NIKASEMƆ 30
LALA 97 Nyɔŋmɔ Wiemɔ Lɛ Ni Hãa Mɔ Wala
Kasemɔ Nibii Hei Kɛjɛ Klɛŋklɛŋ Nibii Ni Okase Yɛ Biblia Lɛ Mli Lɛ Amli
“Mito miyiŋ akɛ makai nyɛ nibii nɛɛ be fɛɛ be, eyɛ mli akɛ nyɛle nibii nɛɛ, ni nyɛnane emɔ shi jogbaŋŋ yɛ anɔkwale . . . lɛ mli.”—2 PET. 1:12.
NƆ NI WƆBAAKASE
Wɔbaana bɔ ni wɔbaafee wɔná klɛŋklɛŋ nibii ni wɔkase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe sɛɛ ŋmɛnɛ, kɛ́ ekolɛ wɔkase nibii nɛɛ etsɛ waa po.
1. Be ni akɛ bo bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ nibii ni okase lɛ tsake oshihilɛ?
BE NI akɛ bo bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ, nibii ni atsɔɔ bo lɛ tsake oshihilɛ kwraa. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, okase akɛ Nyɔŋmɔ gbɛ́i ji Yehowa, ni enɛ ji nɔ ni eye ebua bo ni ŋmɛnɛ lɛ obatsɔ enaanyo lɛ. (Yes. 42:8) Agbɛnɛ hu, okase akɛ kɛ́ mɔ ko gbo lɛ, egbo, ni no hewɔ lɛ, osheee gbeyei dɔŋŋ akɛ mɛi ni egboi lɛ baanyɛ afee bo nɔ ko. (Jaj. 9:10) Okase hu akɛ, Nyɔŋmɔ ewo shi akɛ wɔsɛɛ lɛ, shikpɔŋ lɛ baatsɔ Paradeiso. Enɛ hã oná hiɛnɔkamɔ akɛ, wɔsɛɛ lɛ, nibii baahi. Obahe oye akɛ, obaanyɛ ohi shi kɛya naanɔ, shi jeee afii 70 loo 80 ko pɛ kɛkɛ.—Lala 37:29; 90:10.
2. Mɛɛ gbɛ nɔ 2 Petro 1:12, 13 lɛ hãa wɔnaa akɛ, Kristofoi ni nane emɔ shi yɛ anɔkwale lɛ mli po baanyɛ aná klɛŋklɛŋ nibii ni amɛkase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe sɛɛ?
2 Esaaa akɛ wɔnuɔ he kɔkɔɔkɔ akɛ, klɛŋklɛŋ nibii ni wɔkase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe ehiaaa tsɔ. Mɛni hewɔ? Wɔnaa nɔ hewɔ lɛ yɛ Petro wolo ni ji enyɔ lɛ mli. Petro ŋma wolo nɛɛ eyahã Kristofoi ni ‘nane emɔ shi jogbaŋŋ yɛ anɔkwale lɛ mli.’ (Kanemɔ 2 Petro 1:12, 13.) Be ni eŋma amɛ lɛ, no mli lɛ mɛi fɔji komɛi yɛ asafo lɛ mli, ni amɛmiitao amɛlaka nyɛmimɛi lɛ koni amɛshi anɔkwale lɛ. (2 Pet. 2:1-3) No hewɔ lɛ, Petro tsɔ wolo ni eŋma amɛ lɛ nɔ eye ebua amɛ koni amɛkahe amalei ni mɛi fɔji lɛ tsɔɔ lɛ amɛye. Yɛ wolo lɛ mli lɛ, ekai amɛ nibii komɛi ni amɛkase momo lɛ, ejaakɛ no baaye abua amɛ ni amɛye Yehowa anɔkwa kɛyashi naagbee.
3. Mɛni hewɔ esa akɛ Kristofoi fɛɛ aya nɔ asusu klɛŋklɛŋ nibii ni amɛkase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe? Okɛ nɔkwɛmɔnɔ ko atsɔɔ mli.
3 Kɛ́ wɔkɛ afii pii esɔmɔ Yehowa po lɛ, wɔbaanyɛ wɔná klɛŋklɛŋ nibii ni wɔkase yɛ Biblia lɛ mli lɛ ahe sɛɛ lolo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mami ko ni le nihoomɔ waa kɛ ebiyoo ni kpaako etsɔɔ lɛ bɔ ni ahoɔ nii lɛ baanyɛ amɛkɛ nibii ni akɛhoɔ nii, tamɔ ameo, shitɔ, kɛ sabolai ahoo niyenii ko. Shi akɛni mami lɛ bɔi nihoomɔ etsɛ, ni ehe esa hewɔ lɛ, ebaanyɛ ekɛ nibii nɛɛ nɔŋŋ ahoo niyenii krokomɛi ni ŋɔɔ waa. Nakai nɔŋŋ mɔ ko ni kɛ afii pii esɔmɔ Yehowa kɛ mɔ ko ni kpaako akɛ lɛ ebɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ fɛɛ baanyɛ akane ŋmalɛ kome too lɛ nɔŋŋ, shi esoro nɔ ni amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ baakase yɛ mli. Ekolɛ, kɛjɛ be ni abaptisi wɔ nɛɛ, wɔshihilɛ kɛ nɔ ni wɔtsuɔ yɛ Yehowa asafo lɛ mli lɛ etsake. No hewɔ lɛ, kɛ́ wɔsusu nibii ni wɔkase be ko ni eho lɛ ahe ekoŋŋ ni wɔkɛto shihilɛ ni wɔyɔɔ mli amrɔ nɛɛ he lɛ, wɔbaana nibii hei ni baanyɛ aye abua wɔ. Yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, wɔbaakɔlɔ klɛŋklɛŋ nibii ni atsɔɔ mɛi yɛ Biblia lɛ mli lɛ ateŋ etɛ ni wɔkwɛ nɔ ni mɛi ni kɛ afii pii esɔmɔ Yehowa lɛ baanyɛ akase yɛ mli.
YEHOWA NI BƆ NIBII FƐƐ
4. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔná le ni wɔle akɛ Yehowa ni bɔ nibii fɛɛ lɛ he sɛɛ?
4 Wɔle akɛ, Yehowa ni bɔ shikpɔŋ lɛ kɛ nibii fɛɛ ni yɔɔ mli lɛ, ni akɛ, ehiɛ kã shi ni eyɛ hewalɛ waa. Biblia lɛ kɛɔ akɛ: “Mɔ ni fee nibii fɛɛ ji Nyɔŋmɔ.” (Heb. 3:4) Nibii pii yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ anɔkwa sane kuku nɛɛ mli, ni eko ji akɛ, akɛni Yehowa ni bɔ wɔ hewɔ lɛ, wɔle akɛ ele wɔhe nɔ fɛɛ nɔ. Wɔle hu akɛ, wɔsane kã etsui nɔ, ni ele nɔ ni kɛ́ wɔfee lɛ, ebaahi ehã wɔ. Anɔkwa, le ni wɔle akɛ Yehowa ni bɔ nibii fɛɛ lɛ etsake wɔshihilɛ kwraa, ni ehã wɔna bɔ ni esa akɛ wɔhi shi wɔhã koni wɔtsui anyɔ wɔmli.
5. Mɛɛ nɔ kroko wɔbaanyɛ wɔkase yɛ le ni wɔle akɛ Yehowa ni bɔ nibii fɛɛ lɛ mli? (Yesaia 45:9-12)
5 Nɔ kroko yɛ ni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ le ni wɔle akɛ Yehowa ni bɔ nibii fɛɛ lɛ mli, ni no ji, esa akɛ wɔba wɔhe shi. Be ni Hiob naa amane lɛ, eyabu ehe jalɔ moŋ fe Nyɔŋmɔ. No hewɔ lɛ, Yehowa kai lɛ akɛ, lɛ ji Ofe, ni lɛ ebɔ nibii fɛɛ. (Hiob 38:1-4) Enɛ ye ebua Hiob ni ena akɛ, Yehowa le nii kwraa fe adesai, ni nɔ fɛɛ nɔ ni efeɔ lɛ ja. Sɛɛ mli lɛ, gbalɔ Yesaia wie nɔ ko ni tamɔ nakai. Ewie akɛ: “Ani esa akɛ sũ lɛ akɛɛ Gbɛshɔ̃lɔ lɛ akɛ: ‘Mɛni oshɔ̃ nɛɛ?’”—Kanemɔ Yesaia 45:9-12.
6. Mɛɛ be ehe baahia waa ni wɔsusu bɔ ni Yehowa je agbo kɛ bɔ ni ehiɛ kã shi lɛ he? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)
6 Kɛ́ wɔkɛ afii pii esɔmɔ Yehowa lɛ, ewaaa akɛ wɔbaashi Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛ egbɛtsɔɔmɔi lɛ asɛɛ ni wɔfee nɔ ni wɔ diɛŋtsɛ wɔsusuɔ akɛ no ja. (Hiob 37:23, 24) Shi kɛ́ wɔhe be wɔsusu Yehowa, mɔ ni bɔ wɔ lɛ he, ni wɔjwɛŋ bɔ ni ehiɛ kã shi ni eje agbo lɛ he lɛ, no baaye abua wɔ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? (Yes. 40:22; 55:8, 9) Ebaahã wɔba wɔhe shi ni wɔkpɛlɛ nɔ akɛ, Yehowa susumɔ yɛ saji ahe lɛ ja kwraa fe wɔnɔ lɛ.
Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkai be fɛɛ be akɛ Yehowa susumɔ yɛ saji ahe lɛ hi kwraa fe wɔnɔ lɛ? (Kwɛmɔ kuku 6)e
7. Mɛni Rahela fee ni ye ebua lɛ be ni akɛ gbɛtsɔɔmɔ hee ko hã lɛ?
7 Nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Rahela, ni yɔɔ Slovenia lɛ kɛɛ nɔ ni yeɔ ebuaa lɛ ni enyɛɔ efiɔ gbɛtsɔɔmɔi hei ni Yehowa asafo lɛ kɛhãa lɛ asɛɛ ji, ekaiɔ ehe akɛ Yehowa ni bɔ lɛ. Ewie akɛ: “Bei komɛi lɛ, kɛ́ nyɛmimɛi ni nyiɛ hiɛ lɛ kpɛ yiŋ ko lɛ, ewa kɛhã mi akɛ mafi sɛɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, eyɛ mli akɛ mikwɛ Afi 2023 Gbɛtsɔɔmɔ Kuu Amaniɛbɔɔ Ni Ji 8 lɛ moŋ, shi klɛŋklɛŋ be ni mina ni nyɛmi nuu ko ni eto tsɛŋ miihã maŋ shiɛmɔ lɛ, mihiɛ fee mi yaa. No hewɔ lɛ, misɔle mihã Yehowa ni eye ebua mi ni maná jwɛŋmɔ ni ja yɛ gbɛtsɔɔmɔ hee lɛ he.” Rahela yɔse akɛ, Yehowa, mɔ ni bɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ, baanyɛ atsɔɔ asafo lɛ gbɛ aahu. Kɛ́ atsake bɔ ni wɔnuɔ ŋmalɛ ko shishi wɔhãa loo akɛ gbɛtsɔɔmɔ hee ko hã, ni ewa kɛhã bo akɛ obaafi sɛɛ lɛ, hemɔ be ni osusu bɔ ni Yehowa, mɔ ni bɔ ŋwɛi kɛ shikpɔŋ lɛ, hiɛ kã shi waa kɛ bɔ ni eje agbo lɛ he, ni no baaye abua bo ni oná jwɛŋmɔ ni ja yɛ gbɛtsɔɔmɔ lɛ he.—Rom. 11:33-36.
NƆ HEWƆ NI NYƆŊMƆ EFOKO NAAGBAI NI YƆƆ JE LƐ MLI LƐ ASƐƐ
8. Mɛni wɔkase yɛ naagbai ni yɔɔ je lɛ mli kɛ nɔ hewɔ ni Nyɔŋmɔ efoko sɛɛ lɛ he? Ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔná enɛ he sɛɛ?
8 Mɛni hewɔ Nyɔŋmɔ efoko naagbai ni yɔɔ je lɛ mli lɛ asɛɛ? Mɛi ni nako sanebimɔ nɛɛ hetoo lɛ ateŋ mɛi komɛi amli efu Nyɔŋmɔ loo amɛmu sane naa akɛ Nyɔŋmɔ ko bɛ! (Abɛi 19:3) Shi bo lɛ, okase akɛ, esha kɛ emuu ni wɔyeee lɛ hewɔ naagbai pii yɔɔ je lɛ mli lɛ, ni akɛ, naagbai nɛɛ jɛɛɛ Yehowa. Okase hu akɛ, Yehowa tsuishitoo lɛ hewɔ lɛ, mɛi babaoo ebakase ehe nii ni amɛle lɛ, ni amɛbana gbɛ ni ebaatsɔ nɔ efo naagbai fɛɛ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ asɛɛ kwraa. (2 Pet. 3:9, 15) Nibii nɛɛ ni okase lɛ ehã otsɛ otsuiŋ oŋmɛ omli, ni ehã okɛ Nyɔŋmɔ teŋ naanyobɔɔ lɛ mli ewa.
9. Mɛɛ be ebaahi waa akɛ wɔbaasusu nɔ hewɔ ni Yehowa efoko wɔnaagbai lɛ asɛɛ lɛ he?
9 Wɔle akɛ esa akɛ wɔto wɔtsui shi wɔmɛ Yehowa kɛyashi ebaafo wɔnaagbai lɛ fɛɛ asɛɛ. Shi bei komɛi lɛ, shihilɛi komɛi ni wɔkɛkpeɔ lɛ hãa wɔnuɔ he akɛ Yehowa sɛɛ etsɛ tsɔ. (Hab. 1:2, 3) Shihilɛi nɛɛ ekomɛi ji, kɛ́ mɔ ko ni wɔsumɔɔ esane waa lɛ gbo, loo wɔ loo wɔwekunyo ko kɛ shihilɛ ko ni mli wa waa miikpe loo aaye lɛ sane ni ejaaa. Be fɛɛ be ni wɔkɛ shihilɛi nɛɛ loo ekrokomɛi ni tamɔ nakai lɛ baakpe lɛ, ebaahi waa akɛ wɔbaasusu nɔ hewɔ ni Yehowa efoko naagbai ni yɔɔ je lɛ mli lɛ asɛɛ lɛ he.a (Lala 34:19) Agbɛnɛ hu, wɔbaanyɛ wɔsusu gbɛjianɔ ni eto koni efo naagbai ni wɔkɛkpeɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ he.
10. Kɛ́ Anne werɛ ho ehe waa yɛ emami gbele lɛ he lɛ, mɛni efeɔ ni shɛjeɔ emii?
10 Kɛ́ wɔsusu nɔ hewɔ ni Yehowa efoko wɔnaagbai lɛ asɛɛ lɛ he lɛ, no baanyɛ aye abua wɔ ni wɔfi shi. Naa nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Anne lɛ niiashikpamɔ. Eyɛ ŋshɔkpɔ ko ni yɔɔ Afrika wuoyi, ni atsɛɔ lɛ Mayotte lɛ nɔ. Ewie akɛ: “Be ni mimami gbo lɛ, miwerɛ ho mihe waa. Eyɛ mli akɛ afii fioo komɛi eho moŋ, shi minuɔ dɔlɛ lɛ he lolo. No hewɔ lɛ, yɛ be kɛ beiaŋ lɛ, mikaiɔ mihe akɛ, jeee Yehowa ni hɔ wɔnaagbai lɛ asɛɛ. Moŋ lɛ, eeshwe waa ni efo fɛɛ sɛɛ ni etee wɔnanemɛi kɛ wɔwekumɛi ni egboi lɛ ashi. Kɛ́ misusu saji nɛɛ ahe lɛ, eshɛjeɔ mimii waa ni mi po minaa kpɛɔ mihe.”
11. Kɛ́ wɔsusu nɔ hewɔ ni Yehowa efoko naagbai ni yɔɔ je lɛ mli lɛ asɛɛ lɛ he lɛ, mɛɛ gbɛ nɔ no baanyɛ awo wɔ hewalɛ ni wɔya nɔ wɔshiɛ?
11 Kɛ́ wɔsusu nɔ hewɔ ni Yehowa efoko naagbai ni yɔɔ je lɛ mli lɛ asɛɛ lɛ he lɛ, no baanyɛ awo wɔ hewalɛ ni wɔya nɔ wɔshiɛ. Petro kɛɛ enyɛmimɛi Kristofoi lɛ akɛ, Yehowa eto etsui shi ejaakɛ eesumɔ ni mɛi atsake amɛtsui koni ehere amɛyiwala. Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Nyɛsusua nɔ gbɔmɛi ni esa akɛ nyɛtsɔmɔ lɛ he. Nyɛhiɛa jeŋbai krɔŋkrɔŋi amli, ni nyɛkɛ nyɛhe awoa Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi amli.” (2 Pet. 3:11) “Nyɔŋmɔjamɔ nifeemɔi” nɛɛ ateŋ ekome ji, shiɛmɔ nitsumɔ lɛ. Bɔ ni wɔ-Tsɛ, Yehowa, sumɔɔ mɛi lɛ, nakai nɔŋŋ wɔ hu wɔsumɔɔ mɛi. Wɔmiisumɔ ni amɛhi jalɛ jeŋ hee ni Nyɔŋmɔ kɛbaaba lɛ mli. Yehowa eto etsui shi ehã mɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ, ejaakɛ eesumɔ ni amɛtsake amɛtsui ni amɛbajá lɛ. Oná hegbɛ ni nɔ bɛ akɛ, okɛ Nyɔŋmɔ baafee ekome ni nyɛye nyɛbua mɛi pii koni amɛbale lɛ dani naagbee lɛ ashɛ!—1 Kor. 3:9.
WƆYƐ “NAAGBEE GBII LƐ” AMLI
12. Mɛni Biblia lɛ ewie ni hãa wɔnaa akɛ wɔyɛ “naagbee gbii lɛ” amli? Ni mɛɛ gbɛ nɔ enɛ hãa wɔhemɔkɛyeli lɛ mli waa?
12 Biblia lɛ hãa wɔleɔ bɔ ni mɛi baafee amɛnii amɛhã yɛ “naagbee gbii lɛ” amli. (2 Tim. 3:1-5) Ŋmɛnɛ lɛ, kɛ́ wɔkwɛ bɔ ni mɛi feɔ amɛnii amɛhãa lɛ, wɔnaa akɛ nɔ ni Biblia lɛ wie lɛ eba mli. Daa gbi lɛ, mɛi ajeŋba miikpɔtɔ fe tsutsu lɛ po. Enɛ hãa wɔnáa hemɔkɛyeli ni mli wa akɛ, nɔ fɛɛ nɔ ni Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ kɛɔ lɛ baa mli.—2 Tim. 3:13-15.
13. Mɛni hewɔ atsɛ nuu niiatsɛ ni awie ehe yɛ Luka 12:15-21 lɛ buulu lɛ? Ni mɛɛ saji wɔbaanyɛ wɔbi wɔhe?
13 Kɛ́ wɔhã ehi wɔjwɛŋmɔ mli akɛ wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkɛ wɔbe atsu nii jogbaŋŋ. Nɔkwɛmɔnɔ ni Yesu gba yɛ Luka 12:15-21 lɛ hãa wɔnaa nɔ hewɔ ni ehe miihia ni wɔkɛ wɔbe atsu nii jogbaŋŋ. (Kanemɔ.) Mɛni hewɔ atsɛ nuu niiatsɛ lɛ “buulu” lɛ? Jeee niiatsɛ ni eji lɛ hewɔ atsɛ lɛ buulu lɛ, shi moŋ ebe ni ekɛyatsuuu nii jogbaŋŋ lɛ hewɔ. Nɔ najiaŋ ni ekɛ ebe baatsu nibii ni baahã etsɔ niiatsɛ yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ, ‘ekɛbua jwetrii anaa ehã ehe’ moŋ. Nilee bɛ nɔ ni efee nɛɛ mli kwraa, ejaakɛ be ni eyɔɔ yɛ shikpɔŋ lɛ nɔ lɛ faaa. Nyɔŋmɔ kɛɛ lɛ akɛ: “Nyɔɔŋ nɛɛ mli nɔŋŋ lɛ aabi owala shi yɛ odɛŋ.” Mɛni wɔkaseɔ yɛ sane nɛɛ mli? Jeŋ nɛɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ waa diɛŋtsɛ, ni be ni eshwɛ lɛ faaa dɔŋŋ, no hewɔ lɛ ehi akɛ wɔbaabi wɔhe akɛ: ‘Ani otii ni mikɛmamɔ mihiɛ lɛ hãa anaa akɛ mile akɛ naagbee lɛ ebɛŋkɛ? Mɛɛ otii miwoɔ mibii lɛ hewalɛ ni amɛkɛmamɔ amɛhiɛ? Ani mikɛ mihewalɛ, mibe, kɛ mishika miibua nibii anaa miihã mihe yɛ shikpɔŋ nɛɛ nɔ aloo mikɛ miibua nibii anaa miihã mihe yɛ ŋwɛi?’
14. Mɛɛ gbɛ nɔ Millie niiashikpamɔ lɛ hãa wɔnaa akɛ, ehe miihia waa ni wɔkai be fɛɛ be akɛ wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli?
14 Kɛ́ wɔhe be kɛsusu nibii ni tsɔɔ akɛ wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ ahe lɛ, no baaye abua wɔ ni wɔkpɛ yiŋ kpakpai yɛ shihilɛ mli. Nakai pɛpɛɛpɛ nyɛmi yoo ko ni atsɛɔ lɛ Millieb lɛ fee. Ewie akɛ: “Be ni migbe skul naa lɛ, no mli lɛ, ekã mitsui nɔ akɛ maya yunivɛsiti koni miyakase kooloi ahe nii ni mikɛ no afee minitsumɔ. Shi nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, miitao matsɔ daa gbɛgbalɔ ni miyasɔmɔ yɛ he ko ni hiamɔ lɛ da yɛ. Nyɛmimɛi komɛi ni yɔɔ misafo lɛ mli lɛ wo mi hewalɛ ni misusu nibii ahe jogbaŋŋ. Amɛbi mi akɛ, ‘Ani obaanyɛ otsu nitsumɔ ni okɛɛ otaoɔ ni otsu lɛ ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ osɔmɔ akɛ daa gbɛgbalɔ ni oyaye obua yɛ he ni hiamɔ lɛ da yɛ?’ Amɛkai mi akɛ, etsɛŋ je nɛɛ baaba naagbee ni jeŋ hee lɛ baaba, ni maná hegbɛ makase kooloo fɛɛ kooloo ni mitaoɔ lɛ he nii kɛya naanɔ. Ŋaa ni amɛwo mi lɛ hewɔ lɛ, mikpɛ miyiŋ akɛ nɔ najiaŋ ni maya yunivɛsiti lɛ, makase nɔ ko ni heŋ mibe tsɔ ni manyɛ mikɛtsu nii kɛkwɛ mihe. Enɛ ye ebua mi ni miná nitsumɔ ni manyɛ mikɛkwɛ mihe ni yɛ nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, maná be ni fa ni mikɛtsu gbɛgbamɔ nitsumɔ lɛ. Sɛɛ mli lɛ, minyɛ miyasɔmɔ yɛ Ecuador, ejaakɛ hiamɔ lɛ da yɛ jɛmɛ.” Amrɔ nɛɛ, Millie kɛ ewu miisɔmɔ akɛ kpokpaa nɔkwɛlɔ kɛ eŋa yɛ Ecuador.
15. Mɛɛ gbɛ nɔ Yakobo sane lɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔnaa akɛ kɛ́ mɛi booo sane kpakpa lɛ toi ŋmɛnɛ lɛ, esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui? (Kwɛmɔ mfonirii lɛ hu.)
15 Kɛ́ wɔshiɛ wɔhã mɛi ni amɛbooo toi lɛ, mɛni hewɔ esaaa akɛ wɔnijiaŋ jeɔ wui lɛ? Nɔ hewɔ lɛ ji, gbɔmɛi tsakeɔ. Nakai eba lɛ yɛ Yesu nyɛmi nuu Yakobo gbɛfaŋ. Yakobo le Yesu jogbaŋŋ. Be ni Yesu batsɔ Mesia lɛ, ena, ni ena bɔ ni etsɔɔ mɛi nii yɛ gbɛ ni mɔ ko efeko nakai dã lɛ nɔ. Shi afii babaoo ho ni loloolo lɛ, Yakobo ebatsɔko Yesu kaselɔ. Be ni Yesu gbo ni atee lɛ shi lɛ sɛɛ dani ebatsɔ Yesu kaselɔ. Anɔkwa, ebatsɔ kaselɔ ni yɔɔ ekãa waa!c (Yoh. 7:5; Gal. 2:9) No hewɔ lɛ, kaanu he akɛ, akɛni owekumɛi loo mɛi krokomɛi ni oshiɛɔ sane kpakpa lɛ ohãa bianɛ lɛ booo toi hewɔ lɛ, amɛboŋ toi kɔkɔɔkɔ. Kaimɔ akɛ, wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli, no hewɔ lɛ, ehe miihia waa ni wɔshiɛ sane kpakpa lɛ fe bei fɛɛ ni eho. Ekolɛ wɔsɛɛ lɛ, mɛi baakai nɔ ni okɛɛ amɛ lɛ, ni amɛkɛbaatsu nii. Eeenyɛ efee po akɛ, amɛteŋ mɛi komɛi baafee nakai be ni amanehulu kpeteŋkpele lɛ eje shishi.d
Mɛni baanyɛ aye abua wɔ ni wɔkajie wɔnine yɛ wɔwekumɛi ni jeee Odasefoi lɛ ahe? (Kwɛmɔ kuku 15)f
OHIƐ ASƆ YEHOWA KAIMƆI LƐ DAA
16. Mɛɛ gbɛ nɔ oná Yehowa kaimɔi lɛ ahe sɛɛ? (Kwɛmɔ akrabatsa ni ji, “Okɛye Obua Mɛi Krokomɛi” lɛ hu.)
16 Nibii ni Yehowa asafo lɛ efee lɛ ateŋ ekomɛi yɛ ni mɛi ni jeee Odasefoi titri ahewɔ afee. Nibii nɛɛ ekomɛi ji, maŋshiɛmɔi ni ahãa daa otsi lɛ, woji kɛ vidioi komɛi ni yɔɔ jw.org lɛ nɔ lɛ, Buu-Mɔɔ maŋbii anɔ lɛ, kɛ Awake! lɛ. Shi wɔ hu wɔnáa nibii nɛɛ ni kaiɔ wɔ nibii ni wɔkase be ko ni eho lɛ ahe sɛɛ. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ? Amɛhãa wɔsumɔɔ Yehowa waa ni hemɔkɛyeli ni wɔyɔɔ akɛ Biblia lɛ ji e-Wiemɔ lɛ mli waa. Agbɛnɛ hu, amɛyeɔ amɛbuaa wɔ ni wɔnyɛɔ wɔjɛɔ Biblia lɛ mli wɔtsɔɔ mɛi nii jogbaŋŋ.—Lala 19:7.
17. Mɛɛ be ebaahi waa akɛ osusu nibii ni atsɔɔ bo be ni akɛbo bɔi Biblia lɛ kasemɔ lɛ ahe?
17 Wɔ fɛɛ wɔnáa miishɛɛ kɛ́ wɔná shishinumɔ hee yɛ ŋmalɛ ko he. Shi wɔshɛrɛɛɛ nibii ni atsɔɔ wɔ be ni akɛ wɔ bɔi Biblia lɛ kasemɔ ni gbala wɔ kɛba Yehowa asafo lɛ mli lɛ wɔfɔ̃ɔɔ. Tamɔ wɔna yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ, nibii nɛɛ miiye eebua wɔ lolo. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, kɛ́ Yehowa asafo lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔ ko hã yɛ sane ko he ni wɔyasusu akɛ jwɛŋmɔ ni wɔhiɛ yɛ he loo bɔ ni wɔsumɔɔ ni atsu he nii ahã lɛ hi kwraa fe bɔ ni Yehowa asafo lɛ etsɔɔ lɛ, wɔkaiɔ akɛ Nyɔŋmɔ ni bɔ wɔ, ehiɛ kã shi fe wɔ, ni lɛ etsɔɔ esafo lɛ gbɛ, ni enɛ yeɔ ebuaa wɔ ni wɔbaa wɔhe shi ni wɔkɛ gbɛtsɔɔmɔ lɛ tsuɔ nii. Agbɛnɛ hu, kɛ́ wɔ loo mɔ ko ni wɔsumɔɔ esane waa lɛ kɛ shihilɛ ni mli wa ko miikpe lɛ, wɔsusuɔ nɔ hewɔ ni Yehowa efoko naagbai ni yɔɔ je lɛ mli lɛ asɛɛ lɛ he, ni no yeɔ ebuaa wɔ ni wɔtoɔ wɔtsui shi. Naagbee kwraa lɛ, kɛ́ wɔmiijwɛŋ bɔ ni wɔkɛ wɔbe, wɔhewalɛ, kɛ nibii ni wɔyɔɔ lɛ baatsu nii wɔhã lɛ he lɛ, wɔhãa ehiɔ wɔjwɛŋmɔ mli akɛ naagbee gbii lɛ amli wɔyɔɔ lɛ ni be ni eshwɛ lɛ faaa dɔŋŋ ni no yeɔ ebuaa wɔ ni wɔkpɛɔ yiŋ kpakpai. Nyɛhãa wɔkaia nibii ni Yehowa etsɔɔ wɔ lɛ be fɛɛ be, ni no baaye abua wɔ ni wɔhiɛ akã shi ni wɔya nɔ wɔsɔmɔ lɛ.
LALA 95 La Lɛ Yaa Nɔ Ekpɛɔ
a Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Nɔ Hewɔ Ni Etsɛŋ Ni Nɔnaa Fɛɛ Sɛɛ Baafo” yɛ May 15, 2007 Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 21-25.
b Atsake gbɛ́i lɛ.
d Kwɛmɔ sane ni yitso ji, “Mɛni Wɔle Yɛ Bɔ Ni Yehowa Baakojo Mɛi Ehã Wɔsɛɛ Lɛ He?” Eyɛ May 2024 Buu-Mɔɔ lɛ, bf. 8-13.
e NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Asafoŋ onukpa ko miitsɔɔ ejwɛŋmɔ yɛ sane ko he shi onukpai krokomɛi lɛ kɛ lɛ kpãaa gbee. Sɛɛ mli lɛ, ewó ehiɛ nɔ ekwɛ ŋulamii lɛ, ni esusu bɔ ni Yehowa hiɛ kã shi kɛ bɔ ni eje agbo hã lɛ he, ni no ye ebua lɛ ni ekai akɛ, Yehowa susumɔ yɛ sane lɛ he lɛ he hia kwraa fe enɔ lɛ.
f NƆ NI WƆNAA YƐ MFONIRI LƐ MLI: Nyɛmi yoo ko miifee aŋkro nikasemɔ ni eesusu nibii ni tsɔɔ akɛ wɔyɛ naagbee gbii lɛ amli lɛ ahe. Enɛ etsirɛ lɛ ni etswa enyɛmi yoo ko ni eeshiɛ eehã lɛ.