Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 3/15 bf. 15-20
  • Sɛɛnamɔi ni Jɛɔ Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ Gbeyeishemɔ Mli Baa

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Sɛɛnamɔi ni Jɛɔ Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ Gbeyeishemɔ Mli Baa
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nilee—Ejara Wa Kwraa Fe Shika
  • Hebuu Nɔ̃ Kɛmiijɛ Efɔŋ Feemɔ He
  • Hebuu Nɔ̃ Kɛmiijɛ Gbɔmɛi Agbeyeishemɔ He
  • Wala Yibaamɔ
  • Miishɛɛ ni Aaana yɛ Yehowa Gbeyeishemɔ Kasemɔ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Nyɔŋmɔ Gbeyeishemɔ—Ani Ehe Baanyɛ Aba Sɛɛnamɔ Aba Bo?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1988
  • Tsɔsemɔ Otsui ni Eshe Yehowa Gbeyei
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
  • She Yehowa Gbeyei ni Oye Ekitai lɛ Anɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 3/15 bf. 15-20

Sɛɛnamɔi ni Jɛɔ Anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ Gbeyeishemɔ Mli Baa

“Miji Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, Mɔ ni tsɔɔo nii ni hi hao, Mɔ ni tsɔɔo gbɛ ni onyiɛ nɔ lɛ.”—YESAIA 48:17.

1. Mɛɛ amanehului kulɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ baanyɛ aku naa lɛ?

EJI Adam na Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kulɛ, ebaatsi lɛ gbɛ kɛjɛ esha ni kɛ lɛ tee lɛ diɛŋtsɛ enaanɔ gbele kɛ awerɛho ni eshwiei eye afii akpei abɔ lɛ mli lɛ he. Eji blema Israel maŋ lɛ bo Yehowa ŋaawoo akɛ amɛshe lɛ gbeyei ni amɛsumɔ lɛ lɛ toi kulɛ, aŋɔŋ nakai maŋ lɛ kɛyaŋ Babilon nom mli, ni asaŋ amɛkpooŋ Nyɔŋmɔ Bi lɛ ni amɛtsɔmɔ mɛi ni eye ela yi sɔ̃. Eji je lɛ sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei ŋmɛnɛ kulɛ, jeŋba gbonyo ni yaa nɔ yɛ nɔyeli loo yɛ nitsumɔ mli lɛ ehiŋ shi, efɔŋ feemɔ bɛ, tawuu bɛ.—Abɛi 3:7.

2. Yɛ shihilɛi ni ebɔle wɔhe yɛ je lɛŋ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mɛni hewɔ esa akɛ wɔna Yehowa gbeyeishemɔ lɛ?

2 Yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni je ni ebɔle wɔhe lɛ feɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔ akɛ aŋkroaŋkroi, akɛ wekui, ni akɛ Yehowa tsuji asafoi lɛ, baanyɛ ana anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbeyeishemɔ ni wɔɔna lɛ he sɛɛ. Enɛ kɛ kaimɔ ni Mose kɛha Israel maŋ lɛ kpaa gbee: “Mɛni Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, taoɔ yɛ odɛŋ dɔŋŋ, akɛ ja oshe Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei, ni onyiɛ egbɛ̀i lɛ fɛɛ nɔ, ni osumɔ lɛ, ni osɔmɔ Yehowa, o-Nyɔŋmɔ lɛ, kɛ otsui fɛɛ kɛ osusuma fɛɛ, ni oye Yehowa kitai kɛ ekpɔi ni miwoɔo . . . nɛɛ nɔ, koni ahi ahao?” (5 Mose 10:12, 13) Mɛni ji sɛɛnamɔi ni wɔnine shɛɔ nɔ kɛ wɔshe Yehowa, anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ, gbeyei lɛ ekomɛi?

Nilee—Ejara Wa Kwraa Fe Shika

3. (a) Mɛni ji sɛɛnamɔ ni fe fɛɛ ni wɔnine baanyɛ ashɛ nɔ? (b) Mɛni ji Lala 111:10 shishi?

3 Sɛɛnamɔ ni fe fɛɛ ji anɔkwa nilee. Lala 111:10 jajeɔ akɛ: “Yehowa gbeyeishemɔ ji nilee shishijee.” Mɛni ji nɔ ni enɛ tsɔɔ? Nilee ji nyɛmɔ ni haa okɛ ŋaalee tsuɔ nii yɛ omanyeyeli mli okɛnaa naagbai anaa tsabaa, otsiɔ oshara naa, ni ehaa onine shɛɔ otii komɛi anɔ. Ekɔɔ kojomɔ ni ja he. Eshishijee, eklɛŋklɛŋ fa lɛ shishitoo kɛha nilee ni tamɔ nɛkɛ ji, Yehowa gbeyeishemɔ. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ eninenaa nitsumɔ ji bɔɔ nii fɛɛ. Lɛ enɔ amɛdamɔ. Lɛ ekɛ heyeli mli ni ajɛɔ afeɔ nii ha adesai, shi jeee kɛ nyɛmɔ ni amɛkɛaakudɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛgbɛi yɛ omanyeyeli mli ni egbɛtsɔɔmɔ fataaa he. (Yoshua 24:15; Yeremia 10:23) Ja wɔhiɛ sɔ nakai shishijee anɔkwalei ni kɔɔ shihilɛ he lɛ, ni wɔhi shi yɛ naa dani wɔbaaye omanye kɛya naanɔ. Kɛji akɛ Yehowa he nilee ni wɔyɔɔ lɛ haa wɔnaa hekɛnɔfɔɔ ni hosooo akɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ baaye omanye kɛ̃, ni akɛ, eshiwoo kɛ nyɛmɔ ni eyɔɔ ni ekɛaawo anɔkwayeli he nyɔmɔ lɛ ma shi shiŋŋ lɛ, no lɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ baakanya wɔ ni wɔfee nii yɛ nilee mli.—Abɛi 3:21-26; Hebribii 11:6.

4, 5. (a) Mɛni hewɔ obalanyo ko nikasemɔ yɛ univɛsiti shi lɛ ni ebɛ anɔkwa nilee lɛ? (b) Te fee tɛŋŋ ni yɛ sɛɛ mli lɛ nuu nɛɛ kɛ eŋa bana nilee diɛŋtsɛ lɛ, ni enɛ tsake amɛshihilɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

4 Susumɔ nɔkwɛmɔ nɔ ko he okwɛ. Afii nyɔŋmai komɛi ni eho nɛ lɛ, no mli lɛ obalanyo ko miiya skul yɛ Saskatchewan Nikasemɔ he Wulu lɛ yɛ Canada. Nibii ni amɛkaseɔ yɛ skul lɛ eko ji nibii ni kɔɔ wala shishijee he, ni atsɔɔ lɛ sutsakemɔ. Beni egbe skul lɛ naa lɛ, ekɛ ehe wo adebɔɔ mlai ni kɔɔ atɔm nitsumɔi ahe nikasemɔ ni yaa hiɛ lɛ mli, ni aha lɛ skɔlaship koni eyatsa enikasemɔ lɛ nɔ yɛ Toronto Nikasemɔ he Wulu lɛ. Beni ekaseɔ nii lɛ, ena odaseyeli ni yɔɔ naakpɛɛ waa, ni tsɔɔ gbɛjianɔtoo kpakpa kɛ nilee ni akɛfee atɔm lɛ aha. Shi akɛ hetoo ko haaa sanebimɔi nɛɛ: Namɔ fee enɛɛmɛi fɛɛ? Mɛɛ be efee? Ni mɛni hewɔ efee? Kɛ enaaa nakai hetooi lɛ, ani eeenyɛ ekɛ enilee atsu nii yɛ nilee mli yɛ jeŋ ni kɛ ehe wuɔ ta yɛ nakai be lɛ mli lɛ mli? Mɛni baakudɔ lɛ? Maŋhedɔɔ? Bɔ ni eshweɔ akɛ ena heloonaa nii akɛ nyɔmɔwoo? Ani ena anɔkwa nilee lɛlɛŋ?

5 Beni egbe skul lɛ naa etsɛɛɛ tsɔ lɛ, nakai obalanyo lɛ kɛ eŋa kɛ Yehowa Odasefoi bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Amɛbɔi hetooi ni tsutsu lɛ amɛnine shɛɛɛ nɔ lɛ namɔ kɛjɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ Wiemɔ lɛ mli. Amɛbana amɛle Bɔlɔ lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ. Beni amɛkaseɔ Mose he nii yɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ naa, kɛ Daniel kɛ enanemɛi lɛ hu he nii yɛ Babilon lɛ, amɛbakase bɔ ni ehe hiaa ni amɛshe Nyɔŋmɔ moŋ gbeyei shi jeee gbɔmɛi. (2 Mose 14:10-31; Daniel 3:8-30) Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ni tamɔ nɛkɛ, kɛ suɔmɔ hu ni amɛyɔɔ kɛha Yehowa lɛ bɔi amɛ kanyamɔ. Etsɛɛɛ kɛkɛ ni amɛshihilɛ gbɛ fɛɛ tsake kwraa. Yɛ naagbee lɛ, nɛkɛ obalanyo nɛɛ bale Mɔ ni eninenaa nitsumɔi ahe nii ekase yɛ nibii ni wala yɔɔ amɛmli lɛ ahe nikasemɔ mli lɛ. Eje shishi akɛ eeenu Mɔ ni ena enilee ni jeɔ kpo yɛ adebɔɔ mlai ahe nibii ni ekase lɛ mli lɛ yiŋtooi ashishi. Yɛ nɔ najiaŋ ni ekɛ enilee lɛ aaatsu nii ni ekɛfee dɛŋdadei ni baakpata enanemɛi adesai ahiɛ lɛ, lɛ, kɛ eŋa fɛɛ miisumɔ moŋ ni amɛye amɛbua mɛi krokomɛi ni amɛsumɔ Nyɔŋmɔ ni amɛsumɔ amɛnaanyo gbɔmɔ hu. Amɛkɛ amɛhe wo be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli akɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ jajelɔi. Yɛ sɛɛ mli lɛ, amɛtee Buu-Mɔɔ Biblia Gilead Skul lɛ, ni atsu amɛ kɛtee maŋsɛɛ akɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi.

6. Kɛ wɔyɛ anɔkwa nilee ni damɔ Yehowa gbeyeishemɔ nɔ lɛ, mɛɛ nibii ni akwɛɛɛ kɛyaaa shɔŋŋ ni adiɔ sɛɛ wɔbaakwa, ni mɛni moŋ wɔbaafee?

6 Shi kɛlɛ, jeee mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ afee maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔ. Shi wɔ fɛɛ wɔbaanyɛ wɔna nilee ni damɔ Yehowa gbeyeishemɔ nɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ. Kɛ wɔna nakai nilee lɛ, wɔkɛ hiɛdɔɔ ediŋ gbɔmɛi ni kaa amɛyiŋ yɛ nɔ ni wala ji he lɛ ajeŋ nilee lɛ sɛɛ. Wɔkɛ wɔhe baaha Biblia lɛ, ni wala Jɛɛhe, ni ji Yehowa Nyɔŋmɔ, mɔ ni baanyɛ aha wɔ naanɔ wala lɛ kɛ emumɔ kanya eŋmaa lɛ kasemɔ. (Lala 36:10; Kolosebii 2:8) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔtsɔmɔ nyɔji wɔha jarayeli gbɛjianɔtoo ko ni lɛ diɛŋtsɛ lɛ eedĩdãa kɛmiibɛŋkɛ hiɛkpatamɔ he lɛ, wɔbaabo ŋaa ni Yehowa woɔ wɔ akɛ wɔmii ashɛ niyenii kɛ hehaanɔ ni wɔyɔɔ lɛ he, ni wɔha wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa lɛ afee nɔ ni he hiaa wɔ fe fɛɛ yɛ shihilɛ mli lɛ toi. (1 Timoteo 6:8-12) Ni yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔfee wɔnii tamɔ nɔ ni wɔ wɔsɛɛ shihilɛ damɔ je nɛŋ shihilɛ kpakpa ni wɔɔna nɔ lɛ, wɔbaahe Yehowa Wiemɔ lɛ moŋ wɔye, beni ekɛɔ wɔ akɛ je lɛ miiho aya kɛ emli sɛɛdii nii lɛ fɛɛ, shi mɔ ni feɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii lɛ hiɔ shi kɛyaa naanɔ lɛ.—1 Yohane 2:17.

7. (a) Abɛi 16:16 yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa nibii ni sɛɛnamɔ yɔɔ he lɛ ahe jwɛŋmɔ ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ nyɔmɔwoo baa kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ ni wɔhaa efeɔ nɔ titri yɛ wɔ shihilɛi amli lɛ mli?

7 Abɛi 16:16 woɔ wɔ hewalɛ kɛtsɔɔ anɔkwale ni ewie nɛɛ nɔ: “Kɛ ona nilee [nilee ni jeɔ shishi kɛ Yehowa gbeyeishemɔ] lɛ, ehi aahu fe shika! Ni kɛ ona sanesɛɛkɔmɔ lɛ, ehi fe jwiɛtɛi!” Nilee kɛ sanesɛɛkɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ baatsirɛ wɔ koni eha Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nifeemɔ afee nɔ titri yɛ wɔshihilɛ mli. Ni mɛni ji nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo e-Dasefoi lɛ adɛŋ yɛ adesa yinɔsane mli be nɛɛ mli? E-Maŋtsɛyeli lɛ shiɛmɔ kɛ gbɔmɛi ni yɔɔ tsuijurɔ lɛ ayelikɛbuamɔ koni amɛbatsɔmɔ Yesu Kristo kaselɔi diɛŋtsɛ. (Mateo 24:14; 28:19, 20) Enɛ ji nitsumɔ ni kɛ nyɔmɔwoo ni ji anɔkwa tsui ni nyɔɔ mɔ mli kɛ miishɛɛ babaoo baa. Belɛ yiŋtoo kpakpa hewɔ ni Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Miishɛɛ ji gbɔmɔ ni ena nilee.”—Abɛi 3:13, NW.

Hebuu Nɔ̃ Kɛmiijɛ Efɔŋ Feemɔ He

8. (a) Tsii sɛɛnamɔ ni ji enyɔ ni baa kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ ni asheɔ lɛ gbeyei lɛ mli baa lɛ ta. (b) Mɛni ji nɔ fɔŋ ni abuɔ wɔhe kɛjɛɔ he lɛ? (d) Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ batsɔɔ hewalɛ ni kanyaa mɔ waa yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

8 Sɛɛnamɔ ni ji enyɔ ni jɛɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ mli baa ji akɛ, ebuɔ wɔhe kɛjɛɔ nɔ ni ehiii ni wɔɔfee lɛ he. Mɛi ni buɔ Nyɔŋmɔ waa lɛ ekpɛɛɛ yiŋ yɛ nɔ ni hi kɛ nɔ ni ehiii he amɛhaaa amɛhe. Amɛtsɛɛɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ kɛɔ akɛ ehi lɛ akɛ nɔ̃ fɔŋ, ni asaŋ amɛtsɛɛɛ nibii ni Nyɔŋmɔ kɛɔ akɛ ehiii lɛ akɛ amɛhi. (Lala 37:1, 27; Yesaia 5:20, 21) Kɛfata he lɛ, mɔ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kanyaa lɛ lɛ efeee mɔ ni leɔ nɔ ni Yehowa kɛɔ akɛ ehi kɛ nɔ ni ekɛɔ akɛ ehiii lɛ kɛkɛ. Gbɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ sumɔɔ nɔ ni Yehowa sumɔɔ, ni enyɛ̃ɔ nɔ ni Yehowa nyɛ̃ɔ. Nɔ ni jɛɔ mli baa ji akɛ, efeɔ enii yɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii kɛ gbeekpamɔ naa. No hewɔ lɛ, taakɛ ajaje yɛ Abɛi 16:6 lɛ, “Yehowa gbeyeishemɔ haa mɔ jeɔ efɔŋ he.” Nɛkɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ nɛɛ batsɔɔ hewalɛ ko ni kanyaa mɔ waa, ni haa mɔ nyɛɔ etsuɔ nɔ ni ekolɛ enyɛŋ etsu kɔkɔɔkɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ ehewalɛ mli lɛ.

9. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ ni asumɔŋ akɛ aaafee nɔ ko ni esaŋ ehiɛ lɛ na yoo ko ni yɔɔ Mexico lɛ yiŋkpɛɛ nɔ hewalɛ, ni mɛni jɛ mli ba?

9 Kɛji akɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ miije shishi eehe shi yɛ mɔ ko mli lɛ, ebaanyɛ ewaje lɛ ni etsi ehe kɛjɛ nifeemɔ ko ni ekolɛ ebaaha eshwa ehe yɛ ewala be ni eshwɛ lɛ fɛɛ mli lɛ he. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yoohɔlɔ ko ni jɛ Mexico bi Odasefonyo ko hɔjiemɔ he sane. Odasefonyo lɛ kane ŋmalɛi babaoo eha yoo lɛ, ni ekɛ lɛ susu sane lɛ he akɛ: “Wala he hiaa waa yɛ Bɔlɔ lɛ hiɛ, ni mɛi ni afɔko amɛ lɛ awala tete po fata he.” (2 Mose 21:22, 23; Lala 139:13-16) Beni akwɛ lɛ yɛ helatsamɔ he lɛ, ana akɛ ekolɛ abifao ni ebaafɔ lɛ baafee helatsɛ. Shi agbɛnɛ, akɛni nɔ ni ena yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ tsirɛ lɛ hewɔ lɛ, yoo nɛɛ kpɛ eyiŋ akɛ ebaafɔ abifao lɛ. Datrɛfonyo ni kwɛɔ lɛ lɛ kɛɛ yɛ no hewɔ lɛ ekwɛɛɛ lɛ dɔŋŋ, ni ewu hu wo ehe gbeyei akɛ ebaashwie lɛ, shi edamɔ shi shiŋŋ. Yɛ be ni sa mli lɛ, ebafɔ gbekɛ yoo—ni yeɔ emuu, ni jeee helatsɛ, ni he yɔɔ fɛo hu. Hiɛsɔɔ ni ena lɛ ha etao Odasefoi lɛ asɛɛ gbɛ, ni amɛkɛ lɛ bɔi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kasemɔ. Abaptisi lɛ kɛ ewu fɛɛ yɛ afi mli. Afii fioo komɛi asɛɛ lɛ, amɛna miishɛɛ waa akɛ amɛkɛ Odasefonyo ni kɛ lɛ wie klɛŋklɛŋ lɛ aaakpe yɛ kpokpaa wulu nɔ kpee ko shishi, ni amɛkɛ lɛ tsɔɔ amɛbiyoo ni no mli lɛ eye afii ejwɛ lɛ. Bulɛ kpakpa ni ayɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ, kɛ suɔmɔ ni mli wa akɛ afeŋ nɔ ko ni esaŋ ehiɛ lɛ naa hewalɛ ni mli wa waa yɛ mɔ shihilɛ nɔ.

10. Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ baanyɛ awaje gbɔmɛi ni amɛye amɛhe kɛjɛ mɛɛ nɔ fɔŋ feemɔi sɔrɔtoi ahe?

10 Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ wajeɔ wɔ kɛjɛɔ efɔŋ feemɔi sɔrɔtoi pii ahe. (2 Korintobii 7:1) Kɛ aná yɛ gbɛ ni sa nɔ lɛ, ebaanyɛ eye ebua mɔ ni ekpa eshai ni efeɔ yɛ teemɔŋ, ni lɛ kɛ Yehowa pɛ le lɛ. Ebaanyɛ eye ebua lɛ ni eye ehe kɛjɛ nyɔ̃ŋ ni etsɔ kɛha dãa ni wa loo tsofai fɔji kɛ nitsumɔ lɛ he. Tsutsu nuu ko ni tsofai fɔji kɛ nitsumɔ eka ehe ni yɔɔ South Africa lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Beni minaa Nyɔŋmɔ he nilee lɛ, mibana gbeyeishemɔ hu akɛ mafee nɔ ko ni baadɔ lɛ, aloo nɔ ko ni esaŋ ehiɛ. Mile akɛ eekwɛ mi, ni miishwe waa akɛ mafee mɔ ni sa yɛ ehiɛ. No tsirɛ mi ni mikpata tsofai fɔji ni miyɔɔ lɛ fɛɛ hiɛ, kɛtsɔ tiafi mli ni mikɛwo ni miha nu loo fɛɛ kɛtee lɛ nɔ.” Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ eye ebua mɛi krokomɛi akpei abɔ yɛ gbɛi ni tamɔ nɛkɛ nɔ.—Abɛi 5:21; 15:3.

Hebuu Nɔ̃ Kɛmiijɛ Gbɔmɛi Agbeyeishemɔ He

11. Mɛɛ tsɔne ko ni egbɛ eshwa, Yehowa gbeyeishemɔ kpakpa, baanyɛ abu mɔ ko he kɛjɛ he lɛ?

11 Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kpakpa hu buɔ wɔhe kɛjɛɔ gbɔmɔ gbeyeishemɔ he. Gbɔmɔ gbeyeishemɔ esa mɛi pii ahe yɛ gbɛ ni da loo gbɛ ni edaaa nɔ. Yesu Kristo bɔfoi lɛ po shi lɛ ni amɛjo foi, beni asraafoi lɛ mɔ lɛ yɛ Getsemane abɔɔ lɛ mli lɛ. Sɛɛ mli, yɛ osɔfonukpa lɛ kpo lɛ nɔ lɛ, akɛni Petro eŋmɛɛɛ pɛpɛɛpɛ dɔŋŋ ni gbeyeishemɔ emɔ lɛ hewɔ lɛ, ekpoo akɛ ejeee Yesu kaselɔi lɛ ateŋ mɔ ko, ni akɛ eleee lɛ kwraa. (Marko 14:48-50, 66-72; Yohane 18:15-27) Shi aye abua bɔfoi lɛ ni amɛŋmɛ pɛpɛɛpɛ ekoŋŋ yɛ mumɔŋ. Shi yɛ gbɛ kroko nɔ, yɛ Maŋtsɛ Yehoiakim gbii lɛ amli lɛ, Uria ni ji Shemaia bi lɛ she gbeyei aahu akɛ eshi esɔɔmɔ akɛ Yehowa gbalɔ lɛ, ni ejo foi kɛjɛ maŋ lɛ mli, ni kɛlɛ amɔ lɛ ni agbe lɛ kɛ̃.—Yeremia 26:20-23.

12. (a) Mɛni ni buɔ mɔ he kɛjɛɔ gbɔmɔ gbeyeishemɔ he Abɛi 29:25 tsɔɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔɔ anaa Nyɔŋmɔ mli hekɛnɔfɔɔ?

12 Mɛni baanyɛ aye abua mɔ ko koni eye gbɔmɔ gbeyeishemɔ nɔ kunim? Yɛ be mli ni ebɔ kɔkɔ akɛ “gbɔmɔ shemɔ tsɔɔ tsɔne” lɛ sɛɛ lɛ, Abɛi 29:25 kɛfataa he akɛ: “Shi, mɔ ni ŋɔɔ ehiɛ efɔɔ Yehowa nɔ lɛ, aaabu ehe.” Yehowa ni akɛ hiɛ fɔɔ enɔ lɛ ji oti. Nɛkɛ hekɛnɔfɔɔ nɛɛ damɔ nilee kɛ niiashikpamɔ nɔ. Wɔtsɔɔ e-Wiemɔ lɛ kasemɔ nɔ wɔnaa bɔ ni Yehowa gbɛ̀i ja lɛ ahe odaseyeli. Wɔbaleɔ saji ni yeɔ bɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ enɔ lɛ he odase, bɔ ni eshiwooi baaba mli anɔkwale (ni gbohiiashitee lɛ fata he), esuɔmɔ kɛ ehewalɛ kpeteŋkpele lɛ. Kɛkɛ lɛ kɛ wɔdamɔ nakai nilee lɛ nɔ wɔfee nii, wɔfee nii ni Yehowa tsɔɔ, ni wɔkɛ shiŋŋ-feemɔ kpoo nɔ ni ebɔɔ wɔ kɔkɔ yɛ he lɛ, wɔjeɔ shishi wɔkpaa esuɔmɔ kwɛmɔ kɛ bɔ ni anyɛɔ akɛ he fɔɔ enɔ lɛ shi klɛŋklɛŋ kwraa. Wɔ diɛŋtsɛ wɔnaa odaseyeli ni tsɔɔ akɛ ehewalɛ lɛ miitsu nii koni eha esuɔmɔnaa nii aba mli. Hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ emli lɛ daa, ni nɔ ni fataa he ji, suɔmɔ ni wɔyɔɔ kɛha lɛ, kɛ bɔ ni wɔshweɔ waa akɛ wɔfeŋ nɔ ko ni esaaa ehiɛ. Atswaa hekɛnɔfɔɔ ni tamɔ nɛkɛ lɛ amaa shishitoo ni ma shi shiŋŋ nɔ. Etsuɔ nii tamɔ gbogbo ni wa yɛ gbɔmɔ he gbeyeishemɔ hiɛ.

13. Mɛɛ gbɛ nɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ baanyɛ aye abua wɔ yɛ wɔ heloonaa nitsumɔ mli, yɛ shia, ni agbɛnɛ yɛ skul?

13 Yehowa ni wɔkɛ wɔhe fɔɔ enɔ, kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ni fata he lɛ, baaha wɔfi shi shiŋŋ kɛha nɔ ni ja, kɛji akɛ nitsumɔtsɛ ko miiwo wɔhe gbeyei akɛ ebaashwie wɔ kɛjɛ nitsumɔ mli akɛni wɔsumɔɔɔ ni wɔkɛ wɔhe woɔ nitsumɔ mli nifeemɔi ni ejaaa mli hewɔ lɛ. (Okɛto Mika 6:11, 12 he.) Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ni tamɔ nɛkɛ haa Kristofoi akpei abɔ nyɛɔ amɛtoɔ amɛtsui shi yɛ anɔkwa jamɔ mli yɛ shitee-kɛ-woo ni jɛɔ weku lɛ mli bii ni heee yeee lɛ adɛŋ lɛ fɛɛ sɛɛ. Agbɛnɛ hu, ehaa gbekɛbii ni yaa skul lɛ naa ekãa, koni amɛjie amɛhe kpo akɛ Yehowa Odasefoi, ni ewajeɔ amɛ koni amɛtsu hefɛoyeli ni jɛɔ amɛ klasbii ni gbeɔ Biblia mli taomɔ nii ahe guɔ adɛŋ lɛ he nii. No hewɔ lɛ, Odasefonyo ko ni eye kɛjɛ afii nyɔŋma kɛ etɛ kɛyaa lɛ kɛɛ: “Nɔ ni amɛsusuɔ lɛ jeee mihe sane ko. Nɔ ni Yehowa susuɔ lɛ ji nɔ ni he hiaa.”

14. Te efeɔ tɛŋŋ ni Yehowa tsuji nyɛɔ amɛyeɔ kunim yɛ be mli ni awoɔ amɛ wala he gbeyei po lɛ?

14 Nakai yiŋtsɔmɔ lɛ nɔŋŋ wajeɔ anɔkwa Kristofoi koni amɛmɔ Yehowa gbɛ̀i lɛ amli kpɛŋŋ, yɛ be mli ni awoɔ amɛ wala he gbeyei po. Amɛle akɛ esa akɛ amɛkpa yiwaa gbɛ kɛjɛ je lɛ mli. Amɛle akɛ akɛ kpelebii yi bɔfoi lɛ, ni ayi Yesu Kristo diɛŋtsɛ po, ni yiwalɔi gbe lɛ. (Marko 14:65; 15:15-39; Bɔfoi lɛ Asaji 5:40; okɛto Daniel 3:16-18 he.) Shi Yehowa tsuji yɛ hekɛnɔfɔɔ ni yeɔ emuu akɛ ebaanyɛ ewaje amɛ ni amɛŋmɛ amɛtsui shi; ni ákɛ yɛ Nyɔŋmɔ yelikɛbuamɔ naa lɛ, amɛbaanyɛ amɛye kunim; ni akɛ Yehowa baawo mɛi ni yeɔ anɔkwa lɛ nyɔmɔ yɛ gbɛ fɛɛ gbɛ nɔ—ni kɛ ehe miihia po lɛ, kɛtsɔ gbohiiashitee kɛmiiba wala mli yɛ ejeŋ hee lɛ mli lɛ nɔ. Suɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha Nyɔŋmɔ, kɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ ni fata he lɛ kɛ hewalɛ kanyaa amɛ koni amɛkwa nɔ fɛɛ nɔ ni esaŋ ehiɛ lɛ feemɔ.

15. Mɛni ha Yehowa Odasefoi nyɛ amɛmɔ amɛ emuuyeli mli yɛ Nazi gbokɛlɛfoi aŋsaraŋ lɛ?

15 Nɛkɛ kanyamɔ nɛɛ ha Yehowa Odasefoi nyɛ amɛdamɔ nibii ni yɔɔ gbeyei ni tee nɔ yɛ Nazi gbokɛlɛfoi aŋsaraŋ yɛ 1930 kɛ 1940 afii lɛ amli lɛ anaa. Amɛkɛ Yesu ŋaawoo ni anaa yɛ Luka 12:4, 5 lɛ to amɛtsui mli: “Shi nyɛ, mishieŋtsɛmɛi lɛ, miikɛɛ nyɛ akɛ: Nyɛkashea mɛi ni gbeɔ gbɔmɔtso lɛ, ni no sɛɛ lɛ amɛbɛ nɔ ko ni amɛaanyɛ amɛfee dɔŋŋ lɛ. Shi matsɔɔ nyɛ mɔ gbeyei ni nyɛshe: Nyɛshea mɔ ni kɛ egbe sɛɛ ni eyɔɔ hegbɛ akɛ eeeshɛ efɔ Gehena mli lɛ. Hɛɛ, miikɛɛ nyɛ akɛ, Lɛ gbeyei nyɛshea!” Ni nɛkɛ ji bɔ ni Gustav Auschner, Odasefonyo ni hi Sachsenhausen gbokɛlɛfoi aŋsaraŋ lɛ ŋma yɛ sɛɛ mli: ‘SS asraafoi lɛ tswa August Dickmann tu, ni amɛwo wɔhe gbeyei akɛ amɛbaatswa wɔteŋ mɛi ni eshwɛ lɛ fɛɛ tu kɛ wɔkɛ wɔ waonaa gbɛi wooo wolo shishi akɛ wɔkwa wɔ hemɔkɛyeli lɛ. Wɔteŋ mɔ ko mɔ ko kɛ ewaonaa gbɛi wooo shishi. Wɔsheɔ Yehowa hiɛ ni wɔsaŋ lɛ gbeyei babaoo fe amɛ tuŋtɛi lɛ.’ Nɔ ni jɛɔ gbɔmɔ gbeyeishemɔ mli baa ji sane he ni aŋmɛɔ akɛsaa, shi Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ haa mɔ fiɔ shi shiŋŋ kɛhaa nɔ ni ja.

Wala Yibaamɔ

16. Mɛni ye ebua Noa ni enyɛ etee nɔ pɛpɛɛpɛ yɛ enifeemɔ mli afii nyɔŋmai abɔ kɛyashi Nu Afua lɛ ba lɛ, ni mɛni jɛ mli ba kɛha lɛ kɛ eshiabii lɛ?

16 Noa hi shi kɛtsɔ je ni tsɔ nu afua lɛ hiɛ lɛ naagbee gbii lɛ amli. Yɛ gbɔmɔ efɔŋ feemɔ hewɔ lɛ, Yehowa etswa efai shi akɛ ebaakpata nakai be lɛ mli yiwalɛ je lɛ hiɛ. Shi dani enɛ aaaba lɛ, Noa hi nakai je ni awuiyeli, jeŋba shara ni ehiii kwraa, kɛ shikpilikpii ni afee yɛ ŋwɛi suɔmɔnaa nifeemɔ he eyi mli obɔ lɛ mli. Yɛ jalɛ ni Noa shiɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, “amɛhiɛ bɛ amɛhe nɔ kɛyashi nu afua lɛ baloo amɛ fɛɛ kɛtee.” (Mateo 24:39) Kɛlɛ, Noa nijiaŋ ejeee wui yɛ nitsumɔ ni Nyɔŋmɔ kɛwo edɛŋ lɛ he. Efee “bɔ ni Nyɔŋmɔ fa lɛ lɛ fɛɛ. Nakai pɛpɛɛpɛ efee.” (1 Mose 6:22, NW) Mɛni ha Noa tee nɔ pɛpɛɛpɛ yɛ enifeemɔ lɛ mli, afi fɛɛ afi, kɛyashi Nu Afua lɛ ba lɛ? Hebribii 11:7 (NW) haa hetoo: “Hemɔkɛyeli nɔ Noa tsɔ, ni yɛ be mli ni akɛ ŋwɛi kɔkɔbɔɔ eha lɛ yɛ nibii ni enako ena lolo lɛ ahe lɛ sɛɛ lɛ, ekɛjie Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kpo.” Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, abaa lɛ kɛ eŋa, kɛ ebihii lɛ kɛ amɛŋamɛi lɛ ayi kɛtsɔ Nu Afua lɛ mli.

17. (a) Bɔ fɛɛ bɔ ni mɛi krokomɛi aaafee lɛ, mɛni esa akɛ wɔfee? (b) Mɛni hewɔ mɛi ni sheɔ Yehowa gbeyei lɛ ji gbɔmɛi ni yɔɔ miishɛɛ lɛlɛŋ lɛ?

17 Be ni tamɔ Noa gbii lɛ pɛpɛɛpɛ yɛ gbɛi pii anɔ lɛ mli wɔyɔɔ nɛɛ. (Luka 17:26, 27) Aabɔ kɔkɔ ekoŋŋ. Kpojiemɔ 14:6, 7 gbaa wɔ ŋwɛibɔfo ko ni miifiliki yɛ ŋwɛi teŋ ni miiwo gbɔmɛi ni jɛ jeŋmaji kɛ akutsei kɛ majianɔ wiemɔi fɛɛ mli hewalɛ akɛ “nyɛshea Nyɔŋmɔ gbeyei ni nyɛkɛ anunyam ahaa lɛ” lɛ he sane. Bɔ fɛɛ bɔ ni je ni ebɔle ohe lɛ feɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, bo nakai wiemɔi lɛ toi, ni okpa ninefɔɔ lɛ mli oha mɛi krokomɛi. Taakɛ Noa ji lɛ, feemɔ nii yɛ hemɔkɛyeli mli ni ojie Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kpo. Nakai ni ooofee lɛ baaha abaa owala kɛ mɛi krokomɛi pii awala yi. Yɛ be mli ni wɔsusuɔ sɛɛnamɔi ni mɛi ni sheɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei lɛ naa mli ŋɔɔmɔ lɛ ahe lɛ, nɔ̃ pɛ ni wɔbaanyɛ wɔfee ji ni wɔkɛ lalatsɛ ni mumɔ tsirɛ lɛ ni la nɛkɛ lɛ akpa gbee: “Miishɛɛ ji gbɔmɔ ni sheɔ Yehowa gbeyei, ni enaa ekitai lɛ ahe tsui jogbaŋŋ lɛ.”—Lala 112:1, NW.

Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?

◻ Mɛni ji sɛɛnamɔi komɛi ni ekaaa ni baa kɛjɛɔ anɔkwa Nyɔŋmɔ lɛ gbeyei ni asheɔ lɛ lɛ mli?

◻ Mɛɛ gbɛ nɔ nilee ni damɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ nɔ lɛ aaanyɛ abu wɔhe yɛ?

◻ Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ haa wɔtsiɔ wɔhe kɛjɛɔ efɔŋ he lɛ?

◻ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ buɔ wɔhe kɛjɛɔ gbɔmɔ gbeyeishemɔ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ kɔɔ wɔ wɔsɛɛ be wala gbɛkpamɔi ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 16, 17]

“Miishɛɛ ji gbɔmɔ ni sheɔ Yehowa gbeyei, ni enaa ekitai lɛ ahe tsui jogbaŋŋ lɛ.” —Lala 112:1, NW.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje