Bɔ ni Nɔkwɛlɔi Gbɛfalɔi Sɔmɔɔ akɛ Tsuji Anɔkwafoi
“Bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ ena duromɔ keenii lɛ, nyɛkɛ-sɔmɔsɔmɔa nyɛhe, tamɔ Nyɔŋmɔ duromɔ nii sɔrɔtoi lɛ anɔkwɛlɔi kpakpai.”—1 PETRO 4:10.
1, 2. (a) Te obaatsɔɔ wiemɔ “tsulɔ” loo “nɔkwɛlɔ” lɛ mli oha tɛŋŋ? (b) Namɛi fata tsuji loo nɔkwɛlɔi ni Nyɔŋmɔ kɛ amɛ tsu nii lɛ ahe?
YEHOWA kɛ Kristofoi anɔkwafoi fɛɛ tsuɔ nii akɛ tsuji. Bei pii lɛ tsulɔ bafeɔ mɔ ni kwɛɔ shia ko nɔ. Ebaanyɛ ekwɛ enuntsɔ lɛ nitsumɔ mli saji hu nɔ. (Luka 16:1-3; Galatabii 4:1, 2) Yesu tsɛ enɔkwafoi ni afɔ amɛ mu ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ akuu lɛ akɛ “tsulɔ anɔkwafo.” Ekɛ nɛkɛ tsulɔ nɛɛ eto “enii fɛɛ-kwa nɔ,” ni Maŋtsɛyeli-shiɛmɔ nitsumɔi lɛ hu fata he.—Luka 12:42-44; Mateo 24:14, 45.
2 Bɔfo Petro kɛɛ akɛ Kristofoi fɛɛ ji Nyɔŋmɔ duromɔ ni ajie lɛ kpo yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ lɛ he tsuji loo nɔkwɛlɔi. Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo yɛ gbɛhe ni sa lɛ ni ebaanyɛ etsu nɔkwɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ anɔkwayeli mli lɛ yɛ mli. (1 Petro 4:10) Kristofoi onukpai ni ahala amɛ lɛ ji nɔkwɛlɔi, ni mɛi ni fata amɛhe ji nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi. (Tito 1:7) Te esa akɛ asusu onukpai gbɛfalɔi nɛɛ ahe aha tɛŋŋ? Mɛɛ sui kpakpai kɛ yiŋtoi esa akɛ amɛná? Ni te amɛaafee tɛŋŋ amɛtsu nɔ ni hi fe fɛɛ?
Wɔdaa Shi yɛ Amɛ Sɔɔmɔ lɛ Hewɔ
3. Mɛni hewɔ abaanyɛ atsɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi akɛ ‘tsuji loo nɔkwɛlɔi kpakpai’ lɛ?
3 Beni amɛŋmaa wolo amɛyaha nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko kɛ eŋa lɛ, Kristofoi gbalashihilɛ mli hefatalɔi komɛi kɛɛ: “Wɔbaasumɔ ni wɔjie wɔ shidaa kpo yɛ be kɛ suɔmɔ fɛɛ ni okɛha wɔ lɛ hewɔ. Ákɛ weku lɛ, wɔna nyɛ hewalɛwoo kɛ ŋaawoo lɛ fɛɛ he sɛɛ babaoo. Wɔle akɛ esa akɛ wɔya nɔ ni wɔdara yɛ mumɔŋ, shi yɛ Yehowa yelikɛbuamɔ kɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei ni tamɔ nyɛ lɛ ahewɔ lɛ, nɔnyɛɛi kɛ naagbai ni fataa he lɛ feɔ mlɛo.” Anuɔ wiemɔi ni tamɔ nɛkɛ babaoo, ejaakɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi naa amɛ nanemɛi heyelilɔi lɛ asaji ahe miishɛɛ, tamɔ bɔ ni tsulɔ loo nɔkwɛlɔ kpakpa kwɛɔ shiabii ahiamɔ nii anɔ jogbaŋŋ lɛ. Amɛteŋ mɛi komɛi ahe esa waa yɛ wiemɔ mli. Pii bɔɔ mɔdɛŋ waa yɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni ale amɛteŋ mɛi komɛi hu yɛ miishɛɛ kɛ musuŋtsɔlɛ ni amɛyɔɔ lɛ hewɔ. Yɛ nikeenii nɛɛ ni amɛnaa ni amɛkɛtsuɔ nii yɛ mɛi krokomɛi asɔɔmɔ mli hewɔ lɛ, abaanyɛ atsɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ “nɔkwɛlɔi kpakpai.”
4. Mɛɛ sanebimɔ abaasusu he agbɛnɛ?
4 Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Nɔ ni eshwɛ ni ataoɔ yɛ tsuji [nɔkwɛlɔi] nukpai adɛŋ ji akɛ, ana amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ anɔkwafo.” (1 Korintobii 4:2) Nanemɛi Kristofoi ni amɛsɔmɔɔ amɛ yɛ asafo kroko mli otsi fɛɛ otsi lɛ ji hegbɛ ni yɔɔ sɔrɔto ni ŋɔɔ. Ni kɛlɛ, eji gbɛnaa nii ni tsii hu. Belɛ, te nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi aaafee tɛŋŋ ni amɛtsu amɛ tsulɔ nukpa nitsumɔ lɛ he nii yɛ anɔkwayeli kɛ omanyeyeli mli?
Amɛ Tsulɔ Nukpa lɛ He Nitsumɔ yɛ Omanyeyeli Mli
5, 6. Mɛni hewɔ Yehowa ni akɛ he aaafɔ enɔ yɛ sɔlemɔ mli lɛ he hiaa yɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ shihilɛ mli lɛ?
5 He ni akɛfɔ̃ɔ Yehowa nɔ yɛ sɔlemɔ mli he miihia kɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi aaanyɛ afee tsuji nukpai ni yeɔ omanye. Yɛ amɛ be he gbɛjianɔtoo kɛ gbɛnaa nii babaoo lɛ hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛnu he yɛ bei komɛi amli akɛ nitsumɔ lɛ tsii tsɔ̃. (Okɛto 2 Korintobii 5:4 he.) No hewɔ lɛ, ehe miihia ni amɛfee amɛnii yɛ lalatsɛ David lala lɛ kɛ gbeekpamɔ naa: “Shɛ ojatsu lɛ ofɔ Yehowa nɔ, ni lɛ eeehiɛ omli; eŋmɛŋ gbɛ gbi ko gbi ko ni jalɔ adidãa.” (Lala 55:23) Nɔ ni shɛjeɔ mɔ mii hu ji David wiemɔi nɛɛ: “Ajɔɔ Yehowa, mɔ ni daa nɛɛ etereɔ jatsu lɛ ehaa wɔ lɛ.”—Lala 68:19, NW.
6 Nɛgbɛ Paulo ná hewalɛ ni ekɛtsu emumɔŋ gbɛnaa nii lɛ ahe nii lɛ kɛjɛ? Eŋma akɛ: “Minyɛɔ nii fɛɛ mifeɔ, yɛ mɔ ni wajeɔ mi . . . lɛ mli.” (Filipibii 4:13) Hɛɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ ji Paulo hewalɛ lɛ Jɛɛhe. Nakai nɔŋŋ Petro wo ŋaa akɛ: “Kɛ sɔɔmɔ mɔ ko sɔmɔɔ lɛ, ejɛ hewalɛ ni Nyɔŋmɔ duroɔ lɛ lɛ mli; koni atsɔ Yesu Kristo nɔ awo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam yɛ nii fɛɛ mli.” (1 Petro 4:11) Nyɛmi nuu ko ni kɛ afii pii fee nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ma bɔ ni he ni akɛfɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ nɔ lɛ he hiaa ha lɛ nɔ mi, akɛ: “Kwɛmɔ Yehowa gbɛ be fɛɛ be yɛ naagbai ahe nitsumɔ mli, ni otao yelikɛbuamɔ kɛjɛ egbɛjianɔtoo lɛ dɛŋ.”
7. Mɛɛ gbɛ nɔ pɛpɛɛpɛ ni aŋmɛɔ tsuɔ gbɛfaŋnɔ yɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ nitsumɔ mli?
7 Pɛpɛɛpɛ ni aŋmɛɔ hu he miihia nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ni yeɔ omanye lɛ. Taakɛ Kristofoi krokomɛi ji lɛ, ebɔɔ mɔdɛŋ ni “ena nɔmimaa yɛ nii ni he hiaa titri lɛ ahe.” (Filipibii 1:10, NW)a Kɛ asafo mli onukpai yɛ sane ko ni amɛbaabi lɛ, nilee yɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ ni amɛkɛ lɛ aaagba enɛ he sane lɛ mli. (Abɛi 11:14; 15:22) Ekã shi faŋŋ akɛ, nibii ni ena ni ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ lɛ kɛ Ŋmalɛ mli ŋaawoo lɛ baaye abua waa beni onukpai lɛ yaa nɔ amɛtsuɔ sane lɛ he nii, beni eshi asafo lɛ sɛɛ lɛ. Nɔ ko ni tamɔ nakai nɔŋŋ nɔ Paulo damɔ ekɛɛ Timoteo akɛ: “Nii ni onu yɛ minaa yɛ odasefoi pii ahiɛ lɛ, no nɔŋŋ otuu owo gbɔmɛi anɔkwafoi adɛŋ, mɛi ni yɔɔ hewalɛ ni amɛkɛaatsɔɔ mɛi krokomɛi hu lɛ.”—2 Timoteo 2:2.
8. Mɛni hewɔ Biblia lɛ kasemɔ, saji amlipɛimɔ, kɛ sane nɔjwɛŋmɔ he hiaa lɛ?
8 Ŋmalɛ mli nikasemɔ, saji amlipɛimɔ, kɛ sane nɔjwɛŋmɔ ji taomɔ nii kɛha ŋaawoo kpakpa hamɔ. (Abɛi 15:28) Kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ ko kɛɛ: “Kɛ wɔkɛ onukpai lɛ miifee kpee lɛ, esaaa akɛ wɔsheɔ gbeyei akɛ wɔɔkɛɛ akɛ wɔleee sanebimɔ pɔtɛɛ ko hetoo.” Mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ koni wɔna “Kristo jwɛŋmɔ” yɛ sane ko he lɛ haa onyɛɔ okɛ ŋaawoo ni damɔ Biblia lɛ nɔ, ni baaye abua mɛi krokomɛi ni amɛkɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii atsu nii haa. (1 Korintobii 2:16) Yɛ bei komɛi amli lɛ, ehe baahia ni nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ aŋma Buu Mɔɔ Asafo lɛ wolo kɛha gbɛtsɔɔmɔ. Yɛ fɛɛ mli lɛ, Yehowa mli hemɔkɛyeli kɛ suɔmɔ kɛha anɔkwale lɛ he hiaa kwraa fe bɔ ni mɛi aaana wɔ aha loo bɔ ni wɔnaa tse ha. Yɛ nɔ najiaŋ ni Paulo kɛ “wiemɔi flɛmii loo nilee tuutu” aaaba lɛ, ekɛ “gbɔjɔmɔ kɛ gbeyeishemɔ kɛ hekpokpomɔ” je esɔɔmɔ lɛ shishi yɛ Korinto. Ani enɛ ha efee mɔ ni ewiemɔ mɔɔɔ shi? Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, eye ebua Korintobii lɛ ni amɛna hemɔkɛyeli, ‘jeee yɛ gbɔmɛi anilee mli, shi Nyɔŋmɔ hewalɛ mli.’—1 Korintobii 2:1-5.
Sui Kpakpai Krokomɛi ni He Hiaa
9. Mɛni hewɔ ehe hiaa ni onukpai gbɛfalɔi lɛ anu he aha mɔ?
9 Nu ni anuɔ he ahaa mɔ yeɔ buaa nɔkwɛlɔi lɛ koni amɛnine ashɛ nibii kpakpai anɔ. Petro wo Kristofoi fɛɛ hewalɛ akɛ ‘amɛnu he amɛha amɛhe,’ aloo “amɛna amɛhã amɛhe.” (1 Petro 3:8, NW shishigbɛ niŋmaa) Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko nuɔ he akɛ ehe miihia ni ‘ená mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ he miishɛɛ, ni ebo amɛ toi jogbaŋŋ.’ Mumɔ ni tamɔ nakai nɔŋŋ Paulo kɛŋma akɛ: “Nyɛkɛ mɛi ni nyãa lɛ anyãa, ni nyɛkɛ mɛi ni fóɔ lɛ afóa.” (Romabii 12:15) Su ni tamɔ nɛkɛ tsirɛɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi ni amɛbɔ mɔdɛŋ waa ni amɛnu nanemɛi heyelilɔi lɛ anaagbai kɛ shihilɛ mli ni amɛyɔɔ lɛ shishi. Kɛkɛ lɛ, amɛbaanyɛ ni amɛkɛ Ŋmalɛ mli ŋaawoo ni tswaa mɔ maa shi, ni baanyɛ atsu nɔ kpakpa diɛŋtsɛ kɛ akɛtsu nii lɛ aha. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko ni tekeɔ nɔ yɛ na ni anaa mli ahaa mɛi lɛ mli lɛ nine shɛ wolo nɛɛ nɔ kɛjɛ asafo ko ni bɛŋkɛ Turin mli, yɛ Italy: “Kɛ oosumɔ ni ofee mɔ ni he yɔɔ miishɛɛ lɛ, na mɛi krokomɛi ahe miishɛɛ; kɛ oosumɔ ni ana bo akɛ mɔ ni sane ŋɔɔ lɛ, feemɔ mɔ ni esane ŋɔɔ; kɛ oosumɔ ni asumɔ bo lɛ, feemɔ mɔ ni sumɔɔ mɔ; kɛ oosumɔ ni aye abua bo lɛ, feemɔ klalo akɛ oooye obua. Enɛ ji nɔ ni wɔkase kɛjɛ oŋɔɔ!”
10. Mɛni kpokpaa bibii kɛ kpokpaa wuji anɔkwɛlɔi ewie yɛ heshibaa ni aaafee he, ni mɛɛ nɔkwɛmɔ nɔ Yesu fee yɛ enɛ mli?
10 Heshibaa kɛ mɔ ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ yeɔ buaa nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi ni amɛfeɔ nibii kpakpai babaoo. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko kɛɛ akɛ: “Ehe miihia waa ni ana heshibaa su.” Ebɔɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi heei kɔkɔ akɛ: “Nyɛkahaa nyɛmimɛi ni yɔɔ nii babaoo lɛ miiná nyɛnɔ hewalɛ yɛ nɔ ni ekolɛ amɛbaafee amɛha nyɛ lɛ hewɔ, aloo ni nyɛkɛ mɛi ni tamɔ nɛkɛ lɛ pɛ aaabɔ naanyo, shi nyɛbɔa mɔdɛŋ ni nyɛkɛ mɛi krokomɛi aye ni hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli.” (2 Kronika 19:6, 7) Ni nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ni ji heshibalɔ lɛlɛŋ lɛ ebuŋ lɛ diɛŋtsɛ ehe akɛ ehe hiaa babaoo, akɛ Asafo lɛ najiaŋdamɔlɔ. Kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ ko wie yɛ gbɛ ni sa nɔ akɛ: “Ba ohe shi ni ofee mɔ ni sumɔɔ akɛ eeebo nyɛmimɛi lɛ atoi. Feemɔ mɔ ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ be fɛɛ be.” Ákɛ gbɔmɔ ni fe mɔ fɛɛ mɔ ni ehi shi pɛŋ lɛ, kulɛ Yesu Kristo baanyɛ aha gbɔmɛi anu he akɛ mɛi ni bɛ miishɛɛ, shi ebaa ehe shi ni anyɛɔ abɛŋkɛɔ lɛ aahu akɛ gbekɛbii po na miishɛɛ yɛ ehiɛ. (Mateo 18:5; Marko 10:13-16) Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi miisumɔ ni gbekɛbii, mɛi ni hiɛ efã, mɛi ni edara yɛ afii amli—yɛ anɔkwale mli lɛ, mɔ fɛɛ mɔ ni yɔɔ asafo lɛ mli—abɛŋkɛ amɛ yɛ heyeli mli.
11. Kɛ ehe miihia lɛ, mɛni baajɛ fai ni akpaa lɛ mli aba?
11 Shi kɛlɛ, “wɔ fɛɛ wɔtɔ̃ɔ babaoo,” ni nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko bɛ ni eye ehe kɛjɛ tɔmɔi ahe. (Yakobo 3:2) Kɛ amɛtɔ̃ lɛ, fai ni amɛaakpa yɛ anɔkwayeli mli lɛ kɛ heshibaa he nɔkwɛmɔ nɔ haa onukpai krokomɛi lɛ. Taakɛ Abɛi 22:4 tsɔɔ lɛ, “heshibaa kɛ Yehowa gbeyeishemɔ nyɔmɔwoo ji nii kɛ hiɛnyam kɛ wala.” Ni, ani esaaa akɛ Nyɔŋmɔ tsuji fɛɛ ‘kɛ amɛ Nyɔŋmɔ lɛ nyiɛɔ yɛ heshibaa mli’? (Mika 6:8, 1960 Nɔ̃) Beni abi lɛ nɔ̃ ŋaawoo ni eyɔɔ kɛha onukpa gbɛfalɔ hee ko lɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔ ko wie akɛ: “Ná bulɛ ni mli kwɔ waa oha nyɛmimɛi lɛ fɛɛ, ni obu amɛ akɛ amɛhi fe bo. Obaakase nibii pii kɛjɛ nyɛmimɛi lɛ aŋɔɔ. Okɛ heshibaa ahi shi. Hii shi taakɛ oji lɛ nɔŋŋ. Kaafee ohe mɔ ni jeee nakai oji.”—Filipibii 2:3.
12. Mɛni hewɔ ekãa ni ayɔɔ kɛha Kristofoi asɔɔmɔ nitsumɔ lɛ tsɔɔ nɔ ko waa lɛ?
12 Ekãa kɛha Kristofoi asɔɔmɔ lɛ haa akɛ bulɛ haa nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ wiemɔi. Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ lɛ kɛ eŋa to ekãafeemɔi ahe okadi yɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, ewoɔ onukpai lɛ kɛ amɛ ŋamɛi, kɛ mɛi ni eshwɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ hewalɛ ni amɛjie ekãafeemɔ kpo yɛ amɛ sɔɔmɔ lɛ mli. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko wo hewalɛ akɛ, “feemɔ ekãa yɛ sɔɔmɔ lɛ he.” Ekɛfata he akɛ: “Mina akɛ, kɛ asafo ko fee ekãa babaoo yɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ, emli naagbai bafeɔ nɔ ni faaa.” Kpokpaa nɔkwɛlɔ kroko wie akɛ: “Miheɔ miyeɔ akɛ, kɛ onukpai lɛ kɛ nyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ tsu nii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni amɛye amɛbua amɛ koni amɛna sɔɔmɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ lɛ, nɔ ni baajɛ mli aba ji jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli babaoo yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli.” Bɔfo Paulo ‘na ekãa ni ekɛjaje Nyɔŋmɔ sanekpakpa lɛ etsɔɔ Tesalonikabii lɛ kɛ pelemɔ babaoo.’ Ŋwanejee ko bɛ he akɛ no hewɔ ni amɛkaiɔ esaramɔ kɛ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ, ni amɛshweɔ ni amɛna lɛ ekoŋŋ lɛ!—1 Tesalonikabii 2:1, 2; 3:6.
13. Mɛni nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi susuɔ he beni amɛkɛ nanemɛi Kristofoi tsuɔ nii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ?
13 Kɛ ekɛ enanemɛi Kristofoi miitsu nii yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ, nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ susuɔ shihilɛ mli ni amɛyɔɔ lɛ kɛ he ni amɛnyɛɔ amɛfeɔ nii kɛyashɛɔ lɛ he. Eyɛ mli akɛ eŋaawoo baanyɛ aye abua moŋ, shi ele akɛ mɛi komɛi baanyɛ ajijaa kɛ amɛkɛ onukpa ni he esa miishiɛ. No hewɔ lɛ, yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, hewalɛwoo he baaba sɛɛnamɔ babaoo moŋ fe ŋaawoo. Kɛ efata shiɛlɔi loo gbɛgbalɔi ahe kɛtee koni ayafee Biblia mli nikasemɔ lɛ, amɛbaasumɔ ni lɛ moŋ ekwɛ nɔ. Enɛ baanyɛ aha amɛle gbɛi komɛi ni amɛaatsɔ nɔ amɛha amɛ nitsɔɔmɔ gbɛi lɛ aya hiɛ.
14. Mɛni hewɔ abaanyɛ awie akɛ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi ni yɔɔ ekãa kãnyãa ekãafeemɔ yɛ mɛi krokomɛi amli lɛ?
14 Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi ni yɔɔ ekãa kanyãa ekãafeemɔ yɛ mɛi krokomɛi amli. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko ni yɔɔ Uganda nyiɛ koo hayii mli ŋmɛlɛtswaa kome, bɔni afee ni efata nyɛmi nuu ko he kɛya koni ayafee Biblia mli nikasemɔ ni eyaaa nɔ jogbaŋŋ lɛ. Nugbɔ nɛ waa beni amɛnyiɛ kɛyaa lɛ ni amɛfɔ kwraa kɛyi shi. Beni weku ni mɛi ekpaa yɔɔ mli lɛ na le akɛ amɛ saralɔ lɛ ji nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ, amɛhiɛ sɔ enɛ waa. Amɛle akɛ amɛ sɔlemɔ lɛ mli osɔfoi lɛ ejieŋ miishɛɛ ni tamɔ nɛkɛ kpo yɛ amɛ tooi lɛ ahe kɔkɔɔkɔ. Enɔ Hɔgbaa lɛ, amɛba amɛ klɛŋklɛŋ kpee, ni amɛha ale akɛ amɛmiisumɔ ni amɛtsɔmɔ Yehowa Odasefoi.
15. Mɛɛ niiashikpamɔ kpakpa ko kpokpaa nɔkwɛlɔ ko na mli ŋɔɔmɔ yɛ Mexico?
15 Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko bɔ mɔdɛŋ ko ni akpaaa lɛ gbɛ akɛ eeefee nakai, yɛ Mexico kpokpaa ni ji Oaxaca lɛ mli. Eto gbɛjianɔ koni ehi gbokɛlɛfoi atsuŋwoo he ko jenamɔi ejwɛ, bɔni afee ni esara kuu ko ni emli bii feɔ kpawo, ni amɛbatsɔmɔ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ. Efata gbokɛlɛfoi nɛɛ ahe gbii pii beni amɛshiɛɔ kɛjɛɔ gbokɛlɛfoi atsu kome mli kɛyaa ekroko mli, ni amɛfeɔ Biblia mli nikasemɔi lɛ. Yɛ miishɛɛ ni amɛjie lɛ kpo lɛ hewɔ lɛ, nikasemɔi nɛɛ ekomɛi tee nɔ aahu kɛbote nyɔɔŋ. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ni yɔɔ ekãa nɛɛ ŋma akɛ, “yɛ saramɔ lɛ naagbee lɛ, miishɛɛ yimɔ mi kɛ gbokɛlɛfoi lɛ fɛɛ amli obɔbɔ, yɛ hewalɛwoo ni wɔ fɛɛ wɔná lɛ hewɔ.”
16. Mɛni hewɔ kɛ́ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ amɛ ŋamɛi kɛ hewalɛwoo ha lɛ, ehe baa sɛɛnamɔ waa nakai lɛ?
16 Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi bɔɔ mɔdɛŋ ni amɛfee mɛi ni woɔ mɔ hewalɛ. Beni Paulo yasara asafoi ni yɔɔ Makedonia lɛ, ‘ekɛ wiemɔi pii wo amɛ hewalɛ.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 20:1, 2) Hewalɛwoo wiemɔi baanyɛ aye abua ni ekudɔ gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ kɛya mumɔŋ otii ahe. Afee nibii amlipɛimɔ kɛkɛ ko yɛ Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine ko ni da mli, ni nɔ ni ana ji akɛ, kpokpaa nɔkwɛlɔi ewo nɔ ni miihe ashɛ mɛi ni ejɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ amɛhe eha lɛ amli oha fɛɛ mli 20 hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli. Yɛ enɔkwɛmɔ nɔ kpakpa akɛ be-fɛɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔ hewɔ lɛ, nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ ŋa hu efee hewalɛwoo jɛɛhe babaoo.
17. Te kpokpaa nɔkwɛlɔ ko ni eda yɛ afii amli nuɔ ehegbɛ ni ena akɛ eeeye ebua mɛi krokomɛi lɛ he ehaa tɛŋŋ?
17 Hewalɛwoo he miihia mɛi ni amɛdara yɛ afii amli lɛ kɛ susumai ni ehao lɛ titri. Kpokpaa nɔkwɛlɔ ko ni eda yɛ afii amli ŋma akɛ: “Mi nitsumɔ lɛ fã ni teeɔ miishɛɛ babaoo shi yɛ mligbɛ ji hegbɛ ni akɛyeɔ abuaa mɛi ni ekpa shiɛmɔyaa kɛ mɛi ni bɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni yɔɔ Nyɔŋmɔ tooku lɛ ateŋ lɛ. Wiemɔi ni yɔɔ Romabii 1:11, 12 lɛ hiɛ shishinumɔ krɛdɛɛ ko kɛha mi, ejaakɛ minaa hewalɛwoo kɛ nyɛmɔ babaoo kɛjɛɔ mli beni ‘mikɛ mumɔŋ nikeenii haa mɛi ni tamɔ nɛkɛ, bɔni afee ni no aha amɛfi shi shiŋŋ lɛ.’ ”
Amɛ Miishɛɛ Nitsumɔ lɛ Mli Nyɔmɔwoi
18. Mɛɛ Ŋmalɛ naa otii nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi yɔɔ?
18 Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi yɛ tsuiŋ miishɛɛ ni fe fɛɛ akɛ amɛaaye amɛbua amɛnanemɛi heyelilɔi. Amɛmiisumɔ ni amɛwaje asafoi lɛ ni amɛtswa amɛ amɛma shi yɛ mumɔŋ. (Bɔfoi lɛ Asaji 15:41) Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko tsuɔ nii waa “koni ekɛ hewalɛwoo aha, ekɛ miishɛjemɔ aha, koni eha bɔ ni ashweɔ akɛ aaatsu sɔɔmɔ lɛ he nii, ni aya nɔ akɛ Biblia mli shishitoo mlai atsu nii lɛ aya hiɛ.” (3 Yohane 3) Mɔ kroko hu bɔɔ mɔdɛŋ ni eha nanemɛi heyelilɔi lɛ anane amɔ shi yɛ hemɔkɛyeli lɛ mli. (Kolosebii 2:6, 7) Kaimɔ akɛ, nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ ji ‘naanyo nitsulɔ diɛŋtsɛ,’ jeee nuntsɔ yɛ mɛi krokomɛi ahemɔkɛyeli nɔ. (Filipibii 4:3; 2 Korintobii 1:24) Esaramɔ lɛ ji be kɛha hewalɛwoo kɛ nitsumɔ kroko ni fata he, kɛ agbɛnɛ hu hegbɛ kɛha onukpai akuu lɛ, ni amɛkwɛ bɔ ni amɛtee hiɛ amɛha lɛ mli ekoŋŋ, ni amɛsusu wɔsɛɛ otii ahe. Yɛ ewiemɔi kɛ nɔkwɛmɔ nɔ hewɔ lɛ, asafoŋ shiɛlɔi, gbɛgbalɔi, asafoŋ sɔɔlɔi kɛ onukpai baanyɛ akpa gbɛ akɛ abaatswa amɛ ama shi, ni akanya amɛ kɛha nitsumɔ ni kã amɛhiɛ lɛ. (Okɛto 1 Tesalonikabii 5:11 he.) No hewɔ lɛ, jɛɛ otsuiŋ fɛɛ ofi kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ saramɔi lɛ asɛɛ, ni okɛ hegbɛ ni kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ lɛ sɔɔmɔ lɛ kɛhaa lɛ atsu nii kɛmɔ shi.
19, 20. Áwo nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ amɛ ŋamɛi anyɔmɔ yɛ amɛ sɔɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ hewɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
19 Awoɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi lɛ kɛ amɛ ŋamɛi lɛ nyɔmɔ babaoo yɛ amɛ sɔɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ hewɔ, ni amɛbaanyɛ amɛna hekɛnɔfɔɔ akɛ Yehowa baajɔɔ amɛ yɛ ekpakpa ni amɛfeɔ lɛ hewɔ. (Abɛi 19:17; Efesobii 6:8) Georg kɛ Magdalena ji gbalashihilɛ mli hefatalɔi ni amɛdara yɛ afii amli, ni kɛ afii pii sɔmɔ yɛ gbɛfaa nitsumɔ lɛ mli. Mɔ ko ni Magdalena ye lɛ odase fe afii 20 ni eho lɛ babɛŋkɛ lɛ yɛ kpee ko ni afee yɛ Luxembourg lɛ shishi. Nɔ ni tee nɛkɛ yoo ni ji Yudanyo nɛɛ miishɛɛ shi yɛ anɔkwale lɛ he ji Biblia kasemɔ he wolo ko ni Magdalena shi eha lɛ, ní yɛ sɛɛ mli lɛ abaptisi lɛ lɛ. Mumɔŋ nyɛmi yoo ko ni kai beni ebasara amɛ shia nɔ ni miihe ashɛ afii 40 ni eho lɛ ba Georg ŋɔɔ. Miishɛɛ ni ekɛwieɔ sanekpakpa lɛ he lɛ ha yɛ naagbee lɛ, yoo lɛ kɛ ewu fɛɛ kpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ. Shi, Georg kɛ Magdalena fɛɛ na miishɛɛ kɛteke nɔ.
20 Paulo sɔɔmɔ ni wo yibii yɛ Efeso lɛ ha ena miishɛɛ, ni ekolɛ no tsirɛ lɛ ni etsɛ wiemɔi asɛɛ kɛjɛ Yesu wiemɔi amli lɛ: “Nɔ̃ hãmɔ mli yɛ jɔɔmɔ fe hemɔ.” (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35) Akɛni gbɛfãa nitsumɔ lɛ kɔɔ nihãmɔ he be fɛɛ be hewɔ lɛ, mɛi ni kɛ amɛhe woɔ mli lɛ naa miishɛɛ, titri lɛ kɛ amɛna amɛle nibii kpakpai ni jɛ amɛ deŋmegbomɔ lɛ mli ba lɛ. Akɛɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ ko ni ye ebua onukpa ko ni nijiaŋ eje wui lɛ yɛ wolo ni aŋma lɛ lɛ mli akɛ: “Ofee ‘hewalɛwoo nɔ̃’ kpele yɛ mimumɔŋ shihilɛ mli—fe bɔ ni ole. . . . Onyɛŋ ole bɔ ni yelikɛbuamɔ ni oji kɛha ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Asaf ni ‘naji miihe ashane’ lɛ fa ha.”—Kolosebii 4:11; Lala 73:2.
21. Mɛni hewɔ obaakɛɛ akɛ 1 Korintobii 15:58 kɔɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi anitsumɔi ahe lɛ?
21 Kristofonyo ko ni eda yɛ afii amli ni hi kpokpaa nitsumɔ lɛ mli afii babaoo lɛ sumɔɔ ni esusu 1 Korintobii 15:58 he, he ni Paulo wo hewalɛ yɛ akɛ: “Nyɛfia shi ni nyɛkagbugbaa, ni nyɛtekea nɔ yɛ Nuntsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli daa nɛɛ, ejaakɛ nyɛle akɛ nyɛ mɔdɛŋbɔɔ lɛ efeee yaka yɛ Nuntsɔ lɛ mli.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi yɛ babaoo feemɔ yɛ Nuntsɔ lɛ nitsumɔ lɛ mli. Ni kwɛ bɔ ni wɔdaa shi akɛ amɛkɛ miishɛɛ sɔmɔɔ akɛ Yehowa duromɔ lɛ he tsuji loo nɔkwɛlɔi anɔkwafoi!
[Shishigbɛ niŋmaa]
a Kwɛmɔ sane “Ani Obaanyɛ Ona Miishɛɛ Kɛ Oyɛ Babaoo Feemɔ?” ni yɔɔ May 15, 1991 Buu-Mɔɔ (Vol. 112, No. 10 GA) lɛ baafai 28-31 lɛ mli lɛ.
Te Obaaha Hetoo Oha Tɛŋŋ?
◻ Mɛni hewɔ abaanyɛ abu nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi akɛ ‘tsuji loo nɔkwɛlɔi kpakpai’ lɛ?
◻ Mɛni ji nibii komɛi ni fata he ni yeɔ buaa kpokpaa bibii kɛ kpokpaa wuji anɔkwɛlɔi ni hãa amɛfeɔ nii ni hi babaoo lɛ?
◻ Mɛni hewɔ heshibaa kɛ ekãafeemɔ he hiaa mɛi ni kɛ amɛhe woɔ gbɛfãa nitsumɔ lɛ mli waa lɛ?
◻ Mɛɛ otii kpakpai komɛi nɔkwɛlɔi gbɛfãlɔi yɔɔ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 16]
Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi taoɔ ni amɛwo nanemɛi heyelilɔi ahewalɛ
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 17]
Gbekɛbii kɛ onukpai fɛɛ baanyɛ ana nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ amɛ ŋamɛi ni akɛ amɛ aaabɔ lɛ he sɛɛ
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]
Nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ lɛ ekãafeemɔ yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ hãa mɛi krokomɛi naa ekãa