Ani Ofee Klalo akɛ Obaadamɔ Tsofa-Feemɔ mli Shihilɛ ko ni Kaa Mɔ Hemɔkɛyeli Iɛ Naa?
Nɔ ni aŋma ahɔ mli nɛɛ haa wɔnaa gbɛjianɔ ni aje gbɛ akɛ tsofa-feemɔ he nitsulɔi ni yɔɔ U.S. Amerika lɛ to koni amɛkɛ helatsɛmɛi ni ji Odasefoi akpa gbee ni amɛnu amɛ shishi ni amɛkɛ bale aha amɛ yɛ jwɛŋmɔ ni amɛhiɛ he jamɔ he lɛ hewɔ Iɛ mli. Shishitoo mlai ni yɔɔ mli ni akɛaatsu nii lɛ hi jogbaŋŋ ni amɛsa kadimɔ kɛ eeeba akɛ ehe aaahia akɛ bo loo obi ko aaahala trukaa tsofafeemɔ kɛtsɔ opireshɛn no.
1 Mɔ ko mɔ ko susuuu nyɛ ni eeenyɛ eba akɛ eeeyaje helatsamɔ he ŋmɛnɛ loo wɔ lɛ he. Ni kɛlɛ, ‘be kɛ shihilɛ mli nibii ni baa ni aleee ninaa wɔ fɛɛ.’ (Jaj. 9:11) Kɛji akɛ osumɔɔɔ helatsamɔ yɛ tsofafeemɔ he akɛ no ji gbɛ ni aaatsɔ nɔ atsa bo hu lɛ, mɛni obaafee koni okɛbu ohe kɛjɛ la ni osumɔɔɔ akɛ agbalaa awoɔ omli lɛ he kɛji akɛ oshara ko eba ni nɔ̃ enyɔ onɔ ni asha foi akɛ bo etee helatsamɔ he? Hɛɛ, oshara loo gbɔmɔtsoŋ hewalɛ ni baa shi trukaa baanyɛ aha okɛ ohemɔkɛyeli he kaa akpe trukaa.
2 Kɛ ona ohe yɛ helatsamɔ he ko yɛ yiŋtoo hewɔ lɛ, mɛni obaafee koni ohiɛ emuuyeli mli kɛji mɔ ko kɛɛ bo akɛ kɛ oheee la lɛ obaagbo lɛ? Ani okɛ oyaiyeli baakpɛlɛ nɔ ni ekɛɔ nɛɛ nɔ akɛ nakai ji shihilɛ mli ni oyɔɔ lɛlɛŋ? Ani oyɛ nɔmimaa diɛŋtsɛ akɛ osumɔɔɔ la? Ani ofee klalo akɛ ebaadamɔ ohemɔkɛyeli he kaa nɛɛ naa ni otsi ohe kɛjɛ la he’?—Bɔfoi 15:28, 29.
3 Ni ooodamɔ la ni woɔ mɔ he muji yɛ mumɔŋ ni osumɔɔɔ lɛ naa yɛ omanyeyeli mli lɛ jeɔ shishi kɛ hemɔkɛyeli ni ma shi shiŋŋ. Esa akɛ hemɔkɛyeli ni tamɔ nɛkɛ adamɔ nɔ ni Biblia lɛ kɛɔ yɛ la he lɛ he shishinumɔ ni mli ka shi faŋŋ nɔ. Kɛ jeee nakai lɛ, henumɔ baaha mɔ ni kɛɔ akɛ ele shihilɛ mli ni oyɔɔ lɛ fe bo diɛŋtsɛ lɛ awo ohe gbeyei. Ani obaaha ashishiu bo koni osusu akɛ ekolɛ datrɛfoi lɛ Ia he saji babaoo fe bɔ ni Nyɔŋmɔ le? Yɛ anɔkwale mli lɛ, kɛ obaje shihilɛ ni tamɔ nɛkɛ mli lɛ, “obaakpɛ mli shiŋŋ” akɛ obaafee “nɔ ni ja” yɛ Yehowa hiɛ, ni nɔ ni adesai foji kɛkɛ kɛɔ lɛ kɔɔɔ he eko. (5 Mose 12:23-25, NW) Shi ani esa akɛ Okometoo pɛ odamɔ kaa ni tamɔ nɛkɛ naa?—Jaj. 4:9-12.
HELATSAMƆ-HE HE ADAFITSWAA NITSUMƆI KƐ AJINAFOI NI KƐ HELATSAMƆ-HE YEƆ SHARAMƆ
4 Bɔni afee ni aye abua mɛi ni kɛ la he naagbai aaakpe lɛ, Asafo lɛ eto Hospital Information Services he gbɛjianɔ yɛ Brooklyn. Agbɛnɛ eto Hospital Liaison Committees 100 he gbɛjianɔ yɛ U.S. Amerika maŋtiasei wuji amli. Onukpai fe 600 ni aje gbɛ akɛ tsɔsemɔ krɛdɛɛ kɛha nitsumɔ nɛɛ eha amɛ feɔ nɛkɛ ajinafoi nɛɛ.
5 Helatsamɔ-he he Adafitswaa Nitsumɔi lɛ nyɛɔ epɛiɔ tsofafeemɔ he woji fe 3,600 amli yɛ jeŋ fɛɛ koni amɛkɛle saji ni yɔɔ ni kɔɔ opireshɛn kɛ tsofai ni afeɔ mɛi ni la bɛ mli kwraa lɛ ahe nii. Kɛkɛ lɛ amɛkɛ helatsamɔ mli saji ni etee hiɛ nɛɛ eha Ajinafoi ni kɛ Helatsamɔ-he Yeɔ Sharamɔ kɛ datrɛfoi komɛi. (Helatsamɔ-he He Adafitswaa Nitsumɔi nɛɛ kɛ helatsamɔ mli saji ni tsɔɔ nɔ ni abaanyɛ afee ni la baaa mli ni amɛkɛku bei ni yaa nɔ yɛ helatsamɔ-he ko mli lɛ naa yɛ omanyeyeli mli lɛ haa.) Ehaa ajinafoi lɛ leɔ saneyeli mli yiŋkpɛi ni hi kɛha wɔ ni baaye ebua kojolɔi ni amɛkɛ shishinumɔ afata wɔ saji lɛ emlikwɛmɔ he. Agbɛnɛ hu amɛŋmalaa tsofafeelɔi fe 7,000 ni amɛfee kuu lɛ ahe saji amɛshwieɔ shi bɔni afee ni ajinafoi lɛ ana woji loo saji heei ni amɛkɛbaatsu nii kɛ la ni agbalaa awoɔ mɔ mli lɛ he sane te shi.
6 Helatsamɔ-he He Adafitswaa Nitsumɔi lɛ hu kwɛɔ tsɔsemɔ ni akɛhaa Ajinafoi ni kɛ Helatsamɔ-he Yeɔ Sharamɔ lɛ hu nɔ. Ajinafoi ni kɛ Helatsamɔ-he Yeɔ Sharamɔ lɛ kɛ saji heei baa helatsamɔ-he nitsulɔi yɛ maji ni amɛyɔɔ mli lɛ amli bɔni afee ni amɛha tsakpaa ni ka amɛteŋ lɛ aya nɔ. Amɛbiɔ nitsulɔi lɛ saji hu koni amɛle datrɛfoi krokomɛi ni fata he ni baasumɔ ni amɛfee wɔ tsofa ni la bɛ mli. Nɛkɛ nyɛmimɛi nɛɛ efee klalo akɛ amɛbaaye amɛbua bo, shi esa akɛ otsɔ hiɛ oto gbɛjianɔ ko ni he hiaa koni amɛnyɛ amɛfee nakai yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ.
GBƐJIANƆ NI HE HIAA NI ATSƆƆ HIƐ ATOO —ANI OFEE NAKAI?
7 Klɛŋklɛŋ lɛ, kwɛmɔ akɛ weku lɛ mlibii lɛ fɛɛ yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ medical directive wolo lɛ ni amɛŋmala nɔ fɛɛ nɔ jogbaŋŋ yɛ nɔ lo—date, akɛ waonaa gbɛi ewo shishi. ni mɔ ko eye he odase. Abi sane yɛ ja ni enɛɛmɛi jalɛ he yɛ be mli ni nyɛmimɛi komɛi kɛ enɛ tee helatsamɔ-he ni date bɛ nɔ ni mɔ ko yeko he odase lɛ hewɔ. Agbɛnɛ ani wɔbii fɛɛ hu ni abaptisiko amɛ lɛ hiɛ amɛ identification woji lɛ ni aŋmala nɔ fɛɛ nɔ yɛ nɔ? Kɛ jeee nakai Iɛ, kɛ oshara ko ba trukaa ni kɔɔ obi lɛ he lɛ, te tsofafeemɔ he nitsulɔi aaatee tɛŋŋ aje oshidaamɔ yɛ la he kɛ mɔ ni esa akɛ amɛtsɛ lɛ lɛ?
8 Belɛ kwɛmɔ koni mɛnɛɛmɛi fɛɛ ahiɛ nɛkɛ woji nɛɛ YƐ BEI FƐƐ MLI. Kwɛmɔ akɛ woji nɛɛ yɛ obii lɛ ahe lo dani amɛya skul daa gbi, hɛɛ, dani amɛaaya shwɛmɔ he loo hiɛtserɛjiemɔ he. Esa akɛ wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akwɛ ni nɛkɛ woji nɛɛ ahi wɔhe yɛ be mli ni wɔtsuɔ nii, yɛ be mli ni wɔyɔɔ gbɛhamɔ mli, aloo yɛ be mli ni wɔtee Kristofoi akpeei. Kaashi yɛ shia yɛ be ko mli!
9 Susumɔ nɔ ni baaba onɔ kɛji akɛ akɛ bo aaaya helatsamɔ-he yɛ shihilɛ ni mli wa mli, trukaa, ni nɔ enyɔ nɔ ni onyɛɛɛ owie oha ohe lɛ he okwɛ. Kɛ ohiɛɛɛ wolo nɛɛ yɛ omasɛi, ni wekunyo loo onukpa ko bɛ helatsamɔ-he lɛ ni eeewie eha bo, ni amu sane naa akɛ ‘la he miihia bo’ lɛ, eka shi faŋŋ akɛ aaanyɛ aha bo la. Dɔlɛ sane ji akɛ enɛ eba mɛi komɛi anɔ. Shi kɛ wɔhiɛ wolo lɛ, ewieɔ kɛhaa wɔ, ni etsɔɔ nɔ ni wɔsuɔmɔnaa nii ji.
10 No hewɔ ni medical document loo tsofafeemɔ he wolo lɛ hi fe tsofafeemɔ he nineshi ga loo kuɛnii lɛ. Ejaakɛ sɛɛkpee nɔ nɛɛ etsɔɔɔ wɔyiŋtoi ni damɔ Biblia lɛ nɔ kɛha wɔshidaamɔ lɛ ni waonaa gbɛi hu bɛ ni maa nɔ ni wɔjaje lɛ nɔ mi. Kanada saneyeli he yiŋkpɛɛ ko wie nɛkɛ yɛ nyɛmiyoo ko wolo lɛ he: “[Helatsɛ lɛ] ehala gbɛ pɛ ni eeetsɔ nɔ eha datrɛfoi kɛ mɛi fɛɛ ni kɛ gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he kwɛmɔ haa lɛ ale, kɛ eeeba akɛ nɔ̃ aaanyɔ enɔ ni enyɛɛɛ etsɔɔ nɔ ni ji esuɔmɔnaa nii lɛ, no lɛ ekpɛlɛɛɛ la ni aaaha lɛ lɛ nɔ.” No hewɔ lɛ kaanyiɛ ni enɛ bɛ ohe kɔkɔɔkɔ!
11 Akɛni ato wɔ tsofafeemɔ he gbɛtsɔɔmɔ lɛ he gbɛjianɔ aha shihilɛi ni baa trukaa hewɔ lɛ. kɛ ohala akɛ afee bo opireshɛn lɛ belɛ obaafee nilelɔ akɛ oooŋmala bo diɛŋtsɛ onɔ. ni tsɔɔ ohe ni otsɔ hiɛ osaa (ni damɔ wɔ tsofafeemɔ he gbɛtsɔɔmɔ lɛ nɔ) koni okɛ nibii pɔtɛɛ ni otaoɔ awo mli, tamɔ nɔ̃ opireshɛn ni osumɔɔ kɛ datrɛfoi lɛ agbɛi kɛ nɔ̃ tsofafeemɔ he ni osumɔɔ. Eji hegbɛ ni oyɔɔ akɛ ofee nakai koni akɛ tsamɔ ni osumɔɔ lɛ aha bo. Eyɛ mli akɛ bo kɛ odatrɛfonyo lɛ fɛɛ kpaŋ saji ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ni aaaba lɛ gbɛ moŋ, shi tsɔɔmɔ mli akɛ esa akɛ anyiɛ nɛkɛ gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ sɛɛ kɛ nɔ ko ni akpaaa gbɛ ba trukaa.—Abɛi 22 : 3.
12 Nifeemɔ ni nyiɛ sɛɛ ni he hiaa ji ni okɛ tsofafeemɔ he nitsulɔi ni he baahia yɛ opireshɛn ni ohalaa loo yɛ trukaa tsofafeemɔ ko mli lɛ awie. Namɛi titri esa akɛ okɛ amɛ awie?
OKƐ TSOFAFEEMƆ HE NITSULƆI LƐ AWIE
13 TSOFAFEEMƆ KUU Lɛ: Enɛ ji be ni esaaa akɛ asheɔ gbɔmɔ gbeyei. (Abɛi 29:25) Kɛ ofee ohe mɔ ni bɛ nɔmimaa yɛ saji ahe lɛ, mɔ ko baanu shishi akɛ oyeee anɔkwale. Kɛ opireshɛn he miihia, ni eji nɔ ni ohala loo nɔ ni ba trukaa hu lɛ, esa akɛ bo loo weku lɛ mlinyo ko ni bɛŋkɛ bo kpaakpa lɛ abi mɔ ni nyiɛ opireshɛn kuu lɛ hiɛ lɛ saji otii komɛi. Sanebimɔ ko ni he hiaa ji. Ani kuu lɛ kɛ bulɛ baaha helatsɛ lɛ suɔmɔnaa nii ni afee lɛ tsofa ni la fataaa he yɛ shihilɛi fɛɛ mli? Kɛ nɔmimaa nɛɛ bɛ lɛ, anyɛŋ abu ohe jogbaŋŋ.
14 Okɛ bulɛ kɛ nɔmimaa atsɔɔ nɔ ni osuɔmɔnaa nii ji lɛ mli faŋŋ. Feemɔ lɛ faŋŋ akɛ oosumɔ helatsamɔ kroko ni la fataaa he. Okɛ mlijɔlɛ kɛ hekɛnɔfɔɔ awie ogbɛtsɔɔmɔ ni otsɔ hiɛ okɛha yɛ tsofafeemɔ mli lɛ he kɛ bɔ ni helatsamɔ-he lɛ yeɔ ehe yɛ sɔ̃ ni aaaka amɛnɔ yɛ enɛ mli lɛ he. Kɛ mɔ ni baafee Opireshɛn lɛ sumɔɔɔ ni ekpɛlɛɔ osuɔmɔnaa nii lɛ nɔ lɛ, obaahe be kɛ obi helatsamɔ-he lɛ woloŋmalɔ lɛ akɛ etao datrɛfonyo kroko eha bo. Enitsumɔ lɛ fa nɛ.
15 ANESTHESIOLOGIST: Yɛ mɛi ni yɔɔ kuu ni esa akɛ owie otsɔɔ amɛ dani afee bo opireshɛn lɛ fɛɛ ateŋ lɛ, OHIƐ AKAKPA NƆ AKƐ OOOWIE OTSƆƆ NƐKƐ DATRƐFONYO NƐƐ. Lɛ ji mɔ ni baaye abua ni ohi wala mli yɛ be mli ni datrɛfonyo lɛ feɔ bo opireshɛn lɛ, lɛ ji mɔ ni baakpɛ eyiŋ yɛ la ni akɛbaatsu nii lɛ he. No hewɔ lɛ ofeŋ mɔ ni abaabu ohe kɛ datrɛfonyo lɛ pɛ owie otsɔɔ. No hewɔ lɛ, esa akɛ okɛ anesthesiologist nɛɛ awie ni otsɔ eyiŋ yɛ oshidaamɔ lɛ he, ni okɛle kɛji akɛ ekɛ bulɛ baaha enɛ loo efeŋ nakai—Okɛto Luka 18:3-5 he.
16 Nɔ ni afɔɔ feemɔ ji ni anesthesiologist nɛɛ ayasara helatsɛ lɛ yɛ be kukuoo mli yɛ gbɛkɛ ni enɔ jetsɛremɔ abaafee opireshɛn lɛ—no mli lɛ ekpe sɛɛ tsɔ kɛ eba akɛ gbɔmɔ nɛɛ sumɔɔɔ shidaamɔ ni okɔ yɛ la he Iɛ. Maa nɔ mi akɛ datrɛfonyo lɛ atsɔ hiɛ ahala anesthesiologist ni kɛ bo baakpa gbee ni obaanyɛ otsɔ hiɛ okɛlɛ awie kɛ ohala akɛ afee bo opireshɛn lɛ. Kɛkɛ lɛ Obaana be ni ekɛbaahala mɔ kroko kɛji klɛŋklɛŋ mɔ lɛ sumɔɔɔ ni etsuɔ osuɔmɔnaa nii ahe nii. Kaaha mɔ ko miitsɔ oyiŋ yɛ hegbɛ ni oyɔɔ akɛ ohalaa anesthesiologist ni osumɔɔ kɛhaa opireshɛn ni aaafee bo lɛ he.
17 Esa akɛ oha mɛnɛɛmɛi fɛɛ ale oshidaamɔ ni tsakeee lɛ. MISUMƆƆƆ LA. Bi tsofafeemɔ he gbɛjianɔtoo ni la bɛ mli shi yɛ osane lɛ mli. Tsii nibii krokomɛi ni abaanyɛ akɛto la najiaŋ yɛ osane lɛ mli lɛ ta. Kɛji akɛ tsofafeemɔ kuu lɛ nuɔ he akɛ enɛ he baŋ sɛɛnamɔ yɛ osane lɛ mli lɛ, bi amɛ ni amɛtao gbɛi krokomɛi kɛjɛa tsofafeemɔ he woji lɛ amli. Ha amɛna nɔmimaa akɛ obaaha amɛle saji komɛi ni kɔɔ enɛ he kɛ amɛmiisumɔ kɛtsɔ onukpai ni yɔɔ osafo lɛ mli lɛ ni ooobi amɛ ni amɛna Ajinafoi ni kɛ Helatsamɔ he Yeɔ Sharamɔ ni bɛŋkɛ bo lɛ ni amɛaana amɛ amɛha bo lɛ nɔ.
HEGBƐI NI OYƆƆ LƐ NI OKƐAATSU NII
18 Kwɛmɔ gbɛnaanii ni mɔ yeɔ ehe kɛjɛɔ mli wolo lɛ kɛ kpɛlɛmɔ wolo lɛ ni helatsamɔ-he lɛ haa okɛ owaonaa gbɛi woɔ shishi kɛ ahe bo afɔ jɛmɛ lɛ mli jogbaŋŋ. Yɛ bei komɛi amli lɛ kɛ yɛ be mli ni amɛkpɛlɛ nɔ akɛ amɛkɛ bulɛ baaha osuɔmɔnaa nii lɛ sɛɛ nɔŋŋ lɛ, baafa kroko ni nyiɛ sɛɛ baajaje akɛ mɔ ni kɛ ewaonaa gbɛi ewo shishi lɛ kpɛlɛɔ nɔ akɛ helatsamɔ-he lɛ baanyɛ ni amɛkɛ helatsamɔ nibii “ni hereɔ mɔ yiwala” atsu nii kɛ amɛkɛ naagbai kpe. La baanyɛ afata enɛ he. Oyɛ hegbɛ akɛ otsakeɔ wiemɔ ni tamɔ nɛkɛ koni la akaba mli kwraa aloo ofoɔ mli kwraa po. Helatsɛmɛi akwɛlɔi baabɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛɛ bo akɛ onyɛŋ ofee nakai, shi obaanyɛ! Tsɔɔmɔ mli akɛ wolo lɛ ji kpaŋmɔ ni ka bo kɛ amɛ teŋ, ni onyɛŋ okɛ owaonaa gbɛi awo kpaŋmɔ ni okpɛlɛɛɛ nɔ lɛ shishi. Kɛji akɛ mɔ ko bɔ mɔdɛŋ ni enyɛ onɔ ni okɛ owaonaa gbɛi awo shishi lɛ, bi ni atsɛ helatsamɔ-he nɔkwɛlɔ lɛ loo helatsɛmɛi anajiaŋdamɔlɔ ni yɔɔ jɛmɛ lɛ aha bo.
19 Ani obaanyɛ ofee nibii nɛɛ? Hɛɛ, obaanyɛ. No hewɔ lɛ esa akɛ ole hegbɛi ni bo helatsɛ lɛ oyɔɔ lɛ. Ashiii nɛkɛ hegbɛi ni adesa yɔɔ nɛɛ yɛ helatsamɔ-he lɛ shinaa naa yɛ be mli ni oboteɔ jɛmɛ lɛ. Ehe ehiaaa ni oŋmɛɛ he dani akwɛ bo. Kaaha mɔ ko miikɛɛ bo nɔ kroko ni bɛ mli.
20 Atsɛɔ hegbɛi nɛɛ ekome akɛ sane-numɔ kɛ enɔkpɛlɛmɔ hegbɛ, ni tsɔɔ akɛ anyɛŋ afee bo tsofa ko ja okpɛlɛ nɔ da. Obaanyɛ okpoo gbɛ ni amɛsumɔɔ ni amɛtsɔ nɔ amɛfee bo tsofa lɛ kwraa po kɛ oosumɔ. Nɔ ni baatsɔ onɔkpɛlɛmɔ lɛ hiɛ aba ji nɔ ni tsofafeemɔ kuu lɛ eto amɛyiŋ akɛ amɛbaafee, kɛ osharai ni fata he lɛ fɛɛ ni aaatsɔɔ mli fitsofitso aha bo. Yɛ no sɛɛ lɛ esa akɛ amɛtsɔɔ bo nɔ kroko ni yɔɔ ni amɛbaanyɛ amɛfee. Kɛkɛ lɛ yɛ be mli ni aha ole enɛɛmɛi lɛ, obaajɛ mli ohala nɔ̃ tsamɔ ni osumɔɔ.
21 Bɔni afee ni ona nɔmimaa yɛ nɔ ni okpɛlɛɔ nɔ lɛ he lɛ, ESA AKƐ obi saji yɛ nɔ fɛɛ nɔ ni onuuu shishi lɛ he, titri lɛ kɛ akɛ wiemɔi wuji loo tsofafeemɔ mli wiemɔi ni onuuu shishi lɛ miitsu nii lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛ datrɛfonyo kɛɛ akɛ ekɛ “plasma” baatsu nii lɛ, ekolɛ obaanyɛ omu sane naa ni tɔmɔ ko bɛ he akɛ eetsɔɔ “plasma volume expander” loo (nui ni afutu ni akɛtoɔ la najiaŋ) , shi jeee nakai ni. Dani oookpɛlɛ nɔ lɛ, bi akɛ: “Ani enɛ ji la lɛ mli nibii komɛi lo?” Bi sane yɛ gbɛ ni eeetsɔ nɔ efee nakai lɛ he akɛ: “Ani la mli nibii fata nɛkɛ helatsamɔ nɛɛ he?” Kɛ ekɛ tsɔne ko baatsu nii lɛ, bi akɛ: “Ani akɛ mila baato yɛ be mli ni akɛ tsɔne nɛɛ tsuɔ nii lɛ?”
22 Shi mɛni esa akɛ ofee yɛ be mli ni ofee nɔ ni yɔɔ yiteŋgbɛ nɛɛ fɛɛ ni kɛlɛ amɛkɛ bo kpaaa gbee aloo amɛmiite shi amɛmiiwo oshidaamɔ lɛ po? Kaashashao shi akɛ ooobi yelikɛbuamɔ. Mɛi komɛi emɛ yɛ be kakadaŋŋ miitsɔ yɛ nɛkɛ yelikɛbuamɔ nɛɛ bimɔ mli ni ekɛ amɛwala ewo osharai mli.
YELIKƐBUAMƆ NI SƐƐNAMƆ YƆƆ HE YƐ HIAMƆ BE MLI
23 Kadimɔ gbɛ ni atsɔɔ nɔ akɛnaa yelikɛbuamɔ ni he hiaa nɛɛ: (1) Kɛ eba akɛ bo loo osuɔlɔ ko ehala opireshɛn aloo enɛ he ebahia trukaa yɛ he ni bei eba yɛ akɛni helatsamɔ-he lɛ miisumɔ ni akɛ la atsu nii; aloo (2) kɛji akɛ bo loo osuɔlɔ lɛ shihilɛ yɛ tsofafeemɔ mli lɛ fite kwraa ni hiɛdɔɔ ba sane lɛ mli; aloo (3) kɛ eji gbekɛ (aloo onukpa) ni datrɛfonyo lɛ helatsɛmɛi akwɛlɔ lɛ, aloo helatsamɔ-he nɔkwɛlɔ lɛ kɛɛ akɛ amɛbaaya kojomɔ he ni amɛyabi gbɛ ni amɛkɛ la aha lɛ, belɛ:
24 TSƐ ASAFOŊ ONUKPAI LƐ kɛ ofeko nakai momo. (Yɛ anɔkwale mli lɛ yɛ wɔshidaamɔ yɛ la he lɛ hewɔ lɛ, eji nilee gbɛ akɛ wɔɔha onukpai lɛ ale nɔ ni yaa nɔ kɛ wɔtee helatsamɔ-he.) Nɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ, kɛ ehe miihia lɛ, ONUKPAI LƐ BAATSƐ AJINAFOI Nl KƐ HELATSAMƆ-HE YEƆ SHARAMƆ lɛ. Kɛ oosumɔ lɛ, Ajinafoi ni kɛ Helatsamɔ-he Yeɔ Sharamɔ lɛ mlibii lɛ ateŋ mɛi komɛi baaba helatsamɔ-he lɛ yɛ nɛkɛ be nɛɛ mli ni amɛbaye amɛbua bo.—Yes. 32: 1, 2.
25 Nɛkɛ Ajinafoi ni kɛ Helatsamɔ-he Yeɔ Sharamɔ nɛɛ mlibii lɛ le datrɛfoi ni kɛ amɛ kpaa gbee ni yɔɔ he ni oyɔɔ lɛ, ni amɛnine baanyɛ ashɛ amɛnɔ ni amɛ hu amɛtao datrɛfoi krokomɛi ni baanyɛ aye abua. Kɛ eko bɛ he ni oyɔɔ lɛ, onukpai lɛ baabi ajinafoi krokomɛi ni bɛŋkɛ amɛ lɛ. Ni kɛ enɛ hu yeee omanye lɛ, amɛbaatsɛ Helatsamɔ-he Adafitswaa Nitsumɔi ni yɔɔ Brooklyn lɛ. Amɛbaanyɛ amɛto gbɛjianɔ ni amɛnine ashɛ datrɛfonyo ni baanyɛ atsɔɔ nɔ ni datrɛfoi ni kwɛɔ bo bianɛ lɛ baanyɛ afee ni la baaa mli lɛ mli. Atsɔse nyɛmimɛi ni feɔ Ajinafoi ni kɛ Helatsamɔ-he Yeɔ Sharamɔ lɛ mlibii lɛ koni amɛtsu shihilɛi nɛɛ ahe nii.
26 Ajinafoi ni kɛ Helatsamɔ-he Yeɔ Sharamɔ lɛ mlibii lɛ hu miisumɔ ni amɛye amɛbua bo koni bo loo owekunyo ko kɛ datrɛfonyo ko loo helatsamɔ-he nɔkwɛlɔ lɛ awie, shi esa akɛ obi nakai yelikɛbuamɔ lɛ. Eji anɔkwale akɛ nɛkɛ nyɛmimɛi nɛɛ nyɛŋ akpɛ yiŋ amɛha bo, shi amɛbaanyɛ amɛye amɛbua bo koni osusu bɔ ni Asafo lɛ kwɛɔ saji ehaa koni amɛgbala ojwɛŋmɔ kɛba nɔ ni obaanyɛ ohala yɛ tsofafeemɔ kɛ mla mli lɛ nɔ.
27 Kɛji akɛ datrɛfoi ni feɔ bo tsofa lɛ sumɔɔɔ ni amɛkɛ bo kpaa gbee lolo lɛ, okɛ helatsamɔ-he nɔkwɛlɔ lɛ awie koni etsake amɛ eha bo ni ekɛ mɛi krokomɛi ni kɛ bulɛ baaha osuɔmɔnaa nii lɛ ato amɛ najiaŋ. Kɛji akɛ nɔkwɛlɔ lɛ shashao shi yɛ enɛ feemɔ mli, ni KƐ OYƐ datrɛfonyo kroko diɛŋtsɛ yɛ he kroko ni abaanyɛ ajie bo kɛya jɛmɛ lɛ, no lɛ oyɛ hegbɛ akɛ oŋmaa enɛ yɛ wolo nɔ ni okɛ date woɔ nɔ ohaa helatsamɔ-he nɔkwɛlɔ lɛ akɛ osumɔɔɔ ni datrɛfoi ni amɛgbɛi yɔɔ wolo lɛ nɔ lɛ ni kɛ bo kpaaa gbee lɛ akwɛ bo dɔŋŋ, koni okɛ owaonaa gbɛi awo shishi.
28 Ani obaanyɛ ofee nakai? Hɛɛ. oyɛ nakai hegbɛ lɛ. Ni kɛji akɛ sane lɛ baje kojolɔ ko hiɛ yɛ sɛɛ mli lɛ, nɔ ni oŋma ofɔ shi lɛ baaye abua koni eyoo nɔ ni ji osuɔmɔnaa nii. Ebaanyɛ egbele gbɛ koni datrɛfoi krokomɛi aba mli ni amɛbaye amɛbua bo. Ni nɔ ni he hiaa fe fɛɛ lɛ, ebaaha anyɛ atsu ohela lɛ he nii mra dani shihilɛ mli ni oyɔɔ lɛ afee akɛ eefite. Kaaha osɛɛ miitsɛ tsɔ!
29 Yɛ be mli ni wɔnyɛŋ wɔkɛɛ akɛ mɔ fɛɛ mɔ ayahe egbɔmɔtso hewalɛnamɔ he inshuɔrans lɛ, esa akɛ wɔkɛɛ bo akɛ yɛ be babaoo mli lɛ ewa akɛ-aaana datrɛfonyo ni kɛ wɔ aaakpa gbee akɛ eeekwɛ helatsɛ ni bɛ inshuɔrans nɛɛ eko.
SANEBIMƆI NI AKƐTSƆƆ MƆ TSƆNE NI ESA AKƐ OHA OHIƐ AHI NƆ
30 Esa akɛ ole akɛ datrɛfoi kɛ mɛi krokomɛi biɔ saji komɛi ni abii kɛ yiŋtoo kpakpa. Nɔ ni datrɛfoi (kɛ kojolɔi komɛi) fɔɔ bimɔ ji:
• “Ani obaasumɔ ni ogbo (oha obi lɛ agbo) fe ni ooohe ‘la ni agbalaa awoɔ mɔ mli ni hereɔ mɔ yiwala lɛ’?”
31 Kɛ oha hetoo akɛ hɛɛ lɛ, enɛ baafee nɔ ni ja yɛ jamɔ gbɛfaŋ. Shi yɛ bei babaoo mli lɛ anuuu hetoo lɛ shishi ni ebaanyɛ ekɛ saneyeli he yiŋkpɛi ni ejaaa aba. Kaimɔ akɛ obɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ shihilɛ nɛɛ mli. Shi moŋ oowie tsofafeemɔ ni he hiaa lɛ he. No hewɔ lɛ esa akɛ oha otoibolɔi lɛ anu bo shishi yɛ tsofafeemɔ mli kɛ mla naa fɛɛ.—Lala 39:2; Kol. 4:5, 6.
32 Kɛha datrɛfonyo loo kojolɔ loo helatsamɔ-he nɔkwɛlɔ lɛ, “hɛɛ” baatsɔɔ akɛ oosumɔ ni ofee ohe la odasefonyo aloo oosumɔ ni okɛ obi lɛ asha afɔle yɛ ohemɔkɛyeli hewɔ. Ni ooogba amɛ hemɔkɛyeli ni mli wa ni oyɔɔ yɛ gbohiiashitee lɛ mli lɛ he sane yɛ shihilɛ nɛɛ mli lɛ yeŋ ebuaŋ tsɔ. Amɛbaabu bo akɛ mɔ ni eye hemɔkɛyeli he sɛkɛ, onyɛɛɛ okpɛ yiŋ ni ja yɛ be mli ni osharai eba wala he. Yɛ gbekɛbii agbɛfaŋ lɛ, amɛbaabu bo akɛ fɔlɔ ni kuɔ ehiɛ eshwieɔ nii anɔ, ni kpooɔ nɔ ni akɛɛ atsɛɔ lɛ tsofafeemɔ ni “hereɔ mɔ yiwala” lɛ.
33 Shi no ETSƆƆƆ akɛ ookpoo helatsamɔ. Okɛ datrɛfonyo lɛ kpaaa gbee kɛkɛ yɛ Nɔ tsamɔ ni esumɔɔ ni ekɛha bo lɛ mli. Shidaamɔ ni tamɔ nɛkɛ baatsake bɔ ni shihilɛ lɛ yɔɔ lɛ aha bo kɛ amɛ fɛɛ. Kɛfata he lɛ, eji shishiumɔ akɛ amɛaaha anu shishi akɛ la yɛ shweshweeshwe ni no PƐ ji tsofa ni “hereɔ mɔ yiwala.” (Kwɛmɔ wolo How Can Blood Save Your Life?, baafai 7-22.) No hewɔ lɛ esa akɛ oha nakai sane lɛ mli afee faŋŋ diɛŋtsɛ. Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ofee nakai yɛ? Obaanyɛ oha hetoo akɛ:
• “Misumɔɔɔ ni magbo (mibi lɛ agbo.) Eji miisumɔ ni magbo (mibi lɛ agbo) kulɛ, mihi shia. Shi miba biɛ koni mana tsamɔ koni mahi wala mli (mibi lɛ ahi wala mli.) Nɔ ni mitaoɔ ji tsofafeemɔ kroko ni la fataaa he kɛha mi (mibi lɛ.) Tsofai kɛ gbɛi krokomɛi yɛ.”
34 Sanebimɔi pii ni datrɛfoi loo kojolɔi biɔ ji:
• “Mɛni baaba onɔ kɛji akɛ kojomɔ he lɛ nyɛ onɔ ni akɛla ha bo? Ani obaafee mɔ ni enɛ he sɔ ka enɔ?”
• “Ani la ni aaanyɛ onɔ ni akɛha bo lɛ baaha ashwie bo kɛjɛ ojamɔ lɛ mli aloo ehaŋ ona naanɔ wala”? Te osafo lɛ mlibii lɛ baabuo aha tɛŋŋ?
35 Nyɛmiyoo kɛ ha kojolɔ ko hetoo akɛ kɛ kojolɔ lɛ kpɛ eyiŋ nakai lɛ belɛ sɔ lɛ baŋ nyɛmiyoo lɛ nɔ. Yɛ be mli ni eja yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, kojolɔ lɛ miitsɔɔ akɛ akɛni sɔ lɛ kaaa nyɛmiyoo lɛ nɔ hewɔ lɛ belɛ sɔ lɛ abaka lɛ kojolɔ lɛ nɔ. Efa ni aha nyɛmiyoo lɛ la.
36 Esa akɛ onu shishi akɛ yɛ be mli ni ebiɔ nɛkɛ saji nɛɛ lɛ, belɛ amɛmiitao gbɛ kroko ni amɛaatsɔ nɔ amɛkɛ la aha bo akɛni okpoo enɛ lɛ hewɔ. Okɛ nakai hegbɛ lɛ akaha amɛ ni oleee! No hewɔ lɛ te wɔɔfee tɛŋŋ wɔje nakai sanebimɔ lɛ mli? Obaanyɛ oha hetoo akɛ:
“Kɛ anyɛ minɔ ni akɛ la ha mi yɛ gbɛ ko nɔ lɛ, mibuɔ enɛ akɛ aanyɛ minɔ ni akɛ mi ana bɔlɛ ekaa naa aloo aato mi kabonaa. Nakai tutuamɔ ni esaaa lɛ baaye mihenumɔ kɛ mumɔ awui yɛ mishihilɛ be ni eshwɛ lɛ fɛɛ mli. Mate shi mamɔ migbɔmɔtso ni atutuaa ni mikpɛlɛɛɛ nɔ lɛ kɛ mihewalɛ fɛɛ. Mɔbɔ mɔdɛŋ fɛɛ ni manyɛ ni mikɛ mɛi ni tutuaa migbɔmɔtso nɛɛ aya saneyeli he tamɔ bɔ ni mafee mɛi ni mɔɔ mi ekaa naa akɛ mi naa bɔlɛ loo atoɔ mi kabonaa lɛ pɛpɛɛpɛ.”
37 Esa akɛ aha sane lɛ aje kpo faŋŋ akɛ la ni aaanyɛ wɔ nɔ ni akɛha wɔ lɛ ji wɔgbɔmɔtsei atutua mɔ ni wɔhiɔ kwraa. Ejeee sane bibioo. No hewɔ lɛ daamɔ shi shiŋŋ. Ha efee faŋŋ akɛ oosumɔ tsofafeemɔ ni la bɛ mli.
MƐNI OBAAFEE KONI OKƐFEE KLALO?
38 Wɔti nibii komɛi ni esa akɛ ofee koni okɛbu bo kɛ oweku lɛ he kɛjɛ la ni osumɔɔɔ ni akɛhaa lɛ he lɛ mli. (Yɛ sɛɛ mli lɛ wɔkɛ saji amlitsɔɔmɔ ni kɔɔ gbɛ ni aaatsɔ nɔ atsu naagbai ni teɔ shi yɛ gbekɛbii kɛ fufɔobii ni asumɔɔ ni akɛ la aha amɛ lɛ ahe lɛ he nii baaha.) Wɔha nɔ ni Asafo lɛ ejɛ suɔmɔ mli efee koni ekɛ yelikɛbuamɔ ni he hiaa yɛ be ni sa mli lɛ hu aha lɛ. Mɛni esa akɛ okɛ nɛkɛ adafitswaa nɛɛ afee koni ona nɔmimaa akɛ ofee klalo akɛ okɛ tsofafeemɔ mli shihilɛ ni kaa mɔ hemɔkɛyeli lɛ baakpe?
Klɛŋklɛŋ lɛ: Okɛ oweku lɛ akpe ni nyɛsusu saji nɛɛ ahe aloo nyɛfee he nɔkwɛmɔ nɔ, koni nyɛle nɔ ni nyɛbaakɛɛ kɛ nɔ ni nyɛbaafee, titri lɛ beni sane ko ete shi trukaa lɛ.
No Sɛɛ Lɛ: Nyɛkwɛa koni nyɛnine ashɛa woji ni he hiaa nyɛ lɛ fɛɛ nɔ.
Kɛkɛ Lɛ: Okɛ sane lɛ afɔ Yehowa hiɛ yɛ sɔlemɔ mli kɛ hiɛdɔɔ koni efi nyɛ sɛɛ yɛ nyɛyiŋ ni nyɛkpɛ shiŋŋ akɛ ‘nyɛaatsi nyɛhe kɛjɛ la he’ lɛ mli. Emla toiboo yɛ la he lɛ maa eduromɔ kɛha naanɔ wala nɔ mi kɛhaa wɔ.—Bɔfoi 15:29; Abɛi 27:11, 12.
[Box on page 3]
Okɛ adafitwaa nɛɛ ato he ni onine baashɛ nɔ mra yɛ