Sɔɔmɔ yɛ Yehowa Suɔmɔ Nine lɛ Shishi
TAAKƐ LAMBROS Zoumbos Gba
Nihalamɔ ko ni he hiaa waa kã mihiɛ: no ji, ni makpɛlɛ hegbɛ ni mitsɛkwɛ ni yɔɔ nii waa lɛ haa mi lɛ nɔ, ni matsɔ etsũi kɛ shikpɔji babaoo ni eyɔɔ lɛ fɛɛ nɔkwɛlɔ—ni mikɛtsu miweku lɛ shika gbɛfaŋ naagbai ni yɔɔ lɛ ahe nii—aloo ni matsɔ be-fɛɛ sɔɔlɔ kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ. Ha matsɔɔ nibii otii ni kudɔ yiŋkpɛɛ ni naagbee lɛ mifee lɛ mli matsɔɔ bo.
AFƆ mi yɛ Volos maŋ lɛ mli, yɛ Greece, yɛ afi 1919 mli. Mitsɛ hɔ̃ɔ hii atadei, ni wɔyɛ heloonaa nii babaoo diɛŋtsɛ. Shi yɛ shika gbɛfaŋ jaramɔ shihilɛ ko ni ba yɛ 1920 afii lɛ naagbee gbɛ lɛ hewɔ lɛ, eha Ataa shika fɛɛ batã kwraa, ni eshwapo ni ekɛhɔ̃ɔ atadei nɛɛ baje edɛŋ. Be fɛɛ be ni minaa bɔ ni mitsɛ hiɛ efee mɔbɔmɔbɔ ni ebɛ hiɛnɔkamɔ ko lɛ, ehaa mi hu miwerɛ hoɔ mihe.
Wɔ weku lɛ kɛ be saŋŋ hi ohia futaa shihilɛ diɛŋtsɛ mli. Daa gbi lɛ, mishĩɔ skul aaafee ŋmɛlɛtswaa kome dani akpaa, ni mibamɛɔ yɛ liamɔ ni atoɔ kɛha niyenii ni ajaa ahaa wɔ lɛ mli. Ni kɛlɛ, yɛ wɔ ohia shihilɛ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔnaa toiŋjɔlɛ weku shihilɛ mli ŋɔɔmɔ. Nɔ ni mishweɔ ji ni matsɔ̃ datrɛfonyo wɔsɛɛ, shi beni miye aaafee afii nyɔŋma kɛ ekpaa kɛyaa lɛ, eba lɛ akɛ esa akɛ makpa skul ni mabɔi nitsumɔ, koni mikɛye mibua wɔ weku lɛ ni enyɛ ehi shi.
Kɛkɛ ni, beni awuɔ Jeŋ Ta II lɛ, Germanbii kɛ Italiabii baye Greece maŋ lɛ nɔ kwraa, ni no ha hɔmɔ ni naa wa waa diɛŋtsɛ ba. Bei pii lɛ, minaa nanemɛi kɛ mɛi ni mile amɛ ni hɔmɔ miigbe amɛ yɛ gbɛjegbɛi anɔ—eji gbeyei nɔ ko ni mihiɛ kpaŋ nɔ kɔkɔɔkɔ! Be ko lɛ, wɔ weku lɛ hi shi gbii 40 sɔŋŋ ni wɔnaaa bodobodo, ni ji niyenii ni ayeɔ fe fɛɛ yɛ Greece lɛ. Mikɛ minyɛmi nuu onukpa lɛ tee akrowai ni bɛŋkɛ wɔ lɛ amli ni wɔyatao blɔfo atomo kɛjɛ nanemɛi kɛ wekumɛi aŋɔɔ ni wɔnyɛ wɔkɛhi shi.
Hela ko ni Mɔ Mi Batsɔ Jɔɔmɔ
Yɛ 1944 shishijee gbɛ lɛ, flufla hela ko ni naa wa waa bamɔ mi. Nyɔji etɛ ni miye yɛ helatsamɔ he lɛ mli ni mitsɛkwɛ binuu ko kɛ woji bibii enyɔ komɛi baha mi, ni ekɛɛ: “Kanemɔ woji nɛɛ; miheɔ miyeɔ akɛ obaana he miishɛɛ.” Mɛi ni fee Who Is God? kɛ Protection woji bibii nɛɛ ji Buu Mɔɔ Biblia kɛ Woji Bibii Asafo lɛ. Beni mikane migbe naa lɛ, mikɛ minanemɛi helatsɛmɛi lɛ gba amɛmli saji.
Ni ajie mi kɛjɛ helatsamɔ he lɛ, mikɛ Volos Yehowa Odasefoi Asafo lɛ bɔi bɔɔ. Shi, nyɔŋ kome ho, ní miyɛ shia akɛ helatsɛ ni yaa helatsamɔ he lɛ kɛhaa kwɛmɔ daa, ni mikaneɔ Buu-Mɔɔ woji tɛtrɛbii lɛ mli nɔ ni eho etsɛ lɛ, kɛ woji krokomɛi ni Buu Mɔɔ Asafo lɛ fee lɛ, aaashɛ ŋmɛlɛtswai ekpaa kɛmiishɛ kpaanyɔ daa gbi. Enɛ ha mimumɔŋ dalɛ tee hiɛ oyayaayai bɔ ni sa.
Shwɛ Sharao ni Mihe Akaje Mli, Shii Abɔ
Gbi ko yɛ afi 1944 teŋ gbɛ lɛ, miyata tsei ashishi sɛi ko nɔ yɛ Volos. Trukaa kɛkɛ ni maŋbii komɛi ni efee amɛhe tamɔ asraafoi, ni amɛfiɔ German asraafoi ni ebahe maŋ lɛ asɛɛ lɛ babɔle he ni wɔyɔɔ lɛ he fɛɛ kɛkpe, ni amɛmɔmɔ mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ jɛmɛ. Akɛ wɔ yifalɛ aaashɛ mɛi nyɔŋmai enyɔ kɛ ejwɛ nyiɛ gbɛjegbɛ nɔ kɛtee Gestapo nitsumɔ he yitso, ni yɔɔ shia ko ni akɛ tawa toɔ mli lɛ mli.
Minitii fioo sɛɛ lɛ, minu ni mɔ ko miitsɛ migbɛi, kɛ mɔ kroko ni fata mihe ni mikɛ lɛ wieɔ yɛ shitaramɔ he lɛ hu gbɛi. Greek asraafonyo nukpa ko tsu ni abatsɛ wɔ, ni ekɛɛ wɔ akɛ beni miwekumɛi lɛ ateŋ mɔ ko na akɛ asraafoi ebamɔmɔ wɔ kɛmiiya lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ Yehowa Odasefoi ji wɔ. Kɛkɛ ni Greek asraafonyo nukpa lɛ kɛɛ wɔ akɛ aŋmɛɛ wɔhe, shi wɔbaanyɛ wɔya shia, ni ekɛ enitsumɔ wolo bibioo ni egbɛi yɔɔ nɔ lɛ ha wɔ koni kɛji amɔmɔ wɔ ekoŋŋ lɛ, ni wɔkɛtsu nii.
Enɔ jetsɛremɔ lɛ, wɔna wɔle akɛ Germanbii lɛ egbe mɛi ni abamɔmɔ lɛ ateŋ mɛi babaoo, ákɛ oweletɔɔ kɛha German asraafoi enyɔ ni Greek shitee-kɛ-wolɔi akuu ni kɛ amɛ wuɔ lɛ gbe amɛ lɛ. Kɛfata gbele ni kulɛ magbo, ni ajie mi kɛjɛ mli lɛ he lɛ, mikase sɛɛnamɔ ni yɔɔ Kristofoi ahe ni amɛkɛwooo maŋ saji amli lɛ, yɛ nakai beaŋ.
Yɛ 1944 gbo be mli lɛ, mikɛ nu mli baptisimɔ fee mihenɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ he okadi. Yɛ latsaa be ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, Odasefoi lɛ to gbɛjianɔ amɛha mi koni mikɛ Sklithro Asafo ni yɔɔ gɔji lɛ anɔ, he ni manyɛ mana gbɔmɔtsoŋ hewalɛ jogbaŋŋ yɛ lɛ abɔ. No mli lɛ, maŋ ta ni nyiɛ German shihemɔ lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ miiya nɔ waa yɛ Greece. Ebafee akɛ akrowa he ni miyɔɔ lɛ bafee tamɔ asraafoi ashihemɔ he kɛha maŋbii ni kɛ amɛhe eha ni amɛwuɔ ta lɛ. Osɔfo ni yɔɔ jɛmɛ lɛ kɛ nuu kroko ni efee ehe gbɔmɔ fɔŋ waa folɔ minaa akɛ miitsu nii akɛ maŋ-shikpalɔ kɛha nɔyeli lɛ asraafoi lɛ, ni eha maŋbii asraafoi akuu lɛ kojomɔ he ni amɛ diɛŋtsɛ amɛto bibii mi saji.
Maŋbii asraafoi akuu ni yɔɔ nakai kpokpaa lɛ nɔ lɛ ahiɛnyiɛlɔ lɛ ba nɛkɛ kojomɔ ni jeee ekpakpa nɛɛ shishi. Beni mitsɔɔ nɔ hewɔ ni miyɔɔ akrowa lɛ, ni mitsɔɔ akɛ, akɛ Kristofonyo lɛ, mikɛ mihe wooo maŋ ta ni yaa nɔ lɛ mli kwraa lɛ, hiɛnyiɛlɔ lɛ kɛɛ mɛi krokomɛi lɛ akɛ: “Kɛ mɔ ko leee ni eta nuu nɛɛ he lɛ, no lɛ mi diɛŋtsɛ mabi sane yɛ he!”
Sɛɛ mli lɛ, miku sɛɛ kɛtee mi diɛŋtsɛ mimaŋ, ni ji Volos ni mihe ewa yɛ mihemɔkɛyeli lɛ mli fe migbɔmɔtsoŋ.
Mumɔŋ Hiɛyaa
No sɛɛ etsɛɛɛ lɛ, ahala mi akɛ sɔɔlɔ ni kwɛɔ shika he akɔntaabuu nɔ yɛ wɔ asafo lɛ mli. Yɛ jaramɔ shihilɛ ni maŋ ta ni awuɔ lɛ kɛba—ní shii abɔ ni amɔmɔ wɔ yɛ osɔfoi lɛ anaafolɔmɔi ni amɛkɛshiɔ wɔ akɛ wɔmiitsake mɛi kɛmiiba wɔjamɔ lɛ mli lɛ fata he—lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, mihe ni mikɛwoɔ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ haa mi, kɛ asafo lɛŋ bii krokomɛi ni eshwɛ lɛ fɛɛ naa miishɛɛ waa.
Kɛkɛ ni, yɛ 1947 shishijee gbɛ lɛ, Yehowa Odasefoi anɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko basara wɔ. Enɛ ji klɛŋklɛŋ saramɔ ni tamɔ nakai, yɛ Jeŋ Ta II sɛɛ. Nakai beaŋ aja wɔ asafo ni shwereɔ waa yɛ Volos lɛ mli ni ana asafoi enyɔ, ni ahala mi akɛ onukpai asɛinɔtalɔ kɛha asafoi nɛɛ ekome. No mli lɛ, asraafoi akui kɛ maŋhedɔɔ kui hu miigbɛ gbeyeishemɔ amɛmiishwã gbɔmɛi lɛ amli waa diɛŋtsɛ. Ni osɔfoi lɛ kɛ shihilɛ ni yɔɔ nɛɛ tsu nii. Amɛha maŋ nɔyelɔi lɛ te shi amɛwo Yehowa Odasefoi kɛtsɔ amale wiemɔ ko ni amɛgbɛ amɛshwã akɛ Komunistbii loo maŋ hiɛ atuatselɔi akui lɛ asɛɛfilɔi ji wɔ lɛ nɔ.
Mɔmɔ kɛ Tsuŋwoo
Yɛ 1947 mli lɛ, amɔ mi aaashɛ shii nyɔŋma ni akojo mi shii etɛ. Be fɛɛ be lɛ, aŋmɛɔ mihe. Yɛ afi 1948 agbiɛnaa be mli lɛ, abu mi fɔ kɛha tsuŋwoo nyɔji ejwɛ, yɛ mɛi ni akɛɛ miitsake amɛjamɔ hewɔ. Mihi Volos tsuŋwoo he lɛ. Shi yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli lɛ, Maŋtsɛyeli jajelɔi ni yɔɔ wɔ asafo lɛ mli lɛ ku ebɔ he toi enyɔ, ni nyamɔ kɛ miishɛɛ yimɔ nyɛmimɛi lɛ atsui mli obɔbɔ.
Yɛ October 1948 mli, beni mikɛ mɛi ekpaa krokomɛi ni nyiɛɔ hiɛ yɛ wɔ asafo lɛ mli lɛ feɔ kpee lɛ, polisifoi enumɔ bati wɔnɔ trukaa yɛ shia lɛ mli ni amɛjie tui ni amɛkɛmɔmɔ wɔ. Amɛkɛ wɔ tee polisifoi anitsumɔ he lɛ ni amɛtsɔɔɔ yiŋtoo hewɔ ni amɛbamɔmɔ wɔ lɛ, ni ayayi wɔ yɛ jɛmɛ. Polisifonyo ko ni enɔ atswɛrɛ dã, kala mihiɛ atswɛrɛ aahu. Kɛkɛ ni amɛshɛrɛ wɔ amɛwo tsuŋwoo he bibioo ko mli.
No sɛɛ lɛ polisifonyo onukpa ni kwɛɔ jɛmɛ nɔ lɛ tsɛ mi kɛtee e-ɔfis. Ni migbele shinaa lɛ, efɔ̃ inki tɔ ni kulɛ ebatswa mi, shi esaaa mihe, ni eyatswa gbogbo lɛ ni ejwa. Efee enɛ ni kulɛ ekɛwo mihe gbeyei. Kɛkɛ ni ekɔ wolo kɛ pɛn eha mi ni ekɛɛ mi akɛ: “Ŋmalamɔ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Volos lɛ fɛɛ agbɛi, ni okɛ gbɛi kɛ wolo lɛ abaha mi wɔ leebi. Kɛji ofeee lɛ, bo diɛŋtsɛ ole nɔ ni abaafee bo!”
Mihaaa lɛ hetoo, shi ni miku misɛɛ kɛba tsuŋwoo he bibioo lɛ, nyɛmimɛi krokomɛi lɛ fɛɛ fata mihe ni wɔsɔle wɔha Yehowa. Miŋma mi diɛŋtsɛ pɛ migbɛi yɛ wolo lɛ nɔ, ni miimɛ ni polisi onukpa lɛ atsɛ mi. Shi minuuu nɔ ko kɛjɛɛɛ polisi onukpa nɛɛ ŋɔɔ. Nyɔɔŋ mli lɛ, shitee-kɛ-wolɔi asraafoi akuu ko batutua amɛ, ni enyiɛ ewebii lɛ ahiɛ ni amɛkɛ amɛ awuu. Apila lɛ waa, yɛ nɔmɔ ni jɛ mli ba lɛ mli, ni eba lɛ akɛ esa akɛ afo enane kome. Yɛ naagbee lɛ, atsɛ wɔ sane lɛ kɛha saneyeli, ni afolɔ wɔnaa akɛ wɔmiifee kpee ni mla eŋmɛɛɛ gbɛ. Abu wɔ fɔ ni awo wɔyi kpawo lɛ ateŋ mɔ fɛɛ mɔ tsuŋ afii enumɔ.
Akɛni mikpɛlɛɛɛ ni miyaa Hɔgbaa Mass yɛ tsuŋwoo he lɛ hewɔ lɛ, akɛ mi yawo tsuŋwoo he ni yɔɔ banee. Gbi ni ji etɛ lɛ nɔ lɛ, mibi akɛ miitao mikɛ tsuŋwoo he nɔkwɛlɔ lɛ awie. Miikɛɛ lɛ akɛ: “Mikɛ bulɛ babaoo miitao makɛɛ bo akɛ, etamɔ nɔ ni nilee bɛ mli akɛ aaagbala mɔ ko ni miisumɔ ni eye afii enumɔ yɛ tsuŋwoo mli lɛ toi yɛ ehemɔkɛyeli hewɔ.” Esusu enɛ he waa, kɛkɛ ni naagbee lɛ ekɛɛ mi akɛ: “Kɛjɛ wɔ́ kɛyaa lɛ, obaahi mimasɛi kɛtsu nii yɛ mi-ɔfis nɛɛ.”
Yɛ naagbee lɛ, abaha mi nitsumɔ akɛ datrɛfonyo sɛɛyelɔ yɛ tsuŋwoo he lɛ. Enɛ ha mikase gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he saji saŋŋ, ni ehe ba sɛɛnamɔ waa yɛ sɛɛ mli afii lɛ amli. Beni miyɔɔ tsuŋwoo mli lɛ, mina hegbɛi babaoo ni mikɛshiɛ, ni mɛi etɛ here nɔ, ni amɛbatsɔmɔ Yehowa Odasefoi.
Beni mihi tsuŋwoo mli aaafee afii ejwɛ sɛɛ lɛ, yɛ naagbee lɛ ajie mi akɛ mɔ ni aaka lɛ aakwɛ, yɛ 1952 mli. Yɛ sɛɛ mli lɛ, akɛ mi tee kojomɔ he yɛ Corinth yɛ mihe ni mikɛwooo maŋ saji amli lɛ hewɔ. (Yesaia 2:4) Atsi minaa fioo yɛ jɛmɛ yɛ asraafoi atsuŋwoo he ko, ni niseniianifeemɔ kroko saa eje shishi. Asraafoi onukpai lɛ ekomɛi kɛ ŋaa gbɛi heei tsu nii yɛ mihe gbeyeiwoo mli, ni amɛwie akɛ: “Mikɛ dukpei baafolɔ otsui dukuduku kɛjie kɛjɛ omli,” aloo, “Kaakpa gbɛ akɛ abaatswia bo tuŋtɛi ekpaa pɛ koni ogbo oya nɔŋŋ.”
Kaa Sɔrɔto ko Kwraa
Shi, no sɛɛ etsɛɛɛ kwraa lɛ, miku misɛɛ kɛtee shia, ni mikɛ Volos Asafo lɛ sɔmɔ ni mitsu heloonaa nitsumɔ kɛ mibe fã. Gbi ko lɛ, minine shɛ wolo ko nɔ kɛjɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine ni yɔɔ Athens lɛ dɛŋ, kɛmiifɔ̃ mi nine ni miba kɛha otsii enyɔ tsɔsemɔ, koni no sɛɛ lɛ maje Yehowa Odasefoi asafoi asaramɔ shishi akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ. Nakai beaŋ nɔŋŋ hu lɛ, mitsɛkwɛ ni ji mitsɛ nyɛmi nuu, ni bɛ bi, shi eyɛ shiai kɛ shikpɔji babaoo lɛ, bakɛɛ mi akɛ mibakwɛ nibii ni eyɔɔ lɛ nɔ miha lɛ. No mli lɛ miweku lɛ yɛ ohia shihilɛ mli lolo, ni kulɛ nitsumɔ nɛɛ baatsu amɛ shika gbɛfaŋ naagbai ahe nii.
Miyasara mitsɛkwɛ lɛ mikɛtsɔɔ hiɛsɔɔ ni miyɔɔ kɛha hegbɛ ni ehaa mi nɛɛ, shi miha ele akɛ mikpɛ miyiŋ akɛ makpɛlɛ nitsumɔ krɛdɛɛ ko nɔ yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli. Enɛ ha ete shi, ni ekwɛ mi gãa, ni eshi tsu lɛ mli amrɔ nɔŋŋ. Eku esɛɛ ebake mi shika ni fa saŋŋ bɔ ni ebaanyɛ ekwɛ wɔ weku lɛ aahu nyɔji babaoo. Ekɛɛ: “Hemɔ shika nɛɛ, ni okɛfee nɔ fɛɛ nɔ ni osumɔɔ.” Kɛbashi ŋmɛnɛ, minyɛko matsɔɔ henumɔi ni mina yɛ nakai beaŋ lɛ mli jogbaŋŋ. Etamɔ nɔ ni miinu ni Yehowa gbee miikɛɛ mi akɛ, ‘Nɔ ni ohala lɛ ji nɔ ni ja. Mifi osɛɛ.’
Yɛ miweku lɛ gbɛŋmɛɛ naa lɛ, mishi kɛtee Athens yɛ December 1953 mli. Eyɛ mli akɛ minyɛ pɛ batsɔ Odasefonyo moŋ, shi weku lɛ mli bii krokomɛi ni eshwɛ lɛ eteee shi wooo mi-Kristofoi anitsumɔ lɛ. Beni mitee nitsumɔ he nine lɛ yɛ Athens lɛ, no mli lɛ miishɛɛ sane kroko miimɛ mi. Tɛligram ko ejɛ minyɛmi yoo fioo lɛ ŋɔɔ, kɛmiitswa mi adafi akɛ, afii enyɔ sɔŋŋ ni Ataa kɛbɔ mɔdɛŋ aahu akɛ enine aaashɛ nitsumɔ mli hejɔɔmɔ baa mli kwɛmɔ nɔ lɛ eye omanye nakai gbi lɛ. Mɛni dɔŋŋ mitaoɔ? Minu he tamɔ nɔ ni mina fiji, ni mifee klalo akɛ mafiliki kɛya ŋwɛi shɔŋŋ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli!
Henɔkwɛmɔ Jogbaŋŋ kɛ Nitsumɔ
Yɛ mi-kpokpaa nɔ nitsumɔ lɛ mli shishijee afii lɛ amli lɛ, ehe bahia ni makwɛ mihe nɔ jogbaŋŋ ejaakɛ jamɔ kɛ maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ miiwa Yehowa Odasefoi ayi waa. Kɛ miiya miyasara wɔ nyɛmimɛi Kristofoi lɛ, titri lɛ mɛi ni yɔɔ maji bibii kɛ akrowai amli lɛ, mikɛ ŋmɛlɛtswai babaoo nyiɛɔ nyɔɔŋ koni akana mi. Nyɛmimɛi lɛ, ni kɛ amɛhe woɔ mɔmɔ ni abaanyɛ amɔmɔ amɛ lɛ he oshara mli lɛ, bua amɛhe naa yɛ shia ko mli ni amɛmɛ mi yɛ jɛmɛ. Kwɛ hewalɛwoo ni nɛkɛ saramɔi nɛɛ kɛha mikɛ amɛ fɛɛ!—Romabii 1:11, 12.
Bei komɛi lɛ, mitsakeɔ bɔ ni mipueɔ lɛ, koni akayoo mi. Gbi ko lɛ, misaa mihe tamɔ tookwɛlɔ bɔni afee ni manyɛ matsɔ̃ he ni atsĩ gbɛ yɛ lɛ, kɛya nyɛmimɛi ni ebua amɛhe naa, ní mumɔŋ kwɛmɔ he miihia amɛ waa lɛ aŋɔɔ. Be kroko hu, yɛ 1955 mli lɛ, mikɛ mihefatalɔ Odasefonyo kroko kwa wɔfee wɔhe mɛi ni miihɔ̃ɔ ayo, bɔni afee ni wɔkaha polisifoi lɛ miina wɔhe jwɛŋmɔ ko. Wɔ nitsumɔ ji ni wɔya nyɛmimɛi Kristofoi komɛi ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ, yɛ maŋ bibioo ni atsɛɔ jɛmɛ Árgos Orestikón lɛ aŋɔɔ.
Wɔkɛ wɔ jarayeli nibii lɛ tee jara lɛ nɔ yɛ maŋ lɛ mli. Shi, polisifonyo obalanyo ko ni miikwɛ jɛmɛ niiaŋ nɔ lɛ yiŋ bɔi lɛ kɔshikɔshi feemɔ yɛ wɔhe, ni be fɛɛ be ni ebaaho lɛ, ekwɛɔ wɔ gãa. Yɛ naagbee lɛ, ekɛɛ mi akɛ: “Ojeee mɔ ko ni hɔ̃ɔ ayo.” Nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, obalayei bibii etɛ komɛi ba akɛ amɛmiitao amɛhe ayo lɛ eko. Ni mikɛ minine tsɔɔ mijatsu lɛ, ni mikɛ miishɛɛ wie akɛ: “Polisifonyo obalanyo nɛɛ yeɔ ayo kpakpai tamɔ enɛɛmɛi, ni kwɛ bɔ ni ehe wa ni ehe yɔɔ fɛo ha!” Kɛkɛ ni yei lɛ kwɛ polisifonyo lɛ ni amɛŋmɔ. Ni lɛ hu eŋmɔ, kɛkɛ ni eshi jɛmɛ etee.
Beni eshi jɛmɛ lɛ, miŋɔ hegbɛ lɛ ni mikɛtee shwapo ko ni wɔ mumɔŋ nyɛmimɛi lɛ kpɛɔ atadei yɛ lɛ naa. Mikɛɛ amɛteŋ mɔ kome ni emã bɔtun ni etse yɛ mikootu lɛ naa lɛ eha mi. Beni emãa bɔtun lɛ, mitsi mibɛŋkɛ lɛ ni miwo etoiŋ akɛ: “Mijɛ nitsumɔ he nine lɛ miba ni mibasara nyɛ.” Klɛŋklɛŋ lɛ, kulɛ nyɛmimɛi lɛ miishe gbeyei, ejaakɛ amɛkɛ amɛnanemɛi Odasefoi ekpeko aahu afii babaoo. Miwo amɛ hewalɛ bɔ ni manyɛ, ni mito gbɛjianɔ akɛ mikɛ amɛ baakpe yɛ sɛɛ mli, yɛ maŋ lɛ gɔɔ mli ni wɔtsa wɔwiemɔ lɛ nɔ. Miishɛɛ sane ji akɛ, saramɔ lɛ wo amɛ hewalɛ waa, ni amɛbana ekaa yɛ Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli ekoŋŋ.
Hefatalɔ Anɔkwafo Namɔ
Yɛ 1956 mli, ni ji gbɛfaa nitsumɔ lɛ shishijee sɛɛ afii etɛ lɛ, mikɛ Niki, ni ji Kristofonyo obalayoo ko ni yɔɔ suɔmɔ babaoo kɛha shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ni miisumɔ ni ekɛ eshihilɛ fɛɛ atsu be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ kpe. Wɔbasumɔ wɔhe, ni wɔbote gbalashihilɛ mli yɛ June 1957 mli. No mli lɛ miisusu akɛ ani Niki baanyɛ akpee gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli tɔlɛ kɛ jaramɔ shihilɛi ni yɔɔ nakai beaŋ kɛha Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Greece lɛ naa lo. Shi kɛtsɔ Yehowa yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, enyɛ ekpee naa, ni no ha ebatsɔ klɛŋklɛŋ yoo ni fata ewu he yɛ kpokpaa nɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ Greece.
Wɔfee ekome kɛtsu nii yɛ gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli aahu afii nyɔŋma, ni wɔsɔmɔ asafoi ni yɔɔ Greece lɛ mli babaoo. Bei pii lɛ, wɔsaa wɔhe yɛ gbɛi komɛi anɔ koni akayoo wɔ, ni wɔhiɛɔ wɔ atadei kɛ adeka, ni wɔnyiɛɔ nyɔɔŋ, ŋmɛlɛtswai babaoo dani wɔyashɛɔ asafoi lɛ aŋɔɔ. Yɛ shitee-kɛ-woo kpele ni bei pii lɛ wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, wɔna miishɛɛ waa akɛ wɔ diɛŋtsɛ wɔna shweremɔ babaoo ni ba yɛ Odasefoi lɛ ayifalɛ mli lɛ kɛ wɔhiŋmɛi.
Betel Sɔɔmɔ
Yɛ January 1967 mli lɛ, afɔ̃ mikɛ Niki nine akɛ wɔbasɔmɔ yɛ Betel, taakɛ atsɛɔ Yehowa Odasefoi anitsumɔ he nine lɛ. Ninefɔɔ lɛ bati wɔyi enyɔ lɛ fɛɛ shi trukaa, shi wɔkpɛlɛ nɔ kɛ̃, kɛ hiɛnɔkamɔ akɛ Yehowa diɛŋtsɛ ji mɔ ni kudɔɔ nibii. Beni be shwieɔ mli lɛ, wɔna akɛ eji hegbɛ kpele diɛŋtsɛ akɛ wɔɔsɔmɔ yɛ nɛkɛ teokrase nitsumɔ ni atsuɔ nɛɛ shikwɛɛ he lɛ.
Beni wɔtee Betel lɛ sɛɛ nyɔji etɛ lɛ, asraafoi akuu ko he nɔyeli hewalɛ lɛ, ni eba lɛ akɛ esa akɛ Yehowa Odasefoi aya nɔ amɛtsu nitsumɔ lɛ yɛ nu shishi. Wɔbɔi kpeei afeemɔ yɛ kui bibii amli, ni wɔyafeɔ wɔ kpokpaa nɔ kpeei yɛ koo mli, wɔshiɛɔ yɛ ŋaa mli, ni wɔkalaa Biblia kasemɔ woji ni wɔkɛhaa hu yɛ teemɔŋ. Ewaaa kwraa akɛ wɔɔtsake wɔhe wɔwo shihilɛi nɛɛ amli, ejaakɛ wɔsaa wɔtsĩɛ gbɛi ni wɔtsɔɔ nɔ wɔtsuɔ nii yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ hiɛ kɛkɛ. Yɛ naatsii nɛɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, Odasefoi ni yɔɔ lɛ ayifalɛ tee hiɛ kɛjɛ nɔ ni shɛɛɛ mɛi 11,000 yɛ 1967 mli kɛyashɛ nɔ ni fe 17,000 yɛ 1974 mli.
Yɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 30 ni wɔkɛsɔmɔ yɛ Betel lɛ sɛɛ lɛ, mikɛ Niki yaa nɔ wɔnaa wɔ mumɔŋ jɔɔmɔi amli ŋɔɔmɔ lolo, yɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ kɛ dalɛ mli naagbai lɛ fɛɛ sɛɛ. Wɔkɛ nɔ ni fe afii nyɔŋma ehi nitsumɔ he nine lɛ shia ni yɔɔ Kartali Street yɛ Athens lɛ mli. Yɛ 1979 mli lɛ, ajɔɔ nitsumɔ he nine hee nɔ yɛ Marousi, ni ji Athens he maji bibii lɛ ekome mli. Shi kɛjɛ 1991 kɛbaa nɛɛ, wɔna nitsumɔ he nine hee ni mli lɛɛ waa, ni yɔɔ Eleona, aaafee kilomitai 60 yɛ Athens kooyigbɛ lɛ mli ŋɔɔmɔ. Miisɔmɔ yɛ biɛ, yɛ he ni akwɛɔ wɔ Betel helatsɛmɛi lɛ yɛ lɛ, ni tsɔsemɔ ni mina akɛ tsuŋwoo hé datrɛfonyo sɛɛkwɛlɔ lɛ he eba sɛɛnamɔ waa diɛŋtsɛ.
Nɔ ni fe afii nyɔŋmai ejwɛ ni miye yɛ be-fɛɛ sɔɔmɔ nitsumɔ mli lɛ mli fɛɛ lɛ, taakɛ Yeremia ji lɛ, mi hu mibana anɔkwale ni Yehowa shiwoo nɛɛ ji, akɛ: “Amɛkɛo aaawuu; shi amɛnyɛŋo; ejaakɛ ‘mikɛo yɛ, ni majieo,’ Yehowa kɛɛ.” (Yeremia 1:19) Hɛɛ, mikɛ Niki fɛɛ ena kpulu ni eyi kɛteke nɔ kɛ jɔɔmɔi ni jɛ Yehowa ŋɔɔ. Wɔmii shɛɔ wɔhe be fɛɛ be yɛ esuɔmɔ kwɛmɔ kɛ emlihilɛ ni wɔsaaa lɛ mli.
Hewalɛwoo ni mikɛhaa obalahii kɛ obalayei bibii ni yɔɔ Yehowa gbɛjianɔtoo lɛ mli ji akɛ, amɛdi be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ sɛɛ. Nɛkɛ gbɛ nɔ amɛaatsɔ amɛkpɛlɛ Yehowa ninefɔɔ lɛ nɔ, akɛ amɛka lɛ amɛkwɛ akɛ ani ebaaye eshiwoo lɛ mli anɔkwale, ‘koni egbele ŋwɛi samfɛji eha amɛ, ni efɔse jɔɔmɔi eshwie amɛnɔ aahu ni eteke nɔ’ lo. (Maleaki 3:10) Manyɛ mamã nɔ mi maha nyɛ obalahii kɛ obalayei bibii lɛ kɛjɛ mi diɛŋtsɛ miniiashikpamɔ mli akɛ, Yehowa baajɔɔ nyɛ mɛi ni nyɛkɛ nyɛhiɛ fɔ̃ɔ enɔ kwraa kɛmɔɔ shi lɛ babaoo lɛlɛŋ.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]
Lambros Zoumbos kɛ eŋa, Niki