Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w98 8/1 bf. 7-12
  • Yehowa—Anɔkwa Jalɛsaneyeli kɛ Jalɛ Jɛɛhe

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Yehowa—Anɔkwa Jalɛsaneyeli kɛ Jalɛ Jɛɛhe
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Yehowa Jalɛsaneyeli lɛ Haa Mɔ Mii Shɛɔ Ehe
  • Nɔ ni Jalɛsaneyeli Ji lɛ ni Afeɔ lɛ Faŋŋ
  • Ŋwɛi Jalɛsaneyeli kɛ Jalɛsaneyeli ni Ejaaa lɛ Mpleshii
  • Jalɛ Yɛ Kɛha Mɔ Fɛɛ Mɔ
  • Kasemɔ Yehowa—Jiemɔ Jalɛsaneyeli kɛ Jalɛ Kpo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
  • Yehowa—Mɔ ni Sumɔɔ Jalɛ kɛ Jalɛ Saneyeli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • “Egbɛi Fɛɛ Jalɛ Ni”
    Tsi Obɛŋkɛ Yehowa
  • Yesu ‘To Jalɛ Kojomɔ Ema Shi yɛ Shikpɔŋ lɛ Nɔ’
    Tsi Obɛŋkɛ Yehowa
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1998
w98 8/1 bf. 7-12

Yehowa—Anɔkwa Jalɛsaneyeli kɛ Jalɛ Jɛɛhe

“Tɛsaa ji lɛ, ni enitsumɔi hi pɛ; ejaakɛ egbɛ̀i fɛɛ jalɛ ni. Anɔkwa Mawu ji lɛ, nɔ̃ sha bɛ lɛ.”—5 MOSE 32:4.

1. Mɛni hewɔ wɔyɔɔ mligbɛ hiamɔ kɛha jalɛsaneyeli lɛ?

TAAKƐ bɔ ni mɔ fɛɛ mɔ yɔɔ mligbɛ hiamɔ nii akɛ ená suɔmɔ lɛ, nakai nɔŋŋ hu wɔ fɛɛ wɔsumɔɔ ni akɛ wɔ aye yɛ jalɛsaneyeli naa. Taakɛ Amerikanyo maŋ sɔɔlɔ Thomas Jefferson ŋma lɛ, “[jalɛsaneyeli] ji henumɔ ko ni akɛfɔ́ɔ mɔ fɛɛ mɔ, . . . ni eji bɔ ni afee wɔ aha lɛ fã, tamɔ bɔ ni henumɔ, ninamɔ, kɛ ninumɔ ji lɛ pɛpɛɛpɛ.” Enɛ bɛ naakpɛɛ, ejaakɛ Yehowa bɔ wɔ yɛ lɛ diɛŋtsɛ esubaŋ nɔ. (1 Mose 1:26) Lɛɛlɛŋ, ekɛ sui ni jieɔ lɛ diɛŋtsɛ esu kɛ ebaŋ kpo lɛ eduro wɔ, ni amɛteŋ ekome ji jalɛsaneyeli. No hewɔ ni wɔyɔɔ mligbɛ hiamɔ nii ni ji jalɛsaneyeli lɛ, ni no hewɔ hu ni wɔshweɔ ní wɔhi jeŋ ni anɔkwa jalɛsaneyeli kɛ jalɛ yɔɔ mli lɛ mli.

2. Te jalɛsaneyeli he hiaa kɛha Yehowa tɛŋŋ, ni mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔnu ŋwɛi jalɛsaneyeli shishi lɛ?

2 Biblia lɛ maa nɔ mi ehaa wɔ yɛ Yehowa he akɛ: “Egbɛ̀i fɛɛ jalɛ ni.” (5 Mose 32:4) Shi ebɛ mlɛo akɛ aaanu nɔ ni ŋwɛi jalɛsaneyeli ji lɛ shishi yɛ jeŋ ni ehao yɛ jalɛ sane ni ayeee hewɔ nɛɛ mli. Shi, wɔbaanyɛ wɔyoo bɔ ni Nyɔŋmɔ tsuɔ jalɛsaneyeli he nii ehaa kɛtsɔ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ baafai lɛ anɔ, ni ebaaha wɔnyɛ wɔnu Nyɔŋmɔ naakpɛɛ gbɛ̀i lɛ ashishi babaoo. (Romabii 11:33) Jalɛsaneyeli shishi ni wɔɔnu yɛ Biblia shishinumɔ naa lɛ he miihia ejaakɛ ekolɛ adesai asusumɔi ená bɔ ni wɔsusuɔ jalɛsaneyeli he wɔhaa lɛ nɔ hewalɛ waa. Yɛ adesai ashishinumɔ naa lɛ, ekolɛ abuɔ jalɛsaneyeli akɛ eji mla nɔyeli gbɛjianɔtoo ni akɛtsuɔ nii yɛ gbɛ ni hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli nɔ kɛkɛ. Aloo taakɛ jeŋ nilelɔ Francis Bacon ŋma lɛ, “nɔ ni feɔ jalɛsaneyeli ji ní aaaha gbɔmɔ fɛɛ gbɔmɔ nɔ ni sa lɛ.” Shi kɛlɛ, Yehowa jalɛsaneyeli lɛ tsɔɔ babaoo fe enɛ.

Yehowa Jalɛsaneyeli lɛ Haa Mɔ Mii Shɛɔ Ehe

3. Mɛni abaanyɛ akase kɛjɛ shishijee wiemɔi ni akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli kɛha jalɛ kɛ jalɛsaneyeli lɛ mli?

3 Wɔbaanyɛ wɔnu bɔ ni Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ mlilɛɛmɔ ji lɛ shishi jogbaŋŋ kɛtsɔ bɔ ni akɛ shishijee wiemɔi lɛ tsu nii aha yɛ Biblia lɛ mli lɛ hesusumɔ nɔ.a Nɔ ni yɔɔ miishɛɛ ji akɛ, sɔrɔtofeemɔ ni sa kadimɔ bɛ jalɛsaneyeli kɛ jalɛ teŋ yɛ Ŋmalɛi lɛ amli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, bei komɛi lɛ akɛ Hebri wiemɔi lɛ tsuɔ nii yɛ gbɛ̀i ni kɛ amɛhe nyiɛɔ nɔ, taakɛ wɔnaa yɛ Amos 5:24, he ni Yehowa wo ewebii lɛ ŋaa yɛ akɛ: “Ohã jalɛsaneyeli akumɔ kɛba tamɔ nu, ní jalɛ hu aba tamɔ faa ni hoɔ daa!” Kɛfata he lɛ, wiemɔi ni ji “jalɛsaneyeli kɛ jalɛ” lɛ fɛɛ jeɔ kpo yɛ hekome shii abɔ yɛ wiemɔ nɔmimaa hewɔ.—Lala 33:5; Yesaia 33:5; Yeremia 33:15; Ezekiel 18:21; 45:9.

4. Mɛni jalɛsaneyeli ni akɛaatsu nii lɛ tsɔɔ, ni mɛni ji jalɛsaneyeli he tɛ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ?

4 Mɛɛ shishinumɔ nɛkɛ Hebri kɛ Hela wiemɔi nɛɛ hiɛ? Yɛ Ŋmalɛ shishinumɔ naa lɛ, jalɛsaneyeli ní akɛaatsu nii lɛ tsɔɔ feemɔ ni aaafee nɔ ni ja kɛ nɔ ni hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli. Akɛni Yehowa ji mɔ ni kɛ jeŋba he mlai kɛ shishitoo mlai, loo nɔ ni ja ní hiɛaŋkwɛmɔ bɛ mli lɛ mamɔɔ shi hewɔ lɛ, bɔ ni Yehowa feɔ nii ehaa lɛ ji jalɛsaneyeli he tɛ ni nɔ kwɔ fe fɛɛ. Theological Wordbook of the Old Testament lɛ tsɔɔ mli akɛ, Hebri wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ jalɛ (tseʹdheq) lɛ “kɔɔ jeŋba he mlai kɛ jeŋba he tɛ ni afo afɔ̃ shi lɛ he, ni yɛ anɔkwale mli lɛ, yɛ K[paŋmɔ] M[omo] lɛ mli lɛ, nakai tɛ ni afo afɔ̃ shi lɛ ji Nyɔŋmɔ su kɛ ebaŋ kɛ esuɔmɔnaa nii.” Enɛ hewɔ lɛ, gbɛ ni Nyɔŋmɔ tsɔɔ nɔ ekɛ eshishitoo mlai tsuɔ nii, kɛ titri lɛ bɔ ni ekɛ adesai ni yeee emuu lɛ yeɔ haa lɛ, jieɔ bɔ ni anɔkwa jalɛsaneyeli kɛ jalɛ tsɔɔ diɛŋtsɛ lɛ kpo faŋŋ.

5. Mɛɛ sui kɛ Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ yɔɔ tsakpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa?

5 Ŋmalɛi lɛ tsɔɔ faŋŋ akɛ jalɛsaneyeli ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ haa mɔ mii shɛɔ ehe moŋ fe ní eeefee yiwalɛ kɛ keketee. David lá akɛ: “Yehowa sumɔɔ jalɛsaneyeli, ni ekwaaa emɛi krɔŋkrɔŋi lɛ.” (Lala 37:28) Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ tsirɛɔ lɛ ni ejieɔ anɔkwayeli kɛ musuŋtsɔlɛ kpo etsɔɔ etsuji. Ŋwɛi jalɛsaneyeli nuɔ wɔ hiamɔ nii ahe, ni ehaa emuu ni wɔyeee lɛ hiɔ ejwɛŋmɔ mli. (Lala 103:14) No etsɔɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ kuɔ ehiɛ efɔ̃ɔ efɔŋfeemɔ nɔ, ejaakɛ nakai feemɔ baawo jalɛ sane ni ayeee lɛ he hewalɛ. (1 Samuel 3:12, 13; Jajelɔ 8:11) Yehowa tsɔɔ mli eha Mose akɛ E-ji “musuŋtsɔlɔ kɛ durolɔ ni toɔ tsui, ní mɔbɔnalɛ kɛ anɔkwale fá pii.” Eyɛ mli akɛ esumɔɔ ni eŋɔ tɔ̃mɔ kɛ efɔŋ eke moŋ, shi Nyɔŋmɔ ejieŋ mɛi ni sa toigbalamɔ lɛ kɛjɛŋ toigbalamɔ mli kɔkɔɔkɔ.—2 Mose 34:6, 7.

6. Te Yehowa kɛ ebii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ yeɔ haa tɛŋŋ?

6 Kɛ́ wɔmiisusu bɔ ni Yehowa kɛ jalɛsaneyeli tsuɔ nii ehaa lɛ he lɛ, esaaa akɛ wɔsusuɔ ehe akɛ kojolɔ ni yɔɔ kpɛŋŋ, ní susuɔ fɔbuu kojomɔ ni eeejaje eshwie efɔŋfeelɔi anɔ lɛ pɛ he. Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, esa akɛ wɔsusu ehe akɛ tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ ni eyɔɔ shiŋŋ hu, mɔ ni kɛ ebii yeɔ yɛ gbɛ ni hi fe fɛɛ ni eeenyɛ nɔ be fɛɛ be. Gbalɔ Yesaia kɛɛ akɛ: “Yehowa, bo ji wɔtsɛ.” (Yesaia 64:8) Ákɛ Tsɛ ni yeɔ jalɛ sane ni eji jalɔ hu lɛ, Yehowa haa shiŋŋfeemɔ ni eyɔɔ kɛha nɔ ni ja lɛ kɛ musuŋtsɔlɛ ni eyɔɔ kɛha ebii ni yɔɔ shikpɔŋ nɔ, ní yelikɛbuamɔ loo eshaifaa he hiaa amɛ, yɛ jaramɔ shihilɛi loo helooŋ gbɔjɔmɔi ahewɔ lɛ ŋmɛɔ pɛpɛɛpɛ.—Lala 103:6, 10, 13.

Nɔ ni Jalɛsaneyeli Ji lɛ ni Afeɔ lɛ Faŋŋ

7. (a) Mɛni wɔkaseɔ kɛjɛɔ Yesaia gbalɛ lɛ mli yɛ ŋwɛi jalɛsaneyeli he? (b) Mɛɛ gbɛfaŋnɔ Yesu ná yɛ jalɛsaneyeli he nii ni aaatsɔɔ jeŋmaji lɛ mli?

7 Ama bɔ ni Yehowa jalɛsaneyeli jieɔ musuŋtsɔlɛ kpo lɛ nɔ mi kɛtsɔ Mesia lɛ baa lɛ nɔ. Yesu tsɔɔ nɔ ni ji ŋwɛi jalɛsaneyeli, ni ehi shi yɛ naa hu taakɛ gbalɔ Yesaia gba efɔ̃ shi lɛ. Eyɛ faŋŋ akɛ, nɔ ni fata Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ he ji mɛi ni anaanaa amɛnɔ lɛ ni ekɛ amɛ yeɔ yɛ mlijɔlɛ naa. Enɛ hewɔ lɛ, amɛwerɛ hooo amɛhe fe bɔ ni amɛnyɛŋ he nɔ ko kwraa amɛfee. Yesu, ni ji Yehowa ‘tsulɔ’ lɛ, ba shikpɔŋ nɔ koni ebajie Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ fã nɛɛ kpo ‘faŋŋ etsɔɔ jeŋmaji lɛ.’ Nɔ ni fe fɛɛ lɛ, efee nakai kɛtsɔ nɔ ni ŋwɛi jalɛsaneyeli tsɔɔ lɛ he nɔkwɛmɔnɔ diɛŋtsɛ ni efee eha wɔ lɛ nɔ. Ákɛ “jalɛ tso nine” ni jɛ Maŋtsɛ David mli lɛ, Yesu miisumɔ waa ní ‘enyiɛ jalɛ sane sɛɛ ekojo, ní eha jalɛ aba oya.’—Yesaia 16:5; 42:1-4; Mateo 12:18-21; Yeremia 33:14, 15.

8. Mɛni hewɔ anɔkwa jalɛsaneyeli kɛ jalɛ bafee nɔ ni atsimɔ nɔ yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ?

8 Bɔ ni Yehowa jalɛsaneyeli lɛ ji lɛ mlitsɔɔmɔ nɛɛ he bahia yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli titri. Yudafoi onukpai kɛ jamɔ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ—woloŋmalɔi lɛ, Farisifoi lɛ, kɛ mɛi krokomɛi lɛ—jaje susumɔ ni ejaaa ni amɛhiɛ yɛ jalɛsaneyeli kɛ jalɛ he, ni amɛfee he nɔkwɛmɔnɔ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, eeenyɛ efee akɛ gbɔmɛi foji lɛ, ni nyɛɛɛ amɛhi shi yɛ tɛi ni woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ efolɔ amɛshwie shi lɛ anaa lɛ, susu akɛ anyɛŋ ashɛ Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ he kɔkɔɔkɔ. (Mateo 23:4; Luka 11:46) Yesu tsɔɔ akɛ jeee nakai ji sane lɛ. Ehala ekaselɔi lɛ kɛjɛ gbɔmɛi foji nɛɛ ateŋ, ni etsɔɔ amɛ Nyɔŋmɔ jalɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ.—Mateo 9:36; 11:28-30.

9, 10. (a) Woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ sumɔ akɛ amɛaajie amɛjalɛ lɛ kpo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni hewɔ Yesu jie lɛ kpo akɛ woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ anifeemɔi lɛ yeee omanye lɛ?

9 Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, Farisifoi lɛ tao hegbɛi ni amɛkɛaajie amɛ “jalɛ” lɛ kpo kɛtsɔ sɔlemɔ ní amɛsɔleɔ loo tooyeli ni amɛkɛhaa kpetekplee yɛ maŋ lɛ nɔ. (Mateo 6:1-6) Amɛka hu akɛ amɛbaaha mɛi ana amɛjalɛ lɛ kɛtsɔ amɛhe ni amɛkɛkpɛtɛ mlai kɛ akpɔi babaoo—ní amɛ diɛŋtsɛ amɛwo amɛmli pii ahe lɛ nɔ. Nɛkɛ mɔdɛŋbɔi nɛɛ haa “[amɛshiɔ] jalɛsaneyeli kɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔ lɛ!” (Luka 11:42) Ekolɛ anaa amɛ yɛ kponɔgbɛ akɛ jalɔi, shi amɛmligbɛ lɛ, ‘amɛyimɔ obɔ̃bɔ̃ kɛ mlatɔmɔ,’ loo efɔŋfeemɔ. (Mateo 23:28) Kɛ́ wɔɔwie he kuku lɛ, Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ he nɔ ko bibioo pɛ amɛle.

10 No hewɔ lɛ, Yesu bɔ esɛɛnyiɛlɔi lɛ kɔkɔ akɛ: “Kɛji nyɛjalɛ lɛ faaa tekeee woloŋmalɔi kɛ Farisifoi anɔ̃ lɛ nɔ lɛ, nyɛboteŋ ŋwɛi maŋtsɛyeli lɛ mli kwraa.” (Mateo 5:20) Sɔrɔtofeemɔ ni anaa faŋŋ yɛ ŋwɛi jalɛsaneyeli ni Yesu fee he nɔkwɛmɔnɔ lɛ kɛ jalɔi ní woloŋmalɔi kɛ Farisifoi ni kwɛɛɛ nii kɛyaaa shɔŋŋ lɛ buɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe lɛ teŋ lɛ ji nɔ ni kɛ béi kɛ naataamɔi ni ba amɛteŋ nɔtonɔto lɛ ba.

Ŋwɛi Jalɛsaneyeli kɛ Jalɛsaneyeli ni Ejaaa lɛ Mpleshii

11. (a) Mɛni hewɔ Farisifoi lɛ bi Yesu sane yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ tsamɔ lɛ he lɛ? (b) Mɛni Yesu hetoo lɛ jie lɛ kpo?

11 Yɛ esɔɔmɔ nitsumɔ be lɛ mli yɛ Galilea yɛ afi 31 Ŋ.B. agbiɛnaa be mli lɛ, Yesu na nuu ko yɛ kpeehe lɛ ní enine kome egbo. Akɛni eji Hejɔɔmɔ Gbi hewɔ lɛ, Farisifoi lɛ bi Yesu akɛ: “Ani eja gbɛ akɛ atsáa mɔ yɛ hejɔɔmɔ gbi lɛ nɔ?” Yɛ nɔ najiaŋ ni amɛaajie anɔkwa henumɔ kpo yɛ nuu ni nii yɔɔ mɔbɔ nɛɛ amanehulu lɛ he lɛ, amɛmiisumɔ moŋ ni amɛná yiŋtoo fɔŋ ko ni amɛaadamɔ nɔ amɛbu Yesu fɔ́, taakɛ amɛ sanebimɔ lɛ jieɔ lɛ kpo lɛ. Ebɛ naakpɛɛ akɛ Yesu werɛ ho ehe yɛ amɛtsuii ni nuuu nii ahe lɛ hewɔ! Kɛkɛ ni ekɛ wiemɔi ni tamɔ nakai nɔŋŋ, ní mli kã shi faŋŋ bi Farisifoi lɛ akɛ: “Ani hejɔɔmɔ gbi lɛ nɔ lɛ eja gbɛ akɛ afeɔ ekpakpa lo?” Beni amɛtswaaa amɛdaaŋ lɛ, Yesu ha lɛ diɛŋtsɛ esanebimɔ lɛ hetoo kɛtsɔ sane ni ebi amɛ kɛji amɛyajieŋ amɛtoo ni eyagbee bu mli yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ lɛ nɔ.b “Ani gbɔmɔ jara waaa babaoo fe too?” Yesu kɛ sane naatsɔɔmɔ ni anyɛŋ ate shi awo tsɔɔ sane lɛ mli. Ni emu sane lɛ naa akɛ: “No hewɔ lɛ eja gbɛ [loo, esa] akɛ afeɔ ejurɔ yɛ hejɔɔmɔ gbi lɛ nɔ.” Esaaa akɛ akɛ gbɔmɛi ablema saji tsĩɔ Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ naa kɔkɔɔkɔ. Beni eha oti nɛɛ fee faŋŋ sɛɛ lɛ, Yesu tee nɔ ni etsa nuu lɛ nine lɛ.—Mateo 12:9-13; Marko 3:1-5.

12, 13. (a) Ákɛ mɔ ni tamɔɔɔ woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ, Yesu tsɔɔ akɛ eesumɔ ni eye ebua eshafeelɔi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (b) Mɛɛ sɔrɔtofeemɔ yɔɔ ŋwɛi jalɛsaneyeli kɛ mɔ diɛŋtsɛ he ni ebuɔ jalɔ lɛ teŋ?

12 Kɛ́ Farisifoi lɛ gbaaa amɛhe naa tsɔ̃ yɛ mɛi ni yɔɔ gbɔmɔtsoŋ gbɔjɔmɔi lɛ ahe lɛ, no lɛ amɛgbaaa amɛhe naa kwraa yɛ mɛi ni bɛ nɔ ko yɛ mumɔŋ lɛ ahe. Susumɔi ni ejaaa ni amɛyɔɔ yɛ jalɛ nifeemɔ he lɛ ha amɛkpoo toohelɔi kɛ eshafeelɔi lɛ kwraa ni amɛgbe amɛhe guɔ. (Yohane 7:49) Shi kɛlɛ, gbɔmɛi nɛɛ ateŋ mɛi pii bo Yesu nitsɔɔmɔ lɛ toi, ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ amɛna akɛ eesumɔ ni eye ebua amɛ moŋ fe ní ekojo amɛ. (Mateo 21:31; Luka 15:1) Shi, Farisifoi lɛ gbe mɔdɛŋ ni Yesu bɔ akɛ eeetsa mɛi ni he yeɔ yɛ mumɔŋ lɛ he guɔ. Amɛkɛ ahorabɔɔ wie huhuuhu akɛ: “Mɔnɛ ŋɔɔ eshafeelɔi ni ekɛ amɛ yeɔ nii.” (Luka 15:2) Yɛ amɛnaafolɔmɔ lɛ hetoohamɔ mli lɛ, Yesu kɛ tookwɛmɔ he mfoniri tsu nii ekoŋŋ. Bɔ ni tookwɛlɔ náa miishɛɛ kɛ́ ena etoo ni elaaje lɛ, nakai nɔŋŋ ŋwɛibɔfoi lɛ hu náa miishɛɛ kɛ́ eshafeelɔ ko tsake etsui. (Luka 15:3-7) Yesu diɛŋtsɛ ná miishɛɛ beni enyɛ eye ebua Zakeo ni etsake etsui kɛjɛ etsutsu eshafeemɔ gbɛ lɛ nɔ lɛ. “Gbɔmɔ bi lɛ ba nɔ ni elaaje lɛ taomɔ kɛ yiwalaheremɔ,” taakɛ ekɛɛ lɛ.—Luka 19:8-10.

13 Nɛkɛ naataamɔi nɛɛ jieɔ sɔrɔtofeemɔ ni yɔɔ ŋwɛi jalɛsaneyeli, ní taoɔ ni etsá mɔ ni ehere mɔ yiwala lɛ, kɛ mɔ diɛŋtsɛ he ni ebuɔ akɛ jalɔ, ní taoɔ ni ewó mɛi fioo komɛi anɔ ní ebu mɛi babaoo fɔ́ lɛ teŋ lɛ faŋŋ. Kusum folo kɛ adesa blema sane eha woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ ená henɔwomɔ su ni amɛbuɔ amɛhe akɛ mɛi ni he hiaa waa, shi Yesu tsɔ ŋaa gbɛ nɔ eha amɛle faŋŋ akɛ “mla lɛ mli nii ni he jaraa ni ji kojomɔ kɛ mɔbɔnalɛ kɛ hemɔkɛyeli moŋ lɛ [amɛshĩɔ].” (Mateo 23:23) Eba akɛ wɔɔkase Yesu yɛ anɔkwa jalɛsaneyeli kɛ nitsumɔ yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni wɔfeɔ lɛ mli, ní wɔkwɛ jogbaŋŋ yɛ jalɔ ni mɔ diɛŋtsɛ buɔ ehe lɛ he tsɔne lɛ hu he.

14. Yesu naakpɛɛ nii lɛ ekome fee he mfoniri akɛ ŋwɛi jalɛsaneyeli susuɔ shihilɛ ni mɔ ko yɔɔ mli lɛ he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

14 Eyɛ mli akɛ Yesu kpoo Farisifoi lɛ amlai ni amɛ diɛŋtsɛ amɛwo kɛkɛ lɛ moŋ, shi eye Mose Mla lɛ nɔ. (Mateo 5:17, 18) Yɛ nakai feemɔ mli lɛ, ehaaa bɔ ni nakai jalɛ Mla lɛ mli wiemɔi lɛ ji diɛŋtsɛ lɛ aye eshishitoo mlai lɛ anɔ. Beni yoo ko ni lá eho lɛ aahu afii 12 sɔŋŋ lɛ bata etadei lɛ ahe ní atsá ehela lɛ, Yesu kɛɛ lɛ akɛ: “Biyoo otsui anyɔ omli, ohemɔkɛyeli etsáo; yaa yɛ hejɔlɛ mli!” (Luka 8:43-48) Yesu musuŋtsɔlɛ wiemɔi lɛ ma nɔ mi akɛ Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ esusu shihilɛ ni yoo lɛ yɔɔ mli lɛ he. Eyɛ mli akɛ ehe tseee yɛ jamɔ gbɛfaŋ ni no hewɔ lɛ eku Mose Mla lɛ mli yɛ mla naa kɛtsɔ mɛi babaoo lɛ ateŋ ní eba lɛ nɔ moŋ, shi esa akɛ awo ehemɔkɛyeli lɛ he nyɔmɔ.—3 Mose 15:25-27; okɛto Romabii 9:30-33 he.

Jalɛ Yɛ Kɛha Mɔ Fɛɛ Mɔ

15, 16. (a) Mɛni Yesu abɛbua ni kɔɔ Samarianyo ni jie naanyobɔɔ su kpo lɛ he lɛ tsɔɔ wɔ yɛ jalɛsaneyeli he? (b) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔkwɛ ní wɔkafee wɔhe ‘jalɔi tuutu’ lɛ?

15 Yɛ musuŋtsɔlɛ su ni yɔɔ mli ni ema nɔ mi lɛ sɛɛ lɛ, Yesu tsɔɔ ekaselɔi lɛ hu akɛ esa akɛ akɛ ŋwɛi jalɛsaneyeli atsu nii kɛha gbɔmɛi fɛɛ. Eji Yehowa suɔmɔnaa nii kɛha lɛ akɛ ‘ekɛ jalɛsaneyeli ayaha jeŋmaji lɛ.’ (Yesaia 42:1) Enɛ ji oti ni yɔɔ Yesu abɛbuai ni ale fe fɛɛ lɛ ateŋ ekome, nɔ ni kɔɔ Samarianyo ni ji naanyo kpakpa lɛ he lɛ mli. Abɛbua lɛ ji sane ko ní nuu ko ni le Mla lɛ jogbaŋŋ, ní miitao “ehe bem ebu” akɛ jalɔ lɛ bi lɛ lɛ hetoo. Ebi akɛ: “Namɔ ji minaanyo,” ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ ebi enɛ koni efo husu ewo naanyo he gbɛnaa nii ni kã enɔ lɛ he akɛ ekɔɔ Yudafoi pɛ he. Samarianyo ni yɔɔ Yesu abɛbua lɛ mli lɛ jie jalɛ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli kpo, ejaakɛ eesumɔ ní efite ebe kɛ eshika ni ekɛye ebua mɔkpɔŋ ni jɛ maŋ kroko nɔ. Yesu mu abɛbua nɛɛ naa kɛ ŋaawoo ni ekɛha mɔ ni bi lɛ sane lɛ akɛ: “Bo hu yaa ni oyafee nakai nɔŋŋ.” (Luka 10:25-37) Kɛ́ wɔ hu wɔfeɔ gbɔmɛi fɛɛ ejurɔ ní amɛhewolonɔ su loo maŋ nɔ ni amɛjɛ kɔɔɔ he eko lɛ, no lɛ wɔmiikase Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 10:34, 35.

16 Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, woloŋmalɔi lɛ kɛ Farisifoi lɛ anɔkwɛmɔnɔ lɛ kaiɔ wɔ akɛ kɛ́ wɔkɛ ŋwɛi jalɛsaneyeli baatsu nii lɛ, no lɛ esaaa ni wɔfeɔ wɔhe ‘jalɔi tuutu.’ (Jajelɔ 7:16) Taomɔ ní wɔɔtao akɛ wɔkɛ kponɔgbɛ jalɛ nifeemɔi asa mɛi krokomɛi ahiɛ aloo bu ni wɔɔbu adesai amlai akɛ amɛhe hiaa fe bɔ ni sa lɛ haŋ wɔná Nyɔŋmɔ nɔkpɛlɛmɔ.—Mateo 6:1.

17. Mɛni hewɔ ehe hiaa kɛha wɔ akɛ wɔjie jalɛsaneyeli ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli kpo lɛ?

17 Yiŋtoo kome hewɔ ni Yesu ha bɔ ni Nyɔŋmɔ jalɛsaneyeli lɛ ji lɛ fee faŋŋ eha jeŋmaji lɛ ji akɛ, bɔni afee ni ekaselɔi lɛ fɛɛ akase bɔ ni ajieɔ su nɛɛ kpo ahaa. Mɛni hewɔ enɛ he hiaa waa lɛ? Ŋmalɛi lɛ woɔ wɔ ŋaa ni ‘wɔfee mɛi ni kaseɔ Nyɔŋmɔ,’ ni Nyɔŋmɔ gbɛ̀i fɛɛ lɛ jalɛ ni. (Efesobii 5:1) Nakai nɔŋŋ hu Mika 6:8 lɛ tsɔɔ mli akɛ Yehowa taomɔ nii lɛ ateŋ ekome ji akɛ ‘wɔfee nɔ ni ja gbɛ’ beni wɔkɛ wɔ-Nyɔŋmɔ lɛ nyiɛɔ lɛ. Kɛfata he lɛ, Zefania 2:2, 3 kaiɔ wɔ akɛ kɛ́ wɔmiisumɔ ni aŋɔ wɔ atee yɛ Yehowa mlifu gbi lɛ nɔ lɛ, no lɛ esa akɛ ‘wɔtao jalɛ sɛɛgbɛ’ dani nakai gbi lɛ ashɛ.

18. Mɛɛ sanebimɔi abaaha hetoo yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli?

18 No hewɔ lɛ, nɛkɛ jaramɔ gbii nɛɛ ji “be ni sa jogbaŋŋ” ni wɔkɛaajie jalɛsaneyeli kpo. (2 Korintobii 6:2) Wɔbaanyɛ wɔná nɔmimaa akɛ, kɛ́ wɔkɛ ‘jalɛ fee wɔmama ni wɔbuɔ’ kɛ ‘jalɛsaneyeli hu tamɔ atade yuu,’ taakɛ Hiob fee lɛ, no lɛ Yehowa baajɔɔ wɔ. (Hiob 29:14) Mɛɛ gbɛ nɔ Yehowa jalɛsaneyeli lɛ mli hemɔkɛyeli baanyɛ aye abua wɔ koni wɔkwɛ wɔsɛɛ be gbɛ kɛ hiɛnɔkamɔ yɛ? Kɛfata he lɛ, yɛ be mli ni wɔmɛɔ jalɛ “shikpɔŋ hee” lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ jalɛsaneyeli ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ buɔ wɔhe yɛ? (2 Petro 3:13) Nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ baaha sanebimɔi nɛɛ ahetoo.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Yɛ Hebri Ŋmalɛi lɛ amli lɛ, ekɔɔ wiemɔi titrii etɛ komɛi ahe. Afɔɔ wiemɔi nɛɛ ateŋ ekome (mish·patʹ) shishitsɔɔmɔ akɛ “jalɛsaneyeli.” Bei pii lɛ, afɔɔ ekrokomɛi enyɔ lɛ (tseʹdheq kɛ wiemɔ tsedha·qahʹ ni kɛ lɛ yɔɔ tsakpaa lɛ) shishitsɔɔmɔ akɛ “jalɛ.” Atsɔɔ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “jalɛ” (di·kai·o·syʹne) lɛ shishi akɛ “su ni tsɔɔ mɔ ni ja loo jalɔ.”

b Yesu hala nɔkwɛmɔnɔ ni sa jogbaŋŋ ejaakɛ Yudafoi lɛ amla ni akɛ naabu jaje lɛ jeɔ gbɛ eŋmɛɔ amɛ gbɛ ní amɛkɛ yelikɛbuamɔ aha kooloo ni yɔɔ amanehulu mli yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ. Naataamɔi ba yɛ nɛkɛ sane nɛɛ nɔŋŋ, ni ji akɛ, ani mla ŋmɛɔ gbɛ ni atsá mɔ yɛ Hejɔɔmɔ Gbi lɛ nɔ lo lɛ he yɛ bei krokomɛi babaoo mli.—Luka 13:10-17; 14:1-6; Yohane 9:13-16.

Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?

◻ Mɛni ji ŋwɛi jalɛsaneyeli shishinumɔ?

◻ Yesu tsɔɔ jeŋmaji lɛ jalɛsaneyeli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?

◻ Mɛni hewɔ Farisifoi lɛ ajalɛ lɛ egbá afã lɛ?

◻ Mɛni hewɔ ehe hiaa ni wɔjie jalɛsaneyeli kpo lɛ?

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 8]

Yesu ha bɔ ni ŋwɛi jalɛsaneyeli mlilɛɛmɔ ji lɛ fee faŋŋ

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje