Matié
25 « Alòs wayòm sièl-la ké sanm dis vièj ki pran lanp-yo épi ki sòti jwenn mayé-a. 2 Senk adan yo té sòt épi senk té prévwayan. 3 Sé sòt-la, sa vré, té pran lanp-yo men yo pa té pran luil anplis, 4 men sé tala ki té prévwayan, anplis di lanp-yo, té pran luil adan pòt. 5 Men pas mayé-a té ka tadé, yo tout té anvi dòmi épi sonmèy pran yo. 6 An plen mitan lannuit, an moun kriyé : “Mi mayé-a ! Alé jwenn li.” 7 Alòs tout sé vièj-la lévé épi yo préparé lanp-yo. 8 Sé sòt-la di sé tala ki té prévwayan : “Ba nou tibren adan luil-zòt, pas lanp-nou pé ké tadé étenn.” 9 Sé tala ki té prévwayan réponn yo : “Pétèt pé ké ni asé pou nou épi pou zòt osi. Plivomié zòt alé achté tazòt, kay moun ki ka vann sa.” 10 Pandan yo té pati achté luil, mayé-a rivé. Sé vièj-la ki té paré, antré épi’y, la i té ni ripa mariyaj-la, épi yo fèmen lapòt-la. 11 Plita, lézòt vièj-la rivé, épi yo di : “Senyè, senyè, ouvè ba nou !” 12 I réponn yo : “An vérité mwen ka di zòt : man pa konnèt zòt.” 13 « Kidonk rété véyatif, pas zòt pa konnèt ni jou-a ni lè-a. 14 « Sé kon an nonm ki kriyé sé sèvitè’y la, épi i kité bien’y asou kont-yo avan i pati adan péyi étranjé. 15 I ba yonn senk talan, i ba an lòt dé talan é i ba an twazièm yon talan, konsa i té ka tjenn kont kapasité chak moun-lan. Épi i pati an péyi étranjé. 16 Lamenm, tala ki té risivwè senk talan-an pati alé fè zafè épi lajan-an épi i genyen ankò senk talan. 17 Tala ki té risivwè dé talan-an, genyen dé zòt. 18 Men sèvitè-a ki té risivwè jiskont yon talan, i pati alé fouyé an tou an tè-a épi i séré lajan mèt-li adan. 19 « Lontan apré, mèt-la viré vini épi i réglé kont-li épi sé sèvitè’y-la. 20 Tala i té ba senk talan prézanté kòy, i rapóté senk talan anplis, épi i di : “Mèt, ou té ba mwen senk talan. Gadé : mi man trapé senk talan anplis. ” 21 Mèt-li di’y : “Sa bien, ou sé an bon sèvitè é ou fidèl ! Ou montré ou té fidèl parapót a ti bagay man té ba’w. Man ké mété’w rèsponsab anlè anlo bagay. Vini réjwi tjè’w épi mèt-ou.” 22 Apré sa, tala i té ba dé talan prézanté kòy épi i di : “Mèt, ou té ba mwen dé talan. Gadé : mi man trapé dé talan anplis.” 23 Mèt-li di’y : “Sa bien, ou sé an bon sèvitè é ou fidèl ! Ou montré ou té fidèl parapòt a ti bagay man té ba’w. Man ké mété’w rèsponsab anlè anlo bagay. Vini réjwi tjè’w épi mèt-ou.” 24 « Pou fini, sèvitè-a ki té risivwè an sèl talan vini épi i di : “Mèt, man té sav ou té an nonm rèd, ki ka rékòlté koté ou pa simen é ki ka anmasé grenn ou pa nétwayé. 25 Kidonk, man té pè é man alé séré talan-an ou té ba mwen anba tè. Mi, man ka riba’w sa ki ta’w.” 26 Mèt-li réponn li : “Ou sé an sèvitè ki mové épi fenyan ! Silon sa’w di, ou té sav, man sé an moun ki ka rékòlté koté man pa simen èk man ka anmasé grenn man pa nétwayé. 27 Ében, adan ka-tala, ou té pou dépozé lajan-mwen labank, épi lè man déviré, man té ké viré touvé’y épi lentéré i rapòté. 28 « “Viré pran talan-an an lanmen’y épi tala ki ni dis talan-an ba’y li. 29 Pas moun-lan ki ja ni kéchòy, yo ké ba’y ankò plis, é i ké adan an gran bondans ; men moun-lan ki pa ni ayen, menm sa i ni yo ké pran’y. 30 Épi sèvitè-tala ki pa vo ayen, jété’y déwò, adan fè-nwè a. Sé la, i ké pléré épi dan’y ké kratjé.” 31 « Lè Yich nonm-lan kèy vini épi tout laglwa’y èk tout sé zanj-lan, i kay asiz asou twòn-li ki plen laglwa. 32 Tout nasion kay sanblé douvan’y, èk i kay séparé chak moun-lan, menm manniè an bèjé ka séparé brèbi épi kabrit. 33 I kay mété sé brèbi-a adwèt-li, épi sé kabrit-la agòch-li. 34 « Alòs, Wa-a kay di lé moun-lan ki adwèt-li : “Vini, zòt Papa-mwen béni, èk éritié wayòm-lan ki paré ba zòt dépi fondas monn-lan pozé. 40 Wa-a kay réponn yo : “Fwanch vérité mwen ka di zòt, si zòt fè sa pou pli piti adan frè-mwen, sé pou mwen zòt fè’y.” 46 É sé lanmó pou létèrnité yo ké sibi, men moun ki jis ké trapé lavi pou létèrnité. »