Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w98 3/15 bf. 24-25
  • Amɛheee Gbɛi Amɛhaaa Amɛhe

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Amɛheee Gbɛi Amɛhaaa Amɛhe
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Nine ko ni Nyɛ Shi Kwraa
  • Nimrod—Atuatselɔ ni Ebuuu Nii
  • Gbɔmɛi Ma Mɔɔ Agbo Ko
    Mi-Wolo Ni Gbaa Biblia Mli Saji
  • Mɛni Hewɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli Lɛ He Hiaa Wɔ Lɛ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Maŋbii Anɔ)—2020
  • Mose Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ Mli Saji Otii—I
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2004
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
w98 3/15 bf. 24-25

Amɛheee Gbɛi Amɛhaaa Amɛhe

BIBLIA lɛ etsɔɔɔ mɛi ni to Babel mɔɔ ni ná gbɛi gbonyo lɛ shishi lɛ agbɛi. Sane lɛ kɛɔ akɛ: “Ni amɛkɛɛ: Yiɛɛ, nyɛhaa wɔtoa maŋ wɔhaa wɔhe, ni wɔmaa mɔɔ ni eyiteŋ ayashi ŋwɛi, ni wɔkɛhe gbɛi, koni wɔkashwa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.”—1 Mose 11:4; wɔma efã ko nɔ mi.

Namɛi ji ‘amɛ’ lɛ? Nɛkɛ sane nɛɛ ba aaafee afii 200 yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ. No mli lɛ, Noa ni eye aaafee afii 800 lɛ hi shi yɛ eseshibii ni shɛɔ akpei abɔ lɛ ateŋ. Amɛ fɛɛ amɛwieɔ wiemɔ kome, ni amɛhi shi yɛ he kome yɛ he ni ekɛ ebii lɛ yahi yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ lɛ. (1 Mose 11:1) Yɛ be ko mli lɛ, nɛkɛ gbɔmɛi akuu ni da nɛɛ ateŋ mɛi komɛi fã kɛtee bokagbɛ ni “amɛyana ŋa kplenee ko yɛ Shinear shikpɔŋ lɛ nɔ.”—1 Mose 11:2.

Nine ko ni Nyɛ Shi Kwraa

Nɛkɛ shikpɔŋ kplenee nɛɛ nɔ ji he ni kuu lɛ kpɛ amɛyiŋ yɛ akɛ amɛaatse Nyɔŋmɔ hiɛ atua lɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Ojogbaŋŋ, Yehowa Nyɔŋmɔ jie eyiŋtoo kpo beni ekɛ famɔ ha klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ akɛ “nyɛfɔa ni nyɛyi afaa ni nyɛyia shikpɔŋ lɛ nɔ obɔ.” (1 Mose 1:28) Ati enɛ mli aha Noa kɛ ebii lɛ yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ. Nyɔŋmɔ fã amɛ akɛ: “Nyɛ lɛ, nyɛfɔa ni nyɛyi afaa; ni nyɛwoa shwiei babaoo yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ, ni nyɛyi afaa yɛ nɔ.” (1 Mose 9:7) Yɛ shi ni amɛteɔ amɛwoɔ Yehowa gbɛtsɔɔmɔ lɛ hewɔ lɛ, gbɔmɛi lɛ to maŋtiase ko shishi koni ‘amɛkashwa shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ.’

Nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ hu bɔi mɔɔ shishitoo kɛ yiŋtoo akɛ ‘amɛkɛaahe gbɛi’ amɛha amɛhe. Shi nɔ ni tamɔɔɔ amɛgbɛkpamɔi lɛ, amɛmãaa mɔɔ lɛ amɛgbeee naa. Nɔ ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Biblia lɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ Yehowa futu amɛwiemɔ lɛ bɔni afee ni amɛkanu amɛhe shishi. Sane ni ajɛ mumɔŋ aŋma lɛ kɛɔ akɛ: “Kɛkɛ ni Yehowa gbɛ amɛ eshwa kɛjɛ jɛi kɛtee shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ, ni amɛfɔɔ maŋ lɛ too.”—1 Mose 11:7, 8.

Ama nine ni nyɛ shi kwraa yɛ nitsumɔ nɛɛ mli lɛ nɔ mi kɛtsɔ anɔkwale ni eji akɛ tsumalɔi nɛɛ ‘heee gbɛi’ amɛhaaa amɛhe, loo aleee amɛ lɛ nɔ. Eji anɔkwale akɛ, aleee amɛgbɛi ni agbe kɛjɛ adesai ayinɔsane mli. Shi Nimrod, ni ji Noa nanakansowa lɛ hu? Ani jeee lɛ ji Nyɔŋmɔ hiɛ atutsemɔ nɛɛ hiɛnyiɛlɔ? Ani ejeee mɔ ni ale egbɛi babaoo?

Nimrod—Atuatselɔ ni Ebuuu Nii

Ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Nimrod ji efɔŋfeelɔi lɛ ahiɛnyiɛlɔ. Klɛŋklɛŋ Mose yitso 10 lɛ wieɔ ehe akɛ eji ‘gbɔgbilɔ kpanaa ni teɔ shi woɔ Yehowa.’ (1 Mose 10:9) Ŋmalɛi lɛ hu kɛɔ akɛ “lɛ eje shishi efee ehe kãkãlɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ.” (1 Mose 10:8) Nimrod ji tabilɔ, kɛ awuiyelɔ. Ebatsɔ klɛŋklɛŋ adesai anɔyelɔ yɛ Nu Afua lɛ sɛɛ, ni ehala ehe akɛ maŋtsɛ. Nimrod ji tsumalɔ hu. Biblia lɛ wieɔ ehe akɛ mɔ ni to maŋtiasei kpaanyɔ ashishi, ni Babel fata he.—1 Mose 10:10-12.

No hewɔ lɛ, ŋwanejee ko bɛ he akɛ, Nimrod—Nyɔŋmɔ hiɛ atuatselɔ, Babel maŋtsɛ, maŋtiasei ashishitolɔ lɛ—fata he ni ato Babel mɔɔ lɛ. Ani eheee gbɛi ehaaa ehe? Yɛ nɔ ni kɔɔ egbɛi Nimrod lɛ he lɛ, E. F. C. Rosenmüller ni ji Bokagbɛbii ashihilɛ he nikaselɔ lɛ ŋma akɛ: “Akɛ gbɛi lɛ ha Nimrod kɛjɛ [ma·radhʹ] mli, ni eshishi ji ‘etse atua,’ ‘etse ehe,’ yɛ Hebri shishinumɔ naa.” Kɛkɛ ni Rosenmüller tsɔɔ mli akɛ “Bokagbɛbii fɔɔ amɛlumɛi lɛ atsɛmɔ yɛ bei babaoo mli kɛ gbɛi ni akɛha amɛ yɛ gbele sɛɛ, nɔ mli ni bei pii lɛ, nibii ni amɛfee lɛ kɛ gbɛi lɛ kpãa gbee jogbaŋŋ lɛ.”

Woloŋlelɔi babaoo kɛ susumɔi ni tsɔɔ akɛ gbɛi ni ji Nimrod lɛ jeee gbɛi ni akɛha yɛ fɔmɔ mli lɛ kpãa gbee. Yɛ no najiaŋ lɛ, amɛsusuɔ akɛ eji gbɛi ni akɛha ni kɛ etuatsemɔ su lɛ nyiɛɔ pɛpɛɛpɛ yɛ be mli ni ebafee faŋŋ lɛ sɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, C. F. Keil wie akɛ: “Gbɛi, Nimrod ni jɛ [ma·radhʹ] mli, ni ji ‘wɔbaatse atua,’ lɛ diɛŋtsɛ tsɔɔ awuiyeli ni akɛteɔ shi awoɔ Nyɔŋmɔ. Eji nɔ ko ni ekaaa aahu akɛ eyinɔ bii lɛ pɛ ji mɛi ni baanyɛ amɛkɛha lɛ, ni no hewɔ lɛ, ebatsɔ gbɛi diɛŋtsɛ.” Yɛ shishigbɛ niŋmaa ko mli lɛ, Keil tsɛ yinɔsaneŋmalɔ Jacob Perizonius wiemɔ yisɛɛ akɛ eŋma akɛ: “Mahe maye akɛ nɛkɛ nuu [Nimrod] nɛɛ, akɛ gbɔbilɔ ni hiɛ yɔɔ la ni enanemɛi akuu ebɔle ehe, bɔni afee ni enyɛ ekanya mɛi ni eshwɛ lɛ koni amɛtse atua lɛ, haa wiemɔ nɛɛ hiɔ edaŋ ni etiɔ mli akɛ ‘nimrod, nimrod,’ ni ji akɛ, ‘Nyɛhaa wɔtsea atua! Nyɛhaa wɔtsea atua!’ No hewɔ lɛ, yɛ sɛɛ mli lɛ, mɛi krokomɛi, ni Mose hu po fata he lɛ, kɛ nakai wiemɔ lɛ tsɛ lɛ akɛ gbɛi diɛŋtsɛ.”

Eyɛ faŋŋ akɛ, Nimrod heee gbɛi ehaaa ehe. Eyɛ faŋŋ akɛ aleee gbɛi ni akɛwo lɛ yɛ efɔmɔ mli. Atsumɔ kɛjɛ yinɔsane mli, taakɛ bɔ ni mɛi ni nyiɛ esɛɛ lɛ hu agbɛi ji lɛ. Eshiii seshi ko po yɛ esɛɛ ni baahiɛ egbɛi lɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni eeená hiɛnyamwoo kɛ yijiemɔ lɛ, ebaná gbɛi gbonyo. Gbɛi ni ji Nimrod lɛ eha ale lɛ kɛmiiya naanɔ akɛ atuatselɔ ni ebuuu nii, ni kɛ kwashiafeemɔ te shi ewo Yehowa Nyɔŋmɔ.

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje