Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w94 4/1 bf. 14-19
  • Ani Oote Shi Oowo Je Lɛŋ Mumɔ Lɛ?

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Ani Oote Shi Oowo Je Lɛŋ Mumɔ Lɛ?
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Wɔhe ni Wɔɔtsi Kɛjɛ Je lɛ Mumɔ lɛ He
  • “Jeŋ Nɛŋ Mumɔ lɛ” Kpojiemɔi
  • Bɔ ni Wɔɔfee Wɔte Shi Wɔwo Je Nɛŋ Mumɔ Lɛ
  • Kpoomɔ “Je Nɛŋ Mumɔ Lɛ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2008
  • Ha Nyɔŋmɔ Mumɔ Lɛ Akudɔ Bo, Shi Jeee Je Nɛŋ Mumɔ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2011
  • Nyɛyaa Nɔ Nyɛbaa Nyɛhe Shi Nyɛhaa ‘Mumɔ Lɛ Ni Ji Nɔ Ni Haa Wala Lɛ’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
  • Oblahii Kɛ Oblayei—nyɛtea Shi Nyɛshia Je Lɛ Mumɔ lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1994
w94 4/1 bf. 14-19

Ani Oote Shi Oowo Je Lɛŋ Mumɔ Lɛ?

“Wɔ lɛ, jeee je nɛŋ mumɔ lɛ wɔná, shi moŋ mumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ.”—1 KORINTOBII 2:12.

1, 2. Mɛɛ amanehulu, kɔɔyɔɔ ko ni ebɔɔ yɔɔ mli kɛba yɛ Bhopal, yɛ India, shi mɛɛ “kɔɔyɔɔ” ko ni gbeɔ mɔ fe no amuɔ yɛ je lɛŋ he fɛɛ he?

DECEMBER gbɛkɛ ko yɛ 1984 mli, ní jeŋ ejɔ bɔ ni sa, ni nɔ ko ni haa mɔ he jɔ̃ɔ lɛ ba yɛ Bhopal, yɛ India. Tsofa-feemɔ nitsumɔ he wulu ko yɛ maŋtiase lɛ mli, ni nakai December gbɛkɛ lɛ, balei ni atsĩ kɔɔyɔɔ ni atsɛɔ lɛ propane lɛ naa awo mli lɛ ekome naatsii nɔ lɛ fite. Trukaa nɔŋŋ kɛkɛ ni tsofa ni atsɛɔ lɛ methyl isocyanate lɛ bɔi kɔɔyɔɔ lɛ mli yaa. Kɔɔyɔɔ loo nɛkɛ tsofa ni gbeɔ mɔ oya nɛɛ kɛtee shiai amli kɛyashwie wekui ni ewɔ anɔ. Mɛi ni gboi lɛ ayifalɛ shɛɔ akpei abɔ, ni mɛi krokomɛi babaoo hu je kpa. No fee nitsumɔ hé oshara wulu fe fɛɛ ni eba kɛbashi nakai beaŋ.

2 Ní mɛi nu Bhopal sane nɛɛ he lɛ, amɛwerɛ ho amɛhe waa. Shi bɔ fɛɛ bɔ ni egbeɔ mɔ eha lɛ, nakai kɔɔyɔɔ ni je kpo lɛ gbe mɛi fioo pɛ kɛ akɛto mɛi ni “kɔɔyɔɔ” ni gbɔmɛi ni yɔɔ je lɛŋ fɛɛ muɔ daa gbi, ni egbeɔ amɛ yɛ mumɔŋ lɛ he lɛ. Biblia lɛ tsɛɔ lɛ “je nɛŋ mumɔ lɛ.” No ji nakai kɔɔyɔɔ ni gbeɔ mɔ waa ni bɔfo Paulo kɛto mumɔ ni jɛɔ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ he beni ekɛɛ akɛ: “Shi wɔ lɛ, jeee je nɛŋ mumɔ lɛ wɔná, shi moŋ mumɔ ni jɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ, koni wɔle nii ni Nyɔŋmɔ eŋɔduro wɔ lɛ.”—1 Korintobii 2:12.

3. Mɛni ji “je nɛŋ mumɔ lɛ”?

3 Mɛni pɔtɛɛ ji “je nɛŋ mumɔ lɛ”? Taakɛ The New Thayer’s Greek English Lexicon of the New Testament lɛ tsɔɔ lɛ, bɔ ni afɔɔ wiemɔ “mumɔ” (Hela, pneuʹma) shishinumɔ ji “henumɔ loo hewalɛ ni yiɔ susuma lɛ obɔ ni ekudɔɔ lɛ.” Mɔ ko baanyɛ aná mumɔ, loo henumɔ kpakpa loo efɔŋ. (Lala 51:12; 2 Timoteo 4:22) Gbɔmɛi akuu hu baanyɛ aná mumɔ, loo henumɔ titri ko ni kudɔɔ amɛ. Bɔfo Paulo ŋma wolo eyaha enaanyo Filemom akɛ: “Wɔ-Nuŋtsɔ Yesu Kristo duromɔ lɛ kɛ nyɛmumɔ lɛ ahi shi.” (Filemon 25) Nɔ ni tamɔ nakai—shi yɛ gbɛ ni da kwraa nɔ lɛ—je lɛ fɛɛ yɛ henumɔ titri ko ni kudɔɔ lɛ, ni no ji “je nɛŋ mumɔ lɛ” ni Paulo wie he lɛ. Taakɛ Vincent wolo ni atsɛɔ lɛ Word Studies in the New Testament lɛ tsɔɔ lɛ, “nakai wiemɔ kuku lɛ shishi ji efɔŋ hewalɛ ni kanyaa jeŋ ni kuɛŋ ti lɛ.” No ji esha henumɔ ni gbɛɔ eshwaa je nɛɛ susumɔi fɛɛ mli, ni enaa bɔ ni gbɔmɛi feɔ amɛnii amɛhaa lɛ nɔ hewalɛ waa lɛ.

4. Namɔ ji je lɛŋ mumɔ lɛ jɛɛhe, ni mɛɛ hewalɛ mumɔ nɛɛ naa yɛ adesai anɔ?

4 Ebɔɔ yɛ mumɔ nɛɛ mli. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ ejɛɔ “je nɛŋ lumɔ,” ni ji Satan ŋɔɔ. Lɛlɛŋ hu akɛ atsɛɔ lɛ “kɔɔyɔɔ mli hewalɛ lɛ nɔ lumɔ lɛ, ni ji mumɔ ni tsuɔ nii ŋmɛnɛŋmɛnɛ yɛ toigbele bii amli lɛ.” (Yohane 12:31; Efesobii 2:2) Ewa waa akɛ aaanyɛ ajo nɛkɛ “kɔɔyɔɔ,” loo “mumɔ ni tsuɔ nii ŋmɛnɛŋmɛnɛ yɛ toigbele bii amli” nɛɛ naa foi. Eyɛ he fɛɛ he yɛ adesai ashihilɛ mli. Kɛ wɔmu wɔwo wɔmli lɛ, wɔjeɔ esui, ni ji otii ni mamɔ ehiɛ lɛ nɔkpɛlɛmɔ shishi. Je lɛŋ mumɔ lɛ woɔ hewalɛ ni ‘ahi shi yɛ heloo naa,’ ni tsɔɔ akɛ, wɔhi shi yɛ emuu ni wɔyeee yɛ esha hewɔ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa. Ekɛ gbele baa, “ejaakɛ kɛ heloo naa nyɛhiɔ shi yɛ lɛ, nyɛbaagboi.”—Romabii 8:13.

Wɔhe ni Wɔɔtsi Kɛjɛ Je lɛ Mumɔ lɛ He

5. Te Odasefonyo ko fee enii yɛ nilee mli eha tɛŋŋ yɛ Bhopal oshara lɛ mli?

5 Beni oshara lɛ ba Bhopal lɛ, bɛlɛ ni gbɛɛ waa kɛ bɔ ni kɔɔyɔɔ ni ebɔɔ yɔɔ mli nɛɛ shaa mɔ gugɔŋ lɛ tsĩɛ Yehowa Odasefonyo ko. Oya nɔŋŋ kɛkɛ ni lɛ hu etsĩɛ eweku lɛ eha amɛje kpo oya kɛtee gbɛjegbɛ lɛ nɔ. Emɛ sharao ni ekɛkwɛ he ni kɔɔyɔɔ lɛ tswaa kɛjɛɔ, kɛkɛ ni amɛkɛ hepelemɔ tsɔ mɛi babaoo ni yiŋ efutu lɛ ateŋ ni enyiɛ eweku lɛ hiɛ kɛtee gɔŋkpɔ ko nɔ yɛ maŋtiase lɛ sɛɛ. Jɛmɛ ji he ni amɛna kɔɔyɔɔ kpakpa amɛwo amɛfluflai amli ekoŋŋ yɛ, kɔɔyɔɔ ni mli tse ni tswaa kɛjɛɔ kpaakpo ko hiɛ.

6. Nɛgbɛ wɔbaanyɛ wɔya ni wɔjo je lɛŋ mumɔ lɛ naa foi?

6 Ani he ko yɛ ni kwɔ ni wɔbaanyɛ wɔya kɛha teemɔ he kɛjɛ je nɛŋ “kɔɔyɔɔ” ni ebɔɔ yɔɔ mli nɛɛ naa? Biblia lɛ kɛɔ akɛ he ko yɛ nakai. Beni ekpaa wɔgbii nɛɛ agbɛ lɛ, gbalɔ Yesaia ŋma akɛ: “Ni aaaba mli akɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, Yehowa we gɔŋ lɛ aaama shi yɛ gɔji lɛ ayiteaŋ, ni aaawo enɔ fe gɔŋkpɔi lɛ; ni jeŋmaji fɛɛ aaaho kɛaaba he; ni majmaji pii aaatee ayakɛɛ akɛ: ‘Nyɛbaa ni wɔyakwɔa Yehowa gɔŋ lɛ, kɛyaa Yakob Nyɔŋmɔ lɛ we lɛ, koni etsɔɔ wɔ egbɛ̀i lɛ, ni wɔnyiɛ etempɔŋi lɛ anɔ!’ Ejaakɛ mla lɛ, Zion ebaajɛ, ni Yehowa wiemɔ lɛ, Yerusalem ebaajɛ.” (Yesaia 2:2, 3) Jamɔ hé krɔŋŋ ni awo nɔ gojoo, ni ji “Yehowa we gɔŋ lɛ,” ji he koome pɛ ni yɔɔ nɛkɛ shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ nɔ ni eye ehe kɛjɛ je nɛŋ mumɔ ni sukɔɔ mɔ, ni ebɔɔ yɔɔ mli nɛɛ he. Jɛmɛ ji he ni Yehowa mumɔ lɛ hoɔ yɛ Kristofoi anɔkwafoi ateŋ ni nɔ ko etsiii naa.

7. Ahere mɛi pii ayiwala kɛjɛ je lɛŋ mumɔ lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

7 Mɛi ni tsutsu ko lɛ amɛmuɔ je nɛŋ mumɔ lɛ ateŋ mɛi pii ena heyeli tamɔ bɔ ni nakai Odasefonyo lɛ na yɛ Bhopal lɛ pɛpɛɛpɛ. Beni ewie “toigbele bii” ni muɔ je nɛŋ kɔɔyɔɔ, loo mumɔ lɛ ahe lɛ sɛɛ lɛ, bɔfo Paulo tee nɔ ewie akɛ: “Nomɛi amli wɔ fɛɛ hu wɔba wɔjeŋ yɛ sá yɛ wɔheloo akɔnɔi lɛ amli, ni wɔtsu nii ni heloo kɛ jwɛŋmɔ sumɔɔ lɛ, ni wɔji mlifu bii yɛ wɔ fɔmɔsu lɛ naa, tamɔ mɛi ni eshwɛ lɛ nɔŋŋ. Shi Nyɔŋmɔ, ni emɔbɔnalɛ fa babaoo lɛ, etsɔ lɛ diɛŋtsɛ esuɔmɔ babaoo ni ekɛsumɔɔ wɔ lɛ nɔ, ni wɔ ni wɔji gbohii yɛ nɔtɔmɔi amli lɛ, etsĩɛ wɔkɛ Kristo fɛɛ hiɛ.” (Efesobii 2:3-5) Mɛi ni emuuu kɔɔyɔɔ kroko fe nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ kɔɔyɔɔ ni ebɔɔ yɔɔ mli lɛ pɛ lɛ egboi yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa. Shi, yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ naa lɛ, mɛi akpekpei abɔ miijo foi ŋmɛnɛ kɛmiiya mumɔŋ gɔŋ lɛ nɔ ni amɛmiije nakai gbele shihilɛ lɛ mli.

“Jeŋ Nɛŋ Mumɔ lɛ” Kpojiemɔi

8, 9. (a) Mɛni tsɔɔ akɛ esa akɛ wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ daa nɛɛ yɛ je lɛŋ mumɔ lɛ he? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ Satan mumɔ lɛ baanyɛ afite wɔ yɛ?

8 Satan kɔɔyɔɔ ni kɛ gbele baa lɛ kã he eetswa kɛmiibɔle wɔ lolo. Esa akɛ wɔkwɛ wɔhe nɔ jogbaŋŋ koni wɔkakpalaŋ kɛbagbee shi, ni wɔku wɔsɛɛ kɛtee je lɛŋ, ni ekolɛ wɔyagboi yɛ mumɔŋ. Enɛ biɔ ni wɔhiɛ ahi wɔhe nɔ be fɛɛ be. (Luka 21:36; 1 Korintobii 16:13) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, susumɔ anɔkwa sane nɛɛ he okwɛ. Kristofoi fɛɛ le jeŋba kpakpa he tɛi ni Yehowa efolɔ eshwie shi lɛ jogbaŋŋ, ni amɛkpɛlɛŋ nɔ kɔkɔɔkɔ akɛ nifeemɔi ni he tseee, tamɔ gbalafitemɔ, ajwamaŋbɔɔ, kɛ hii ni kɛ hii feɔ yakayaka nii lɛ ji nibii ni akpɛlɛɔ nɔ. Ni kɛlɛ, daa afi lɛ, ashwieɔ mɛi aaashɛ 40,000 kɛjɛɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli. Mɛni hewɔ? Bei pii lɛ, yɛ nɛkɛ nifeemɔi ni he tseee nɛɛ nɔŋŋ ahewɔ. Te aaafee tɛŋŋ ni ebalɛ nakai?

9 Akɛni wɔ fɛɛ wɔyeee emuu lɛ hewɔ. Heloo lɛ egbɔjɔ, ni esa akɛ wɔwuu wɔshi henumɔi fɔji ni teɔ shi yɛ wɔtsuii amli lɛ be fɛɛ be. (Jajelɔ 7:20; Yeremia 17:9) Shi, je lɛŋ mumɔ lɛ ji nɔ ni woɔ nakai henumɔi fɔji lɛ ahe hewalɛ. Mɛi pii yɛ je lɛŋ ŋmɛnɛ ni amɛnaaa nɔ fɔŋ ko yɛ jeŋba shara he, ni susumɔ ni eba, ni haa aŋmɛɔ nɔ fɛɛ nɔ feemɔ gbɛ nɛɛ fata Satan nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ jwɛŋmɔŋ susumɔi lɛ ahe. Kɛ wɔŋmɛɛ wɔhe wɔha susumɔi ni tamɔ nɛkɛ lɛ, no lɛ, abaanyɛ akɛɛ kɛ nɔmimaa ni mli wa akɛ wɔbaabɔi niiahesusumɔ tamɔ je lɛ. Ni etsɛŋ ni nɛkɛ susumɔi ni he tseee nɛɛ baaha wɔna akɔnɔi fɔji ni baayagbe naa yɛ esha ni yɔɔ hiɛdɔɔ mli. (Yakobo 1:14, 15) No mli lɛ wɔkpalaŋ kɛshi Yehowa jamɔ krɔŋŋ gɔŋ lɛ nɔ kɛbagbee jɔɔ ni mli ewo muji, ni ji Satan je lɛ mli. Mɛi ni jɛɔ amɛsuɔmɔ mli amɛhiɔ jɛmɛ lɛ ateŋ mɔ ko kwraa naŋ naanɔ wala.—Efesobii 5:3-5, 7.

10. Mɛni ji Satan kɔɔyɔɔ lɛ kpojiemɔ kome, ni mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi atsi amɛhe kɛjɛ enɛ he lɛ?

10 Je lɛŋ mumɔ lɛ he odaseyeli ebɔle wɔ yɛ he fɛɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, wɔnaa bulɛ kɛ hiɛdɔɔ ni abɛ, kɛ shwɛmɔ su ni mɛi pii yɔɔ yɛ shihilɛ he lɛ. Akɛni maŋkwralɔi ni efite aloo mɛi ni esaaa, kɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi hiɛjoolɔi ni jeŋba ekpɔtɔ lɛ eha amɛyiŋ efutu amɛ hewɔ lɛ, amɛwieee nibii ni hiɛdɔɔ yɔɔ he lɛ ahe kɛ bulɛ. Kristofoi teɔ shi amɛwoɔ nɛkɛ su nɛɛ. Eyɛ mli akɛ ekolɛ wɔyɛ shwɛmɔ kɛ naaŋmɔlɔwoo su kpakpa moŋ, shi esa akɛ wɔtsi wɔhe kɛjɛ fɛoyeli mumɔ ni bulɛ bɛ mli ni wɔkɛaaba asafo lɛ mli lɛ he. Kristofonyo wiemɔ jieɔ Yehowa gbeyeishemɔ kɛ tsui ni mli tse kpo. (Yakobo 3:10, 11; okɛto Abɛi 6:14 he.) Kɛ gbekɛbii ji wɔ jio, wɔdara jio, esa akɛ wɔha ‘wɔwiemɔ he aba nyam be fɛɛ be, ni ŋoo ahi mli, koni wɔle bɔ ni sa akɛ wɔhaa mɔ fɛɛ mɔ hetoo.’—Kolosebii 4:6.

11. (a) Mɛni ji je lɛŋ mumɔ lɛ he nɔ kroko hu ni ji enyɔ? (b) Mɛni hewɔ esoro Kristofoi yɛ mɛi ni jieɔ su nɛɛ kpo lɛ ahe lɛ?

11 Henumɔ kroko hu ni egbɛ eshwa ni jieɔ je nɛŋ mumɔ lɛ kpo ji hetsɛ. Hetsɛ kɛ nɔmɔ ni damɔ hewolonɔ su, weku mli ni mɔ jɛ, maŋhedɔɔ, kɛ mɛi ateŋ béi po nɔ egbala je lɛ mli fɛɛ. Shi kwɛ bɔ ni nibii hi jogbaŋŋ kwraa fe enɛ, yɛ he ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsuɔ nii yɛ lɛ! Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nyɛkaŋɔa efɔŋ nyɛtoa mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ; nyɛjwɛŋa nɔ ni yɔɔ fɛo nɔ nyɛtoa yɛ gbɔmɛi fɛɛ hiɛ. Kɛ aaaho lɛ, nyɛ gbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahiɛ shi yɛ hejɔlɛ mli. Suɔlɔi, nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele, shi moŋ nyɛŋmɛa mlifu lɛ gbɛ; ejaakɛ aŋma akɛ: ‘Minɔ ji oweletɔɔ, ni mato najiaŋ, Nuŋtsɔ [Yehowa] kɛɛ.’ No hewɔ lɛ, ‘kɛji hɔmɔ miiye ohenyɛlɔ lɛ, ha lɛ nii eye; kɛji kumai miiye lɛ lɛ, ha lɛ nu enu; ejaakɛ kɛ ofee nakai lɛ, oobua ŋai kɛ la naa ooshwie eyiteŋ.’ Kaaha efɔŋ miiye onɔ kunim, shi moŋ okɛ ekpakpa feemɔ aye efɔŋ nɔ kunim.”—Romabii 12:17-21.

12. Mɛni hewɔ Kristofoi tsiɔ amɛhe kɛjɛɔ heloonaa ninamɔ he lɛ?

12 Je nɛŋ mumɔ lɛ woɔ heloonaa ninamɔ sɛɛdii he hewalɛ. Akɛni jarayeli je lɛ woɔ amɛ hewalɛ hewɔ lɛ, nɔ ni ehe mɛi pii ajwɛŋmɔ fɛɛ ji tsɔnei heei fe fɛɛ ni akɛtswaa lala, hesaamɔ nibii heei fe fɛɛ, kɛ kar hee fe fɛɛ ni eba. “Hiŋmɛii lɛ asɛɛdii nii lɛ” eha amɛtsɔmɔ nyɔji. (1 Yohane 2:16) Mɛi babaoo buɔ bɔ ni amɛye omanye yɛ amɛshihilɛ mli lɛ kɛtsɔɔ amɛshia dalɛ kɛ shika falɛ ni amɛyɔɔ yɛ shikatoo he lɛ nɔ. Kristofoi, ni muɔ kɔɔyɔɔ ni mli tse yɛ Yehowa jamɔ krɔŋŋ gɔŋ ni awo nɔ gojoo lɛ nɔ lɛ teɔ shi amɛwoɔ nɛkɛ henumɔ nɛɛ. Amɛle akɛ faishitswaa ni akɛdiɔ heloonaa nibii asɛɛ lɛ nyɛɔ eyeɔ mɔ awui. (1 Timoteo 6:9, 10) Yesu kai ekaselɔi lɛ akɛ: “Jeee gbɔmɔ nii ni ena ni eteke nɔ lɛ mli ewala yɔɔ.”—Luka 12:15.

13. Mɛni ji je nɛŋ mumɔ lɛ kpojiemɔi krokomɛi hu ni fata he?

13 Je nɛŋ “kɔɔyɔɔ” fɔŋ lɛ kpojiemɔi krokomɛi hu yɛ. Ekome ji atuatsemɔ mumɔ. (2 Timoteo 3:1-3) Ani oyoo akɛ mɛi babaoo yɛ ni amɛkɛ hegbɛ loo hewalɛ ni yeɔ nɔ lɛ efeee ekome yɛ nɔ ko kwraa mli? Ani oyoo yɛ oheloonaa nitsumɔ he akɛ nɔ ni afɔɔ feemɔ waa ji akɛ, atsuuu nii, ja mɔ ko yɛ ni miikwɛ nitsulɔi lɛ anɔ? Mɛi enyiɛ ole ni amɛku mlai amli—ekolɛ amɛkɛ shishiumɔ etse too ni sa akɛ amɛwo lɛ nɔ aloo amɛju nii kɛjɛ amɛ nitsumɔ he? Kɛji ooya skul lolo lɛ, ani aje onijiaŋ wui pɛŋ koni okabɔ mɔdɛŋ yɛ oskul nikasemɔ mli akɛni oklasbii ebuuu mɛi ni yeɔ omanye yɛ woloŋlee mli lɛ hewɔ? Enɛɛmɛi fɛɛ lɛ, je lɛŋ mumɔ lɛ kpojiemɔi ni esa akɛ Kristofoi ate shi ashi lɛ ekomɛi ni.

Bɔ ni Wɔɔfee Wɔte Shi Wɔwo Je Nɛŋ Mumɔ Lɛ

14. Esoro Kristofoi yɛ mɛi ni jeee Kristofoi lɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛi anɔ?

14 Shi, te wɔɔfee tɛŋŋ wɔte shi wɔwo je lɛŋ mumɔ lɛ yɛ be mli ni wɔyɔɔ je lɛ mli diɛŋtsɛ lɛ? Esa akɛ wɔkai akɛ, he fɛɛ he ni wɔɔhi yɛ gbɔmɔtsoŋ kɔɔɔ he eko, yɛ mumɔŋ shishinumɔ naa lɛ, wɔjeee je lɛ fã. (Yohane 17:15, 16) Otii ni mamɔ wɔhiɛ lɛ jeee otii ni mamɔ je lɛ hiɛ. Esoro bɔ ni wɔsusuɔ nii ahe wɔhaa. Mumɔŋ gbɔmɛi ji wɔ, ni wɔwiemɔ kɛ niiahesusumɔ lɛ, “jeee wiemɔi ni gbɔmɛi anilee tsɔɔ wɔkɛwieɔ, shi moŋ wiemɔi ni mumɔ lɛ tsɔɔ, ni wɔkɛ mumɔŋ nii toɔ mumɔŋ nii ahe.”—1 Korintobii 2:13.

15. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔte shi wɔwo je lɛ mumɔ lɛ?

15 Kɛ mɔ ko na akɛ kɔɔyɔɔ ni ebɔɔ yɔɔ mli efite he ni eyɔɔ lɛ, mɛni ebaafee? Ebaanyɛ ekɛ tsɔne ni akɛmuɔ, ni akɛtsa kɔɔyɔɔ kpakpa jɛɛhe ko lɛ eko abu egugɔ kɛ enaabu, aloo kɛ jeee nakai lɛ, esa akɛ eshi jɛmɛ kwraa. Gbɛ ni wɔɔtsɔ nɔ wɔje Satan kɔɔyɔɔ lɛ mli lɛ biɔ gbɛi enyɔ nɛɛ fɛɛ kɛ nitsumɔ. Wɔbɔɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni wɔɔnyɛ ni wɔkɛjie wɔhe yɛ gbɔmɔtsoŋ, kɛjɛ nɔ fɛɛ nɔ ni baaha je lɛŋ mumɔ lɛ ana wɔsusumɔi anɔ hewalɛ lɛ he. Enɛ hewɔ lɛ, wɔbɔɔɔ naanyo fɔŋ, ni wɔkɛ wɔhe wooo hiɛtserɛjiemɔi sɔrɔtoi ni woɔ awuiyeli, jeŋba shara, mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi, atuatsemɔ, aloo heloo lɛ nitsumɔ kroko he hewalɛ lɛ eko kwraa mli. (Galatabii 5:19-21) Shi, akɛni wɔyɛ je lɛ mli hewɔ lɛ, wɔnyɛŋ wɔtsi nibii nɛɛ anaa kwraa ni eko akasa wɔhe. No hewɔ lɛ, kɛ wɔkɛ wɔhe kpɛtɛ mumɔŋ kɔɔyɔɔ kpakpa jɛɛhe lɛ he be fɛɛ be ni wɔmuɔ no lɛ, wɔmiifee wɔnii yɛ nilee mli. Kɛ wɔɔkɛɛ lɛ, wɔwoɔ wɔ mumɔŋ fluflai obɔ, kɛtsɔɔ kpeei ni wɔyaa daa, teemɔŋ nikasemɔ, Kristofoi anitsumɔi kɛ naanyobɔɔ, kɛ sɔlemɔ nɔ. Yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ, kɛ Satan kɔɔyɔɔ lɛ eko na gbɛ ebote wɔ mumɔŋ fluflai amli po lɛ, Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ wajeɔ wɔ ni wɔjieɔ nɔŋŋ.—Lala 17:1-3; Abɛi 9:9; 13:20; 19:20; 22:17.

16. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔtsɔɔ wɔyeɔ odase akɛ wɔyɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ?

16 Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ tsakeɔ Kristofonyo ni efeɔ lɛ mɔ ko ni anaa faŋŋ akɛ esoro lɛ kwraa yɛ mɛi ni ji je nɛɛ fa lɛ ahe. (Romabii 12:1, 2) Paulo kɛɛ: “Mumɔ lɛ yibii ji suɔmɔ, miishɛɛ, hejɔlɛ, tsuishitoo, mlihilɛ, ejurɔfeemɔ, hemɔkɛyeli, mlijɔlɛ, hiɛshikamɔ; enɛɛmɛi lɛ mla ko eguuu.” (Galatabii 5:22, 23) Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ hu haa Kristofonyo lɛ naa nibii ashishinumɔ ni mli kwɔ. Paulo kɛɛ: “Nyɔŋmɔ mli nii lɛ hu mɔ ko mɔ ko leee, akɛ ja Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ.” (1 Korintobii 2:11) Yɛ daa gbi shishinumɔ naa lɛ, “Nyɔŋmɔ mli nii” lɛ ekomɛi ji anɔkwalei, tamɔ kpɔmɔ afɔleshaa lɛ, Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni yɔɔ Yesu Kristo shishi lɛ, naanɔ wala he hiɛnɔkamɔ lɛ, kɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ jiemɔ ni ebɛŋkɛ kpaakpa lɛ. Kɛtsɔ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, Kristofoi le nibii nɛɛ ni amɛkpɛlɛɔ nɔ akɛ eji anɔkwale, ni enɛ haa esoroɔ bɔ ni amɛsusuɔ shihilɛ he amɛhaa lɛ kwraa yɛ je lɛŋ bii anɔ he. Amɛtsui nyɔɔ amɛmli ni amɛnaa miishɛɛ amrɔ nɛɛ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli, kɛ gbɛkpamɔ hu akɛ amɛaasɔmɔ lɛ kɛya naanɔ.

17. Namɔ fee nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ yɛ shi ni ateɔ awoɔ je lɛŋ mumɔ lɛ mli, ni yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

17 Yesu ji nɔkwɛmɔ nɔ ni fe fɛɛ kɛha mɛi ni teɔ shi woɔ je nɛŋ mumɔ lɛ. Yɛ ebaptisimɔ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, Satan ka akɛ eeekudɔ lɛ kɛjɛ Yehowa sɔɔmɔ he kɛtsɔ kaai etɛ ni ekɛba enɔ lɛ nɔ. (Mateo 4:1-11) Ekɛ hegbɛ ko ha lɛ yɛ naagbee nɔ lɛ mli akɛ Yesu baanyɛ ana jeŋ muu lɛ fɛɛ nɔyeli hewalɛ kɛtsɔ jamɔ nifeemɔ koome ni eeefee eha Satan lɛ nɔ. Kulɛ Yesu baanyɛ asusu akɛ: ‘Efeee nɔ ko, mafee tamɔ miija lɛ kɛkɛ, kɛkɛ lɛ, kɛ minine shɛ je lɛ nɔyeli nɔ lɛ, matsake mitsui ni maku misɛɛ kɛba Yehowa jamɔ he ekoŋŋ. Kɛ mitsɔ je lɛ nɔyelɔ lɛ, mana hegbɛ mafee nibii ni he baaba sɛɛnamɔ aha adesai fe kapintɛ ni jɛ Nararet ni miji amrɔ nɛɛ.’ Shi Yesu susuuu nii ahe nakai. Eesumɔ ni emɛ kɛyashi be ni Yehowa kɛ je lɛ nɔyeli baaha lɛ. (Lala 2:8) Ete shi ewo hewalɛ ni ebɔɔ yɔɔ mli ni Satan kɔɔyɔɔ lɛ yɔɔ yɛ mɔ nɔ lɛ yɛ nakai be lɛ, kɛ eshihilɛ mli bei krokomɛi fɛɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, eye nɛkɛ jeŋ ni mli ewo muji yɛ mumɔŋ nɛɛ nɔ kunim.—Yohane 16:33.

18. Shi ni wɔteɔ wɔwoɔ je lɛŋ mumɔ lɛ kɛ yijiemɔ bahaa Nyɔŋmɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

18 Bɔfo Petro wie akɛ esa akɛ wɔnyiɛ Yesu nanemaahei lɛ asɛɛ kpaakpa. (1 Petro 2:21) Mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ wɔɔna ni fe lɛ? Adesai miinyɔ fitemɔ mli vii, yɛ nɛkɛ naagbee gbii ni je lɛŋ mumɔ lɛ yɔɔ hewalɛ waa yɛ nɔ nɛɛ amli. Kwɛ bɔ ni eyɔɔ naakpɛɛ akɛ Yehowa jamɔ hé ni awo nɔ gojoo lɛ damɔ shi ni eyɛ krɔŋŋ ni ehe tse hu yɛ jeŋ ni tamɔ nɛkɛ mli! (Mika 4:1, 2) Lɛlɛŋ, anaa bɔ ni Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ yɔɔ hewalɛ ha, ejaakɛ mɛi akpekpei abɔ miiho yuu kɛmiiba Nyɔŋmɔ jamɔ hé lɛ, ni amɛmiite shi kɛmiiwo je lɛŋ mumɔ ni egbɛ eshwa he fɛɛ he lɛ, ni akɛ woo kɛ yijiemɔ miiha Yehowa! (1 Petro 2:11, 12) Eba akɛ wɔ fɛɛ wɔɔtswa wɔfai shi akɛ wɔɔhi nakai gɔŋ lɛ nɔ kɛyashi Yehowa Maŋtsɛ ni efɔ lɛ mu lɛ baajie nɛkɛ jeŋ fɔŋ nɛɛ ni ekɛ Satan Abonsam kɛ edaimonioi lɛ awo bu kwɔŋkwɔŋ lɛ mli. (Kpojiemɔ 19:19–20:3) Nakai beaŋ lɛ, je nɛŋ mumɔ lɛ ehiŋ shi dɔŋŋ. Mɛɛ jɔɔmɔ be po eeeji nɛkɛ!

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

◻ Mɛni ji je lɛŋ mumɔ lɛ?

◻ Mɛɛ hewalɛ je nɛŋ mumɔ lɛ naa yɛ aŋkroaŋkroi anɔ?

◻ Mɛni ji je lɛŋ mumɔ lɛ kpojiemɔi lɛ ekomɛi, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔtsi wɔhe kɛjɛ he?

◻ Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔtsɔɔ akɛ wɔyɛ Nyɔŋmɔ mumɔ?

◻ Mɛɛ jɔɔmɔi mɛi ni teɔ shi woɔ je lɛŋ mumɔ lɛ naa?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16, 17]

Je lɛŋ mumɔ lɛ jɛ Satan ŋɔɔ

Kɛ ootao otsi ohe kɛjɛ je lɛŋ mumɔ lɛ he lɛ, no lɛ joo foi kɛya Yehowa jamɔ hé gɔŋ lɛ nɔ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje