Sòm
27 Jéova sé limiè-mwen èk sovè-mwen. Ki moun man sé pé pè ? Jéova sé chato fò lavi-mwen. Ki moun ki pé fawouché mwen ? 4 Man mandé Jéova an bagay, é sé sa man kèy chèché fè : pou man rété andidan kay Jéova touléjou lavi-mwen, pou man pran tan gadé manniè Jéova bèl é pou man admiré tanp-li. 7 Tann mwen, o Jéova, lè man ka kriyé anmwé ; ba mwen favè’w épi réponn mwen. 8 Adan tjè-mwen, man sonjé ou té di : « Chèché fidji-mwen. » Sé fidji’w man ké chèché, o Jéova. 9 Pa séré pou man pé pa wè’w. Pa kité lakolè fè’w ripousé sèvitè’w. Sé wou ki soukou-mwen ; pa ladjé mwen é pa pati-kité mwen, Bondié sovè-mwen ! 10 Menm si papa-mwen épi manman-mwen té ka ladjé mwen, Jéova li menm té ké ranmasé mwen. 11 Fè mwen konnèt chimen’w, o Jéova, é mennen mwen asou chimen sa ki dwèt pou lapéti lènmi-mwen. 12 Pa ladjé mwen anba lanmen moun ki kont mwen, pas i ni mantè ka témwayé kont mwen, ki ka minasé mwen épi violans. 13 Ki koté man té kèy yé, si man pa té asiré wè bonté Jéova, ba moun ki ka viv asou latè ? 14 Mété lèspwa’w adan Jéova ; pran kouraj épi pran tjè. Wi, mété lèspwa’w adan Jéova.