Nyɛbabaa nyɛhe shi nyɛhaa nyɛhe yɛ Kristo gbeyeishemɔ mli.” Lɛlɛŋ, ani ehe ehiaaa akɛ wɔ fɛɛ wɔbaa wɔhe shi? Ehe miihia ni gbekɛbii aba amɛhe shi amɛha amɛfɔlɔi, ŋamɛi aba amɛhe shi amɛha amɛwumɛi, kɛ wumɛi hu kɛha Kristo. (1 Korintobii 11:3; Efesobii 5:​22; 6:⁠1) No sɛɛ lɛ, yɛ Kristofoi asafo fɛɛ asafo mli lɛ, esa akɛ mɛi fɛɛ, kɛ asafoŋ sɔɔlɔi lɛ hu aba amɛhe shi amɛha onukpai lɛ. Ni ani ejeee anɔkwale akɛ onukpai lɛ hu baa amɛhe shi amɛhaa tsulɔ anɔkwafo kuu lɛ, titri lɛ taakɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ damɔ shi kɛha lɛ lɛ? Agbɛnɛ hu, esa akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ aba ehe shi eha kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ lɛ, ni kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ lɛ hu baafee nakai eha Nitsumɔ He Nine Ajinafoi Akuu ni yɔɔ maŋ nɔ he ni esɔmɔɔ yɛ lɛ. Ni Nitsumɔ He Nine Ajinafoi Akuu lɛ mli bii lɛ hu? Esa akɛ ‘amɛba amɛhe shi amɛha amɛhe’ kɛ agbɛnɛ Nɔyeli Kuu lɛ, ni amɛ hu amɛbuɔ amɛhe akɔntaa amɛhaa “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɛ Yesu, ni ji Maŋtsɛ ni akɛ lɛ eta sɛi nɔ lɛ. (Mateo 24:​45-47) Taakɛ eji yɛ onukpai akuu fɛɛ kuu mli lɛ, esa akɛ Nɔyeli Kuu lɛ mli bii lɛ kɛ bulɛ aha mɛi krokomɛi ni fata amɛhe lɛ asusumɔi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ekolɛ mɔ ko baajwɛŋ akɛ ehiɛ susumɔ ko ni hi jogbaŋŋ. Shi ja mɛi ni fa saŋŋ ekpɛlɛ eŋaawoo lɛ nɔ dã, no lɛ esa akɛ eŋmɛɛ nakai susumɔ lɛ he kwraa. Lɛlɛŋ, heshibaa he miihia wɔ fɛɛ, ejaakɛ wɔ fɛɛ wɔyɛ mɔ ko shishi.

13, 14. (a) Mɛɛ shihilɛ krɛdɛɛ ko mli heshibaa baaye ebua wɔ yɛ? (b) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Petro fee efɔ shi yɛ ŋaawoo nɔkpɛlɛmɔ he?

13 Anaa akɛ heshibaa ji nilee gbɛ titri ejaakɛ heshibaa haa efeɔ mlɛo kɛhaa wɔ akɛ wɔɔkpɛlɛ ŋaawoo kɛ tsɔsemɔ nɔ. Tsɔsemɔ he hiaa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɛ bei komɛi amli, ni wɔɔfee jogbaŋŋ akɛ wɔbo ŋaawoo ni yɔɔ Abɛi 19:20 lɛ toi, akɛ: “Bo ŋaawoo toi, ni okpɛlɛ tsɔsemɔ, koni wɔsɛɛ ní ole nii.” Taakɛ awieɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ, heshibaa haaa mɔ mli afu yɛ kamɔ loo tsɔsemɔ hewɔ. Kɛfata he lɛ, bɔfo Paulo woɔ wɔ ŋaa, yɛ Hebribii 12:​4-11, yɛ nilee ni yɔɔ wɔhe shi ni wɔɔba wɔha tsɔsemɔ mli lɛ he. Nɛkɛ gbɛ nɔ pɛ wɔɔtsɔ wɔna hiɛnɔkamɔ akɛ wɔɔkudɔ wɔ wɔsɛɛ be gbɛkɔmɔ yɛ nilee mli, ni naagbee lɛ wɔnine ashɛ naanɔ wala he nyɔmɔwoo lɛ nɔ. Mɛɛ miishɛɛ po aaajɛ mli aba nɛkɛ!

14 Wɔbaanyɛ wɔtsĩ bɔfo Petro nɔkwɛmɔ nɔ lɛ tã yɛ enɛ gbɛfaŋ. Bɔfo Paulo kɛ ŋaawoo ni mli wa waa ha lɛ, taakɛ wɔleɔ yɛ sane ní aŋma yɛ Galatabii 2:14 lɛ mli lɛ, akɛ: “Beni mina akɛ amɛnyiɛɛɛ trɔmɔɔ yɛ sanekpakpa lɛ anɔkwale lɛ naa lɛ, mikɛɛ Petro yɛ amɛ fɛɛ amɛhiɛ akɛ: ‘Kɛ bo ni oji Yudanyo lɛ ofeɔ onii tamɔ jeŋmajiaŋnyo ni jeee tamɔ Yudanyo lɛ, mɛɛba onyɛɔ jeŋmajiaŋbii lɛ anɔ akɛ amɛfee amɛnii tamɔ Yudafoi?’” Ani bɔfo Petro mli fu yɛ enɛ he? Kɛji emli fu kwraa po lɛ, jeee yɛ be kakadaŋŋ mli, taakɛ wɔnaa yɛ ewiemɔ ko ni ewie yɛ sɛɛ mli lɛ mli, ni etsɛ lɛ akɛ “wɔ suɔmɔ nyɛmi Paulo” yɛ 2 Petro 3:​15, 16 lɛ.

15. Mɛɛ tsakpaa yɔɔ wɔhe shi ni wɔɔba kɛ miishɛɛ ni wɔɔna lɛ teŋ?

15 Agbɛnɛ wɔmii ni aaashɛ nɔ ni wɔyɔɔ lɛ he, ni wɔtsui anyɔ wɔmli lɛ hu baa sane lɛ mli. Wɔnyɛŋ wɔna miishɛɛ kɔkɔɔkɔ, ja wɔmii shɛ nɔ ni wɔyɔɔ, ni ji wɔ hegbɛi, kɛ wɔjɔɔmɔi lɛ he. Su ni Kristofonyo heshibalɔ lɛ naa ji akɛ: “Kɛ Nyɔŋmɔ ŋmɛɔ gbɛ lɛ, no lɛ manyɛ madamɔ naa,” ni ji nɔ diɛŋtsɛ ni bɔfo Paulo kɛɔ, taakɛ wɔkaneɔ yɛ 1 Korintobii 10:​13, akɛ: “Kaa ko bako nyɛnɔ ni jeee gbɔmɔ he nɔ; shi anɔkwafo ji Nyɔŋmɔ, mɔ ni haŋ aka nyɛ fe bɔ ni nyɛaanyɛ, shi moŋ ekɛ kaa lɛ nɔŋŋ aaaje gbɛ aha nyɛ ni nyɛje mli hu, koni nyɛnyɛ mli nyɛmɔ.” No hewɔ lɛ wɔnaa bɔ ni heshibaa ji nilee gbɛ lɛ shikome ekoŋŋ, ejaakɛ eyeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa miishɛɛ, ni bɔ ni wɔshihilɛ ji lɛ kɔɔɔ he eko.

Suɔmɔ Baaye Ebua Wɔ ni Wɔba Wɔhe Shi

16, 17. (a) Mɛɛ Ŋmalɛ naa nɔkwɛmɔ nɔ ko maa su ni da fe fɛɛ ni yeɔ ebuaa wɔ ni wɔba wɔhe shi lɛ nɔ mi? (b) Mɛɛ je lɛŋ nɔkwɛmɔ nɔ ko hu feɔ oti nɛɛ he mfoniri?

16 Nɔ ni fe nɔ fɛɛ nɔ lɛ, suɔmɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli, a·gaʹpe, baaye ebua wɔ ni wɔba wɔhe shi. Mɛni hewɔ ni Yesu nyɛ eŋmɛ etsui shi yɛ heshibaa mli, yɛ esɛŋmɔtso nɔ niiashikpamɔ ni Paulo wie he etsɔɔ Filipibii lɛ mli lɛ? (Filipibii 2:​5-8) Mɛni hewɔ esusuuu he akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ aaaye egbɔ lɛ? Ejaakɛ, taakɛ lɛ diɛŋtsɛ ekɛɛ lɛ: “Miisumɔ Tsɛ lɛ.” (Yohane 14:31) No hewɔ ni ekɛ anunyam kɛ woo ha Yehowa, eŋwɛi Tsɛ lɛ yɛ bei fɛɛ mli lɛ. Enɛ hewɔ lɛ, ema nɔ mi yɛ be kroko hu mli akɛ eŋwɛi Tsɛ lɛ pɛ ji mɔ kpakpa.​—Luka 18:18, 19.

17 Nɔ ni feɔ oti nɛɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ji sane ko ni ba yɛ Amerika mra be mli lalafolɔi lɛ ateŋ mɔ kome, John Greenleaf Whittier shihilɛ mli. Nuu nɛɛ yɛ enaanyo yoo ko kɛjɛ egbekɛbiiashi tɔ̃ɔ, ni be ko ni atee wiemɔ spɛlemɔ lɛ, bɔ ni yoo lɛ spɛl wiemɔ ko lɛ ja, shi bɔ ni nuu lɛ spɛl eha lɛ ejaaa. Sane lɛ dɔ yoo lɛ waa. Mɛni hewɔ? Taakɛ lalafolɔ lɛ kaiɔ lɛ, yoo lɛ kɛɛ lɛ akɛ: “Edɔ mi waa akɛ mispɛl nakai wiemɔ lɛ. Misumɔɔɔ ni minyiɛɔ ohiɛ . . . Ejaakɛ ole nɔ ko, misumɔɔ bo waa.” Hɛɛ, kɛ wɔsumɔɔ mɔ ko lɛ, wɔbaasumɔ ni mɔ lɛ nɔ akwɔ fe wɔ, jeee ni eba shi fe wɔ, ejaakɛ suɔmɔ baa ehe shi.

18. Heshibaa baaye ebua wɔ ni wɔbo mɛɛ Ŋmalɛ mli ŋaawoo toi?

18 Enɛ feɔ nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa kɛhaa Kristofoi fɛɛ, titri lɛ nyɛmimɛi hii. Kɛ sɔɔmɔ hegbɛ krɛdɛɛ ko ba lɛ, ani wɔbaana miishɛɛ akɛ wɔ nyɛminuu ko moŋ nine shɛ nɔ, shi jeee wɔ, aloo wɔbaanu awuŋayeli kɛ hetsɛ he yɛ wɔmli? Kɛ wɔsumɔɔ wɔnyɛmi lɛ lɛlɛŋ lɛ, no lɛ wɔbaana miishɛɛ akɛ lɛ enine shɛ nakai nitsumɔ krɛdɛɛ aloo nɔkpɛlɛmɔ aloo sɔɔmɔ gbɛhe lɛ nɔ. Hɛɛ, suɔmɔ baaha efee mlɛo eha wɔ akɛ wɔɔbo ŋaawoo nɛɛ toi: “Mɔ fɛɛ mɔ kɛ woo aha enaanyo tsutsu.” (Romabii 12:10) Shishitsɔɔmɔ kroko ko hu kaneɔ akɛ: “Nyɛkɛ woo ahaa mɛi krokomɛi fe nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe.” (New International Version) No sɛɛ lɛ, awoɔ wɔ ŋaa ekoŋŋ akɛ: “Nyɛtsɔa suɔmɔ mli nyɛsɔmɔsɔmɔa nyɛhe.” (Galatabii 5:13) Hɛɛ, kɛ wɔyɛ suɔmɔ lɛ, wɔbaana miishɛɛ akɛ wɔɔsɔmɔ wɔnyɛmimɛi, ni wɔtsɔmɔ tsuji wɔha amɛ, ni wɔkɛ nibii ni amɛsumɔɔ kɛ amɛhilɛ aye wɔ diɛŋtsɛ wɔnɔ hiɛ, ni enɛ biɔ heshibaa. Heshibaa baatsi wɔnaa hu ni wɔkashwã, ni no baaha wɔtsi wɔhe kɛjɛ awuŋayeli kɛ hetsɛ mumɔ ni wɔɔtee lɛ shi yɛ mɛi krokomɛi amli lɛ he. Bɔfo Paulo ŋma akɛ suɔmɔ “eshwãaa, efeee pupuupu.” Mɛni hewɔ? Ejaakɛ henumɔ ni yɔɔ shwãa kɛ pupuupu feemɔ sɛɛ ji pɛsɛmkunya, mɔ diɛŋtsɛ hesusumɔ, yɛ be mli ni suɔmɔ ji nɔ titri ni yɔɔ pɛsɛmkunya ni afeee lɛ sɛɛ.​—1 Korintobii 13:⁠4.

19. Mɛɛ Biblia mli nɔkwɛmɔ nii tsɔɔ akɛ heshibaa kɛ suɔmɔ yɛ tsakpaa, tamɔ bɔ ni henɔwomɔ kɛ pɛsɛmkunya hu ji lɛ?

19 Wekukpaa ni ka David kɛ Maŋtsɛ Saul kɛ ebi Yonatan teŋ lɛ ji nɔkwɛmɔ nɔ ko ni sa kadimɔ waa ni tsɔɔ bɔ ni suɔmɔ kɛ heshibaa yɔɔ tsakpaa kɛ bɔ ni henɔwomɔ kɛ pɛsɛmkunya hu yɔɔ tsakpaa nakai nɔŋŋ ha. Ta mli kunim sɔrɔtoi ni David ye lɛ hewɔ lɛ, Israel yei lɛ la akɛ: “Saul egbe ekpekpei lɛ, shi David egbe ekpei nyɔŋma nyɔŋmai lɛ!” (1 Samuel 18:⁠7) Akɛni ebaaa ehe shi kwraa, shi moŋ, henɔwomɔ eyi lɛ obɔ hewɔ lɛ, kɛjɛ nakai beaŋ kɛyaa lɛ, Saul ná gbɔmɔgbee hetsɛ ko kɛha David. Kwɛ bɔ ni esoro enɛ kwraa yɛ su ni ebinuu Yonatan yɔɔ lɛ he! Wɔkaneɔ akɛ Yonatan sumɔɔ David tamɔ esumɔɔ lɛ diɛŋtsɛ esusuma. (1 Samuel 18:⁠1) No hewɔ lɛ te Yonatan fee enii tɛŋŋ, beni nibii tee nɔ aahu, ni ebafee faŋŋ akɛ Yehowa miijɔɔ David, ni lɛ ebaaye Saul sɛɛ akɛ Israel nɔ maŋtsɛ, shi jeee Yonatan lɛ? Ani Yonatan nu awuŋayeli loo hetsɛ he? Dabi kwraa! Suɔmɔ kpele ni eyɔɔ kɛha David lɛ hewɔ lɛ, enyɛ ekɛɛ, taakɛ wɔkaneɔ yɛ 1 Samuel 23:17 lɛ akɛ: “Kaashe gbeyei, ejaakɛ mitsɛ Saul nine shɛŋ onɔ, shi bo oooye Israel nɔ maŋtsɛ, ni matsɔ osɛɛmɔ; ni mitsɛ Saul diɛŋtsɛ le nakai.” Suɔmɔ kpele ni Yonatan yɔɔ kɛha David lɛ ha ekɛ heshibaa kpɛlɛ ni eyoo nɔ ni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii, ni ji mɔ ni baaye etsɛ sɛɛ akɛ Israel nɔ maŋtsɛ lɛ nɔ.

20. Yesu tsɔɔ tsakpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa ni ka suɔmɔ kɛ heshibaa teŋ lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

20 Nɔ ni maa tsakpaa ni yɔɔ suɔmɔ kɛ heshibaa teŋ lɛ nɔ mi lolo hu ji nɔ ni ba yɛ naagbee gbɛkɛ ni Yesu Kristo kɛ ebɔfoi lɛ hi shi dani egbo lɛ. Wɔkaneɔ yɛ Yohane 13:1 akɛ bɔ ni Yesu “sumɔɔ emɛi ni yɔɔ je lɛŋ lɛ, nakai esumɔ amɛ kɛwula shi.” Yɛ be mli ni ewie nɛkɛ wiemɔi nɛɛ, no sɛɛ dani Yesu fɔ ebɔfoi lɛ anaji ahe, ni efee tamɔ tsulɔ ko ni baa shi kwraa lɛ. Mɛɛ heshibaa he nikasemɔ ni mli wa waa nɛ!​—Yohane 13:​1-11.

21. Yɛ enaamuu mli lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔba wɔhe shi?

21 Lɛlɛŋ, yiŋtoi babaoo yɛ ni baaha wɔba wɔhe shi. Eji nɔ ni ja gbɛ, kɛ anɔkwayeli hu akɛ wɔɔba wɔhe shi. No ji hemɔkɛyeli gbɛ. Ehaa wekukpaa kpakpa baa wɔkɛ Yehowa Nyɔŋmɔ teŋ, kɛ agbɛnɛ wɔkɛ wɔnanemɛi heyelilɔi hu ateŋ. No ji nilee gbɛ. Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, no ji suɔmɔ gbɛ, ni ekɛ anɔkwa miishɛɛ baa.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Anɔkwayeli yeɔ ebuaa heshibaa namɔ yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?

◻ Mɛni hewɔ Yehowa mli hemɔkɛyeli baaye abua wɔ ni wɔba wɔhe shi lɛ?

◻ Mɛni tsɔɔ akɛ heshibaa ji nilee gbɛ?

◻ Mɛni hewɔ suɔmɔ yeɔ ebuaa wɔ waa yɛ heshibaa namɔ mli lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

Hiob kɛ heshibaa tuu ehe eha Yehowa. ‘Ekwaaa Nyɔŋmɔ koni egbo’

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 23]

Petro kɛ heshibaa kpɛlɛ ŋaa ni Paulo wo lɛ yɛ mɛi ahiɛ lɛ nɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje