Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w03 12/15 bf. 9-13
  • Amɛtao Gbɛ ni Etsa Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Amɛtao Gbɛ ni Etsa Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Amɛkpoo Basabasafeemɔ—Amɛŋmɛɛɛ Sane He Kɛsaaa
  • Nɔ ni Adamɔɔ nɔ Akɛleɔ Be ni Eho lɛ Mli Saji
  • Kɛjɛ Ekomefeemɔ Nɔ Kɛtee Mligbalamɔ Mli
  • Amɛsheee Sane Wiemɔ Gbeyei ni Awa Amɛyi
  • “Poland Nyɛmimɛi” Lɛ—Mɛni Hewɔ Awa Amɛ Yi?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2000
  • Ani Okpɔlɔŋmɛi Kɛhã Hiɛtserɛjiemɔi Fɛɛ Saa Nɔ Hiɛ?
    Kasemɔ Nii Kɛjɛ Tsɔɔlɔ Kpele lɛ Ŋɔɔ
  • Waldensbii Lɛ—Amɛkpoo Jamɔŋ Tsɔɔmɔ Kɛtee Protestant Jamɔ Mli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2002
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2003
w03 12/15 bf. 9-13

Amɛtao Gbɛ ni Etsa Lɛ

AAAFEE afii 550 ni eho lɛ, kui bibii komɛi ni tsɛɔ amɛhe Kristofoi, ní yɔɔ Prague, Chelčice, Vilémov, Klatovy, kɛ maŋtiasei krokomɛi ni yɔɔ he ni amrɔ nɛɛ atsɛɔ jɛi Czech Republic lɛ mli lɛ fã kɛjɛ amɛshiai amli. Amɛyahi Kunwald akrowa lɛ masɛi, yɛ Bohemia kooyi-bokagbɛ jɔɔ ko mli, ni yɛ jɛmɛ lɛ, amɛmamɔ shihilɛhei bibii, amɛhu ŋmɔ, amɛkane amɛ-Bibliai lɛ, ni amɛwo amɛhe gbɛi akɛ Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ, loo Unitas Fratrum yɛ Latin wiemɔ mli.

Mɛi ni jɛ shihilɛi srɔtoi amli fata mɛi ni eyatsɔmɔ gbɔi nɛɛ ahe. Amɛji okwaafoi, abladei, univɛsiti nikaselɔi, shikatsɛmɛi kɛ ohiafoi, hii kɛ yei, okulafoi kɛ awusai, ni amɛ fɛɛ amɛhiɛ gbɛkpamɔ kome. Amɛŋma akɛ: “Wɔsɔle wɔha Nyɔŋmɔ Diɛŋtsɛ, ni wɔkpa Lɛ fai koni E-jie E-suɔmɔnaa nii ni yɔɔ nyam yɛ nibii fɛɛ mli lɛ kpo E-tsɔɔ wɔ. Wɔmiisumɔ ni wɔnyiɛ yɛ E-gbɛ̀i lɛ amli.” Eji anɔkwale akɛ, nɛkɛ Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ, loo Czech Nyɛmimɛi, taakɛ abatsɛ heyelilɔi akuu nɛɛ yɛ sɛɛ mli lɛ, tao ‘gbɛ ni etsa ni kɛ mɔ yaa wala mli lɛ.’ (Mateo 7:13, 14) Mɛɛ Biblia mli anɔkwalei amɛniiamlipɛimɔ lɛ jie lɛ kpo? Mɛɛ gbɛ nɔ amɛhemɔkɛyelii lɛ yɔɔ srɔto yɛ nɔ ni akpɛlɛɔ nɔ yɛ nakai be lɛ mli lɛ he, ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ amɛdɛŋ?

Amɛkpoo Basabasafeemɔ—Amɛŋmɛɛɛ Sane He Kɛsaaa

Jamɔ kui srɔtoi ni hi shi yɛ afii ohai 15 teŋgbɛ lɛ mli ajɛ ato Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ lɛ shishi. Ekome ji Waldensbii lɛ, ni ji kuu ko ni hi shi kɛjɛ afii ohai 12 lɛ mli lɛ.

Shishijee lɛ, Waldensbii lɛ gbala amɛhe shi kɛjɛ Roma Katolik Jamɔ, ni ji Maŋ jamɔ ni yɔɔ Europa Teŋgbɛ lɛ he. Shi, yɛ sɛɛ mli lɛ, amɛbɔi Katolik tsɔɔmɔi lɛ kɛ nitsumɔ fã-kɛ-fã. Kuu kroko hu ni ná mɛi anɔ hewalɛ waa ji Husbii, ni ji Jan Hus sɛɛnyiɛlɔi lɛ. Amɛji jamɔ ni Czechbii babaoo yɔɔ mli, shi ekomefeemɔ ko kwraa bɛ amɛteŋ. Kuu kome kɛ amɛhe shi mple yɛ shihilɛ mli saji ahe, yɛ be mli ni kuu kroko lɛ kɛ jamɔ tsuɔ nii ni amɛkɛhaa maŋkwramɔŋ nifeemɔi yaa hiɛ lɛ. Afii akpebii kɛ agbɛnɛ maŋ lɛŋ Biblia he nilelɔi kɛ maŋsɛɛ Biblia he nilelɔi lɛ ná Nyɛmimɛi lɛ anɔ hewalɛ.

Peter Chelčický (aaafee afi 1390-aaafee afi 1460), ni eji Czech Biblia he nilelɔ kɛ jamɔ hiɛtsakelɔ lɛ le Waldensbii kɛ Husbii atsɔɔmɔi lɛ jogbaŋŋ. Ekpoo Husbii lɛ yɛ awuiyeli nifeemɔ gbɛ̀i ni amɛkuu lɛ kɛtsuɔ nii lɛ hewɔ, ni etsi ehe kɛjɛ Waldensbii lɛ ahe yɛ amɛsaji aheŋmɛɛmɔ shidaamɔ lɛ hewɔ. Ewie eshi ta akɛ ejeee Kristofoi anifeemɔ. Enu he akɛ esa akɛ “Kristo lɛ mla lɛ” akudɔ Kristofonyo, ekɔɔɔ he eko nɔ ni baajɛ mli aba. (Galatabii 6:2; Mateo 22:37-39) Yɛ afi 1440 mli lɛ, Chelčický ŋma etsɔɔmɔi lɛ yɛ wolo ni ji Net of the Faith (Hemɔkɛyelii Babaoo) lɛ mli.

Chelčický tsɔɔmɔi lɛ ná Gregory ni jɛ Prague, ni eji woloŋlelɔ Chelčický yinɔbii lɛ ateŋ mɔ ko ni edako lɛ nɔ hewalɛ aahu akɛ eshi Husbii akuu lɛ. Yɛ afi 1458 mli lɛ, Gregory kɔne kui bibii komɛi ni yɔɔ tsutsu Husbii lɛ ateŋ lɛ ayiŋ ni amɛshi amɛshiai ni yɔɔ Czechia hei srɔtoi lɛ amli. Amɛfata mɛi ni nyiɛ esɛɛ kɛtee Kunwald akrowa lɛ mli lɛ he, ni amɛto jamɔ kuu hee ko shishi yɛ jɛi. Sɛɛ mli lɛ, Czech kɛ Germany Waldensbii akui bafata amɛhe yɛ jɛmɛ.

Nɔ ni Adamɔɔ nɔ Akɛleɔ Be ni Eho lɛ Mli Saji

Kɛjɛ afi 1464 kɛbashi afi 1467 mli lɛ, nɛkɛ kuu hee ni shwereɔ nɛɛ fee kpeei srɔtoi yɛ Kunwald kpokpaa lɛ nɔ ni amɛkpɛlɛ yiŋkpɛi srɔtoi ni tsɔɔ bɔ ni amɛjamɔ kuu hee lɛ yɔɔ ha lɛ mli lɛ nɔ. Aŋmala yiŋkpɛi lɛ fɛɛ jogbaŋŋ awo woji srɔtoi ni tsara nɔ ni aŋmala lɛ amli, ni amrɔ nɛɛ ale lɛ akɛ Acta Unitatis Fratrum (Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ lɛ Asaji), ni eko yɛ lolo. Akɛ Acta tsu nii akɛ nɔ ni adamɔɔ nɔ akɛleɔ be ni eho lɛ mli saji, ni eha ale nɔ ni Nyɛmimɛi lɛ he amɛye lɛ mli fitsofitso. Woji ni aŋmala, wiemɔi ni akala, kɛ agbɛnɛ amɛbéi lɛ ahe saji fitsofitso po yɛ woji lɛ amli.

Acta lɛ kɛɛ yɛ Nyɛmimɛi lɛ ahemɔkɛyelii lɛ ahe akɛ: “Wɔkpɛ wɔyiŋ akɛ wɔbaato wɔnitsumɔ nɔkwɛmɔ lɛ shishi kɛtsɔ Nikanemɔ nɔ titri, kɛ wɔ-Nuŋtsɔ lɛ kɛ bɔfoi krɔŋkrɔŋi lɛ anɔkwɛmɔnii lɛ anɔ ni wɔɔjwɛŋ lɛ nɔ, yɛ heshibaa kɛ tsuishitoo mli, yɛ wɔhenyɛlɔi ni wɔɔsumɔ amɛ lɛ mli, ni wɔfee nibii kpakpai wɔha amɛ ni wɔtao amɛ ekpakpa, ni wɔsɔle wɔha amɛ.” Woji lɛ tsɔɔ hu akɛ, shishijee lɛ, Nyɛmimɛi lɛ kɛ amɛhe wo shiɛmɔ mli. Amɛfã gbɛ enyɔnyɔɔnyɔ, ni yei lɛ ye omanye akɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi yɛ hei ni amɛyɔɔ lɛ. Nyɛmimɛi lɛ tsi amɛhe kɛjɛ maŋkwramɔŋ gbɛhei ahe, amɛkãmɔɔɔ kitai, ni amɛkɛ amɛhe wooo asraafoi anitsumɔ mli ni amɛhiɛɛɛ tawuu nibii hu.

Kɛjɛ Ekomefeemɔ Nɔ Kɛtee Mligbalamɔ Mli

Shi, afii nyɔŋmai komɛi asɛɛ lɛ, Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ lɛ ehiii shi yɛ egbɛi lɛ naa dɔŋŋ. Naataamɔi ni te shi yɛ bɔ ni esa akɛ amɛtsu amɛhemɔkɛyelii lɛ ahe nii amɛha diɛŋtsɛ lɛ he lɛ kɛ mligbalamɔi ba. Yɛ afi 1494 mli lɛ, Nyɛmimɛi lɛ gbala amɛmli amɛwo kui enyɔ mli—kuu Wulu kɛ kuu Bibioo. Yɛ be mli ni Kuu Wulu lɛ gbɔjɔɔ eshishijee hemɔkɛyelii lɛ amli lɛ, Kuu Bibioo lɛ shiɛ akɛ esa akɛ Nyɛmimɛi lɛ adamɔ shi shiŋŋ amɛshi maŋkwramɔŋ saji kɛ je lɛ.—Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Ni Kuu Wulu lɛ Hu?”

Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, Kuu Bibioo lɛ mlinyo ko ŋma akɛ: “Gbɔmɛi ni nyiɛ gbɛjegbɛi enyɔ nɔ lɛ bɛ nɔmimaa tsɔ akɛ amɛaakpɛtɛ Nyɔŋmɔ he, ejaakɛ nibii bibii amli pɛ amɛbaasumɔ ni amɛkɛ amɛhe aha ni amɛba amɛhe shi amɛha Lɛ, yɛ be mli ni nibii wuji amli lɛ amɛfeɔ nɔ ni amɛsumɔɔ. . . . Mɛi ni efee shiŋŋ yɛ jwɛŋmɔŋ, ni yɔɔ henilee kpakpa—ni be fɛɛ be lɛ amɛkɛ amɛ krɔɔs lɛ nyiɛ Nuŋtsɔ Kristo gbɛ ni etsa lɛ nɔ lɛ—ji mɛi ni wɔsumɔɔ ni abu wɔ ashi amɛnɔ.”

Kuu Bibioo lɛ mli bii lɛ buɔ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ akɛ Nyɔŋmɔ nifeemɔ hewalɛ, ni ji ‘ewao.’ Shishinumɔ ni amɛná yɛ Yesu kpɔmɔnɔ lɛ he ji akɛ, Yesu ni ji gbɔmɔ ni eye emuu lɛ kɛ ewala akɛ adesa lɛ wo nɔ ni Adam laaje lɛ he nyɔmɔ. Amɛkɛ woo haaa Maria, ni ji Yesu nyɛ lɛ. Amɛsaa amɛto osɔfoyeli tsɔɔmɔ lɛ shishi ekoŋŋ amɛha heyelilɔi fɛɛ, ni gbalashihilɛ mli ni aboteee lɛ he kitakamɔ bɛ mli. Amɛwo mɛi fɛɛ ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ hewalɛ koni amɛkɛ amɛhe awo maŋshiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni amɛshwieɔ eshafeelɔi ni tsakeee amɛtsui lɛ. Amɛtsi amɛhe kwraa kɛjɛ asraafoi anitsumɔ kɛ maŋkwramɔŋ nifeemɔi ahe. (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji “Nɔ ni Kuu Bibioo lɛ Mli Nyɛmimɛi lɛ He Amɛye.”) Akɛni Kuu Bibioo lɛ nyiɛ yiŋkpɛi ni yɔɔ Acta lɛ mli lɛ sɛɛ pɛpɛɛpɛ hewɔ lɛ, ebu ehe akɛ klɛŋklɛŋ Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ lɛ sɛɛbii diɛŋtsɛ.

Amɛsheee Sane Wiemɔ Gbeyei ni Awa Amɛyi

Kuu Bibioo lɛ wie amɛshi jamɔi krokomɛi ni Kuu Wulu lɛ fata he ni amɛsheee gbeyei. Amɛŋma saji ni kɔɔ nakai jamɔi lɛ ahe akɛ: “Nyɛtsɔɔ akɛ ehe miihia ni abaptisi gbekɛbii bibii ni amɛ diɛŋtsɛ amɛbɛ hemɔkɛyeli lɛ, ni yɛ enɛ mli lɛ, nyɛnyiɛɔ osɔfonukpa ni atsɛɔ lɛ Dionysius lɛ gbɛjianɔtoo lɛ sɛɛ, mɔ ni ma abifao baptisimɔ nɔ mi yɛ mɛi komɛi ni bɛ nilee lɛ ahewalɛwoo naa lɛ hewɔ . . . Nakai tsɔɔmɔ lɛ nɔŋŋ ji nɔ ni nitsɔɔlɔi, kɛ datrɛfoi, Luther, Melanchthon, Bucerus, Korvín, Jiles̆, Bullinger lɛ fɛɛ heɔ amɛyeɔ, . . . Kuu Wulu lɛ mli bii lɛ fɛɛ he ye.”

Ebɛ naakpɛɛ akɛ awa Kuu Bibioo lɛ yi. Yɛ afi 1524 mli lɛ, ayi amɛ hiɛnyiɛlɔi lɛ ateŋ mɔ kome, ni ji Jan Kalenec ni ashã lɛ. Sɛɛ mli lɛ, ashã Kuu Bibioo lɛ mli bii etɛ yɛ tso nɔ. Etamɔ nɔ ni Kuu Bibioo lɛ laaje yɛ shihilɛ mli aaafee afi 1550 lɛ mli, yɛ amɛnaagbee hiɛnyiɛlɔ lɛ gbele sɛɛ.

Ni kɛlɛ, Kuu Bibioo lɛ mli heyelilɔi lɛ ná jamɔŋ shihilɛ ni yɔɔ Europa yɛ teŋgbɛ afii lɛ amli lɛ nɔ hewalɛ. Eji anɔkwale akɛ, akɛni ‘anɔkwa nilee lɛ’ faaa tsɔ yɛ Kuu Bibioo lɛ gbii lɛ amli lɛ hewɔ lɛ, amɛnyɛɛɛ amɛjie mumɔŋ duŋ ni ehi shi be kakadaŋŋ lɛ kɛya. (Daniel 12:4) Ni kɛlɛ, henumɔ ni mli wa ni amɛná akɛ amɛaatao gbɛ ni etsa ni amɛnyiɛ nɔ yɛ shitee-kɛ-woo fɛɛ sɛɛ lɛ ji nɔ ko ni esa akɛ Kristofoi ni yɔɔ ŋmɛnɛ lɛ akadi.

[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 13]

Akɛɔ akɛ Bohemia (Czech) woji 60 ni akala kɛjɛ afi 1500 kɛbashi afi 1510 lɛ mli lɛ amli 50 ji Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ lɛ mli bii lɛ anɔ̃

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 11]

Ni Kuu Wulu lɛ Hu?

Mɛni ba Kuu Wulu lɛ nɔ? Beni Kuu Bibioo lɛ je shihilɛ mli sɛɛ lɛ, Kuu Wulu lɛ tee nɔ akɛ jamɔ kuu, ni akã he ale lɛ akɛ Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ. Yɛ naagbee lɛ, nɛkɛ kuu nɛɛ tsake eshishijee hemɔkɛyelii lɛ. Beni afii ohai 16 lɛ baa naagbee lɛ, no mli lɛ Nyɛmimɛi Ekomefeemɔ lɛ kɛ Czech Utraquistbii,a ni titri lɛ amɛji Lutherbii lɛ efee ekome. Shi kɛlɛ, Nyɛmimɛi lɛ kã he amɛtsu nii kɛ ekãa yɛ Biblia lɛ shishitsɔɔmɔ kɛ ekalamɔ, kɛ agbɛnɛ hu yɛ jamɔ woji krokomɛi akalamɔ mli. Miishɛɛ sane ji akɛ, anaa Tetragrammaton lɛ, taakɛ ale Hebri niŋmaa okadii ejwɛ ni damɔ shi kɛha Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ gbɛi lɛ yɛ amɛ klɛŋklɛŋ woji lɛ amli baafai ni woji lɛ agbɛi yɔɔ mli lɛ amli.

Yɛ afi 1620 mli lɛ, Roma Katolik nyɛ Czech maŋtsɛyeli lɛ nɔ ewo enɔyeli shishi. Enɛ hewɔ lɛ, Nyɛmimɛi pii ni yɔɔ Kuu Wulu lɛ mli lɛ shi maŋ lɛ mli ni amɛyatsa amɛnitsumɔi lɛ anɔ yɛ maŋsɛɛ. Sɛɛ mli lɛ, abale kuu lɛ akɛ Moravia Sɔlemɔ (Moravia ni fata Czech shikpɔji lɛ ahe lɛ), ni ekã he eyɛ shihilɛ mli lolo.

[Shishigbɛ niŋmaa]

a Ajie kɛjɛ Latin wiemɔ ni ji utraque, ní shishi ji “enyɔ lɛ mli eko fɛɛ eko” lɛ mli. Nɔ ni tamɔɔɔ Roma Katolik osɔfoi ní tsĩɔ asafoŋbii anaa koni amɛkanu wein yɛ Nuŋtsɔ lɛ Niyenii lɛ shishi lɛ, Utraquistbii lɛ (Husbii lɛ amli kui srɔtoi) kɛ aboloo kɛ wein tsu nii.

[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 12]

Nɔ ni Kuu Bibioo lɛ Mli Nyɛmimɛi lɛ He Amɛye

Wiemɔi ni nyiɛ sɛɛ ni atsɛ yisɛɛ kɛjɛ afii ohai 15 kɛ 16 Acta Unitatis Fratrum lɛ mli lɛ tsɔɔ hemɔkɛyelii komɛi ni Kuu Bibioo lɛ yɔɔ. Wiemɔi ni Kuu Bibioo lɛ mli hiɛnyiɛlɔi lɛ ŋmala lɛ kɔɔ Kuu Wulu lɛ he titri.

Triniti: “Kɛ́ nyɛkwɛ Biblia muu lɛ fɛɛ mli lɛ, nyɛbaana akɛ ajarako Nyɔŋmɔ mli awoko Triniti su ko mli, mɛi etɛ ni hiɛ gbɛii, taakɛ gbɔmɛi kaa amɛyiŋ amɛsusuɔ lɛ.”

Mumɔ krɔŋkrɔŋ: “Mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ ji Nyɔŋmɔ wao, kɛ Nyɔŋmɔ nikeenii, loo miishɛjelɔ, loo Nyɔŋmɔ Hewalɛ, ní Tsɛ lɛ kɛhaa heyelilɔi ni Kristo naa akɛ amɛsa lɛ. Wɔnaaa yɛ Ŋmalɛi Krɔŋkrɔŋi lɛ amli akɛ esa akɛ atsɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ akɛ Nyɔŋmɔ loo Mɔ ko; ni bɔfoi lɛ atsɔɔmɔi lɛ hu etsɔɔɔ nakai.”

Osɔfoyeli: “Amɛkɛ sabala ni ji “osɔfo” haa nyɛ yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ; kɛ́ nyɛjie nyɛyiteŋ ni nyɛshɛɔ lɛ kpataa kɛ mu ni asusuɔ akɛ etsáa mɔ lɛ kɛjɛ mli lɛ, no lɛ nyɛbɛ srɔto ko yɛ mɛi foji lɛ ateŋ mɔ bibioo fe fɛɛ lɛ he. Hetselɔ Petro biɔ ni Kristofoi fɛɛ afee osɔfoi, ni ekɛɛ: Nyɛji osɔfoi krɔŋkrɔŋi ni miishã mumɔŋ afɔlei. (1 Petro 2)”

Baptisimɔ: “Nuŋtsɔ Kristo lɛ kɛɛ ebɔfoi lɛ akɛ: Nyɛyaa je lɛŋ fɛɛ, nyɛshiɛa Sanekpakpa lɛ nyɛtsɔɔa bɔɔ nii fɛɛ nyɛhaa mɛi ni baahe aye. (Marko, yitso 16) Ni ja atsu wiemɔi nɛɛ ahe nii: ni abaptisi amɛ dani abaahere amɛyiwala. Ni nyɛtsɔɔ koni abaptisi gbekɛbii bibii ni amɛ diɛŋtsɛ amɛbɛ hemɔkɛyeli lɛ.”

Maŋkwramɔŋ saji ni akɛ he wooo mli: “Nɔ ni nyɛnyɛmimɛi ni tsɔ̃ hiɛ lɛ bu akɛ eji nɔ fɔŋ ni he tseee lɛ ji ni amɛaafata asraafoi ahe ni akɛgbe mɛi, loo ni amɛnyiɛ gbɛjegbɛi ni akɛ tawuu nibii ewula nɔ lɛ nɔ, nibii fɛɛ ni nyɛsusuɔ akɛ eji nibii kpakpai lɛ . . . No hewɔ lɛ, wɔnuɔ he akɛ nyɛ kɛ tsɔɔlɔi krokomɛi nuɔ gbalɛ wiemɔi lɛ ashishi fã-kɛ-fã, nɔ ni kɛɔ akɛ: No hewɔ lɛ, eku gãi, tsɛŋi kɛ akpɔlɔ kɛ ta hewalɛ lɛ mli lɛ. (Lala 75 [76 yɛ Ga Biblia lɛ mli]) Kɛ nɔ ni hu kɛɔ akɛ: Amɛfeŋ efɔŋ ni amɛfiteŋ nii yɛ migɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ fɛɛ, ejaakɛ Nuŋtsɔ lɛ shikpɔŋ lɛ nɔ aaayi obɔ kɛ ŋwɛi nilee, kɛ ekrokomɛi ni fata he. (Yesaia, yitso 11).”

Shiɛmɔ: “Wɔle jogbaŋŋ akɛ, shishijee lɛ, yei ji mɛi ni kɛ mɛi babaoo ba tsuitsakemɔ mli fe bɔ ni osɔfoi kɛ osɔfonukpai lɛ fɛɛ fee. Ni amrɔ nɛɛ, osɔfoi lɛ hiɔ amɛshiai kɛ hei ni sɔlemɔ lɛ kɛha amɛ lɛ amli. Mɛɛ tɔmɔ enɛ ji nɛkɛ! Nyɛyaa je lɛŋ fɛɛ. Nyɛshiɛa . . . nyɛtsɔɔa bɔɔ nii fɛɛ.”

[Shikpɔŋ he mfonirii babaoo ni yɔɔ baafa 10]

(Kɛ́ ootao ona bɔ ni saji nɛɛ ji diɛŋtsɛ lɛ, no lɛ kwɛmɔ wolo lɛ mli)

GERMANY

POLAND

CZECH REPUBLIC

BOHEMIA

Elbe Faa

PRAGUE

Vltava Faa

Klatovy

Chelčice

Kunwald

Vilémov

MORAVIA

Danube Faa

[Mfonirii ni yɔɔ baafa 10, 11]

Abɛkugbɛ: Peter Chelčický; shishigbɛ: “Net of the Faith” (Hemɔkɛyelii Babaoo) lɛ mli baafa ko

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 11]

Gregory ni jɛ Prague

[He ni Mfoniri ni yɔɔ baafa 13 lɛ Jɛ]

Mfonirii lɛ fɛɛ: S laskavým svolením knihovny Národního muzea v Praze, C̆esko

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje