Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w97 8/1 bf. 4-6
  • Bɔ ni Ooofee Otsɔse Ohenilee

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Bɔ ni Ooofee Otsɔse Ohenilee
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Jwɛŋmɔ lɛ, Tsui lɛ, kɛ Ohenilee
  • Yɛ Be Mli ni Wɔtɔ̃
  • ‘Hiɛmɔ Henilee Kpakpa’
  • Te Ooofee Tɛŋŋ Ohiɛ Henilee Kpakpa Mli?
    ‘Nyɛhia Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Mli’
  • Henilee Kpakpa Yɛ Nyɔŋmɔ Hiɛ
    Bɔ Ni Ooofee Ohi Nyɔŋmɔ Suɔmɔ Lɛ Mli
  • Ani Otsɔse Ohenilee Jogbaŋŋ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2005
  • Ani Oyɛ Henilee Kpakpa?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2015
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
w97 8/1 bf. 4-6

Bɔ ni Ooofee Otsɔse Ohenilee

“HENILEE ni mli tse ji sune ni hi fe fɛɛ.” Nɛkɛ blema abɛbua nɛɛ mãa anɔkwale ko ni he hiaa nɔ mi: Kɛ́ wɔbo wɔhenilee toi lɛ, wɔnáa mligbɛ toiŋjɔlɛ kɛ gbeekpamɔ mli ŋɔɔmɔ.

Shi kɛlɛ, jeee mɛi fɛɛ halaa akɛ amɛaafee nakai. Adolf Hitler jaje faŋŋ akɛ eje nitsumɔ ko ni ekɛbaakpɔ̃ adesai kɛjɛ jwɛŋmɔŋ lakamɔ ni baa mɔ shi, loo shishiumɔ nii ni atsɛɔ lɛ henilee mli lɛ shishi. Eyiwalɛ nɔyeli lɛ haa wɔnaa bɔ ni gbɔmɛi adesai ayitseiaŋ baanyɛ awa waa lɛ he okadi ni haoɔ mɔ kɛ́ amɛkpoo amɛhenilee kwraa lɛ. Shi kɛlɛ, awuiyelɔi ni yɔɔ ŋmɛnɛ—mɛi ni toɔ kabonaa ni amɛgbeɔ gbɔmɛi ni amɛshwaaa amɛhe lɛ hu ateŋ mɛi pii ayitseiaŋ wa waa nakai nɔŋŋ. Mɛi ni feɔ nɛkɛ nibii nɛɛ ateŋ mɛi babaoo ji gbekɛbii kwraa. Enɛ hewɔ lɛ wolo ko ni wieɔ shihilɛ ni yaa nɔ nɛɛ he lɛ hiɛ yitso bibioo ni ji Gbekɛbii ni Bɛ Henilee.

Yɛ be mli ni mɛi babaoo susuŋ he kɔkɔɔkɔ akɛ amɛkɛ amɛhe aaawo awuiyeli nifeemɔ ko mli lɛ, mɛi pii enaaa tɔmɔ ni yɔɔ amɛhe ni amɛkɛaawo bɔlɛnamɔ mli jeŋba shara, malemɔ, loo shishiumɔ mli lɛ mli. Jeŋbai kpakpai miiba shi kwraa yɛ je lɛŋ fɛɛ. Beni ewieɔ hemɔkɛyeli kwamɔ kpele kɛmiijɛ anɔkwa jamɔ he lɛ he lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ Kristofoi komɛi baaŋmɛɛ amɛhe amɛha je lɛ ni eeena amɛnɔ hewalɛ, ni no baaha amɛtsɔmɔ “mɛi ni ashã amɛ diɛŋtsɛ amɛhenilee he tamɔ akɛ dade kɛ la shãa nɔ̃ lɛ.” (1 Timoteo 4:2) Fitemɔ he gbeyeiwoo lɛ da fe nakai po ŋmɛnɛ, yɛ nɛkɛ “naagbee gbii” nɛɛ amli. (2 Timoteo 3:1) No hewɔ lɛ esa akɛ Kristofoi abɔ mɔdɛŋ waa ni amɛbu amɛhenilee he. Wɔbaanyɛ wɔfee enɛ kɛtsɔ tsɔsemɔ ni wɔɔtsɔse lɛ kɛ hiɛ ni wɔɔha eya lɛ nɔ.

Jwɛŋmɔ lɛ, Tsui lɛ, kɛ Ohenilee

Bɔfo Paulo wie akɛ: “Anɔkwale miwieɔ yɛ Kristo mli, mimaleee, ni mihenilee hu yeɔ mi odase yɛ Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ mli.” (Romabii 9:1) No hewɔ lɛ henilee lɛ baanyɛ afee nɔ ni yeɔ odase. Ebaanyɛ epɛi shihilɛ gbɛ ko mli ekwɛ ni ekpɛlɛ nɔ loo ebu lɛ fɔ́. Wɔ Bɔlɔ lɛ ji mɔ ni kɛ henumɔ ni wɔyɔɔ yɛ nɔ ni ja kɛ nɔ ni ejaaa he lɛ babaoo wo wɔmli. Shi kɛlɛ, wɔbaanyɛ wɔkudɔ wɔhenilee ni wɔtsɔse lɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Kɛtsɔ anɔkwale nilee ni wɔɔná kɛaajɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli lɛ nɔ. “Nyɛkɛ nyɛjwɛŋmɔ ni etsɔ ehee lɛ atsakea nyɛhe, koni nyɛyoo nii ni ji Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii kpakpai ni sa ehiɛ jogbaŋŋ ni hi kɛwula shi lɛ,” taakɛ bɔfo Paulo kɛɛ lɛ. (Romabii 12:2) Yɛ be mli ni odũɔ Nyɔŋmɔ susumɔi kɛ esuɔmɔnaa nii owoɔ ojwɛŋmɔ mli lɛ, ohenilee bɔiɔ nitsumɔ yɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli babaoo nɔ.

Yehowa Odasefoi eye ebua gbɔmɛi akpekpei abɔ yɛ je lɛŋ fɛɛ ni ‘amɛná Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Yesu Kristo he nilee.’ (Yohane 17:3) Amɛtsɔɔ amɛ shia Biblia mli nikasemɔ gbɛjianɔtoo ni aheee nɔ ko lɛ nɔ amɛtsɔɔ mɛi ni yɔɔ jalɛ tsuii lɛ tɛi ni Yehowa Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi yɛ bɔlɛnamɔ, dãa ni wa, gbalashihilɛ, nitsumɔ mli nifeemɔi, kɛ saji krokomɛi babaoo ahe.a (Abɛi 11:1; Marko 10:6-12; 1 Korintobii 6:9, 10; Efesobii 5:28-33) Nɛkɛ ‘anɔkwa nilee’ nɛɛ namɔ ji nifeemɔ ko ni he hiaa yɛ henilee ni yɔɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ lɛ namɔ mli. (Filipibii 1:9) Shi kɛlɛ, kɛ́ Kristofonyo ko ná Biblia lɛ shishinumɔ ni etee hiɛ waa po he sɛɛ lɛ, kɛji ehenilee baaya nɔ atsu nii jogbaŋŋ lɛ, no lɛ esa akɛ eya nɔ ekɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ alɛ ejwɛŋmɔ daa.—Lala 1:1-3.

Biblia lɛ kɛ henilee tsáa mfonirifeemɔŋ tsui, ni kɔɔ wɔ henumɔi kɛ kanyamɔi ahe lɛ hu nɔ. (Romabii 2:15) Esa akɛ jwɛŋmɔ kɛ tsui fɛɛ afee ekome kɛtsu nii yɛ gbeekpamɔ mli kɛji henilee lɛ baatsu nii yɛ gbɛ kpakpa nɔ. No tsɔɔ babaoo ni ooofee, fe nilee ni okɛaawo ojwɛŋmɔ mli kɛkɛ. Esa akɛ okudɔ otsui lɛ hu—omligbɛ henumɔi, akɔnɔi, kɛ taomɔ nii. Enɛ hewɔ lɛ, Abɛi awolo lɛ kɛ wiemɔi tamɔ “okɛ otsui ahã,” “hã otsui ahi he,” kɛ “nyiɛmɔ otsui hiɛ” tsuɔ nii. (Abɛi 2:2; 23:19; 27:23, NW) Gbɛ kome ni oootsɔ nɔ ofee nakai ji kɛtsɔ Ŋmalɛi lɛ anɔjwɛŋmɔ kɛ amɛhesusumɔ nɔ. “Majwɛŋ onitsumɔi lɛ fɛɛ he, ni masusu onifeemɔi lɛ ahe,” taakɛ Lala 77:13 kɛɔ lɛ. Saji anɔjwɛŋmɔ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔshɛɔ henumɔi kɛ kanyamɔi ni yɔɔ wɔmligbɛ tɔ̃ɔ lɛ ahe.

Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, ŋɔɔ lɛ akɛ oyɛ subaŋ ko ni he tseee, tamɔ tawa kɛ nitsumɔ ni onyɛɛɛ okpa. Taakɛ mɛi babaoo ji lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ ole hewalɛnamɔ mli osharai ni ekɛbaa lɛ jogbaŋŋ. Shi kɛlɛ, yɛ onanemɛi kɛ oweku lɛ hewalɛwoo fɛɛ sɛɛ lɛ, ekpamɔ wa waa lolo kɛha bo. Mɛɛ gbɛ nɔ Biblia lɛ mli shɛɛ sane lɛ nɔjwɛŋmɔ baanyɛ awo ohenilee mli hewalɛ yɛ enɛ gbɛfaŋ?

Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, bɔɔ mɔdɛŋ akɛ ooojwɛŋ bɔfo Paulo wiemɔi ni anaa yɛ 2 Korintobii 7:1 lɛ nɔ, akɛ: “Agbɛnɛ, nyɛ mɛi ni asumɔɔ nyɛ, akɛ nɔ ni wɔná nɛkɛ shiwoi nɛɛ hewɔ lɛ, nyɛhaa wɔtsuua wɔhe kɛjɛa heloo kɛ mumɔ fɛɛ he muji mli, ni wɔgbe hetsemɔ naa yɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ mli.” Nú wiemɔi nɛɛ ashishi. Bi ohe akɛ, ‘Mɛni kwraa ji “nɛkɛ shiwoi nɛɛ” ni Paulo wieɔ he lɛ?’ Kɛtsɔ wiemɔi ni tsɔ̃ hiɛ lɛ akanemɔ nɔ lɛ, obaana akɛ kukuji ni tsɔ̃ hiɛ lɛ kɛɔ akɛ: “Yehowa kɛɛ, ‘nyɛjea amɛteŋ, ni nyɛtsea nyɛhe, ni nyɛkataa muji nɔ ko he, ni mahere nyɛ atuu, ni matsɔ nyɛtsɛ, ni nyɛ hu nyɛaatsɔmɔ mibihii kɛ mibiyei,’ bɔ ni Yehowa, Ofe lɛ, kɛɛ nɛ.”—2 Korintobii 6:17, 18.

Famɔ ni Paulo kɛha akɛ ‘wɔtsuu wɔhe kɛjɛ muji mli’ lɛ hiɛ hewalɛ kroko amrɔ nɛɛ! Akɛ kanyamɔ nɔ ni yɔɔ hewalɛ waa kɛha nakai feemɔ lɛ, Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ ‘ebaahere wɔ atuu,’ ni tsɔɔ akɛ, ekɛ wɔ baawo ehebuu shishi kɛha wɔkwɛmɔ. Ekolɛ obaabi ohe akɛ, ‘Ani mana mikɛ lɛ teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa—tamɔ nɔ ni hiɔ binuu loo biyoo kɛ etsɛ teŋ lɛ mli ŋɔɔmɔ?’ Ani onáaa susumɔ ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ni yɔɔ nilee kɛ suɔmɔ lɛ ‘baahere bo atuu,’ loo ebaajie suɔmɔ kpo etsɔɔ bo lɛ he miishɛɛ? Kɛ́ nakai susumɔ lɛ feɔ tamɔ nɔ̃ hee kwraa kɛha bo lɛ, kwɛmɔ bɔ ni tsɛmɛi ni yɔɔ suɔmɔ lɛ jieɔ suɔmɔ kɛ hedɔɔ kpo amɛtsɔɔ amɛbii lɛ. Agbɛnɛ feemɔ nakai tsakpaa ni aaahi okɛ Yehowa teŋ lɛ he mfoniri okwɛ! Babaoo ni ojwɛŋɔ nɔ lɛ, babaoo ni bɔ ni oshweɔ ni oná nakai wekukpaa lɛ daa ji no.

Shi kadimɔ enɛ: Ja ‘otaaa muji nɔ ko he’ pɛ dani obaanyɛ obɛŋkɛ Nyɔŋmɔ. Bi ohe akɛ: ‘Ani tawa ni akɛtsuɔ nii ni anyɛɛɛ akpa lɛ fataaa ‘muji nibii’ ni Nyɔŋmɔ buɔ amɛ fɔ́ lɛ ahe? Ani ekɛ nitsumɔ baafee ‘heloo mujiwoo,’ ni baaha mikɛ mihe awo hewalɛnamɔ mli osharai sɔrɔtoi fɛɛ amli? Akɛni Yehowa ji Nyɔŋmɔ ni he tse, loo eyɔɔ “krɔŋkrɔŋ” hewɔ lɛ, ani ebaakpɛlɛ bɔ ni mijeɔ gbɛ miwoɔ mihe muji yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ nɔ?’ (1 Petro 1:15, 16) Kadimɔ akɛ Paulo bɔ kɔkɔ eshi ‘mumɔ mujiwoo,’ loo jwɛŋmɔŋ henumɔ mujiwoo hu. Bi ohe akɛ: ‘Ani nɛkɛ su ni minyɛɛɛ makpa nɛɛ yeɔ mijwɛŋmɔ nɔ? Ani mabɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni manyɛ ni mikɛgbe mikɔnɔ, ekolɛ, ni mikɛ migbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ, miweku, loo mishidaamɔ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ po awo oshara mli? Nɛgbɛ miŋmɛ nɛkɛ tawa kɛ nitsumɔ ni eka mihe nɛɛ gbɛ ni efite mishihilɛ kɛyashɛ?’ Ekolɛ nɛkɛ sanebimɔi ni hɛleɔ mɔ jwɛŋmɔ shi waa nɛɛ ahesusumɔ baanyɛ awo bo ekãa babaoo koni okpa!

Shi kɛlɛ, ekolɛ mɛi krokomɛi ayelikɛbuamɔ kɛ sɛɛfimɔ he baahia bo koni onyɛ oye tawa kɛ nitsumɔ ni eka ohe nɛɛ nɔ kunim. Shi, Biblia lɛ nɔjwɛŋmɔ baanyɛ afee babaoo ni etsɔse ohenilee ni ewo lɛ hewalɛ hu, bɔni afee ni onyɛ oye ohe kwraa kɛjɛ su ni eka ohe nɛɛ mli.

Yɛ Be Mli ni Wɔtɔ̃

Yɛ mɔdɛŋ ni wɔbɔɔ fe fɛɛ akɛ wɔɔfee nɔ ni ja lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, bei komɛi lɛ, emuu ni wɔyeee lɛ yeɔ wɔnɔ kunim ni wɔtɔ̃ɔ. Kɛkɛ lɛ wɔ henilee baahao wɔ, shi eji kaa diɛŋtsɛ akɛ wɔɔka akɛ wɔɔku wɔhiɛ wɔfɔ̃ nɔ. Aloo ekolɛ wɔnijiaŋ baaje wui aahu akɛ wɔbaasumɔ ni wɔŋmɛɛ mɔdɛŋbɔi fɛɛ ni wɔkɛsɔmɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ he kwraa. Shi, kaimɔ Maŋtsɛ David sane lɛ. Yɛ ekɛ Batsheba gbalafitemɔ lɛ sɛɛ lɛ, ehenilee hao lɛ waa diɛŋtsɛ. Ewie haomɔ ni enu he lɛ he akɛ: “Shwane kɛ nyɔɔŋ fɛɛ lɛ onine tsii yɛ minɔ; mimli nu ŋã tamɔ bɔ ni nii amli nu ŋãa yɛ latsaa be mli lɛ.” (Lala 32:4) Ani eyɛ dɔlɛ? Waa diɛŋtsɛ! Ni kɛlɛ, nɛkɛ dɔlɛ ni jɛ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ mli nɛɛ tsirɛ David ni eshwa ehe ni esaa ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ. (Okɛto 2 Korintobii 7:10 he.) David nɔnaa mli faikpamɔ kɛha eshaifaa lɛ kɛ enɔkwa tsuitsakemɔ lɛ he odaseyeli ni fa saŋŋ haa. Akɛni ebo ehenilee toi hewɔ lɛ, aye abua David ni etsake ni yɛ naagbee lɛ ena miishɛɛ ekoŋŋ.—Lala 51.

Ebaanyɛ eba lɛ nakai nɔŋŋ ŋmɛnɛ. Mɛi komɛi kɛ Yehowa Odasefoi ekase Biblia lɛ tsutsu ko, shi amɛkpa beni amɛkase akɛ amɛshihilɛi kɛ tɛi ni nɔ kwɔlɔ, ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi lɛ kpaaa gbee lɛ. Ekolɛ amɛkɛ nuu loo yoo yɛ he kome, ni amɛboteko gbalashihilɛ mli, aloo amɛji nyɔji kɛha subaŋi ni he tseee. Amɛ henilee hao amɛ waa!

Kɛ́ oyɛ shihilɛ ni tamɔ nakai mli lɛ, no lɛ susumɔ bɔfo Petro wiemɔi ni ewie yɛ Pentekoste gbi lɛ nɔ lɛ ahe okwɛ. Beni ejie emaŋbii Yudafoi lɛ ahe eshai lɛ akpo faŋŋ lɛ, “etsurɔ amɛtsuiiaŋ.” Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛnijiaŋ aaaje wui lɛ, amɛbo ŋaa ni Petro wo amɛ akɛ amɛtsake amɛtsui lɛ toi, ni amɛná Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ. (Bɔfoi lɛ Asaji 2:37-41) Bo hu obaanyɛ ofee nakai! Yɛ nɔ najiaŋ ni oooshi anɔkwale lɛ yɛ ohenilee ni haoɔ bo lɛ hewɔ lɛ, hã ni ohenilee lɛ atsirɛ bo ni ‘otsake otsui ni okũ osɛɛ.’ (Bɔfoi lɛ Asaji 3:19) Kɛtsɔ faishitswaa kɛ mɔdɛŋbɔɔ nɔ lɛ, obaanyɛ ofee tsakemɔi ni he hiaa lɛ koni ona Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ.

‘Hiɛmɔ Henilee Kpakpa’

Kɛji kpaako oje Yehowa gbɛ̀i lɛ kasemɔ shishi jio, okɛ afii babaoo ená niiashikpamɔ akɛ Kristofonyo ni eda yɛ mumɔŋ jio, Petro ŋaawoo lɛ sa jogbaŋŋ kɛha bo: ‘Hiɛmɔ henilee kpakpa.’ (1 Petro 3:16) Eji nɔ ko ni he yɔɔ sɛɛnamɔ, jeee jatsu. Tsɔsemɔ lɛ kɛtsɔ nilee ni yɔɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ, Biblia lɛ mli lɛ, ni okɛaalɛ otsui kɛ ojwɛŋmɔ lɛ nɔ. Bo ohenilee toi kɛji eebɔ bo kɔkɔ. Ná mligbɛ jwɛŋmɔ mli toiŋjɔlɛ ní toiboo ni mɔ feɔ ehaa ehenilee baanyɛ ekɛba lɛ mli ŋɔɔmɔ.

Wɔkpɛlɛɔ nɔ akɛ, ohenilee tsɔsemɔ kɛ ekudɔmɔ jeee nitsumɔ ni yɔɔ mlɛo. Shi kɛlɛ, obaanyɛ osɔle oha Yehowa Nyɔŋmɔ ni eye ebua bo. Kɛtsɔ eyelikɛbuamɔ nɔ lɛ, obaanyɛ osɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ “henilee kpakpa kɛ hemɔkɛyeli ni apasa ko bɛ mli lɛ mli.”—1 Timoteo 1:5.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kɛ́ obaasumɔ ni ona shia Biblia mli nikasemɔ ni aheee nɔ ko lɛ, no lɛ yaabi yɛ Yehowa Odasefoi asafo ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ mli, aloo ŋmaa wolo kɛyaha mɛi ni ŋma wolo tɛtrɛɛ nɛɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kanemɔ kɛ enɔjwɛŋmɔ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔtsɔseɔ wɔ henilee

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje