Ye Kaimɔ lɛ yɛ Gbɛ ni Sa Nɔ
NISAN 14 gbɛkɛnaashi, yɛ afi 33 Ŋ.B., ji be mli ni Yesu to Kaimɔ lɛ shishi.a No mli lɛ ekɛ ebɔfoi 12 lɛ eye Hehoo gbijurɔ lɛ amɛgbe naa nɔŋŋ, no hewɔ lɛ wɔyɛ nɔmimaa yɛ gbi lɛ he. Beni eshwie sɛɛgbɛtsɔɔlɔ, Yuda sɛɛ lɛ, Yesu “kɔ aboloo, ni ejɔɔ nɔ, ni ekumɔ mli, ni eŋɔha amɛ ni ekɛɛ: ‘Nyɛhea, nyɛyea, enɛ ji migbɔmɔtso lɛ.’ Ni ewo kpulu lɛ, ni eda shi, ni eŋɔha amɛ, ni amɛ fɛɛ amɛnu eko. Ni ekɛɛ amɛ akɛ: ‘Enɛ ji mila ni ji kpaŋmɔ hee lɛ nɔ lɛ, ni aŋɔshwie shi yɛ mɛi pii ahewɔ lɛ.’ ”—Marko 14:22-24.
Yesu kɛ famɔ ha ekaselɔi lɛ akɛ amɛkai egbele lɛ, yɛ bɔ ni ehe hiaa ha lɛ hewɔ. (Luka 22:19; 1 Korintobii 11:23-26) Efɔleshaa lɛ pɛ ji afɔleshaa ni baanyɛ akpɔ̃ adesai kɛjɛ esha kɛ gbele gboshinii ni amɛna lɛ he loomɔ lɛ mli. (Romabii 5:12; 6:23) Aboloo kɛ wein ni ekɛtsu nii lɛ feɔ egbɔmɔtso kɛ ela ni eye emuu lɛ he okadii. Akɛni wɔle gbi nɔ ni aje shishi kwraa lɛ hewɔ lɛ, wɔbaanyɛ wɔye gbijurɔ lɛ yɛ gbi ni kɛ lɛ nyiɛɔ pɛpɛɛpɛ lɛ nɔ daa afi, tamɔ bɔ ni afeɔ yɛ Yudafoi a-Hehoo lɛ yeli gbɛfaŋ lɛ nɔŋŋ pɛpɛɛpɛ. Shi esa akɛ wɔfee nakai yɛ gbɛ ni sa nɔ. Mɛni hewɔ?
Bɔfo Paulo wie akɛ esa akɛ mɛi ni yeɔ okadi nibii ni ji aboloo kɛ wein lɛ eko lɛ ‘aya nɔ ajaje Nuntsɔ lɛ gbele lɛ amɛtsɔɔ, kɛyashi beyinɔ ni eeeba.’ (1 Korintobii 11:26) Enɛ hewɔ lɛ, gbijurɔyeli lɛ mli nɔ titri ni abaagbala jwɛŋmɔ kɛya nɔ ji Yesu gbele lɛ kɛ nɔ ni etsɔɔ kɛhaa adesai. Be lɛ baafee be ni hiɛdɔɔ yɔɔ he, be ni akɛsusuɔ Nyɔŋmɔ mlihilɛ lɛ he, kɛ nɔ ni akɛsusuɔ hiɛsɔɔ ni esa akɛ wɔna wɔha Yehowa kɛ e-Bi lɛ hu he. (Romabii 5:8; Tito 2:14; 1 Yohane 4:9, 10) No hewɔ lɛ, Paulo bɔ kɔkɔ akɛ: “No hewɔ lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni yeɔ nɛkɛ aboloo nɛɛ ni enuɔ Nuntsɔ lɛ kpulu lɛ bɔ ni esaaa lɛ, etɔ̃ Nuntsɔ lɛ gbɔmɔtso lɛ kɛ ela lɛ nɔ.”—1 Korintobii 11:27.
Yɛ Gbɛ ni Sa Nɔ—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
Eka shi faŋŋ akɛ, kɛji wɔkɛ wɔhe wo nifeemɔi ni esaaa mli, loo wɔŋɔ wɔŋjalɔi akusumii komɛi ni wɔkɛbule gbi lɛ nɔ nifeemɔ lɛ, Nyɔŋmɔ naŋ he miishɛɛ. (Yakobo 1:27; 4:3, 4) Enɛ tsɔɔ akɛ nifeemɔi komɛi ni ale jogbaŋŋ yɛ Easter beaŋ lɛ esaaa. Yɛ Yesu gbɛtsɔɔmɔ ni ekɛha akɛ ‘afee enɛ ni aŋɔkai lɛ’ lɛ sɛɛnyiɛmɔ mli lɛ, wɔbaasumɔ ni wɔye Kaimɔ lɛ he gbijurɔ lɛ tamɔ bɔ ni eto shishi eha lɛ pɛpɛɛpɛ. (Luka 22:19; 1 Korintobii 11:24, 25) Enɛ haa nibii ni Kristendom sɔlemɔi lɛ kɛfata gbijurɔyeli lɛ he ni amɛkɛwula lɛ lɛ fɛɛ bafeɔ nibii ni esaaa kwraa. New Catholic Encyclopedia lɛ kpɛlɛɔ nɔ akɛ “Mass ni afeɔ ŋmɛnɛ lɛ yɛ sɔrɔto kwraa yɛ nifeemɔ ni yɔɔ mlɛo kɛ kuku ni Kristo kɛ E-Bɔfoi lɛ nyiɛ sɛɛ lɛ he.” Ni yɛ Mass ni ayeɔ nɔtonɔto, kɛ daa gbi po lɛ hewɔ lɛ, Kristendom egba afã kɛjɛ nɔ ni Yesu to eyiŋ yɛ he lɛ he, ni amɛha etsɔ nifeemɔ folo ko kɛkɛ.
Paulo ŋma wolo eyaha Korintobii Kristofoi lɛ yɛ nii lɛ yeli bɔ ni esaaa he, ejaakɛ naagba ko te shi yɛ asafo lɛ mli yɛ Nuntsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ yeli he. Mɛi komɛi ebuuu krɔŋkrɔŋ ni eji lɛ. Amɛkɛ amɛ gbɛkɛnaashi niyenii baa, ni amɛyeɔ yɛ jɛmɛ dani nifeemɔ lɛ jeɔ shishi, loo amɛyeɔ beni nifeemɔ lɛ miiya nɔ. Bei pii lɛ, amɛyeɔ nii ni amɛnuɔ nii hu kɛtekeɔ nɔ. Enɛ haa amɛwɔɔ wɔdɔi ni ehaa amɛjwɛŋmɔ kɛ henumɔi hu baa shi. Akɛni amɛhiɛ ehiii amɛhe nɔ yɛ jwɛŋmɔŋ kɛ mumɔŋ fɛɛ hewɔ lɛ, “[amɛbuuu] Nuntsɔ lɛ gbɔmɔtso lɛ,” ni no hewɔ lɛ “[amɛtɔ̃] Nuntsɔ lɛ gbɔmɔtso lɛ kɛ ela lɛ nɔ.” Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, hɔmɔ miiye mɛi ni bɛ gbɛkɛnaashi niyenii lɛ ni amɛ hu no gbala amɛjwɛŋmɔ. Eyɛ faŋŋ akɛ amɛteŋ mɔ ko kwraa bɛ shihilɛ kpakpa mli bɔ ni ebaanyɛ eye okadi nibii lɛ kɛ hiɛsɔɔ kɛ yoomɔ ni eeeyoo hiɛdɔɔ ni yɔɔ nifeemɔ lɛ he lɛ jogbaŋŋ kɛmɔ shi—akɛ aaye gbijurɔ lɛ ni akɛkai Nuntsɔ lɛ gbele lɛ. Enɛ kɛ kojomɔ ba amɛnɔ, ejaakɛ amɛjieee bulɛ kpo amɛtsɔɔɔ, ni amɛmiigbe he guɔ po.—1 Korintobii 11:27-34.
Sɛɛyoomɔ He Miihia
Mɛi komɛi eye Kaimɔ okadi nibii lɛ eko, eyɛ mli akɛ, yɛ sɛɛ mli lɛ, amɛyoo akɛ kulɛ esaaa ni amɛfeɔ nakai. Nyɔŋmɔ ehala mɛi ni yeɔ Kaimɔ okadi nibii lɛ eko yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ, ni amɛyɛ Nyɔŋmɔ mumɔ lɛ odaseyeli yɛ enɛ gbɛfaŋ. (Romabii 8:15-17; 2 Korintobii 1:21, 22) Jeee amɛ diɛŋtsɛ amɛ yiŋkpɛɛ loo faishitswaa haa amɛfeɔ mɛi ni sa. Nyɔŋmɔ efo husu ewo mɛi ni kɛ Kristo baaye maŋtsɛ yɛ ŋwɛi lɛ ayifalɛ lɛ he akɛ mɛi 144,000, ni kɛji akɛ amɛ to mɛi fɛɛ ni naa Kristo kpɔmɔ nɔ lɛ he sɛɛ lɛ ahe lɛ, amɛyibɔ fioo ko pɛ. (Kpojiemɔ 14:1, 3) Halamɔ lɛ je shishi yɛ Yesu gbii lɛ amli, no lɛ hewɔ lɛ, amuɔ sane naa akɛ, ŋmɛnɛ, mɛi fioo pɛ yɔɔ ni yeɔ okadi nii lɛ eko. Ni beni gbele baa amɛteŋ mɛi komɛi anɔ lɛ, belɛ nakai yibɔ lɛ nɔ miigbɔ.
Mɛni hewɔ ni ekolɛ mɔ ko baaye okadi nibii lɛ eko yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ? Ekolɛ ejɛ tsutsu jamɔ mli susumɔi ahewɔ—akɛ anɔkwafoi fɛɛ miiya ŋwɛi. Aloo ekolɛ ejɛ hiɛnyam taomɔ loo pɛsɛmkunya hewɔ—henumɔ ni mɔ naa akɛ eji mɔ ni sa jogbaŋŋ fe mɛi krokomɛi—kɛ gbɛi-hemɔ he akɔnɔ ni anaa. Ekolɛ ejɛ henumɔi ni mli wa ni naagbai ni mli wa waa kɛbaa lɛ ahewɔ, aloo ekolɛ amanehulu ko ni haa shikpɔŋ nɔ shihilɛ jeɔ mɔ lɛ tsine kwraa. Ekolɛ ebaanyɛ ejɛ naanyobɔɔ ni bɛŋkɛ kpaakpa ni akɛ mɔ ko ni yɔɔ ŋwɛi tsɛmɔ lɛ eko yɔɔ lɛ hu hewɔ. Ehe miihia ni wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akai akɛ, yiŋkpɛɛ lɛ, Nyɔŋmɔ pɛ feɔ, jeee wɔ. (Romabii 9:16) No hewɔ lɛ, kɛji mɔ ko “ka lɛ diɛŋtsɛ ehe,” ni no sɛɛ lɛ ena akɛ esaaa ni kulɛ eyeɔ okadi nibii lɛ eko lɛ, no lɛ esa akɛ etsi ehe kɛjɛ eyeli he agbɛnɛ.—1 Korintobii 11:28.
Hiɛnɔkamɔ ni Nyɔŋmɔ kɛma adesai ateŋ mɛi babaoo ahiɛ ji naanɔ wala namɔ yɛ paradeiso shikpɔŋ nɔ. Eji jɔɔmɔ kpele diɛŋtsɛ ni mɔ ko aaakpa gbɛ, kɛ nɔ ni baanyɛ agbala wɔ kɛba he yɛ gbɛ ni yɔɔ mlɛo kwraa nɔ. (1 Mose 1:28; Lala 37:9, 11) Shikpɔŋ nɛɛ nɔ ji he ni anɔkwafoi lɛ asuɔlɔi ni abaatee amɛ shi lɛ kɛ amɛ baafee ekome ekoŋŋ yɛ, ni amɛkɛ jalɔi ni hi shi blema, tamɔ Abraham, Sara, Mose, Rahab, David, kɛ Yohane Baptisilɔ lɛ—ni amɛ fɛɛ amɛgboi dani Yesu gbele gbɛ kɛha ŋwɛi wala namɔ lɛ baakpe.—Mateo 11:11; okɛto 1 Korintobii 15:20-23 he.
Mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ hiɛnɔkamɔ lɛ yeɔ Nuntsɔ lɛ Gbɛkɛnaashi Niyenii lɛ he gbijurɔ lɛ yɛ gbɛ ni sa nɔ kɛtsɔ nifeemɔ lɛ shishi ni amɛyaa kɛ bulɛ ni amɛkɛboɔ toi lɛ nɔ, eyɛ mli akɛ amɛyeee aboloo lɛ eko ni amɛnuuu wein lɛ hu eko. Amɛ hu amɛnaa sɛɛ kɛtsɔɔ Kristo afɔleshaa, ni haa amɛnyɛɔ amɛnaa shidaamɔ kpakpa yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ nɔ. (Kpojiemɔ 7:14, 15) Beni amɛboɔ maŋshiɛmɔ ni ahaa lɛ toi lɛ, ewoɔ hiɛsɔɔ ni amɛyɔɔ kɛha krɔŋkrɔŋ nibii lɛ mli hewalɛ waa, ni suɔmɔ ni amɛyɔɔ akɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ webii ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ aaafee ekome lɛ shwereɔ kɛyaa hiɛ.
Afi nɛɛ, abaafee Kaimɔ lɛ yɛ hulu shinyɔɔ sɛɛ, yɛ Jufɔ April 2, yɛ Yehowa Odasefoi asafoi ni fa fe 78,000 yɛ je lɛŋ he fɛɛ he lɛ fɛɛ amli. Ani obaafata mɛi ni baaya lɛ ahe?
[Shishigbɛ niŋmaa]
a Yudafoi agbi lɛ jeɔ shishi gbɛkɛnaashi. Yɛ bɔ ni wɔ kalenda lɛ yɔɔ lɛ naa lɛ, nakai Nisan 14 gbi lɛ jeɔ shishi kɛjɛɔ Soo gbɛkɛ, March 31, kɛyashi Sohaa gbɛkɛ hulu shinyɔɔ mli, yɛ April 1. Ato Kaimɔ lɛ shishi Soo gbɛkɛ, ni Yesu gbele lɛ ba Sohaa shwane yɛ nakai Yudafoi agbi lɛ nɔ nɔŋŋ. Atee lɛ shi yɛ gbi ni ji etɛ lɛ nɔ, ni ji Hɔgbaa leebi maaŋkpa.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 8]
Yehowa Odasefoi yeɔ Kaimɔ gbijurɔ lɛ shikome daa afi