Apolo—Kristofoi Anɔkwale lɛ Jajelɔ ni Naa Tse
KRISTOFOI asafo lɛ mli bii ni kɛ afii pii ehi mli ji amɛ jio, mɛi ni ehi mli afii fioo pɛ jio, esa akɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi fɛɛ asumɔ akɛ amɛaaya amɛhiɛ akɛ sanekpakpa shiɛlɔi. No tsɔɔ akɛ, esa akɛ wɔha Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ he nilee ni wɔyɔɔ, kɛ bɔ ni wɔnyɛɔ wɔtsɔɔ mɛi krokomɛi wɔhaa lɛ aya hiɛ. Yɛ mɛi komɛi agbɛfaŋ lɛ, ekolɛ ebaafee kaai anaadaamɔ, naagbai anɔ kunimyeli, loo amɛhe ni amɛkɛaaha kɛha nitsumɔ babaoo.
Hii kɛ yei ni kɛ amɛhe eha, ni hi shi yɛ blema beaŋ, ni amɛkɛ omanyeyeli ná mumɔŋ hiɛyaa kpele yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ, ni amɛna nyɔmɔwooi yɛ amɛmɔdɛŋbɔɔi lɛ ahewɔ lɛ ahe nɔkwɛmɔ nii babaoo yɛ Biblia lɛ mli. Amɛteŋ mɔ kome ji Apolo. Beni Ŋmalɛi lɛ wie ehe etsɔɔ wɔ klɛŋklɛŋ lɛ, no mli lɛ eji mɔ aŋkro ni yɔɔ Kristofoi atsɔɔmɔi ahe shishinumɔ ni yeko emuu; shi, afii fioo pɛ sɛɛ lɛ, eetsu nii akɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli asafo lɛ najiaŋdamɔlɔ gbɛfalɔ. Mɛni ha enyɛ ena hiɛyaa ni tamɔ nɛkɛ? Eyɛ sui komɛi ni wɔ fɛɛ wɔɔfee jogbaŋŋ akɛ wɔɔkase.
‘Eyɛ Hewalɛ yɛ Ŋmalɛi lɛ Amli’
Aaafee afi 52 Ŋ.B., taakɛ Biblia ŋmalɔ Luka tsɔɔ lɛ, “Yudanyo ko ni atsɛɔ lɛ Apolo ni esɛɛ jɛ Aleksandria ni ji nuu naatselɔ ni yɔɔ hewalɛ yɛ ŋmalɛi lɛ amli hu lɛ ba Efeso. Atsɔɔ nuu nɛɛ Nuntsɔ [Yehowa, NW] gbɛ lɛ he nii, ni eyɛ ekãa yɛ mumɔ mli ni ewieɔ ni etsɔɔ Yesu he nii fitsofitso, tsɛ Yohane baptisimɔ lɛ kɛkɛ ele. Ni ebɔi ekãa naa wiemɔ yɛ kpeehe lɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 18:24-26.
Aleksandria, ni yɔɔ Mizraim lɛ, ji maŋtiase wulu ni ji enyɔ yɛ je lɛŋ yɛ Roma sɛɛ, ni eji kusumii ashikwɛɛ hei ni he hiaa fe fɛɛ yɛ nakai beaŋ kɛha Yudafoi kɛ Helabii fɛɛ lɛ ateŋ ekome. Ekolɛ, Apolo ná Hebri Ŋmalɛi lɛ ahe nilee ni eye emuu ni eyɔɔ lɛ kɛ naatselɛ ko kɛjɛ tsɔsemɔ ni ena yɛ Yudafoi pii ni yɔɔ nakai maŋtiase lɛ mli lɛ ateŋ lɛ hewɔ. Ewa akɛ aaaka hiɛ atsɔɔ he ni Apolo kase Yesu he saji yɛ. “Eka shi faŋŋ akɛ gbɛfalɔ—ekolɛ jarayelɔ ni fãa gbɛ ji lɛ,” taakɛ woloŋlelɔ F. F. Bruce tsɔɔ lɛ, “ni ekolɛ ekɛ Kristofoi shiɛlɔi kpe yɛ hei sɔrɔtoi ni efã gbɛ kɛtee lɛ ateŋ ekome mli.” Yɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, eyɛ mli akɛ ewie ni etsɔɔ Yesu he saji yɛ gbɛ ni ja nɔ moŋ, shi etamɔ nɔ ni aye lɛ odase dani Pentekoste afi 33 Ŋ.B. shɛ, ejaakɛ “Yohane baptisimɔ lɛ kɛkɛ ele.”
Ákɛ mɔ ni tsɔ̃ Yesu hiɛ lɛ, Yohane Baptisilɔ lɛ ye Israel maŋ muu lɛ fɛɛ odase ni mli wa waa, ni ebaptisi mɛi pii akɛ tsuitsakemɔ he okadi. (Marko 1:5; Luka 3:15, 16) Taakɛ yinɔsane ŋmalɔi babaoo tsɔɔ lɛ, nɔ ni Yudafoi ni yɔɔ Roma Maŋtsɛyeli lɛ shishi lɛ ateŋ mɛi babaoo le yɛ Yesu he pɛ ji nɔ ni ashiɛ atsɔɔ amɛ yɛ Yordan faa lɛ naa lɛ. “Amɛ Kristojamɔ lɛ eyako hiɛ kɛtekeko bɔ ni eji yɛ be mli ni wɔ Nuntsɔ lɛ je esɔɔmɔ nitsumɔ lɛ shishi lɛ,” taakɛ W. J. Conybeare kɛ J. S. Howson kɛɛ lɛ. “Amɛleee shishinumɔ diɛŋtsɛ ni yɔɔ Kristo gbele lɛ sɛɛ; eeenyɛ efee akɛ ekolɛ amɛleee anɔkwale ni kɔɔ E-shitee lɛ he lɛ po.” Etamɔ nɔ ni Apolo leee mumɔ krɔŋkrɔŋ ni afɔse ashwie shi yɛ Pentekoste afi 33 Ŋ.B. lɛ he saji hu. Shi kɛlɛ, ebaná ele Yesu he saji komɛi ni ja, ni ekɛtooo kɛhaaa ekome ehe. Yɛ anɔkwale mli lɛ, ekɛ ekãa tao hegbɛi ni ekɛaawie nɔ ni ele lɛ ahe. Shi kɛlɛ, no mli lɛ ekãa kɛ mɔdɛŋbɔɔ ni eyɔɔ lɛ damɔɔɔ anɔkwa nilee nɔ.
Eyɛ Ekãa Shi Eyɛ Heshibaa
Luka sane lɛ yaa nɔ akɛ: “Beni Akwila kɛ Priskila nu ehe lɛ, amɛŋɔ lɛ kɛba amɛŋɔɔ, ni amɛtsɔɔ lɛ Nyɔŋmɔ gbɛ lɛ fitsofitso.” (Bɔfoi lɛ Asaji 18:26) Ekolɛ, Akwila kɛ Priskila na akɛ Apolo hemɔkɛyeli lɛ kɛ amɛnɔ lɛ kpaa gbee yɛ nibii pii amli, shi amɛkɛ nilee tsu nii, ni amɛkaaa akɛ amɛaajaje eshishinumɔ ni yeko emuu lɛ yɛ mɛi ahiɛ. Wɔbaanyɛ wɔsusu akɛ ekolɛ amɛkɛ Apolo ná teemɔŋ sanegbaai shii abɔ, kɛ yiŋtoo akɛ amɛaaye amɛbua lɛ. Te Apolo, nuu “ni yɔɔ hewalɛ . . . yɛ Ŋmalɛi lɛ amli” lɛ fee enii eha tɛŋŋ? (Bɔfoi lɛ Asaji 18:24, Kingdom Interlinear) Asusuɔ waa akɛ eeenyɛ eba akɛ Apolo etee nɔ eshiɛ eshɛɛ sane ni yeko emuu lɛ etsɔɔ mɛi aahu be saŋŋ dani ekɛ Akwila kɛ Priskila kpe. Eeefee mlɛo kɛha henɔwolɔ akɛ eeekpoo jajemɔ ni akɛaaha lɛ lɛ nɔkpɛlɛmɔ, shi Apolo ba ehe shi ni ena hiɛsɔɔ waa akɛ enyɛ eha enilee lɛ ye emuu.
Nakai heshibaa su ni Apolo yɔɔ nɛɛ je kpo ekoŋŋ yɛ bɔ ni ejɛ esuɔmɔ mli ekpɛlɛ yijiemɔ wolo ni jɛ Efeso nyɛmimɛi lɛ aŋɔɔ kɛyaha asafo ni yɔɔ Korinto lɛ nɔ lɛ hu mli. Sane lɛ yaa nɔ akɛ: “Shi beni esusu akɛ eeefoŋ kɛya Akaia lɛ, nyɛmimɛi lɛ ŋma wolo amɛŋɔwo kaselɔi lɛ aŋaa akɛ amɛhere lɛ hiɛmɛɛ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 18:27; 19:1) Apolo biii ni amɛkpɛlɛ bɔ ni ebaajie lɛ diɛŋtsɛ eyi etsɔɔ amɛ lɛ nɔ, shi moŋ ekɛ humifeemɔ nyiɛ Kristofoi asafo lɛ gbɛjianɔtoo lɛ sɛɛ.
Yɛ Korinto
Nibii ni jɛ Apolo sɔɔmɔ nitsumɔ yɛ Korinto lɛ mli ba kɛjɛ shishijee lɛ hi jogbaŋŋ. Bɔfoi lɛ Asaji awolo lɛ bɔ amaniɛ akɛ: “Beni eba jɛi lɛ, ehi hã mɛi ni etsɔ duromɔ lɛ nɔ ehe eye lɛ babaoo. Ejaakɛ ekɛ hewalɛ ku Yudafoi lɛ anaa ni ekɛ ŋmalɛi lɛ tsɔɔ amɛ faŋŋ akɛ Yesu ji Kristo lɛ.”—Bɔfoi lɛ Asaji 18:27, 28.
Apolo kɛ ehe ha kɛsɔmɔ asafo lɛ, ni ekɛ ehesaamɔ kɛ ekãa ni eyɔɔ lɛ wo nyɛmimɛi lɛ hewalɛ. Mɛni ji nɔ titri ni ha eye omanye lɛ? Eka shi faŋŋ akɛ, Apolo yɛ nyɛmɔ ko ni akɛfɔ lɛ, ni eyɛ ekãa waa yɛ Yudafoi lɛ kɛ naataamɔ mli yɛ faŋŋ mli. Shi nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji akɛ, ekɛ Ŋmalɛi lɛ tsuɔ nii kɛsusuɔ saji ahe.
Eyɛ mli akɛ Apolo ná mɛi anɔ hewalɛ waa yɛ Korintobii lɛ ateŋ moŋ, shi dɔlɛ sane ji akɛ nibii gbohii ni akpaaa gbɛ jɛ eshiɛmɔ lɛ mli kɛba. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Paulo kɛ Apolo fɛɛ ebɔ mɔdɛŋ waa yɛ Maŋtsɛyeli anɔkwale dumɔwui ni amɛtɛo ni amɛshwie nɔ nu yɛ Korinto lɛ mli. Paulo eyashiɛ yɛ jɛmɛ aaafee afi 50 Ŋ.B., aaafee afii enyɔ sɛɛ dani Apolo bashɛ jɛmɛ. Beni shɛɔ be mli ni Paulo ŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ eyaha Korintobii lɛ, aaafee afi 55 Ŋ.B. lɛ, no mli lɛ mligbalamɔi eje shishi. Mɛi komɛi miibu Apolo akɛ amɛ hiɛnyiɛlɔ, yɛ be mli ni mɛi krokomɛi miisumɔ Paulo loo Petro, loo amɛkpɛlɛɔ Kristo pɛ nɔ. (1 Korintobii 1:10-12) Mɛi komɛi kɛɔ akɛ: ‘Apolo nɔ ji mi.’ Mɛni hewɔ?
Sane kome lɛ nɔŋŋ Paulo kɛ Apolo fɛɛ shiɛ lɛ, shi amɛyɛ subaŋi sɔrɔtoi. Paulo diɛŋtsɛ wiemɔ tsɔɔ akɛ eji mɔ ko ni “leee nɔ ko yɛ wiemɔ gbɛfaŋ”; nɔ ni tamɔɔɔ nakai ji akɛ, Apolo ‘naa tse.’ (2 Korintobii 10:10; 11:6) Eyɛ nyɛmɔi komɛi ni ha enyɛ ená Yudafoi ni yɔɔ Korinto lɛ ateŋ mɛi komɛi ni bo lɛ toi. Ekɛ omanyeyeli ‘ku Yudafoi lɛ anaa jogbaŋŋ kɛmɔ shi,’ shi yɛ Paulo gbɛfaŋ lɛ, etsɛko tsɔ̃ ni eshi kpeehe lɛ kɛtee.—Bɔfoi lɛ Asaji 18:1, 4-6.
Ani eeenyɛ efee akɛ enɛ hewɔ ni mɛi komɛi sumɔɔ ni amɛnyiɛ Apolo sɛɛ lɛ? Saji ahe wielɔi pii kaa amɛyiŋ amɛtsɔɔ akɛ ekolɛ mligbɛ suɔmɔ kɛ akɔnɔ ni ayɔɔ kɛha jeŋ nilee he sanegbaa yɛ Helabii ateŋ lɛ ji nɔ ni ha mɛi komɛi ná Apolo wiemɔ ni kanyaa mɔ waa lɛ he miishɛɛ lɛ. Giuseppe Ricciotti susuɔ akɛ “bɔ ni [Apolo] wiemɔ ŋɔɔ kɛ bɔ ni ewoɔ saji ni ekɛtoɔ nii ahe lɛ ahe koni ana he miishɛɛ lɛ ha mɛi ni sumɔɔ esane lɛ ateŋ mɛi babaoo na ehe miishɛɛ fe Paulo, mɔ ni epupuuu ehe ni enaa tseee tsɔ̃ yɛ wiemɔ mli lɛ.” Kɛji lɛlɛŋ, mɛi komɛi ha nibii ni amɛsumɔɔ nɛɛ kɛ mligbalamɔi ba nyɛmimɛi lɛ ateŋ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ lɛ, no lɛ eyɛ mlɛo akɛ aaanu nɔ hewɔ ni Paulo wie waa eshi hiɛnyamwoo ni akɛhaa “nilelɔi anilee” lɛ shishi.—1 Korintobii 1:17-25.
Shi kɛlɛ, wiemɔ ni awie ashi amɛ nɛɛ etsɔɔɔ akɛ béi yɛ Paulo kɛ Apolo teŋ. Eyɛ mli akɛ mɛi komɛi kɛ yiŋ-flɛflɛ susuɔ akɛ shiɛlɔi enyɔ nɛɛ ji mɛi ni kɛ amɛhe yeee kwraa, ní amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ miibɔ mɔdɛŋ ni Korintobii lɛ asumɔ esane fe mɔ kroko lɛ moŋ, shi Ŋmalɛi lɛ ewieee nɔ ko tamɔ nakai. Yɛ nɔ najiaŋ ni eeebɔ mɔdɛŋ ehala lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ kui lɛ eko hiɛnyiɛlɔ lɛ, Apolo shi Korinto, ni eku esɛɛ kɛtee Efeso, ni ekɛ Paulo yɛ beni eŋma eklɛŋklɛŋ wolo lɛ eyaha asafo ni mli egbala lɛ.
Mligbalamɔ loo bienyɛyeli ko bɛ amɛteŋ; shi moŋ, anaa faŋŋ akɛ mɛi enyɔ lɛ miifee ekome koni amɛsaa naagba ni eba Korinto lɛ, kɛ hekɛnɔfɔɔ ni mɔnɛ yɔɔ yɛ mɔnɛ mli. Ekolɛ Paulo yɛ yiŋkɔshikɔshi feemɔi yɛ mɛi komɛi ahe yɛ Korinto, shi eka shi faŋŋ akɛ jeee yɛ Apolo he. Hii enyɔ nɛɛ anitsumɔ kɛ ehe kpaa gbee kɛmɔɔ shi; mɔnɛ nitsɔɔmɔ yeɔ ebuaa mɔnɛ nɔ. Kɛji wɔɔtsɛ Paulo diɛŋtsɛ wiemɔi asɛɛ lɛ, ekɛɛ: “Mi lɛ, mitɛo; Apolo shwie nɔ nu,” ejaakɛ “Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi” ji mɛi enyɔ lɛ fɛɛ.—1 Korintobii 3:6, 9, 21-23.
Taakɛ Paulo ji lɛ, Korintobii lɛ buɔ Apolo waa, ni amɛmiishwe ni ebasara amɛ shikome ekoŋŋ. Shi beni Paulo fɔ̃ Apolo nine akɛ eku esɛɛ kɛya Korinto ekoŋŋ lɛ, Aleksandrianyo lɛ sumɔɔɔ ni eyaa. Paulo wie akɛ: “Shi wɔnyɛmi Apolo lɛ, mikpa lɛ fai aahu ni . . . [eba] nyɛŋɔɔ; ni ekpɛlɛɛɛ kwraa akɛ eeeba amrɔmrɔ nɛɛ, shi kɛ ena ehe deka jiŋŋ eeeba.” (1 Korintobii 16:12) Ekolɛ, Apolo shashao shi akɛ eeeku esɛɛ kɛya ejaakɛ eeshe gbeyei akɛ ekolɛ ebaatee mligbalamɔ babaoo shi, aloo ekolɛ akɛni ebɛ deka kwraa yɛ he kroko lɛ hewɔ.
Beni atsĩ Apolo tã nɔ ni ji naagbee nɔ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli lɛ, no mli lɛ eefa gbɛ kɛmiiya Kreta kɛ ekolɛ hei krokomɛi ni tsara nɔ. Paulo jie suɔmɔ krɛdɛɛ kpo etsɔɔ enaanyo kɛ ehefatalɔ nitsulɔ nɛɛ shikome ekoŋŋ, ni ekɛɛ Tito ni eha Apolo kɛ ehefatalɔ gbɛfalɔ, Zena, nɔ fɛɛ nɔ ni he baahia amɛ kɛha amɛgbɛfaa lɛ. (Tito 3:13) Beni shɛɔ nɛkɛ beaŋ, yɛ nɔ ni miihe ashɛ afii nyɔŋma ni ekɛna Kristofoi atsɔsemɔ sɛɛ lɛ, Apolo ena hiɛyaa bɔ ni sa ni ebaanyɛ ekɛtsu nii akɛ asafo lɛ najiaŋdamɔlɔ gbɛfalɔ.
Nyɔŋmɔ Gbeyeishemɔ Sui ni kɛ Mumɔŋ Dalɛ Baa
Aleksandria shiɛlɔ lɛ fee nɔkwɛmɔ nɔ kpakpa eha ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ sanekpakpa shiɛlɔi fɛɛ, yɛ anɔkwale mli lɛ, mɛi fɛɛ ni sumɔɔ ni amɛya hiɛ yɛ mumɔŋ lɛ. Ekolɛ wɔnaa tseee tamɔ bɔ ni enaa tse lɛ, shi eka shi faŋŋ akɛ wɔbaanyɛ wɔbɔ mɔdɛŋ ni wɔkase enilee kɛ nyɛmɔ ni eyɔɔ yɛ Ŋmalɛi lɛ kɛ nitsumɔ mli lɛ, ni wɔkɛ nakai feemɔ aye abua mɛi ni kɛ anɔkwayeli taoɔ anɔkwale lɛ. Apolo tsɔ̃ enɔkwɛmɔ nɔ ni ji nitsumɔ ni ekãa yɔɔ mli lɛ nɔ ‘eye ebua mɛi ni ehe eye lɛ babaoo.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 18:27) Apolo baa ehe shi, ekɛ ehe shãa afɔle, ni eesumɔ ni esɔmɔ mɛi krokomɛi. Enu shishi jogbaŋŋ akɛ gbɛ ko kwraa bɛ kɛha bienyɛyeli loo hiɛnyam taomɔ yɛ Kristofoi asafo lɛ mli, ejaakɛ “Nyɔŋmɔ hefatalɔi nitsulɔi” ji wɔ fɛɛ.—1 Korintobii 3:4-9; Luka 17:10.
Taakɛ Apolo ji lɛ, wɔ hu wɔbaanyɛ wɔya hiɛ yɛ mumɔŋ. Ani wɔmiisumɔ ni wɔ sɔɔmɔ krɔŋŋ lɛ aya hiɛ loo wɔlɛɛ mli, ni wɔkɛ wɔhe awo shihilɛ ni baaha Yehowa kɛ egbɛjianɔtoo lɛ kɛ wɔ atsu nii jogbaŋŋ kɛmɔ shi lɛ mli? Kɛ wɔfee nakai lɛ, wɔbaafee Kristofoi anɔkwale lɛ kaselɔi kɛ jajelɔi ni yɔɔ ekãa.