Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w99 11/1 bf. 24-28
  • Yehowa Ji Nyɔŋmɔ Ni Jieɔ Mɔbɔnalɛ Kpo Etsɔɔ mi

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Yehowa Ji Nyɔŋmɔ Ni Jieɔ Mɔbɔnalɛ Kpo Etsɔɔ mi
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Yookpeemɔ lɛ Sɛɛ Nɔŋŋ ni Awo Mi Tsuŋ
  • Nibii Amli Halamɔ ni Wɔshwako Wɔhe yɛ He Kɔkɔɔkɔ
  • Sɔɔmɔ yɛ Shihilɛ ni Mli Wa kɛ Gbɛtsii Nii Fɛɛ Sɛɛ
  • Naakpɛɛ Nɔ ko ni Yɔɔ Miishɛɛ
  • “Yɛ Hela Saa Nɔ”
  • Yehowa Efee Wɔyelikɛbualɔ
  • “Miheɔ Miyeɔ”
    Kasemɔ Amɛhemɔkɛyeli Lɛ
  • “Miheɔ Miyeɔ”
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2011
  • Kaahã Nɔ ko Nɔ ko Gbala Ojwɛŋmɔ Kɛje Yehowa Sɔɔmɔ Nɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2015
  • Gbohiiashitee He Hiɛnɔkamɔ Lɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
w99 11/1 bf. 24-28

Yehowa Ji Nyɔŋmɔ Ni Jieɔ Mɔbɔnalɛ Kpo Etsɔɔ mi

TAAKƐ JOHN ANDRONIKOS GBA

Sane nɛɛ ba yɛ afi 1956. Beni miye gbii nɛɛhu pɛ yɛ migbalashihilɛ mlibotemɔ lɛ mli lɛ, naa mi ni midamɔ saneyelihe ni yɔɔ Komotiní yɛ Greece kooyigbɛ lɛ, beni akwɛɔ misane mli ekoŋŋ lɛ. Migbɛkpamɔ ji akɛ abaafo kojomɔ ni akɛha mi akɛ awo mi tsuŋ nyɔji 12 yɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he shiɛmɔ ni mikɛ mihe wo mli lɛ hewɔ lɛ mli. Kojomɔ ní saneyelihe ni kwɛɔ mɔ sane mli ekoŋŋ lɛ kɛha lɛ, ni ji​—⁠nyɔji ekpaa tsuŋwoo​—⁠fite nakai gbɛkpamɔ lɛ, ni ebatsɔ kaai ni eko nyiɛɔ eko sɛɛ kakadaŋŋ lɛ shishijee kɛkɛ. Shi kɛlɛ, Yehowa tsɔɔ yɛ fɛɛ mli akɛ eji Nyɔŋmɔ ni jieɔ mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ mi.

BENI afɔ́ mi yɛ October 1, 1931 lɛ, no mli lɛ miweku lɛ yɛ Kaválla maŋtiase ni ji Macedonia (Makedonia) maŋ Neapolis (Neapoli) ni bɔfo Paulo yasara jɛmɛ yɛ emaŋsɛɛ sanekpakpa shiɛmɔ nitsumɔ gbɛfãa ni ji enyɔ lɛ mli lɛ mli. Awo batsɔ Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome beni miye afii enumɔ, ni eyɛ mli akɛ etamɔ nɔ ni eleee woloŋ kwraa moŋ, shi ebɔ mɔdɛŋ jogbaŋŋ koni edũ suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ ehe gbeyeishemɔ ewo mimli. Mitsɛ ji mɔ ko ni sumɔɔ koni ehiɛ sane mli waa diɛŋtsɛ ni ekɛ ehe kpɛtɛɔ Hela Ɔtodɔks blemasane he kpɛŋŋ. Ebɛ Biblia mli anɔkwale lɛ he miishɛɛ kwraa ni eteɔ shi ewoɔ minyɛ, bei pii lɛ efeɔ lɛ niseniianii.

No hewɔ lɛ mibada yɛ shia ni mli egbala mli, he ni Ataa yiɔ Awo ni efeɔ lɛ niseniianii yɛ, ni ekɛ wɔ efeee nɔ ko nɔ ko po. Kɛjɛ migbekɛbiiashi tɔ̃ɔ lɛ, Awo kɛ mi kɛ minyɛmi yoo bibioo lɛ yaa Kristofoi akpeei. Shi kɛlɛ, beni miye afii 15 lɛ, oblahiiaŋ akɔnɔi kɛ heyeli mumɔ ha mitsi mihe kɛjɛ Yehowa Odasefoi ahe. Fɛɛ sɛɛ lɛ, mimami ni eji anɔkwafo lɛ miaa ehiɛ waa, ni yɛ be mli ni ebɔɔ mɔdɛŋ koni eye ebua mi lɛ, yaafonui babaoo jɛɔ ehiŋmɛiiaŋ aahu.

Yɛ ohia kɛ jeŋba gbonyo ni mikɛ mihe woɔ mli hewɔ lɛ, mihe baye waa ni ehe bahia koni mahi saa mli nɔ ni fe nyɔji etɛ. No be lɛ mli ni nyɛmi nuu ko ni baa ehe shi waa ni eye ebua minyɛ ní ekase anɔkwale lɛ yɔse akɛ, miyɛ anɔkwa suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ. Esusu akɛ abaanyɛ aye abua mi koni maná hewalɛ ekoŋŋ yɛ mumɔŋ. Mɛi krokomɛi kɛɛ lɛ akɛ: “Oofite obe akɛ oobɔ mɔdɛŋ ni oye obua John; enyɛŋ ená mumɔŋ nibii ahe miishɛɛ dɔŋŋ.” Shi nɛkɛ nyɛmi nuu nɛɛ tsuishitoo kɛ eshifimɔ ni ekɛtsu nii beni eyeɔ ebuaa mi lɛ wo yibii. Yɛ August 15, 1952, beni miye afii 21 lɛ, mikɛ nu mli baptisimɔ fee mihenɔjɔɔmɔ kɛha Yehowa lɛ he okadi.

Yookpeemɔ lɛ Sɛɛ Nɔŋŋ ni Awo Mi Tsuŋ

Afii etɛ sɛɛ lɛ, mibale Martha ni ji nyɛmi yoo ko ni sumɔɔ mumɔŋ nibii waa ni yɔɔ sui ni nɔ kwɔlɔ lɛ, ni etsɛɛɛ ni wɔkpaŋ akɛ wɔbaabote gbalashihilɛ mli. Efee mi naakpɛɛ waa diɛŋtsɛ beni Martha kɛɛ mi be ko akɛ: “Miito gbɛjianɔ koni maya shinaai anaa shiɛmɔ ŋmɛnɛ. Ani oosumɔ ni ofata mihe kɛya?” No mli lɛ mikɛ mihe woko nɛkɛ nitsumɔ fã nɛɛ mli pɛŋ, ejaakɛ bei pii lɛ mikɛ mihe woɔ trukaa odaseyeli mli. No mli lɛ agu shiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ Greece, ni ehe bahia ni wɔtsu wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ yɛ teemɔŋ. Amɔ mi shii abɔ, aye misane shii abɔ, ni nɔ ni jɛ mli ba shii abɔ ji tsuŋwoi ni naa wa. Ni kɛlɛ, minyɛɛɛ makpoo nɔ ni miwɔsɛɛbe mli gbalashihilɛ mli hefatalɔ lɛ kɛfɔ̃ mihiɛ lɛ!

Martha batsɔ miŋa yɛ afi 1956. No mli lɛ wɔyookpeemɔ lɛ sɛɛ gbii nɛɛhu ni akojo mi yɛ he ni aye misane ekoŋŋ yɛ lɛ yɛ Komotiní lɛ akɛ abaawo mi tsuŋ nyɔji ekpaa. Enɛ ha mikai sane ko ni mibi nyɛmi yoo Kristofonyo ko be ko ni eho ni ji minyɛ naanyo lɛ akɛ: “Te mafee tɛŋŋ matsɔɔ akɛ Yehowa Odasefonyo anɔkwafo ji mi? No mli lɛ mináko hegbɛ pɛŋ akɛ matsɔɔ hemɔkɛyeli ni miyɔɔ.” Beni nyɛmi yoo nɛɛ bana mi yɛ tsuŋwoohe lɛ, ekai mi nakai sanebimɔ lɛ ni ekɛɛ: “Amrɔ nɛɛ obaanyɛ otsɔɔ Yehowa bɔ ni osumɔɔ lɛ ohaa. Nitsumɔ ni akɛha bo nɛ.”

Beni miná mile akɛ mlalelɔ ni mikɛ lɛ tsuɔ nii yɛ misaneyeli lɛ mli lɛ bɔ mɔdɛŋ koni eha aná shika koni akɛjie mi kɛjɛ tsuŋ lɛ, mikɛɛ lɛ akɛ masumɔ ni aye misane lɛ agbe naa. Kwɛ miishɛɛ ni miná beni yɛ tsuŋwoo nyɔji ekpaa lɛ sɛɛ lɛ mina akɛ minanemɛi ni awo amɛ tsuŋ kɛfata mihe lɛ ekpɛlɛ anɔkwale lɛ nɔ lɛ! Yɛ afii ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli lɛ, aye misane aahu shii abɔ yɛ sanekpakpa lɛ hewɔ.

Nibii Amli Halamɔ ni Wɔshwako Wɔhe yɛ He Kɔkɔɔkɔ

Beni ajie mi kɛjɛ tsuŋwoo mli afii fioo ko sɛɛ yɛ afi 1959 lɛ, no mli lɛ miisɔmɔ akɛ asafoŋ sɔɔlɔ, loo onukpai asɛinɔtalɔ, ni afɔ̃ mi nine akɛ miya Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ Skul ni ji nikasemɔ ni akɛtsɔseɔ asafoŋ onukpai lɛ. Eyɛ mli akɛ yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, akɛɛ miba koni mibatsu nii daa yɛ maŋ lɛ helatsamɔhe ko, ni ji nitsumɔ ni baaha manyɛ makwɛ mi kɛ miweku lɛ yɛ shika gbɛfaŋ wɔwala be fɛɛ. Te emli nɔ ni mahala? No mli lɛ miitsu nii be kukuoo ko momo nyɔji etɛ yɛ helatsamɔhe lɛ, ni nitsumɔ nɔkwɛlɔ lɛ yɛ minitsumɔ lɛ he miishɛɛ waa, shi beni afɔ̃ mi nine koni miba skul lɛ, esumɔɔɔ ni eŋmɛɔ mi gbɛ ni mishiɔ nitsumɔ lɛ yɛ be mli ni awoŋ mi nyɔmɔ po. Beni mikɛ sɔlemɔ esusu naagba lɛ he lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ mikɛ Maŋtsɛyeli lɛ he nibii baaye klɛŋklɛŋ gbɛhe koni makpoo nitsumɔ ni akɛhaa mi lɛ.​—⁠Mateo 6:⁠33.

Aaafee yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ lɛ kɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ lɛ ba koni amɛbasɔmɔ wɔ asafo lɛ. No mli lɛ ehe bahia koni wɔfee wɔkpeei lɛ yɛ teemɔŋ yɛ mɛi ashiai amli yɛ shitee-kɛ-woo ni naa wa ni Hela Ɔtodɔks osɔfoi lɛ kɛ nɔyeli hegbɛi lɛ kɛbaa lɛ hewɔ. Beni agbe kpeei lɛ eko naa lɛ, kpokpaa wulu nɔkwɛlɔ lɛ bɛŋkɛ mi ni ebi kɛji misusu he pɛŋ akɛ mikɛ mihe baawo be-fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli. Ŋaawoo ni ekɛha lɛ sa mihenumɔ he yɛ mitsuiŋ ejaakɛ mishwe enɛ aahu kɛjɛ beni abaptisi mi lɛ. Miha hetoo akɛ: “Miisumɔ waa diɛŋtsɛ.” Shi kɛlɛ, mibiyoo ni makwɛ lɛ lɛ he gbɛnaa nii kã minɔ momo. Nyɛmi nuu lɛ kɛɛ mi akɛ: “Ŋɔɔ ohiɛ ofɔ̃ Yehowa nɔ, ni ebaaye ebua bo koni onine ashɛ otii ni okɛma ohiɛ lɛ nɔ.” No hewɔ lɛ, yɛ be mli ni wɔkuuu wɔhiɛ wɔshwieee wɔweku gbɛnaa nii anɔ lɛ, miŋa kɛ mi fɛɛ nyɛ wɔtsake wɔshihilɛi amli, ni yɛ afi 1960 December mli lɛ, mibɔi sɔɔmɔ yɛ Macedonia bokagbɛ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ​—⁠gbɛgbalɔi krɛdɛɛi enumɔ pɛ ni yɔɔ maŋ lɛ mli lɛ ateŋ mɔ kome.

Beni mitsu nii akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ afi kome sɛɛ lɛ, nitsumɔhe nine ni yɔɔ Athens lɛ fɔ̃ mi nine koni mibasɔmɔ akɛ nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ. Beni miku misɛɛ kɛjɛ sɔɔmɔ he tsɔsemɔ nyɔŋ kome nɛɛ mli, kɛ be mli ni migbaa Martha miniiashikpamɔi lɛ lolo lɛ, manganese (tɛ ni ajieɔ dade yɛ mli) lɛ shitsaa nitsumɔhe wulu lɛ nɔkwɛlɔ lɛ basara mi ni efɔ̃ mi nine koni mibatsɔ niiahetsuumɔ nitsumɔhe lɛ nɔkwɛlɔ, ni ekɛɛ mi akɛ ekɛ mi baatsu nii afii enumɔ koni maná nibii saŋŋ, shia fɛfɛo, kɛ tsɔne ni matá mli. Eha mi gbii enyɔ koni maha lɛ hetoo. Shi kome ekoŋŋ lɛ, yɛ be mli ni mishashaooo shi kwraa lɛ, misɔle miha Yehowa akɛ: “Naa mi, tsu mi!” (Yesaia 6:⁠8) Miŋa kɛ mi kpã gbee waa yɛ enɛ mli. Yɛ be mli ni wɔkɛ wɔhiɛ fɔ̃ɔ Nyɔŋmɔ nɔ lɛ, wɔje gbɛfãa nitsumɔ lɛ shishi, ni Yehowa kwaaa wɔ kɔkɔɔkɔ yɛ emɔbɔnalɛ lɛ mli.

Sɔɔmɔ yɛ Shihilɛ ni Mli Wa kɛ Gbɛtsii Nii Fɛɛ Sɛɛ

Eyɛ mli akɛ shika helɛtemɔ mli naagbai yɛ moŋ, shi wɔtee hiɛ ni Yehowa ha wɔ nibii ni he hiaa wɔ. Yɛ shishijee mli lɛ, no mli lɛ mitáa moto bibioo ko nɔ kɛfãa gbɛ kilomitai 500 kɛyasaraa asafoi lɛ. Miná naagbai shii abɔ, ni miná osharai fioo hu. Beni mijɛɔ asafo ko mli mibaa yɛ fɛ̃ibe ko mli lɛ, no mli lɛ miifo faa ko ni hoɔ waa lɛ mli nɔŋŋ ni tsɔne lɛ gbo, ni minaji bote nu lɛ mli kɛbashi minakutsei anaa. Kɛkɛ ni moto lɛ tai jwa. Mɔ ko ni hoɔ ni hiɛ pɔmpi lɛ ye ebua mi, ni yɛ no hewɔ lɛ, minyɛ miyashɛ akrowa ni bɛŋkɛ fe fɛɛ lɛ mli, ni misaa mitai lɛ yɛ jɛmɛ. Yɛ naagbee lɛ, miyashɛ shia leebi ŋmɛji etɛ, beni fɛ̃i yeɔ mi waa diɛŋtsɛ ni etɔ mi lɛ.

Yɛ be kroko mli, beni mijɛɔ asafo ko mli kɛyaa ekroko mli lɛ, moto lɛ shane yɛ gbɛ lɛ nɔ ni egbee minakutso nɔ. No hewɔ lɛ, mitrɔɔs lɛ gbala ni lá fɔ lɛ kwraa. No mli lɛ mibɛ trɔɔs kroko, no hewɔ lɛ miwo nyɛmi nuu kroko trɔɔs ni mikɛha wiemɔ lɛ, shi eda fe mi kwraa tsɔ̃. Ni kɛlɛ, naagba ko kwraa nyɛŋ aha suɔmɔ ni miyɔɔ akɛ masɔmɔ Yehowa kɛ nyɛmimɛi ni asumɔɔ amɛ lɛ aba shi.

Mipila waa diɛŋtsɛ yɛ oshara kroko mli, ni miku minine kɛ nyanyɔji ni yɔɔ hiɛgbɛ lɛ mli. No mli nɔŋŋ ni minyɛmi yoo ni ejeee Odasefonyo ni eyɔɔ United States lɛ basara mi. Kwɛ bɔ ni mihe jɔ mi ha beni eye ebua mi koni mahe tsɔne ni matá mli lɛ! Beni nyɛmimɛi ni yɔɔ Athens nitsumɔhe nine lɛ ná amɛle oshara ni ba minɔ lɛ, amɛŋma mi wolo kɛwo mi hewalɛ, ni nɔ ni amɛkɛfata saji krokomɛi ni amɛwie lɛ he ji Romabii 8:​28 ní efã ko kɛɛ akɛ: “Mɛi ni sumɔɔ Nyɔŋmɔ lɛ, nibii fiaa yeɔ buaa amɛ ni ahi aha amɛ.” Nɛkɛ nɔmimaa wiemɔ nɛɛ eba mli anɔkwale shii abɔ yɛ mishihilɛ mli!

Naakpɛɛ Nɔ ko ni Yɔɔ Miishɛɛ

Yɛ afi 1963 lɛ, mikɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ ko miitsu nii yɛ akrowa ko, he ni gbɔmɛi lɛ bɛ sane lɛ he miishɛɛ yɛ lɛ. Wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaagbala wɔmli kɛtsu nii, ní wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ anyiɛ gbɛ lɛ afãgbɛ. Beni wɔbote shia ko mli ni mitswa shinaa lɛ, etsɛɛɛ nɔŋŋ ni yoo ko kɛ oyaiyeli gbala mi ewo tsũ lɛ mli ni eŋa shinaa lɛ. Mihiɛ fee mi yaa, ni miisusu nɔ ni baanyɛ afee nɔ ni yaa nɔ lɛ he. No sɛɛ lɛ, etsɛɛɛ kwraa ni ekɛ oyaiyeli tsɛ́ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ lɛ hu ewo shia lɛ mli. Kɛkɛ ni yoo lɛ kɛɛ wɔ akɛ: “Nyɛfea dioo! Nyɛkatsia nyɛhe po!” Yɛ no sɛɛ lɛ, etsɛɛɛ ni wɔnu mɛi ni feɔ basabasa lɛ agbeei yɛ agbó lɛ naa. Aatao wɔ. Beni jɛmɛ efee dioo lɛ, yoo lɛ kɛɛ wɔ akɛ: “Mifee enɛ koni mikɛbu nyɛhe. Mibuɔ nyɛ ejaakɛ miheɔ miyeɔ akɛ anɔkwa Kristofoi ji nyɛ.” Wɔda lɛ shi jogbaŋŋ ni wɔshi wɔtee, ni wɔshi woji babaoo wɔha lɛ.

Afii 14 sɛɛ, beni miyaa kpokpaa wulu nɔ kpee ko yɛ Greece lɛ, yoo ko babɛŋkɛ mi ni ekɛɛ: “Nyɛmi nuu, okaiɔ mi lo? Miji yoo lɛ ni kɛ nyɛ yatee koni shitee-kɛ-wolɔi lɛ akana nyɛ beni nyɛba wɔ akrowa lɛ koni nyɛbaye odase lɛ.” Efã gbɛ kɛtee Germany, ni ekase Biblia lɛ, ni ekɛ Yehowa webii bɔ yɛ jɛmɛ. Amrɔ nɛɛ eweku lɛ fɛɛ yɛ anɔkwale lɛ mli.

Lɛɛlɛŋ, yɛ afii nɛɛ fɛɛ mli lɛ, akɛ “yijiemɔ woji” babaoo ejɔɔ wɔ. (2 Korintobii 3:⁠1) Mɛi ni wɔná hegbɛ ni wɔye wɔbua amɛ koni amɛná Biblia mli anɔkwale lɛ ateŋ mɛi saŋŋ miisɔmɔ bianɛ akɛ onukpai, asafoŋ sɔɔlɔi kɛ gbɛgbalɔi. Kwɛ miishɛɛ ni eji akɛ aaana shiɛlɔi fioo komɛi yɛ kpokpai ni miyasɔmɔ yɛ nɔ lɛ anɔ, yɛ afi 1960 afii lɛ mra be mli ni amɛyi efá fe Yehowa jálɔi 10,000! Yijiemɔ lɛ fɛɛ yaa wɔ-Nyɔŋmɔ ni yɔɔ mɔbɔnalɛ lɛ ŋɔɔ, mɔ ni kɛ wɔ tsuɔ nii yɛ lɛ diɛŋtsɛ egbɛ nɔ lɛ.

“Yɛ Hela Saa Nɔ”

Beni wɔyeɔ afii komɛi yɛ gbɛfãa nitsumɔ lɛ mli lɛ, Martha batsɔ yelikɛbualɔ ni nɔ bɛ, ni eyɛ miishɛɛ be fɛɛ be. Shi yɛ October 1976 lɛ, ehe baye waa diɛŋtsɛ ni afee lɛ opireshɛn ni waa mɔ he. Yɛ naagbee lɛ ebatsɔ obubuafo ni táa shwiili mli. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔdamɔ shikafitemɔ kɛ henumɔŋ piŋmɔ lɛ naa? Beni wɔŋɔɔ wɔhiɛ wɔfɔ̃ɔ Yehowa nɔ shi kome ekoŋŋ lɛ, wɔnine shɛ eyelikɛbuamɔ babaoo ni suɔmɔ yɔɔ mli lɛ nɔ. Beni mitee koni miyasɔmɔ yɛ Macedonia lɛ, Martha yahi nyɛmi nuu ko shia yɛ Athens kɛha gbɔmɔtsoŋ tsofafeemɔ. Etswaa mi tɛlifoŋ ni ekɛ wiemɔi nɛɛ woɔ mi hewalɛ: “Miyɛ ojogbaŋŋ. Bo lɛ yaa nɔ, ni kɛ́ mibɔi nyiɛmɔ ekoŋŋ lɛ, mafata ohe be mli ni mitáa mishwiili lɛ mli.” Ni nakai pɛpɛɛpɛ efee. Wɔ suɔmɔ nyɛmimɛi ni yɔɔ Betel lɛ ŋmala wɔ woji babaoo kɛwo wɔ hewalɛ. Akɛ wiemɔi ni yɔɔ Lala 41:4Ga Bible lɛ kai Martha shii abɔ: “Yehowa aaatsɔ̃mɔ lɛ yɛ hela saa nɔ; ni kɛ́ ehe miiye lɛ, oootsake esaa lɛ fɛɛ.”

Yɛ nɛkɛ helai ni naa wa waa nɛɛ hewɔ lɛ, akpɛ yiŋ yɛ afi 1986 akɛ, ebaahi akɛ masɔmɔ akɛ gbɛgbalɔ krɛdɛɛ yɛ Kaválla, he ni mihi yɛ wɔbiyoo ni wɔsumɔɔ lɛ lɛ weku lɛ masɛi lɛ. Misuɔlɔ Martha gbo yɛ nyɛsɛɛ March nyɔŋ lɛ nɔ, eye anɔkwa kɛyashi naagbee. Dani ebaagbo lɛ, kɛ́ nyɛmimɛi bi lɛ akɛ: “Te oyɔɔ tɛŋŋ?” lɛ, nɔ ni efɔɔ kɛɛmɔ ji: “Akɛni mikɛ Yehowa teŋ jɛkɛɛɛ hewɔ lɛ, miyɛ ojogbaŋŋ diɛŋtsɛ!” Kɛ wɔsaa wɔhe kɛtee kpeei loo wɔnine shɛ ninefɔ̃ɔ ni yɔɔ miishɛɛ nɔ akɛ wɔbasɔmɔ yɛ hei ni ŋmaakpamɔ fá yɛ lɛ, Martha fɔɔ kɛɛmɔ akɛ: “John, ha wɔyasɔmɔ yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ lɛ.” Ekãafeemɔ su ni eyɔɔ lɛ naa baaa shi kɔkɔɔkɔ.

Afii komɛi ni eho lɛ, ehe bahia koni mi hu madamɔ hela ni naa wa waa naa. Yɛ March 1994 lɛ, ana akɛ miyɛ tsui hela ko ni yɔɔ gbeyei, ni ehe bahia ni afee mi opireshɛn. Shi kome ekoŋŋ lɛ, minu he akɛ Yehowa suɔmɔ nine lɛ miifĩ misɛɛ yɛ be ni naa wa fɛɛ mli. Mihiɛ kpaŋ sɔlemɔ ko ni kpokpaa nɔkwɛlɔ ko sɔle yɛ misaatso lɛ masɛi lɛ nɔ kɔkɔɔkɔ, beni ehe ehiaaa ni akwɛ mi jogbaŋŋ dɔŋŋ lɛ, kɛ agbɛnɛ beni mikɛ helatsɛmɛi ejwɛ ni ná anɔkwale lɛ he miishɛɛ lɛ ye Kaimɔ lɛ yɛ jɛmɛ nɔŋŋ yɛ tsũ ni miyɔɔ mli yɛ helatsamɔhe lɛ.

Yehowa Efee Wɔyelikɛbualɔ

Be hoɔ oyayaayai, ni wɔheloo lɛ gbɔjɔɔ, shi wɔmumɔ lɛ náa hewalɛ ekoŋŋ kɛtsɔɔ nikasemɔ kɛ sɔɔmɔ nɔ. (2 Korintobii 4:​16) Kɛjɛ beni mikɛɛ akɛ, “Naa mi, tsu mi!” lɛ, afii 39 nɛ. Ebafee shihilɛ ni ŋɔɔ ni miishɛɛ yɔɔ mli kɛ nyɔmɔwoo. Hɛɛ, bei komɛi lɛ, minuɔ he akɛ “minii yɛ mɔbɔ ni efĩ mi moŋ,” shi manyɛ makɛɛ Yehowa kɛ nɔmimaa akɛ: “Bo ji mibualɔ kɛ mijielɔ.” (Lala 40:​18Ga Bible) Efee Nyɔŋmɔ ni jieɔ mɔbɔnalɛ kpo etsɔɔ mi lɛɛlɛŋ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 25]

Mi kɛ Martha yɛ afi 1956

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Lɛjiadaamɔhe ni yɔɔ Kaválla lɛ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 26]

Mi kɛ Martha yɛ afi 1997

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje