Ani Okɛ Woo Haa Mɛi Krokomɛi Kɛ Okɛ Ŋaawoo Miiha Lɛ?
KWƐ bɔ ni ehi ni sɛɛnamɔ hu yɔɔ he akɛ akɛ woo aaawo bo ŋaa! Edward wie akɛ: “Ŋaawoo ni akɛhaa yɛ mlihilɛ kɛ mɔ hesusumɔ mli lɛ haa wekukpaa kpakpa baa.” Warren hu kɛɛ: “Kɛ onuɔ he akɛ ŋaawolɔ lɛ kɛ woo haa bo ni ebuɔ bo kɛtsɔɔ bɔ ni esumɔɔ ni ebo osane lɛ toi lɛ nɔ lɛ, ehaa ŋaawoo lɛ feɔ mlɛo kwraa kɛhaa bo akɛ oookpɛlɛ nɔ.” Norman kɛɛ: “Kɛ ŋaawolɔ ko kɛ mi ye yɛ bulɛ mli lɛ, minaa he miishɛɛ akɛ mabɛŋkɛ lɛ, ni mabi lɛ ŋaawoo.”
Adebɔɔ Naa Woo Hegbɛ ni Gbɔmɔ Yɔɔ
Anaa ŋaawoo ni miishɛɛ, naanyobɔɔ su, kɛ suɔmɔ yɔɔ mli lɛ he miishɛɛ lɛlɛŋ. Ni ooowo mɛi krokomɛi ŋaa tamɔ bɔ ni obaasumɔ ni awo bo ŋaa lɛ he yɛ sɛɛnamɔ. (Mateo 7:12) Ŋaawolɔ kpakpa lɛ heɔ be ni ekɛboɔ mɔ ni ewoɔ lɛ ŋaa lɛ toi ni ebɔɔ mɔdɛŋ akɛ eeenu lɛ shishi—esusumɔ, eshidaamɔ, kɛ ehenumɔi—moŋ fe ni eeewie ehiɛ loo ebu lɛ fɔ.—Abɛi 18:13.
Ehe miihia ni ŋmɛnɛ ŋaawolɔi, ni Kristofoi onukpai fata he lɛ ahiɛ ahi amɛhe nɔ ni amɛkɛ woo aha mɛi krokomɛi kɛji amɛmiiwo ŋaa. Mɛni hewɔ? Yɛ yiŋtoo kuku ni ji akɛ su ko ni miiya nɔ yɛ adesai ateŋ ji ni akɛ mɛi krokomɛi aye yɛ gbɛ ni woo bɛ mli nɔ lɛ hewɔ. Enɛ saa mɛi krokomɛi ahe. Bei pii lɛ, mɛi ni okpaa nifeemɔ ni woo yɔɔ mli gbɛ kɛjɛɔ amɛdɛŋ lɛ ji mɛi ni kɛ woo haaa kwraa, ekɔɔɔ he eko akɛ amɛji woloŋlelɔi, jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi, aloo mɛi krokomɛi. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ nitsumɔ he nɛkɛ lɛ, shwiemɔ yɛ nitsumɔ mli haoɔ mɔ ni ekɛ nɔnyɛɛ baa nitsumɔtsɛ kɛ nitsulɔ lɛ fɛɛ nɔ. Efiteɔ bulɛ ni mɔ lɛ yɔɔ lɛ, titri lɛ kɛ́ akɛ mɔ ni ashwieɔ lɛ lɛ yeee kɛ woo lɛ. Esa akɛ nitsulɔi anɔkwɛlɔi ni shwieɔ mɛi yɛ nitsumɔ mli lɛ ale bɔ ni amɛaafee amɛkɛɛ “shɛɛ sane ni mli wa nɛɛ ni emli akã shi faŋŋ, efee kuku ni ŋaalee ahi mli, ni eha woo ni mɔ lɛ yɔɔ lɛ ahi shi pɛpɛɛpɛ,” taakɛ The Vancouver Sun lɛ bɔɔ amaniɛ lɛ. Hɛɛ, esa akɛ akɛ adesai fɛɛ aye kɛ woo.
Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ Maji Anajiaŋdamɔlɔi lɛ jaje akɛ: “Afɔ gbɔmɛi adesai fɛɛ ni amɛye amɛhe, ni amɛyeɔ egbɔ yɛ woo kɛ hegbɛi amli. Aduro amɛ kɛ jwɛŋmɔ kɛ henilee, ni no hewɔ lɛ esa akɛ amɛkɛ amɛhe aye yɛ nyɛmifeemɔ mumɔ mli.” Akɛni woo ni gbɔmɔ yɔɔ lɛ ebaje tutuamɔ shishi hewɔ lɛ, yiŋtoo kpakpa hewɔ ni Jeŋmaji Ekomefeemɔ lɛ Mla kɛ Hegbɛi ni Adesai Yɔɔ lɛ Ajajemɔ yɛ Jeŋ Fɛɛ lɛ hiɛkpamɔ wiemɔ lɛ kpɛlɛɔ nɛkɛ su nɛɛ nɔ lɛ. Amɛmaa “adesai ashishijee hegbɛi, kɛ gbɔmɔ adesa lɛ woo kɛ bulɛ ni sa lɛ lɛ mli hemɔkɛyeli” nɔ mi.
Yehowa Bɔ Gbɔmɔ kɛ Woo ni Fata Ebɔɔsu lɛ He
Yehowa ji Nyɔŋmɔ ni sa woo. E-Wiemɔ ni jɛ mumɔŋ lɛ jajeɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ, “Woo kɛ agbojee yɛ ehiɛ,” ni agbɛnɛ hu ‘Eŋɔɔ enunyam lɛ ehaa ŋwɛi.’—1 Kronika 16:27; Lala 8:2.
Akɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ woo kɛ Jeŋ Muu Fɛɛ Nɔyelɔ lɛ, ekɛ woo haa ebɔɔnii fɛɛ, ŋwɛi nibii kɛ shikpɔŋ nɔ nibii. Mɛi ni ekɛ woo haa amɛ nɛɛ ateŋ mɔ ni sa kadimɔ fe fɛɛ ji e-Bi ni awo ehiɛ nyam, Maŋtsɛ Kristo Yesu. David ŋma yɛ gbalɛ wiemɔ mli akɛ: “Okɛ woo kɛ agbojee eha lɛ.”—Lala 21:6; Daniel 7:14.
Dɔlɛ sane ji akɛ, akɛ nɛkɛ adesa hegbɛ titri nɛɛ etsu nii yɛ gbɛ fɔŋ nɔ yɛ yinɔsane be fɛɛ mli. Ŋwɛibɔfo ko ni he wa, ni enifeemɔi ha ebatsɔ Satan Abonsam lɛ tswa Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ hegbɛ, kɛ ejalɛ, kɛ esalɛ lɛ mpoa. Yɛ nakai feemɔ mli lɛ, etsɔɔ bulɛ ni ebɛ kɛha Yehowa, ni egbe E-gbɛi ni sa woo lɛ he guɔ beni etswaa hegbɛ ni E-yɔɔ akɛ eyeɔ nɔ lɛ mpoa hu lɛ. Ekɛ woo babaoo ha ehe yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ. Taakɛ Abonsam fee lɛ, adesai maŋtsɛmɛi ni he wa, tamɔ Nebukadnezar ni hi shi yɛ Biblia bei amli lɛ kɛ ‘amɛhewalɛ kɛ amɛnunyam’ lɛ shwãa. Amɛgbeɔ woo ni ji Yehowa nɔ lɛ he guɔ, ni amɛkɛ woo ni nilee bɛ mli haa amɛ diɛŋtsɛ amɛhe. (Daniel 4:30) Satan yiwalɛ nɔyeli, ni ekɛfɔ̃ adesai aje lɛ nɔ lɛ etutua woo ni adesai yɔɔ lɛ ni eeya nɔ eetutua lɛ daa nɛɛ.
Ani afite woo ni oyɔɔ lɛ dã? Kɛji aawo bo ŋaa lɛ, ani ahaa onuɔ he akɛ oyeɔ fɔ waa fe nine, ni ohiɛ egbo, ashwie ohiɛ shi, aloo aba bo shi dã? André wie akɛ: “Minuuu mɔ hesusumɔ, mlihilɛ, kɛ woo he. Aha minu he akɛ sɛɛnamɔ ko kwraa bɛ mihe,” ni ekɛfata he akɛ: “Enɛ ha mibɔi nijiaŋwujee, yeyeeye-feemɔ kɛ nɔnyɛɛ henumɔi po namɔ.” Laura kɛɛ: “Ewa akɛ oookpɛlɛ ŋaawoo nɔ kɛjɛ mɔ ko ni onuɔ he akɛ ohilɛ-kɛhamɔ kaaa etsui nɔ lɛ dɛŋ.”
Enɛ hewɔ lɛ, awoɔ Kristofoi nɔkwɛlɔi lɛ ŋaa ni amɛkɛ Nyɔŋmɔ asafoku lɛ aye kɛ bulɛ kɛ woo. (1 Petro 5:2, 3) Kɛ shihilɛi komɛi te shi ni ehe miihia, ni sɛɛnamɔ hu yɛ he akɛ owo mɛi krokomɛi ŋaa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ obu ohe kɛjɛ jeŋbii asusumɔi kɛ amɛjeŋba lɛ he yɛ mɛi ni kɛ oyaiyeli teɔ shi woɔ woo ni mɛi krokomɛi yɔɔ lɛ? Mɛni baanyɛ aye abua bo ni obaa woo ni onanemɛi Kristofoi yɔɔ lɛ yi, kɛ agbɛnɛ woo ni bo diɛŋtsɛ oyɔɔ lɛ hu yi?—Abɛi 27:6; Galatabii 6:1.
Shishitoo Mlai ni Baa Woo Yi
Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ yɛ nɔ ko kɛɛmɔ yɛ sane nɛɛ he. Ŋaawolɔ ni he esa lɛ kɛ ehe baafɔ ŋaawoo ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ nɔ kɛmɔ shi, moŋ fe ni ekɛ ehe aaafɔ je nɛŋ nilee nɔ. Ŋaawoo ni he yɔɔ sɛɛnamɔ yɛ Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ amli. Kɛ anyiɛ sɛɛ lɛ, ekɛ woo haa ŋaawolɔ lɛ kɛ mɔ ni awoɔ lɛ ŋaa lɛ fɛɛ. Enɛ hewɔ lɛ, gbɛtsɔɔmɔ ni Paulo kɛha Kristofonyo nɔkwɛlɔ Timoteo ji: “Kaafámɔ onukpa ko, shi moŋ owie otsɔɔ lɛ akɛ tsɛ; obalahii hu akɛ nyɛmimɛi; yei onukpai lɛ akɛ nyɛmɛi; obalayei lɛ hu akɛ nyɛmimɛi yei yɛ hetsemɔ fɛɛ mli.” (1 Timoteo 5:1, 2) Kwɛ awerɛho, dɔlɛ henumɔi, kɛ hiɛgbelewoo ni abaanyɛ atsi he kɛjɛ he kɛtsɔ nɛkɛ tɛi ni afolɔ nɛɛ anɔyeli nɔ!
Kadimɔ akɛ nɔ titri ni haa ŋaawoo yeɔ omanye ji bulɛ kpakpa ni anaa ahaa mɔ kroko lɛ kɛ hegbɛ ni eyɔɔ akɛ akɛ lɛ aye kɛ woo, yɛ mɔ hesusumɔ mli. Esa akɛ Kristofoi onukpai, kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi abɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaanyiɛ ŋaawoo nɛɛ sɛɛ, ni amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaale nɔ hewɔ ni mɔ ni jajemɔ he hiaa lɛ lɛ susuɔ nii ahe ni efeɔ enii yɛ nakai gbɛ nɔ lɛ. Esa akɛ amɛsumɔ akɛ amɛaabo bɔ ni esusuɔ ehaa lɛ toi, ni amɛbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni amɛaanyɛ ni amɛkawo mɔ ni ayeɔ abuaa lɛ lɛ hiɛgbele, loo aba lɛ shi, loo ashwie ehiɛ shi.
Akɛ onukpa lɛ, ha onyɛmi lɛ ale akɛ osusuɔ ehe, ni ootao ni oye obua lɛ kɛ enaagbai lɛ. Nakai ji bɔ ni datrɛfonyo kpakpa feɔ kɛji otee eŋɔɔ yɛ enitsumɔ he kɛha ogbɔmɔtso kwɛmɔ lɛ. Kɛji osusu bɔ ni obaajie otadei fɛɛ yɛ he ko ni tse keŋkeŋ ni jeee otsu mli ji jɛmɛ lɛ he lɛ, ekolɛ ebaaha ohiɛ agbo ni ebaaba bo shi hu. Shi kwɛ bɔ ni ohiɛ baasɔ datrɛfonyo ni jieɔ henumɔ kpo yɛ bulɛ ni oyɔɔ kɛha ohe lɛ he, ni ekɛ mama haa onɔ ni ekɛ woo haa bo beni ekwɛɔ hei ni he hiaa ni ekwɛ lɛ koni ekɛna nɔ ni kɛ ohela lɛ ba lɛ! Nakai nɔŋŋ hu Kristofonyo ŋaawolɔ ni jieɔ bulɛ kpakpa kpo etsɔɔ mɔ lɛ kɛ mlihilɛ kɛ shiŋŋ feemɔ baatsu nii, shi kɛlɛ ekɛ woo haa mɔ lɛ he tamɔ mama. (Kpojiemɔ 2:13, 14, 19, 20) Nɔ ni tamɔɔɔ enɛ lɛ, ŋaawoo keketee, ni mli wa, ni henumɔ bɛ mli lɛ tamɔ mfoniri-feemɔŋ atade jiemɔ ni haa onuɔ he akɛ ohiɛ egbo, ashwie ohiɛ shi, ni ajie woo ni oyɔɔ lɛ kwraa yɛ ohe.
Teokrase Sɔɔmɔ Skul nɔkwɛlɔi lɛ titri kwɛɔ jogbaŋŋ koni amɛkɛ ŋaawoo aha kɛ woo. Kɛ amɛmiiwo mɛi ni edara lɛ ŋaa lɛ, amɛjieɔ suɔmɔ ni amɛaana amɛha amɛ heloonaa fɔlɔi lɛ nɔŋŋ kpo. Amɛsusuɔ mɔ he, kɛ naanyobɔɔ su kɛ miishɛɛ. Henumɔ ni tamɔ nɛkɛ he miihia. Ehaa shihilɛ kpakpa hiɔ shi kɛha ŋaawoo kɛhamɔ kɛ enɔkpɛlɛmɔ yɛ gbɛ kpakpa nɔ.
Onukpai, nyɛkaia akɛ ŋaawoo ni anyɛɔ atsuɔ he nii lɛ haa mɔ yaa hiɛ, ewoɔ mɔ hewalɛ, etswaa mɔ emaa shi, ni ehi hu. Efesobii 4:29 kɛɔ akɛ: “Wiemɔ sha ko wiemɔ sha ko akaje nyɛnaa kwraa; shi moŋ wiemɔ ni hi ni ehia, koni eha mɔ nane amɔ shi, ni akɛduro mɛi ni nuɔ lɛ.”
Ehe ehiaaa ni okɛ wiemɔi loo susumɔi ni mli wawai atsu nii. Shi moŋ, bulɛ ni oyɔɔ kɛha mɔ kroko lɛ kɛ suɔmɔ ni oyɔɔ akɛ ooobaa bulɛ kɛ woo henumɔi ni eyɔɔ lɛ ayi lɛ kanyaa bo ni okɛ ŋaawoo lɛ aha yɛ gbɛ kpakpa ni tswaa mɔ emaa shi nɔ. Okɛ anɔkwayeli ajie eyi yɛ otii loo sui kpakpai ni eyɔɔ lɛ ahe kɛtsɔ hiɛ dani oje nɔ ni otaoɔ okɛɛ lɛ lɛ shishi, moŋ fe ni ooomamɔ susumɔi ni haa enijiaŋ jeɔ wui aloo enuɔ he akɛ ehe ehiaaa lɛ anɔ mi. Kɛ oosɔmɔ akɛ onukpa lɛ, ‘okɛ ohegbɛ lɛ atsu nii ni okɛha mɛi anane amɔ shi, shi jeee ni okɛwule amɛ.’—2 Korintobii 10:8.
Hɛɛ, esa akɛ hewalɛ ni Kristofoi nɔkwɛlɔi aŋaawoo naa lɛ afee nɔ ni kɛ hewalɛwoo ni he hiaa lɛ haa, ni akɛduro mɔ lɛ. Esaaa ni ejeɔ mɔ nijiaŋ wui loo ‘ewoɔ mɔ he gbeyei.’ (2 Korintobii 10:9) Ehe miihia ni akɛ bulɛ kɛ woo ni sa aha mɔ ni etɔ tɔmɔ ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli lɛ po. Esa akɛ ŋaawoo lɛ kɛ wiemɔi ni tsɔɔ mlihilɛ kɛ shiŋŋ-feemɔ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ, bɔni afee ni etsirɛ mɔ lɛ kɛha tsuitsakemɔ.—Lala 44:16; 1 Korintobii 15:34.
Nɔ ni sa kadimɔ ji akɛ, nɛkɛ shishitoo mlai nɛɛ yɛ Nyɔŋmɔ Mla ni ekɛha Israel lɛ mli. Eŋmɛ ŋaawoo kɛ gbɔmɔtsoŋ tsɔsemɔ po gbɛ, yɛ be mli ni ebaa mɔ lɛ hegbɛ ni eyɔɔ akɛ ajie woo ni sa kpo atsɔɔ lɛ lɛ yi lɛ. Aŋmɛɔ gbɛ ni akɛ kpãa yiɔ mɔ lɛ “yɛ efɔŋ ni efee lɛ naa,” shi esaaa akɛ afeɔ enɛ kɛtekeɔ nɔ. Husu yɛ kpaai abɔ ni sa akɛ ayi lɛ lɛ he, bɔni afee ni efɔŋ feelɔ lɛ ‘hiɛ akashwie shi.’—5 Mose 25:2, 3.
Bɔ ni asusuɔ efɔŋ feelɔi ni etsake amɛtsui lɛ ahenumɔi ahe lɛ jeɔ kpo yɛ Yesu hu he. Yesaia gba efɔ shi yɛ ehe akɛ: “Gãlã ni amia lɛ, ekuŋ, ni kane mli odonti ni tsoɔ sulii lɛ, egbeŋ, ni eeejie kojomɔ kpo yɛ anɔkwale naa.”—Yesaia 42:3; Mateo 12:17, 20; Luka 7:37, 38, 44-50.
Nɔ kroko hu ni maa bɔ ni henumɔ he hiaa lɛ nɔ mi ji wiemɔi ni Yesu wie yɛ Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ lɛ mli lɛ: “No hewɔ lɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni nyɛtaoɔ akɛ mɛi aŋɔfee nyɛ lɛ, nyɛ hu nyɛfea amɛ nakai nɔŋŋ.” (Mateo 7:12) Nɛkɛ shishitoo mla nɛɛ he miihia waa yɛ wekukpaa kpakpa ni aaaya hiɛ lɛ mli aahu akɛ afɔɔ lɛ tsɛmɔ akɛ Mla Kpakpa lɛ. Akɛ Kristofonyo onukpa lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ eeeye ebua bo yɛ ni okɛ mɛi krokomɛi aye yɛ mlihilɛ kɛ woo mli kɛ oowo ŋaa?
Ha ehi ojwɛŋmɔ mli akɛ bo hu otɔɔ. Taakɛ Yakobo wie lɛ, “wɔ fɛɛ wɔtɔɔ babaoo.” (Yakobo 3:2) Enɛ kaimɔ baaye ebua ni oba owiemɔi ashi ni oye ohenumɔi anɔ hu kɛji ehe miihia ni okɛ mɛi krokomɛi awie amɛfatɔɔi ahe. Kadimɔ bɔ ni amɛnuɔ nii ahe amɛhaa. Enɛ baaye ebua bo ni okawie nii ahe bɔ ni he ehiaaa, ni oogbala jwɛŋmɔ kɛmiiya amɛtɔmɔi loo shigbeemɔi bibii lɛ anɔ. Yesu ma enɛ nɔ mi beni ekɛɛ akɛ: “Nyɛkakojoa, koni akakojo nyɛ. Shi nɔ kojomɔ ni nyɛŋɔkojoɔ lɛ, aaaŋɔkojo nyɛ; ni nɔ susumɔ nɔ ni nyɛŋɔsusuɔ lɛ, aaaŋɔsusu aha nyɛ.”—Mateo 7:1, 2.
Okɛ Woo Aha Mɛi Krokomɛi—Tee Shi Owo Abonsam
Satan eto eŋaatsɔi lɛ ahe gbɛjianɔ akɛ ekɛbaafite woo ni oyɔɔ lɛ, ni ekɛdu hiɛgbele, yakagbɔmɔ henumɔ, kɛ nijiaŋwujee ewo omli. Kadimɔ bɔ ni ekɛ adesa ko tsu nii ni ekɛtee henumɔi gbohii ashi yɛ anɔkwafo Hiob mli lɛ. Osatofonyo Elifaz wie akɛ: “Naa, etsuji lɛ tete [Yehowa] kɛ ehe efɔɔɔ amɛnɔ, ni ebɔfoi [ŋwɛibɔfoi krɔŋkrɔŋi] lɛ hu, enaa tɔmɔ yɛ amɛhe: mbasroo mɛi ni hiɔ sũ tsũi [adesai ni yeee emuu lɛ] amli, ni mulu mli ato amɛshishi yɛ, ni amɛfufluɔ yɛ omlɛgɛ hiɛ!” (Hiob 4:18, 19) No hewɔ lɛ taakɛ etsɔɔ lɛ, Hiob he bɛ sɛɛnamɔ ko kɛha Nyɔŋmɔ fe omlɛgɛ. Lɛlɛŋ, ŋaawoo ni Elifaz kɛ ehefatalɔi lɛ kɛha lɛ etswaŋ lɛ emaŋ shi kwraa, shi moŋ ebaaha Hiob hiɛ aje bei kpakpai ni ehi mli da lɛ po nɔ. Yɛ amɛjwɛŋmɔ naa lɛ, etsutsu anɔkwayeli, eweku mli tsɔsemɔ, ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa, kɛ mɔbɔnalɛ nikeenii lɛ ahe bɛ sɛɛnamɔ ko.
Nakai nɔŋŋ hu ŋmɛnɛ, efɔŋ feelɔi ni tsakeɔ amɛtsui lɛ nyɛɔ amɛjeɔ henumɔi ni tamɔ nɛkɛ mli, ni oshara lɛ yɛ akɛ ‘ŋkɔmɔyeli tuutu lɛ aaasu etsui.’ Onukpai, kɛ nyɛmiiwo mɛi ni tamɔ nɛkɛ ŋaa lɛ, “nyɛha[a] nyɛsuɔmɔ lɛ mli awa[a]” nyɛhaa amɛ kɛtsɔ hegbɛ ni nyɛaaha amɛ ni amɛna woo lɛ nɔ. (2 Korintobii 2:7, 8) William kpɛlɛɔ nɔ akɛ: “Kɛji akɛ mɔ ye bɔ ni etsɔɔɔ woo lɛ, ehaa ewaa akɛ eeekpɛlɛ ŋaawoo nɔ.” Ehe miihia ni awo amɛhemɔkɛyeli lɛ mli hewalɛ akɛ amɛjara wa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. Kaimɔ amɛ akɛ Yehowa “jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa ni ehiɛ aaakpa [amɛ] nitsumɔ lɛ nɔ kɛ suɔmɔ deŋme ni [amɛ]gbo yɛ egbɛi lɛ ahewɔ” yɛ afii ni eho ni amɛkɛsɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ.—Hebribii 6:10.
Mɛɛ otii krokomɛi hu baanyɛ aye abua bo ni okɛ woo aha mɛi krokomɛi kɛ oowo amɛ ŋaa? Kadimɔ akɛ adesai fɛɛ yɛ adebɔɔ naa woo he hegbɛ ko, ejaakɛ afee amɛ yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ. Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Yesu Kristo buɔ amɛ akɛ amɛjara wa; nibii enyɔ ni ji kpɔmɔ nɔ lɛ kɛ gbohiiashitee lɛ yeɔ anɔkwa sane nɛɛ he odase. Yehowa kɛ woo kroko hu haa Kristofoi kɛtsɔ ‘sɔɔmɔ ni eŋɔ eha amɛ,’ ni ekɛ amɛ tsuɔ nii koni ekɛkpa yinɔ fɔŋ ko fai ni toiŋjɔlɛ aba amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ nɔ.—1 Timoteo 1:12.
Onukpai, nyɛkaia akɛ nyɛnyɛmimɛi Kristofoi lɛ ateŋ mɛi babaoo fata mɛi ni baafee adesai ashihilɛ hee ni baahi shikpɔŋ ni atsuu he nɔ lɛ shishitoo lɛ ahe. Akɛ mɛi ni he yɔɔ sɛɛnamɔ ni abuɔ amɛ waa nɛkɛ lɛ, amɛsa mɛi ni akɛ woo haa amɛ. Kɛ oowo ŋaa lɛ, kaimɔ bɔ ni Yehowa kɛ Yesu fɛɛ jieɔ mɔ hesusumɔ kpo yɛ amɛgbɛfaŋ lɛ, ni oya nɔ otsu ogbɛfaŋnɔ ni okɛye obua onyɛmimɛi lɛ ni amɛhiɛ woo kɛ bulɛ henumɔ ni amɛyɔɔ lɛ mli yɛ Satan kaai ni amɛkɛkpeɔ lɛ po mli.—2 Petro 3:13; okɛto 1 Petro 3:7 he.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 29]
Ŋaawoo ni kɛ Woo Haa
(1) Okɛ yijiemɔ kpakpa aha yɛ anɔkwayeli mli. (Kpojiemɔ 2:2, 3)
(2) Feemɔ toibolɔ kpakpa. Okɛ mlihilɛ atsɔɔ naagba lɛ mli jogbaŋŋ kɛ yiŋtoo hewɔ ni owoɔ lɛ ŋaa lɛ. (2 Samuel 12:1-14; Abɛi 18:13; Kpojiemɔ 2:4)
(3) Ha oŋaawoo lɛ adamɔ Ŋmalɛi lɛ anɔ. Wiemɔ nibii kpakpai, ni nilee yɔɔ mli, ni woɔ mɔ hewalɛ, ni ojie henumɔ kpo. Ha mɔ ni owoɔ lɛ ŋaa lɛ woo kɛ bulɛ ni eyɔɔ lɛ ahi shi. (2 Timoteo 3:16; Tito 3:2; Kpojiemɔ 2:5, 6)
(4) Maa nɔ mi oha mɔ ni owoɔ lɛ ŋaa lɛ akɛ ŋaawoo lɛ nɔkpɛlɛmɔ kɛ ekɛ nitsumɔ kɛ jɔɔmɔ baa. (Hebribii 12:7, 11; Kpojiemɔ 2:7)
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]
Esa akɛ Kristofoi onukpai kɛ woo aha mɛi krokomɛi kɛ amɛmiiwo ŋaa