Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w95 6/15 bf. 5-8
  • Hetsɛ̃ Baaba Naagbee yɛ Jeŋ Fɛɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Hetsɛ̃ Baaba Naagbee yɛ Jeŋ Fɛɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Hetsɛ nɔ Kunim ni Aye yɛ Gbokɛlɛfoi a-Ŋsaraŋ
  • Be Kɛha Hetsɛ̃
  • Jeŋ ni Hetsɛ̃ Bɛ Mli
  • Ani Hetsɛ̃ Baaba Naagbee Gbi Ko?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
  • Mɛni Hewɔ Hetsɛ̃ Ehe Shi Waa Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2022
  • Be Ni Hetsɛ̃ Sɛɛ Baafo Kwraa!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2022
  • Wɔbaanyɛ Wɔye Hetsɛ̃ Nɔ!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2022
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1995
w95 6/15 bf. 5-8

Hetsɛ̃ Baaba Naagbee yɛ Jeŋ Fɛɛ

AAAFEE afii akpei enyɔ ni eho nɛ, ni kuu ko ni amɛyi faaa bafee mɛi ni he tsɛ̃ɔ amɛ. Tertullian tsɔɔ su ni Romabii lɛ hiɛ yɛ klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ ahe yɛ nakai be lɛ mli lɛ mli: “Kɛ ŋwɛi haaa nu anɛ, kɛ shikpɔŋhosomɔ ba, kɛ hɔmɔ loo tsɛŋemɔhela ba lɛ, amrɔ nɔŋŋ lɛ, amɛbolɔmɔ ji, ‘Nyɛkɛ Kristofoi lɛ ayahaa jatai lɛ!’ ”

Yɛ mɛi ni he tsɛ̃ɔ amɛ ni amɛji lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ te shi wo kaa ni aaaha amɛtɔ jalɛsane ni ayeee nɛɛ he owele. Yesu Kristo kɛɛ yɛ e-Gɔŋ nɔ Shiɛmɔ ni ehe gbɛi lɛ mli akɛ: “Nyɛnu akɛ, akɛɛ akɛ, ‘Suɔmɔ onaanyo ni onyɛ ohenyɛlɔ.’ Shi mi lɛ, miikɛɛ nyɛ akɛ: ‘Nyɛsumɔa nyɛ henyɛlɔi, ni nyɛsɔlea nyɛhaa mɛi ni haoɔ nyɛ lɛ.’ ”—Mateo 5:43, 44.

Yudafoi ablemasane ni akɛ naabu wieɔ lɛ ji nɔ ni kɛ ehe kpɛtɛ tsɔɔmɔ akɛ ‘henyɛlɔ ni aaanyɛ lɛ’ lɛ ji nii ni efeemɔ ja lɛ he. Shi Yesu kɛɛ akɛ esa akɛ wɔsumɔ wɔ henyɛlɔ, shi jeee wɔnanemɛi pɛ. Enɛ wa, shi ejeee nɔ ni anyɛŋ afee. Ni aaasumɔ henyɛlɔ lɛ etsɔɔɔ akɛ aaasumɔ egbɛ̀i loo enifeemɔi fɛɛ. Aná Hela wiemɔ ni yɔɔ Mateo sane lɛ mli lɛ kɛjɛ a·gaʹpe, ni tsɔɔ suɔmɔ ni feɔ nii yɛ shishitoo taomɔ nii kɛ gbeekpamɔ naa lɛ mli. Gbɔmɔ ni jieɔ a·gaʹpe, suɔmɔ ni damɔ shishitoo mla nɔ kpo lɛ, feɔ henyɛlɔ ni he tsɛ̃ɔ lɛ ni feɔ lɛ niseniianii lɛ po ekpakpa. Mɛni hewɔ? Ejaakɛ no ji gbɛ ni atsɔɔ nɔ akaseɔ Kristo, ni eji gbɛ ni atsɔɔ nɔ ayeɔ hetsɛ̃ nɔ kunim. Hela woloŋlelɔ ko kɛɛ: “[A·gaʹpe] haa wɔnyɛɔ wɔyeɔ wɔ fɔmɔsu ni haa wɔmli fuɔ ni sane dɔɔ wɔ lɛ nɔ kunim.” Shi ani enɛ baahi feemɔ yɛ ŋmɛnɛ jeŋ ni hetsɛ̃ eyi mli obɔ nɛɛ mli?

Abaanyɛ akpɛlɛ nɔ akɛ, jeee mɛi fɛɛ ni kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi lɛ etswa amɛfai shi akɛ amɛbaanyiɛ Kristo nɔkwɛmɔ nɔ lɛ sɛɛ. Wekui sɔrɔtoi ni amɛteŋ mɛi pii kɛɔ akɛ amɛji Kristofoi kɛ amɛhe wo niseniianii ni tee nɔ yɛ Rwanda nyɛsɛɛ nɛɛ lɛ mli. Pilar Díez Espelosín, Roma Katolik osɔfo-yoo ni etsu nii yɛ Rwanda aaafee afii 20 lɛ, gba nɔ ko ni ehiii ni ba. Nuu ko bɛŋkɛ esɔlemɔ lɛ ni eefɔ akpɔlɔ ni ekɛyeɔ awui. Osɔfo-yoo lɛ bi lɛ akɛ: “Mɛni ofeɔ kɛ shikpaa kɛ gbɔmɛi agbee nɛɛ? Ani osusuuu Kristo he?” Ekɛɛ efeɔ nakai, ni ebote sɔlemɔtsu lɛ mli ni eyakula shi ni ekɛ henumɔ kane Rosary lɛ. Shi beni egbe naa pɛ ni eshi jɛmɛ ni eeya ni eyatsa gbɔmɔgbee lɛ nɔ. Osɔfo-yoo lɛ kpɛlɛ nɔ akɛ: “No tsɔɔ akɛ wɔtsɔɔɔ sanekpakpa lɛ jogbaŋŋ.” Shi, omanye ni ayeee nɛɛ etsɔɔɔ akɛ fatɔɔ yɛ Yesu sane lɛ he. Mɛi ni tsuɔ anɔkwa Kristojamɔ he nii lɛ baanyɛ aye hetsɛ̃ nɔ kunim.

Hetsɛ nɔ Kunim ni Aye yɛ Gbokɛlɛfoi a-Ŋsaraŋ

Max Liebster ji heloonaa Yudanyo ni hi shi kɛtsɔ Seshi-Bulemɔ lɛ mli. Eyɛ mli akɛ egbɛi lɛ shishi ji “mɔ ni asumɔɔ” moŋ, shi ena hetsɛ̃ babaoo tsɔ̃ fe nine. Etsɔɔ nɔ ni ekase yɛ Nazi Germane yɛ suɔmɔ kɛ hetsɛ̃ he lɛ mli.

“Alɛ mi yɛ Mannheim, Germane, yɛ 1930 afii lɛ amli. Hitler kɛɛ Yudafoi lɛ fɛɛ ji niiatsɛmɛi ni sumɔɔ sɛɛnamɔ ni miiye Germanbii ahe nii. Shi anɔkwale lɛ ji akɛ, mitsɛ ji ohiafo ko kɛkɛ ni feɔ aspaaterei. Ni kɛlɛ, yɛ hewalɛ ni Nazi lakamɔ wiemɔi lɛ na yɛ mɛi anɔ lɛ hewɔ lɛ, akutseiaŋbii lɛ je shishi akɛ amɛaate shi amɛwo wɔ. Beni miyeko afii nyɔŋmai enyɔ lolo lɛ, akrowanyo ko nyɛ minɔ ni ekɛ kpolotoo la kpa mihiɛnaa. Nɛkɛ ahorabɔɔ ni ehiii kwraa nɛɛ tsɔɔ nibii ni baaba wɔsɛɛ. Gestapo (Hitler polisifoi) lɛ mɔ mi yɛ 1939, ni amɛhe minibii fɛɛ kɛjɛ midɛŋ.

“Mishi mple kɛjɛ January 1940 aahu kɛbashi May 1945 koni miyi ana wala yɛ gbokɛlɛfoi aŋsarai sɔrɔtoi enumɔ mli: Sachsenhausen, Neuengamme, Auschwitz, Buna kɛ Buchenwald. Mitsɛ, ni akɛ lɛ hu tee Sachsenhausen lɛ gbo yɛ 1940 fɛi-be ni naa wa waa lɛ mli. Mi diɛŋtsɛ mitere mitsɛ gbonyo lɛ kɛtee he ni ashãa gbohii yɛ, ni gbohii babaoo jwere shi ni abaashã lɛ. Miweku lɛ mli bii kpaanyɔ gboi yɛ ŋsarai sɔrɔtoi lɛ amli.

“Anyɛ̃ɔ kapos lɛ yɛ gbokɛlɛfoi lɛ ateŋ waa fe SS bulɔi lɛ po. Kapos lɛ ji gbokɛlɛfoi ni kɛ SS lɛ feɔ ekome ni no haa amɛnaa hegbɛi komɛi. Ahaa amɛkwɛɔ niyenii ni ajaa lɛ anɔ, ni bei komɛi amli lɛ amɛkɛ kpãa yiɔ gbokɛlɛfoi krokomɛi lɛ. Bei pii lɛ amɛfeee nii yɛ gbɛ ni ja nɔ, ni amɛjɛɔ amɛsuɔmɔ mli hu amɛfeɔ nii. Misusuɔ akɛ miyɛ nibii pii ni fa fe nine ni madamɔ nɔ mana hetsɛ̃ maha SS lɛ kɛ kapos lɛ, shi mikase yɛ mitsuŋwoo be lɛ mli akɛ, suɔmɔ he wa babaoo fe hetsɛ̃.

“Gbokɛlɛfoi ni ji Yehowa Odasefoi lɛ ahenɔyeli yɛ yiwaa mli lɛ tsɔ miyiŋ akɛ amɛhemɔkɛyeli lɛ damɔ Ŋmalɛi lɛ anɔ—ni mibatsɔ Odasefonyo. Ernst Wauer, Odasefonyo ni mikɛ lɛ kpe yɛ Neuengamme gbokɛlɛfoi aŋsaraŋ lɛ wo mi hewalɛ ni mina Kristo jwɛŋmɔ lɛ eko. Biblia lɛ kɛɔ akɛ, ‘beni ajɛɔ lɛ lɛ, ejɛɛɛ mɔ ko etooo najiaŋ. Beni enaa amanehulu lɛ, elomɔɔɔ mɔ ko, shi moŋ etee nɔ etu ehe ewo mɔ ni kojoɔ yɛ jalɛ naa lɛ dɛŋ.’ (1 Petro 2:23) Mibɔ mɔdɛŋ ni mafee nakai nɔŋŋ, koni mashi oweletɔɔ mawo Nyɔŋmɔ, ni ji mɛi fɛɛ a-Kojolɔ lɛ dɛŋ.

“Afii abɔ ni mikɛhi ŋsarai sɔrɔtoi lɛ amli lɛ tsɔɔ mi akɛ gbɔmɛi jɛɔ nii ni amɛleee mli amɛfɔɔ nibii fɔji afeemɔ. Jeee akɛ SS bulɔi lɛ fɛɛ po ehiii—mɔ kome yɛ mli ni here miyiwala. Mimusuŋ batsɔ̃ waa be ko, ni migbɔjɔ aahu akɛ minyɛɛɛ manyiɛ kɛjɛ nitsumɔ he lɛ kɛya ŋsara lɛ mli. Kulɛ esa akɛ akɛ mi aya gas flɔnɔɔ ni agbeɔ mɛi yɛ mli ni yɔɔ Auschwitz lɛ mli enɔ leebi, shi SS bulɔ ko ni jɛ Germane kpokpaa ni mijɛ mli lɛ tsi nakai feemɔ naa kɛha mi. Eha mitsu nii yɛ SS niyeli he lɛ, he ni mijɔɔ mihe yɛ kɛyashi be mli ni mihe wa mi ekoŋŋ. Gbi ko lɛ ejaje etsɔɔ mi akɛ: ‘Max, minuɔ he tamɔ mɔ ko ni ta oketeke ko ni ewo foi waa ni anyɛɛɛ aha ewa mli. Kɛ mihuru kɛjɛ mli lɛ, magbo. Ni kɛ mihi mli hu lɛ, mayatswa shi!’

“Suɔmɔ he miihia nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ tamɔ mi nɔŋŋ. Yɛ anɔkwale mli lɛ, suɔmɔ kɛ musuŋtsɔlɛ, kɛ hemɔkɛyeli ni miyɔɔ yɛ Nyɔŋmɔ mli lɛ ha minyɛ midamɔ shihilɛi ni ehiii lɛ kɛ gbele he gbeyeiwoo daa gbi lɛ anaa. Minyɛŋ makɛɛ akɛ mije mli ni nɔ ko nɔ ko esaaa mihe, shi mihenumɔŋ atswãi lɛ faaa tsɔ.”

Miishɛɛ kɛ mlihilɛ ni Max jieɔ lɛ kpo lolo yɛ afii 50 sɛɛ lɛ ji odaseyeli ni yɔɔ faŋŋ ni tsɔɔ akɛ ewiemɔi lɛ anɔkwaleŋ. Max sane lɛ jeee nɔ ni yɔɔ sɔrɔto kwraa. Eyɛ yiŋtoo ko ni ma shi shiŋŋ ni eeedamɔ nɔ eye hetsɛ̃ nɔ kunim—eesumɔ ni ekase Kristo. Mɛi krokomɛi ni Ŋmalɛi lɛ kudɔ amɛshihilɛ hu fee amɛnii yɛ nakai gbɛ nɔ nɔŋŋ. Simone, Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome ni jɛ France lɛ, tsɔɔ bɔ ni ekase nɔ ni suɔmɔ ni pɛsɛmkunya bɛ mli tsɔɔ diɛŋtsɛ lɛ mli.

“Minyɛ, Emma, ni batsɔ Odasefonyo etsɛɛɛ ni jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ fɛ lɛ, tsɔɔ mi akɛ, bei pii lɛ gbɔmɛi feɔ nibii ni ehiii, ejaakɛ amɛleee nɔ ni hi feemɔ. Etsɔɔ mli akɛ, kɛ wɔ hu wɔnyɛ amɛ kɛto najiaŋ lɛ, belɛ wɔjeee anɔkwa Kristofoi, ejaakɛ Yesu kɛɛ akɛ esa akɛ wɔsumɔ wɔhenyɛlɔi ni wɔsɔle wɔha mɛi ni waa wɔ yi lɛ.—Mateo 5:44.

“Mikaiɔ shihilɛ ko ni wa waa ni ka nɛkɛ hemɔkɛyeli nɛɛ ekwɛ. Beni Nazibii lɛ bahe France lɛ, Awo na nɔ̃ waa yɛ akutsoŋnyo ko ni yɔɔ nsɔɔdo tsu ni wɔyɔɔ mli lɛ hu mli lɛ dɛŋ. Etsɔɔ Awo sɛɛgbɛ eha Gestapo lɛ, ni yɛ enɛ hewɔ lɛ minyɛ yaye afii enyɔ yɛ Germane gbokɛlɛfoi aŋsarai sɔrɔtoi amli, he ni shwɛ fioo kulɛ egbo yɛ. Yɛ tawuu lɛ sɛɛ lɛ, French polisifoi lɛ miisumɔ ni Awo kɛ ewaonaa gbɛi awo wolo ni miifolɔ yoo lɛ naa akɛ ekɛ Germanbii lɛ fee ekome shishi. Shi minyɛ efeee nakai, ejaakɛ ekɛɛ, ‘Nyɔŋmɔ ji Kojolɔ kɛ mɔ ni Woɔ ekpakpa kɛ efɔŋ he Nyɔmɔ.’ Afii fioo sɛɛ lɛ, nɛkɛ akutsoŋnyo nɛɛ he baye kɛ kansa ni baagbe lɛ. Ni eeenya yɛ yoo nɛɛ hela lɛ he lɛ, minyɛ kɛ ŋmɛlɛtswai babaoo fee nɔ ni eeenyɛ ni ekɛha yoo lɛ ana miishɛɛ bɔ ni sa yɛ eshihilɛ mli naagbee nyɔji lɛ amli. Mihiɛ kpaŋ bɔ ni ekɛ esuɔmɔ ye hetsɛ̃ nɔ kunim lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ.”

Nɛkɛ nɔkwɛmɔ nii enyɔ nɛɛ feɔ hewalɛ ni suɔmɔ ni damɔ shishitoo mla nɔ yɔɔ yɛ jalɛsane ni ayeee hiɛ lɛ he mfoniri. Shi, Biblia lɛ diɛŋtsɛ kɛɔ akɛ, “suɔmɔ be yɛ, ni nyɛ̃ɛ be yɛ.” (Jajelɔ 3:1, 8) Te aaafee tɛŋŋ ni eeeba lɛ nakai?

Be Kɛha Hetsɛ̃

Nyɔŋmɔ ebuuu hetsɛ̃ fɛɛ fɔ. Biblia lɛ kɛɔ yɛ Yesu Kristo he akɛ: “Osumɔɔ jalɛ ni onyɛ̃ɔ efɔŋ feemɔ.” (Hebribii 1:9) Shi, sɔrɔtofeemɔ yɛ efɔŋ ni anyɛ̃ɔ lɛ kɛ gbɔmɔ ni feɔ efɔŋ ni aaanyɛ lɛ lɛ teŋ.

Yesu fee suɔmɔ kɛ hetsɛ̃ teŋ pɛpɛɛpɛ-ŋmɛɛ he nɔkwɛmɔ nɔ yɛ gbɛ ni ja nɔ. Enyɛ̃ɔ osatofeemɔ, shi ebɔ mɔdɛŋ ni eye ebua osatofoi koni amɛtsake bɔ ni amɛsusuɔ nii ahe amɛhaa. (Mateo 23:27, 28; Luka 7:36-50) Ewie eshi basabasa-feemɔ, shi esɔle eha mɛi ni sɛŋ lɛ lɛ. (Mateo 26:52; Luka 23:34) Ni eyɛ mli akɛ je lɛ nyɛ̃ lɛ yakatswaa moŋ, shi, ekɛ lɛ diɛŋtsɛ ewala ha koni je lɛ ana wala. (Yohane 6:33, 51; 15:18, 25) Eshi suɔmɔ ni damɔ shishitoo mla nɔ kɛ hetsɛ̃ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ni yeɔ emuu eha wɔ.

Jalɛsane ni ayeee baanyɛ atee mlifu ni sa shi yɛ wɔmli, taakɛ efee yɛ Yesu mli lɛ. (Luka 19:45, 46) Shi, akɛ hewalɛ hako Kristofoi akɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛtsu oweletɔɔ he nii. Paulo wo Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ ŋaa akɛ: “Nyɛkaŋɔa efɔŋ nyɛtoa mɔ ko mɔ ko efɔŋ najiaŋ. Kɛ aaaho lɛ, nyɛ gbɛfaŋ lɛ, nyɛkɛ gbɔmɛi fɛɛ ahia shi yɛ hejɔlɛ mli. Nyɛkatɔa nyɛ diɛŋtsɛ nyɛhe owele . . . Kaaha efɔŋ miiye onɔ kunim, shi moŋ okɛ ekpakpafeemɔ aye efɔŋ nɔ kunim.” (Romabii 12:17-21) Kɛ wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔkpoo akɛ wɔkɛ hetsɛ̃ aaato loo wɔtooo efɔŋ najiaŋ lɛ, suɔmɔ yeɔ kunim.

Jeŋ ni Hetsɛ̃ Bɛ Mli

Kɛ hetsɛ̃ aaalaaje kwraa yɛ jeŋ fɛɛ lɛ, belɛ ebiɔ ni subaŋi ni eka gbɔmɛi akpekpei abɔ he lɛ atsake. Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ afee enɛ yɛ? Nilelɔ Ervin Staub jie nɔ ni abaanyɛ afee nɛɛ yi etsɔɔ: “Wɔbuuu mɛi ni wɔyeɔ amɛ awui lɛ, ni wɔbuɔ mɛi ni wɔyeɔ wɔbuaa amɛ lɛ. Yɛ be mli ni wɔbuɔ mɛi ni wɔyeɔ wɔbuaa amɛ lɛ babaoo ni wɔnine shɛɔ tsui ni nyɔɔ mɔ mli ni jɛɔ yelikɛbuamɔ lɛ mli baa nɔ lɛ, wɔbanaa wɔhe akɛ mɛi ni susuɔ mɛi ahe ni yeɔ buaa mɛi babaoo. Otii ni mamɔ wɔhiɛ lɛ ekome ji ni wɔto shihilɛi ahe gbɛjianɔ bɔ ni gbɔmɛi kɛ amɛhe aaawo nii ni afeɔ ahaa mɛi lɛ amli babaoo bɔ ni amɛaanyɛ.”—The Roots of Evil.

Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, hetsɛ̃ ni aaagu eshishi kwraa lɛ biɔ ni ato gbɔmɛi ashihilɛ he gbɛjianɔ bɔ ni gbɔmɛi aaakase suɔmɔ kɛtsɔ yelikɛbuamɔ ni amɛkɛaaha amɛhe lɛ nɔ, gbɔmɛi akuu ni amɛhiɛ kpaa hetsɛ̃ ni mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ, maŋhedɔɔ, hewolo nɔ su mlijiemɔ, kɛ weku mligbalamɔ kɛbaa lɛ anɔ. Ani gbɔmɛi akuu ko yɛ nakai? Susumɔ nuu ko ni kɛ hetsɛ̃ kpe lɛ diɛŋtsɛ yɛ Cultural Revolution (Hiŋmɛigbelemɔ Tsakemɔ Ekaa Naa) ni ba yɛ China lɛ niiashikpamɔ he.

“Beni Hiŋmɛigbelemɔ Tsakemɔ Ekaa Naa lɛ je shishi lɛ, atsɔɔ wɔ akɛ gbɛ ko kwraa bɛ kɛha sane-he-ŋmɛɛmɔ yɛ ‘kuu mli mpleshii’ ni yaa nɔ lɛ mli. Hetsɛ̃ ji su ni yɔɔ. Mibatsɔ Red Guard (China gbekɛbii amaŋkwramɔ kuu) lɛ mlinyo, ni mije shishi mitao ‘henyɛlɔi akuu’ lɛ mlibii lɛ yɛ he fɛɛ he—yɛ mi diɛŋtsɛ miwekumɛi ateŋ po. Eyɛ mli akɛ miyeko afii nyɔŋmai enyɔ yɛ nakai be lɛ mli moŋ, shi mikɛ mihe wo shiai ni ataoɔ mli, ni wɔmiitao kuu ko ni ‘teɔ shi woɔ wɔ lɛ he odaseyeli ko.’ Minyiɛ maŋ kpeei ni wieɔ shiɔ mɛi ni teɔ shi woɔ ‘maŋ hiɛtsakemɔ ekaa naa lɛ’ hiɛ. Shi yɛ bei pii amli lɛ, nɛkɛ naafolɔmɔi nɛɛ damɔ hetsɛ̃ nɔ titri fe maŋkwamɔŋ saji ahe susumɔ.

“Mina gbɔmɛi pii—onukpai kɛ gbekɛbii, hii kɛ yei—ni akɛ kpãa miiyi amɛ kɛ yiwalɛ babaoo. Agbala mi-skul tsɔɔlɔi lɛ ateŋ mɔ kome—ni hi—kɛtsɔ gbɛjegbɛi anɔ tamɔ efɔŋ feelɔ ko. Nyɔji enyɔ sɛɛ lɛ, ana ni mi-skul tsɔɔlɔ kroko egbo yɛ Suzhou Faa lɛ mli, anyɛ tsɔɔlɔ ni tsɔɔ mi Ŋleshi wiemɔ lɛ nɔ ni esɛŋ ehe. Mihe jɔ̃ mihe ni mihiɛ fee mi yaa. Gbɔmɛi kpakpai ji amɛ. Bɔ ni afee nɛɛ ehiii! No hewɔ lɛ mikɛ Red Guards lɛ fo tako mli kwraa.

“Misusuuu akɛ hetsɛ̃ be kuku ni ba yɛ China fɛɛ nɛɛ ji nɔ kome ko kɛkɛ ni ba shikome. Afii oha nɛɛ ena hetsɛ̃ babaoo ni teɔ shi. Shi, miyɛ hekɛnɔfɔɔ akɛ, suɔmɔ baanyɛ aye hetsɛ̃ nɔ kunim. Eji nɔ ko ni mi diɛŋtsɛ mina. Beni mije shishi akɛ mikɛ Yehowa Odasefoi aaabɔ lɛ, suɔmɔ ni amɛjie lɛ kpo amɛtsɔɔ gbɔmɛi ni jɛ wekui kɛ shihilɛi sɔrɔtoi amli lɛ sa mihiɛ waa. Miikpa be mli ni, taakɛ Biblia lɛ woɔ shi lɛ, no mli lɛ mɔ fɛɛ mɔ ekase bɔ ni asumɔɔ mɔ kroko lɛ gbɛ.”

Hɛɛ, Yehowa Odasefoi amajimaji ateŋ asafo lɛ ji odaseyeli ni anaa faŋŋ akɛ abaanyɛ agu hetsɛ̃ kwraa. Bɔ fɛɛ bɔ ni amɛshihilɛ ji lɛ, Odasefoi lɛ miibɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ bulɛ ni ayɔɔ kɛha mɛi krokomɛi ato mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni anaa lɛ najiaŋ, ni amɛjie nibii ni eshwɛ yɛ weku mligbalamɔ, hewolo nɔ su mlijiemɔ, loo maŋhedɔɔ mli lɛ kɛya kwraa. Amɛ omanyeyeli lɛ nɔdaamɔ nɔ kome ji amɛ faishitswaa akɛ amɛaakase Yesu Kristo yɛ suɔmɔ ni shishitoo mla kudɔɔ lɛ lɛ ni amɛaajie no kpo lɛ mli. Nɔdaamɔ nɔ kroko ji akɛ, amɛkɛ amɛhiɛ fɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ koni ekɛ jalɛsane fɛɛ ni ayeee ni amɛnaa nɔ̃ yɛ mli lɛ aba naagbee.

Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji tsabaa kome pɛ ni abaatsɔ nɔ ana jeŋ ni hetsɛ̃ bɛ mli, jeŋ ni efɔŋ po ni aaanyɛ̃ bɛ mli. Nɛkɛ ŋwɛi nɔyeli hee ni atsɔɔ mli yɛ Biblia lɛ mli akɛ “ŋwɛi hee” lɛ kɛ jeŋ ni jalɛsane ni ayeee bɛ mli baaba. Ebaaye “shikpɔŋ hee” loo gbɔmɛi asafo hee ko ni atsɔse amɛ koni amɛsumɔ amɛhe lɛ nɔ. (2 Petro 3:13; Yesaia 54:13) Nɛkɛ tsɔsemɔ nɛɛ miiya nɔ, taakɛ Max, Simone, kɛ mɛi krokomɛi babaoo yeɔ he odase lɛ. Eji jeŋ muu fɛɛ gbɛjianɔtoo ni akɛaajie hetsɛ̃ kɛ nɔ ni kɛ hetsɛ̃ baa lɛ kɛya kwraa he mfoniri ko.

Yehowa tsɔ egbalɔ Yesaia nɔ etsɔɔ nɔ ni jɛ mli ba: “Amɛfeŋ efɔŋ, ni amɛfiteŋ nii yɛ migɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ fɛɛ; ejaakɛ shikpɔŋ lɛ nɔ aaayi obɔ kɛ Yehowa he nilee tamɔ bɔ ni nu ha ŋshɔ shishi lɛ.” (Yesaia 11:9) No mli lɛ Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ eha hetsɛ̃ sɛɛ efo. Ebaafee be ni aaasumɔ diɛŋtsɛ.

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 7]

Nazibii lɛ kɛ gbokɛlɛfoi ayibɔ okadi Max Liebster nine abɛku he

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 8]

Etsɛŋ ni hetsɛ̃ baafee tsutsu nii ni bɛ dɔŋŋ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje