Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w96 6/1 bf. 4-7
  • Beni Gbɔmɛi Ahe Jwɛŋmɔ Fɔŋ ni Anaa Bɛ Dɔŋŋ!

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Beni Gbɔmɛi Ahe Jwɛŋmɔ Fɔŋ ni Anaa Bɛ Dɔŋŋ!
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nyɔŋmɔ Jeee Mɛi Ahiɛaŋkwɛlɔ
  • Hewalɛ ni Biblia lɛ Naa yɛ Mɛi Anɔ
  • Mɛi Ahe Jwɛŋmɔ Fɔŋ Gbɛtsii Nii lɛ Kuumɔ
  • Bɔ ni Ooofee Okpee Naa
  • “Amɛfeŋ Efɔŋ”
  • Jeŋ ko ni Anáŋ Mɔ He Jwɛŋmɔ ni Ejaaa yɛ Mli​—Mɛɛ Be?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2013
  • Mɔ He Jwɛŋmɔ ni Ejaaa ni Anáa​—Eji Jeŋ Muu Fɛɛ Naagba
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2013
  • Ani Mɔ ko Ena Ohe Jwɛŋmɔ Fɔŋ Dã?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Nyɛhãa Wɔ Fɛɛ Wɔfea Ekome Tamɔ Bɔ Ni Yehowa Kɛ Yesu Efee Ekome Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2018
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
w96 6/1 bf. 4-7

Beni Gbɔmɛi Ahe Jwɛŋmɔ Fɔŋ ni Anaa Bɛ Dɔŋŋ!

ABƆ amaniɛ akɛ, jeŋ nilelɔ Albert Einstein wie be ko akɛ mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ ni aaaye nɔ lɛ wa kwraa fe atɔm mli gbamɔ, yɛ jeŋ ni mli shihilɛ yɔɔ mɔbɔ nɛɛ mli. Nakai nɔŋŋ hu Edward R. Murrow, ni ji adafitswaa woji amli niŋmalɔ ko ni he gbɛi waa yɛ Jeŋ Ta II mli, ni sɛɛ mli lɛ ebatsɔ U.S. Information Agency nitsumɔ he lɛ nɔ onukpa lɛ wie akɛ “mɔ ko mɔ ko nyɛŋ ajie mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ kɛya—kpɛlɛmɔ kɛkɛ amɛbaanyɛ amɛkpɛlɛ nɔ.”

Ani wiemɔi nɛɛ feɔ tamɔ nɔ ni amɛji anɔkwale? Ani anyɛŋ ajie mɛi ahiɛaŋkwɛmɔ kɛ hewolonɔ sui amligbalamɔ kɛya kwraa? Te Nyɔŋmɔ nuɔ mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni anaa lɛ he ehaa tɛŋŋ?

Nyɔŋmɔ Jeee Mɛi Ahiɛaŋkwɛlɔ

Biblia lɛ wieɔ eshiɔ mɛi ahiɛaŋkwɛmɔ. (Abɛi 24:23; 28:21) Ekɛɔ akɛ “nilee ni jɛ ŋwɛi lɛ, tsutsu lɛ ehe tse, no sɛɛ lɛ ehe jɔ, ehiɛ kã shi, eboɔ toi, eyi obɔ kɛ mɔbɔnalɛ kɛ yibii kpakpai, ejeee ŋwane, efeee osato.” (Yakobo 3:17) Ama nilee ni tamɔ nɛkɛ nɔ

mi aha kojolɔi ni hi blema Israel lɛ. “Nyɛkayea kutumpɔo yɛ kojomɔ mli,” taakɛ afã amɛ akɛ amɛfee lɛ. “Kaakwɛ ohiafo hiɛ, ni ohiɛ akashwie gbɔmɔ agbo hu hiɛaŋ.”—3 Mose 19:15.

Yesu Kristo kɛ ebɔfoi, ni ji Petro kɛ Paul hu ma Biblia lɛ shidaamɔ ni yɔɔ shiŋŋ ni teɔ shi woɔ hiɛaŋkwɛmɔ kɛ mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ lɛ nɔ mi. Yesu kwɛɛɛ mɛi ni “etɔ amɛ ni amɛfee yuuyaa tamɔ tooi ni bɛ kwɛlɔ lɛ” ahiɛaŋ. (Mateo 9:36) Etsɔɔ akɛ: “Nyɛkakwɛa hiɛaŋ nyɛkojoa, shi moŋ nyɛkojoa jalɛ kojomɔ.”—Yohane 7:24.

Petro kɛ Paulo maa nɔ ni amɛhaa wɔ akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ hu kwɛɛɛ mɛi ahiɛaŋ. Petro jaje akɛ: “Lɛlɛŋ, miyoo akɛ, Nyɔŋmɔ jeee mɛi ahiɛaŋkwɛlɔ, shi moŋ maŋ fɛɛ maŋ mli lɛ, mɔ ni sheɔ lɛ gbeyei ni etsuɔ jalɛ nii lɛ, lɛ ji mɔ ni saa ehiɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35) Bɔfo Paulo hu kɛɔ wɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ kpaaa gbɔmɛi amli.”—Romabii 2:11.

Hewalɛ ni Biblia lɛ Naa yɛ Mɛi Anɔ

Biblia lɛ yɛ hewalɛ ni ekɛaatsake gbɔmɛi ni ekudɔɔ amɛ lɛ asu kɛ baŋ. Hebribii 4:12 kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ wiemɔ hiɛ kã ni eyɛ hewalɛ.” Kɛtsɔ Yehowa yelikɛbuamɔ nɔ lɛ, mɔ ko ni hiɛɔ mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ lɛ baanyɛ atsake esusumɔ ni ebatsɔ mɔ ni kwɛɛɛ mɛi ahiɛaŋ, yɛ bɔ ni ekɛ mɛi krokomɛi yeɔ haa lɛ mli.

Okɛ Saul ni jɛ Tarso lɛ sane lɛ afee nɔkwɛmɔ nɔ. Taakɛ Biblia lɛ mli sane lɛ tsɔɔ lɛ, be ko lɛ, ekɛ yiwalɛ te shi ewo Kristofoi asafo lɛ waa ejaakɛ enyiɛɔ jamɔ mli blema saji ni yɔɔ kpɛŋŋ sɛɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 8:1-3) Yudafoi ablema saji etsɔ̃ eyiŋ kwraa kɛmɔ shi akɛ Kristofoi fɛɛ lɛ, hemɔkɛyeli kwalɔi kɛ anɔkwa jamɔ henyɛlɔi ji amɛ. Jwɛŋmɔ fɔŋ ni ehiɛ nɛɛ ha efi Kristofoi ni agbeɔ lɛ sɛɛ. Biblia lɛ kɛɔ akɛ no mli lɛ “eemu hegbeyeiwoo kɛ gbee mumɔ eeshwie Nuntsɔ lɛ kaselɔ lɛ anɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 9:1) Beni efeɔ nakai lɛ, no mli lɛ esusu akɛ ekɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ miiha Nyɔŋmɔ.—Okɛto Yohane 16:2 he.

Ni kɛlɛ, Saul ni jɛ Tarso lɛ nyɛ eŋmɛɛ mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni eyɔɔ kɛteke nɔ nɛɛ he. Lɛ diɛŋtsɛ po ebatsɔ Kristofonyo! Sɛɛ mli, beni eji Paulo, ni ji Yesu Kristo bɔfo lɛ, eŋma akɛ: “Tsutsu lɛ miji musubɔlɔ kɛ yiwalɔ kɛ mɛi aniseniianifeelɔ; shi kɛlɛ, ana mi mɔbɔ, ejaakɛ mileee ni mifee, yɛ he ni miheee miyeee mli.”—1 Timoteo 1:13.

Jeee Paulo pɛ ji mɔ ko ni fee tsakemɔi wuji yɛ bɔ ni esusuɔ nii ahe ehaa lɛ mli. Paulo wo Kristofoi ŋaa yɛ ewolo ni eŋma eyaha enaanyo sanekpakpa shiɛlɔ Tito lɛ mli akɛ “amɛkawie mɔ ko he efɔŋ, amɛkabe; shi moŋ amɛfee kpoo, ni amɛkɛ amɛhe atsɔɔ mɔ fɛɛ mɔ akɛ amɛhe jɔ. Ejaakɛ sá lɛ wɔ hu wɔfee wɔhe kwashiai, toigbolɔi, gbɛdulɔi, mɛi ni sumɔɔ akɔnɔi kɛ shwɛmɔ kɛ ŋɔɔmɔ sɔrɔtoi pii, ni wɔbaa wɔjeŋ yɛ nifɔjianii kɛ hetsɛ̃mɔ mli, wɔhe yɛ taŋ, ni wɔnyɛnyɛɔ wɔhe.”—Tito 3:2, 3.

Mɛi Ahe Jwɛŋmɔ Fɔŋ Gbɛtsii Nii lɛ Kuumɔ

Ŋmɛnɛ, anɔkwa Kristofoi bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaanyiɛ nakai ŋaawoo lɛ sɛɛ. Amɛsumɔɔɔ ni amɛdamɔ bɔ ni amɛnaa mɛi yɛ hiɛaŋhiɛaŋ lɛ nɔ amɛkojo amɛ. Nɛkɛ su nɛɛ tsĩɔ amɛ gbɛ ni ‘amɛkawie mɛi krokomɛi ahe efɔŋ.’ Amɛnaa majimaji ateŋ nyɛmifeemɔ ni mli lɛɛɔ kɛtekeɔ husui ni ji jeŋmaji, wekui ni mɛi jɛ mli, kɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi fɛɛ ni yɔɔ je lɛŋ lɛ.

Susumɔ Henrique, ni ji Brazilnyo ko ni hewolonɔ diɔ̃ lɛ niiashikpamɔ nɛɛ he okwɛ. Akɛni akɛ mɛi ahiɛaŋkwɛmɔ ni damɔ hewolonɔ su nɔ lɛ eko efee lɛ dã hewɔ lɛ, lɛ diɛŋtsɛ hu ebana hetsɛ ni mli wa waa eha gbɔmɛi yɛji. Etsɔɔ mli akɛ: “Odasefoi mɛi yɛji enyɔ ba mishia lɛ akɛ amɛkɛ mi baagba Nyɔŋmɔ gbɛi he sane. Klɛŋklɛŋ lɛ, kulɛ misumɔɔɔ ni miboɔ amɛ toi ejaakɛ miheee mɛi yɛji miyeee. Shi etsɛɛɛ ni mibana akɛ amɛshɛɛ sane lɛ baanyɛ afee anɔkwale lɛ. Ojogbaŋŋ, mikpɛlɛ Biblia mli nikasemɔ nɔ. Klɛŋklɛŋ sanebimɔ ni miyɔɔ ji akɛ, ‘Ani mɛidiji pii yɛ nyɛ sɔlemɔ lɛ mli?’ Ni amɛha hetoo akɛ, ‘Hɛɛ.’ Kɛkɛ ni amɛkɛ naagbee mfoniri ni yɔɔ My Book of Bible Storiesa wolo lɛ mli, ni miitsɔɔ gbekɛbii ni jɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi amli lɛ tsɔɔ mi. Gbekɛ nuu mɔdiŋ ko fata he, ni enɛ wo mi hewalɛ. Sɛɛ mli lɛ, mitee Yehowa Odasefoi a-Maŋtsɛyeli Asa lɛ nɔ, ni mina mɛi ni jɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi amli ni amɛkɛ amɛhe yeɔ kɛ bulɛ. Enɛ he hia kɛha mi jogbaŋŋ diɛŋtsɛ.”

Amrɔ nɛɛ, akɛ Yehowa Odasefoi ateŋ mɔ kome lɛ, Henrique ena miishɛɛ waa akɛ efata anɔkwa Kristofoi anyɛmifeemɔ he. Enuɔ shishi akɛ akɛ enɛ he yijiemɔ haaa gbɔmɔ adesa ko. Ekɛɔ akɛ: “Miida Yehowa kɛ Yesu shi waa ŋmɛnɛ, yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni amɛfee amɛha mi lɛ hewɔ. Mikɛ Yehowa anɔkwa tsuji akpekpei abɔ ni jɛ wekui, hewolonɔ sui, kɛ shihilɛi sɔrɔtoi amli, ni amɛfee ekome kɛ yiŋtoo kome, miitsu nii.”

Dario ji mɔ kroko hu ni mɛi ná ehe jwɛŋmɔ fɔŋ beni edaa lɛ. Beni eye afii 16 lɛ, ekɛ Yehowa Odasefoi bɔi Biblia lɛ kasemɔ. Ewie akɛ: “Mina akɛ henumɔ ko kwraa bɛ Odasefoi ateŋ ni tsɔɔ akɛ hewolonɔ su ko nɔ kwɔ fe ekroko.” Ena anɔkwa suɔmɔ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ he miishɛɛ waa. Nɔ kome ni eyoo jogbaŋŋ ji akɛ, aŋkroaŋkroi ni hiɛ hewolonɔ sui sɔrɔtoi miisɔmɔ yɛ nɔkwɛmɔ gbɛhei sɔrɔtoi amli yɛ asafo lɛ mli. Be fɛɛ be ni gbɔmɛi ni bɛ asafo lɛ mli lɛ baana ehe jwɛŋmɔ fɔŋ loo amɛaakwɛ mɛi ahiɛaŋ yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, Dario kaiɔ akɛ Yehowa sumɔɔ gbɔmɛi ni jɛ maji, kɛ wekui, kɛ wiemɔi fɛɛ mli.

Bɔ ni Ooofee Okpee Naa

Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ sumɔɔ ni akɛ lɛ aye yɛ woo kɛ bulɛ mli. No hewɔ ni ohe jwɛŋmɔ fɔŋ ni mɛi aaana lɛ ji kaa ni naadaamɔ wa waa lɛ. Kristofoi asafo lɛ ebuuu wɔhe kɛjɛɛɛ mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ subaŋi ni yɔɔ jeŋ fɔŋ nɛɛ mli lɛ fɛɛ he. Bei abɔ ni Satan Abonsam kã he eekudɔ je lɛŋ nifeemɔi lolo nɛɛ, jalɛ sane ni ayeee hu baakã he ahi shi. (1 Yohane 5:19) Kpojiemɔ 12:12 bɔɔ wɔ kɔkɔ akɛ: “Kpoo ha mɛi ni yɔɔ shikpɔŋ lɛ nɔ kɛ ŋshɔ hiɛ lɛ, ejaakɛ Abonsam lɛ ekpeleke shi kɛba nyɛ ŋɔɔ, egiri naakpa, ni ele akɛ be fioo kɛkɛ eyɔɔ.” Eyiŋtoo jeee ni eha mɛi amii akashɛ amɛhe kɛkɛ. Shi moŋ, akɛ lɛ toɔ kooloo ni mɔ̃mɔɔ kooloi krokomɛi he. Bɔfo Petro kɛɔ wɔ akɛ: “Nyɛ henyɛlɔ, Abonsam lɛ, nyiɛ tamɔ jata ni hũuɔ eetao mɔ ni eeemi.”—1 Petro 5:8.

Biblia lɛ kɛɔ wɔ ekoŋŋ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛbaa nyɛhe shi nyɛhaa Nyɔŋmɔ; nyɛtea shi nyɛwoa Abonsam, ni eeejo nyɛnaa foi.” (Yakobo 4:7) Yelikɛbuamɔ ni hi waa ni wɔkɛaakpee wɔhe jwɛŋmɔ fɔŋ ni mɛi aaana lɛ naa ji Nyɔŋmɔ gbɛ ni wɔɔkwɛ kɛha hebuu, taakɛ Maŋtsɛ David fee lɛ: “Mi-Nyɔŋmɔ, heremɔ mi kɛjɛ mɔ fɔŋ lɛ dɛŋ, kɛjɛ nɔsha feelɔ kɛ yiwalɔ lɛ dɛŋ.” (Lala 71:4) Wɔbaanyɛ wɔsɔle po tamɔ bɔ ni lalatsɛ lɛ sɔle lɛ, akɛ: “Naa mi mɔbɔ, Nyɔŋmɔ, ejaakɛ adesa miihe mi ami. Daa jenamɔ ekɛ ta haoɔ mi.”—Lala 56:2.

Te Nyɔŋmɔ baahere sɔlemɔi ni tamɔ nɛkɛ nɔ eha tɛŋŋ? Biblia lɛ haa hetoo akɛ: “Eeejie ohiafoi ni bolɔɔ lɛ, kɛ nɔnalɔ ni bɛ bualɔ lɛ. Eeena ohiafo kɛ mɔ ni efi lɛ lɛ mɔbɔ, ni eeehere mɛi ni efi amɛ lɛ asusumai ayiwala.” (Lala 72:12, 13) Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ wɔɔle akɛ Yehowa baaha mɛi fɛɛ ni ayeee jalɛ sane ahaaa amɛ lɛ heyeli yɛ be ni sa mli!

“Amɛfeŋ Efɔŋ”

Ekolɛ je nɛŋ nɔyelii lɛ baaya nɔ amɛkɛ amɛ mlai kɛ gbɛjianɔtoi awuu ashi mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ. Ekolɛ amɛbaaya nɔ amɛwo shi yɛ egbɔyeli kɛ shihilɛ kpakpa namɔ he. Shi amɛnyɛŋ amɛye omanye. (Lala 146:3) Nyɔŋmɔ pɛ baanyɛ, ni lɛ nɔŋŋ hu ebaajie mɛi ahe jwɛŋmɔ fɔŋ ni anaa lɛ kɛya. Ebaatsake adesai ni efee amɛ fɛɛ weku kome. “Asafo babaoo ni mɔ ko mɔ ko nyɛŋ akane, ni jɛ jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ maji kɛ majianɔ wiemɔi amli” yi baana wala kɛfo nibii agbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ naagbee lɛ ni amɛbaana toiŋjɔlɛ shihilɛ mli ŋɔɔmɔ.—Kpojiemɔ 7:9, 10.

Yehowa baasaa nibii ni hewolonɔ sui kɛ wekui ahe jwɛŋmɔ fɔŋ namɔ kɛba lɛ fɛɛ. Susumɔ he okwɛ, akɛ akɛ mɔ ko yeee yɛ gbɛ fɔŋ nɔ dɔŋŋ! “Mɔ fɛɛ mɔ aaata eweintso kɛ egbamitso shishi, ni mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei.” (Mika 4:4) Ni Yesaia 11:9 kɛɔ akɛ: “Amɛfeŋ efɔŋ.”

Kɛji ahiɛ ohe jwɛŋmɔ fɔŋ bianɛ lɛ, nɛkɛ hiɛnɔkamɔ ni yɔɔ nyam kɛha wɔsɛɛ nɛɛ baawo okɛ Yehowa teŋ wekukpaa lɛ mli hewalɛ. Ebaaye ebua bo ni okpee jalɛ sane ni ayeee yɛ gbɛjianɔtoo fɔŋ nɛɛ mli lɛ naa. Beni okpeeɔ jwɛŋmɔ fɔŋ ni ayɔɔ nɛɛ naa ni okwɛɔ wɔsɛɛ be gbɛ lɛ, nyiɛmɔ Biblia ŋaawoo ni nilee yɔɔ mli nɛɛ sɛɛ, akɛ: “Nyɛwajea nyɛhe ni nyɛnaa tsui, nyɛ mɛi fɛɛ ni nyɛkwɛɔ Yehowa gbɛ lɛ.”—Lala 31:25.

[Shishigbɛ niŋmaa]

a Mɛi ni fee ji Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 4 lɛ Jɛ]

U.S. National Archives mfoniri

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje