AWTIK POU ÉTIDIÉ 18
KANTIK 65 Ay douvan !
Jenn frè, kolé asou lègzanp Mak épi Timoté
« Mennen Mak épi’w, pas i ké endé mwen adan ministè-a » (2 TIM. 4:11).
MI SA NOU KÉ WÈ
Mak épi Timoté pé endé sé jenn frè-a. Lègzanp-yo pé ankourajé travay kalité ki nésésè pou fè plis ba Jéova épi sé frè é sè-a adan lasanblé-a.
1-2. Ki bwa-koré té pé anpéché Mak épi Timoté sèvi lézòt ankò plis ?
ZÒT sé jenn frè-a, ès zòt lé fè plis ba Jéova é ba frè é sè-zòt adan lasanblé-a ? Asiré-pa-pétèt. Sa ka ba nou tjè-kontan wè tousa jenn-jan ki lé sèvi lézòt ! (Sòm 110:3). Men pétèt i ni yonn-dé bwa-koré ki ka frennen’w. Pétèt ou pè fè plis adan ministè-a, pas ou pa sav koté sa pé mennen’w ? Ouben ès sa ja rivé’w rifizé an rèsponsabilité adan sèvis Jéova-a, pas dapré’w, ou pa té kèy rivé fè’y ? Avrédi, ou pa tou sèl adan ka-tala.
2 Mak épi Timoté jwenn sé menm bwa-koré a. Men menmsi yo pa té sav ki chanjman té ka atann yo é yo pa té ni èspérians, sa pa anpéché yo sèvi lézòt. Lè lapòt Pòl épi Barnabé envité Mak vwayajé épi yo kon misionnè pou préché koté ki lwen, i ka sanm Mak té ka viv épi manman’y adan an bèl kay (Akt 12:12, 13, 25). Men i asèpté kité an koté éti i té alèz pou fè plis adan ministè-a. Pou koumansé, i vwayajé jik Antiòch. Apré sa, épi Pòl épi Barnabé, i alé koté ki té lwen menm (Akt 13:1-5). Menm manniè-a, Timoté dwèt té ka viv épi lé paran’y lè Pòl mandé’y vini jwenn li adan ministè-a. Timoté sé té an jenn gason. Kifè, i sé pé pansé i pa té ni asé èspérians pou suiv Pòl (konparé 1 Korentjen 16:10, 11 épi 1 Timoté 4:12). Men i asèpté envitasion Pòl, é i trapé anlo bénédision (Akt 16:3-5).
3. a) Koumanniè nou sav ki Pòl té enmen Mak épi Timoté anpil ? (2 Timoté 4:6, 9, 11 ; gadé sé zimaj-la osi). b) Ki kèsion nou ké réponn adan awtik-tala ?
3 Lè yo té jenn, Mak épi Timoté aprann jéré anpil rèsponsabilité diféran adan lasanblé-a. Pòl té ka aprésié tèlman sé jenn gason-tala, i mandé pou yo vini wè’y avan i mò (li 2 Timoté 4:6, 9, 11).Ki kalité Mak épi Timoté té ni, kifè Pòl té enmen yo konsa ? Koumanniè sé jenn frè-a pé imité yo ? É koumanniè sé konsèy-la Pòl ba Timoté pé endé yo ?
Si Pòl té enmen Mak é Timoté konsa, sé pas yo asèpté rèsponsabilité magré yo té jennd (gadé paragraf 3-a).
KON MAK, FÒK OU PARÉ SÈVI JÉOVA ÉPI FRÈ É SÈ’W
4-5. Ki manniè Mak montré i té dispozé sèvi sé frè é sè’y la ?
4 Dapré an jounala, sèvi lézòt sa lé di, travay rèd pou endé yo, épi kontinié ba yo pal-la menmsi sa difisil. Mak sé an bèl ègzanp adan domenn-tala. Lè Pòl rifizé mennen’y adan dézièm vwayaj-li konm misionnè, sa dwèt blésé tjè’y épi désivwè’y (Akt 15:37, 38). Men magré sa ki rivé, i pa sispann sèvi frè èk sè’y.
5 I asèpté préché adan an lòt réjion épi kouzen’y Barnabé. Oliwon 11 lanné plita, lè Pòl té lajòl pa koté Wòm, Mak té la pou ankourajé’y (Filém. 23, 24). Anfèt, lapòt Pòl té si kontan Mak, i di konsa i té an ‘moun ki konsolé’y anpil’ (Kol. 4:10, 11).
6. Ki bon bagay ki rivé Mak pas i travay épi frè ki mi ? (gadé nòt-la).
6 Mak trapé bon lèspérians pas i té ka frékanté dòt krétjen ki té mi. Apré i pasé an tan épi Pòl atè Wòm, Mak rijwenn Piè Babilòn. Piè épi Mak vini bon zanmi, kifè, Piè kriyé’y « Mak, yich-mwen » (1 Piè 5:13). Toupandan yo té ka travay ansanm, Piè dwèt ba Mak anpil détay entérésan asou lavi épi ministè Jézi. Tant-é-sibien ki Mak matjé tousa Piè té rakonté’y adan Lévanjil-la ka pòté non’yb.
7. Koumanniè Bernard imité Mak ? (gadé zimaj-la osi).
7 Mak toujou rété bien otjipé ka sèvi Bondié é i rété pwòch frè ki té mi. Koumanniè ou pé imité’y ? Pétèt ou lé fè plis ba Jéova. Ou sé lé vini asistan ouben ansien. Men ou poko paré pou ni sé rèsponsabilité-tala. Si sé sa, pa dékourajé. Chèché ba Jéova épi lasanblé-a sa ou ni di méyè. Annou palé di Bernardc ki ansien jòdi-a. Lè i té pli jenn, i té ka konparé kòy épi dòt jenn frè ki té ni rèsponsabilité, alòs ki li, yo pa té ka ba’y ayen. É konm an tèt-li yo té bliyé’y, i ouvè tjè’y ba frè ki mi. An ansien konséyé’y sèvi lézòt méyè manniè i pé, menmsi pèsonn pa té ka wè sa i ka fè. Bernard mété kòy a dispozision sé frè é sè ajé a, épi dòt frè é sè ki té bizwen an loto pou mennen yo réyinion. Lè i ka sonjé sa i fè, i ka konstaté : « Sa endé mwen konprann, kisa sèvi lézòt plis lé di vréman. É man réyalizé ki endé lézòt ka ba mwen tjè-kontan. »
Ki bienfè sé jenn frè-a ké trapé lè yo ka frékanté toulong frè ki mi ? (gadé paragraf 7-la).
KON TIMOTÉ, SOUSIÉ KÒW DI LÉZÒT
8. Poutji Pòl mennen Timoté épi’y adan vwayaj-li ? (Filipien 2:19-22).
8 Pòl té bizwen mennen épi’y frè ki té ni kouraj. Poutji ? Pas i té pou viré préché adan sé vil-la éti i té jwenn lopozision. An prèmié, i chwézi Silas, an krétjen ki ni lèspérians (Akt 15:22, 40). Plita, i chwézi osi Timoté. Poutji i chwézi Timoté ? Pas i té ni an bon répitasion é i té ka sousié kòy vréman di lézòt (Akt 16:1, 2 ; li Filipien 2:19-22).
9. Ki manniè Timoté montré i té ka sousié kòy vréman di frè é sè’y ?
9 Dépi Timoté koumansé travay épi Pòl, i montré i té ka sousié kòy di lézòt, plis ki di pwòp kòy. Sé pou sa Pòl té pé fè’y konfians, lè i kité’y Béré pou i ankourajé sé nouvo disip-la (Akt 17:13, 14). A lépòk, Timoté aprann anpil épi Silas ki té rété Béré. Men plita, Pòl vréyé’y tou sèl Tésalonik, pou i ankourajé sé krétjen-an ki té ka viv adan vil-tala (1 Tés. 3:2). Pandan sé 15 lanné-a ki vini apré, lanmou Timoté ba sé frè é sè’y la vini pli fò. I té tèlman enmen sé frè é sè-a, ki sa rivé’y délè ‘pléré épi sa ki té ka pléré’(Wom. 12:15 ; 2 Tim. 1:4). Ki manniè sé jenn frè-a pé imité Timoté ?
10. Koumanniè Robert aprann sousié kòy di lézòt ?
10 An frè yo ka kriyé Robert aprann sousié kòy plis di lézòt. Lè i té jenn-jan, i pa té ka rivé bokanté épi frè é sè ki té ajé. Lè i té lasal, i té ka di yo bonjou vitman-présé épi i té ka wondi ! Alò, an ansien konséyé’y koumansé pa bokanté épi yo asou bagay i ka aprésié kay-yo. Ansien-an ankourajé’y tou, fè katjil asou sa ki sé pé entérésé yo. Robert aplitjé sé konsèy-tala adan rilasion’y épi lézòt. Jòdi-jou, i ansien é i ka di : « Aprézan, sa pli fasil ban mwen ni bokantaj ki ka ankourajé lézòt, kisiswa laj-yo. Man kontan osi konprann plimié difikilté frè èk sè-mwen ka jwenn. Sa ka sèvi mwen anpil pou man pé sa endé yo. »
11. Ki manniè sé jenn frè-a pé aprann sousié kòyo vréman di frè é sè-yo adan lasanblé-a ? (gadé zimaj-la osi).
11 Si’w sé an jenn frè, wou osi, ou pé aprann sousié kòw vréman di lézòt. Lè’w laréyinion, entérésé kòw a sé frè é sè’w la, kisiswa laj-yo ouben péyi-a éti yo sòti. Mandé yo koumanniè yo ka alé, épi pran tan kouté yo. Si’w ka fè sa, ou ké sav koumanniè ou pé endé yo. Pétèt i ni an koup ajé ki bizwen yo endé’y sèvi pli bien JW Library®, ouben yo té ké kontan an moun mennen yo préché. Kidonk, ès ou ké pé endé yo bien sèvi tablèt-yo ouben òwganizé kòw pou préché épi yo ? Lè’w ka pran douvan pou endé sé frè é sè-a, ou ka vini an bèl lègzanp ba lasanblé-a.
Sé jenn frè-a pé soutni lasanblé-a pliziè manniè (gadé paragraf 11-lan).
YONN-DÉ KONSÈY PÒL KI PÉ ENDÉ’W
12. Kisa sé jenn-jan an pou fè, pou sé konsèy-la Pòl ba Timoté endé yo ?
12 Pou endé Timoté réyisi lavi’y épi fè plis ba Jéova, kon an papa, Pòl ba’y yonn-dé konsèy (1 Tim. 1:18 ; 2 Tim. 4:5). Si’w sé an jenn frè, konsèy Timoté risivwè épi anpil lanmou, pé endé’w osi. Kouman ? Li sé 2 lèt-la Pòl ékri ba Timoté, konsi sé ba’w i té ékri yo, épi mandé kòw ki konsèy ki té ké èspésialman itil ba’w. Annou ègzaminé yonn-dé.
13. Kisa fòk nou fè pou enmen Bondié épi fidélité ?
13 « Antréné kòw épi lòbjèktif-la di enmen Bondié épi fidélité » (1 Tim. 4:7b). An moun ki enmen Bondié ka fè tousa i pé pou rété fidèl épi fè Bondié plézi. Pas nou pa sòti an vant manman-nou épi sé kalité-tala, fòk nou fè éfò pou travay lanmou-tala, épi fidélité-tala. Ki manniè nou kèy rivé fè sa ? Mo grèk la yo ka sèvi pou « antréné kòw », souvan yo té ka itilizé’y pou palé di atlèt ki té ka fè gwo lantrènman, pou yo paré pou an konpétision. Fòk sé atlèt-tala té aprann jéré kòyo. Sé menm bagay-la ba nou. Fòk nou aprann jéré kònou, si nou lé ni bon labitid ki ké endé nou vini pli pwòch Jéova.
14. Lè nou ka li Labib, ki lòbjèktif fòk nou ni ? Ba an ègzanp.
14 Toupandan ou ka pran labitid li Labib, sonjé lòbjèktif-ou sé vini pli pwòch Jéova. Pa ègzanp, kisa ou pé aprann di bokantaj-la Jézi té ni épi jenn chèf-la ki té rich ? (Mak 10:17-22). Jenn-jan tala té sav Jézi sé té Mési-a. Men i pa vini disip-li, pas lafwa’y pa té asé fò. Magré sa, Jézi « risanti lanmou ba’y ». Ès sa pa ka touché’w, manniè Jézi palé ba jenn-jan tala ? Jézi té lé i pran an désizion ki saj. Avrédi, lanmou-a Jézi té ni ba’y, sé té menm modèl lanmou-a Jéova té ni ba jenn-jan an (Jan 14:9). Aprézavwè ou katjilé asou listwa-tala, épi asou sitiyasion’w, mandé kòw : « Kisa man pou fè pou vini pli pré Jéova, é pou sèvi lézòt ankò plis ? »
15. Poutji sa enpòwtan ba an jenn frè, vini an lègzanp ba lézòt ? (1 Timoté 4:12, 13).
15 « Fòk ou vini an lèkzanp ba moun ki fidèl » (li 1 Timoté 4:12, 13). Pòl ankourajé Timoté dévlopé kapasité kontèl aprann bien li épi ansénié. Men i konséyé’y tou, travay kalité kontèl lanmou, rann lafwa’y pli djòk, épi toujou aji an manniè ki sen. Poutji ? Pas pawòl an bouch pa chaj. Sipozé yo mandé’w prézanté an sijé. Fòk ou palé asou manniè pou ni plis balan adan laprédikasion. Ou kèy pé doubout dèyè sa’w ka di, si’w ka ba tout tjè’w adan aktivité-tala. Lègzanp-ou ké apiyé tout pawòl ou ka di (1 Tim. 3:13).
16. a) Palé di 5 domenn oti an jenn frè pé vini an lègzanp pou suiv. b) Ki manniè an jenn frè pé vini an ègzanp adan manniè i ka palé ?
16 Adan 1 Timoté 4:12, ou ka touvé 5 domenn oti an jenn frè pé vini an lègzanp pou suiv. Wou ki sé an jenn frè, poutji ou pa ka ègzaminé yo chak la pandan létid pèrsonèl ou ? Imaginen ou lé ba an méyè ègzanp adan manniè ou ka palé. Réfléchi asou sa’w kèy di, pou pé sa ankourajé moun ka kouté’w. Si’w ka viv toujou kay lé paran’w, ès ou pé di yo pli souvan ki’w kontan sa yo ka fè ba’w ? Lè réyinion fini, ès ou pé di an moun ki fè an sijé sa’w té enmen adan manniè i prézanté sijé’y ? É ès ou pé fè éfò pou ba koumantè ka vini di tjè’w ? Éfò ou ka fè pou vini an ègzanp adan sa’w ka di kèy montré ou ka vansé èspiritièlman (1 Tim. 4:15).
17. Kisa ki kèy endé an jenn frè atenn òbjèktif èspiritièl li ? (2 Timoté 2:22).
17 « Viré do ba lanvi lajénès, men fè mannèv pou trapé lajistis » (li 2 Timoté 2:22). Pòl di Timoté rijété tousa ki pé anpéché’y atenn òbjèktif èspiritièl li. Men i ankourajé’y tou rijété tousa ki pé fébli lanmitié’y épi Jéova. Ès i ni yonn-dé aktivité ki pa èspésialman mové, men ki ka vòlè tan ou bizwen pou atenn òbjèktif èspiritièl ou ? Pa ègzanp, mandé kòw konben tan ou ka pasé ka fè ispò, asou Entèrnèt, ouben ka jwé jé vidéwo. Ès ou pé ba Jéova épi lézòt an mòso adan tan-tala ? Poutji ou pa ka ba an lanmen pou antritni sal Wayòm-ou, ouben mandé fè prézantwa épi lasanblé-a ? Si’w ka partisipé adan sé aktivité-tala, asiré ou ké fè kòw nouvo zanmi, ki ké endé’w ni épi atenn òbjèktif èspiritièl.
SÈVI LÉZÒT É OU KÈY TRAPÉ BÉNÉDISION
18. Poutji nou pé di ki Mak épi Timoté té ni tjè-kontan é ki lavi-yo té chajé épi bèl bagay ?
18 Mak épi Timoté asèpté fè gwo chanjman adan lavi-yo pou sèvi lézòt ankò plis. É yo té ni tjè-kontan pas lavi-yo té chajé épi bèl bagay (Akt 20:35). Mak alé diféran koté adan monn-lan pou sèvi frè é sè’y. I ékri an Évanjil ka fè nou vwayajé, asou lavi épi ministè Jézi. Kanta Timoté, i endé Pòl fòwmé pliziè lasanblé, épi ankourajé sé frè é sè-a. Nou pa ka douté ki sakrifis Mak épi Timoté fè Jéova plézi.
19. Poutji sé jenn frè-a pou kouté sé konsèy-la Pòl ba Timoté, é ki bienfè yo ké trapé si yo fè sa ?
19 Nou ka bien wè tout lanmou-a Pòl té ni ba Timoté, adan sé lèt-la i vréyé ba’y. Jenn frè, sè lèt-tala Jéova enspiré ka montré i enmen zòt anchay osi. Sa Jéova lé poubon, sé ki zòt réyisi lavi-zòt. Ouvè tjè-zòt ba tout sé bèl konsèy-la Pòl ba Timoté. Épi travay pou zòt toujou anvi sèvi frè èk sè-zòt ankò plis. Si zòt ka fè sa, asiré lavi-zòt kèy obidjoul dépi aprézan, é zòt ké pran plézi adan ‘vré lavi-a’ ka vini an (1 Tim. 6:18, 19).
KANTIK 80 « Gouté pou wè manniè Jéova bon »
a D. Hiebert, Bibliotheca Sacra, avril-jwen 1983.
b Piè sé té an nonm sansib, kifè sa té fasil ba’y èsplitjé Mak sa Jézi té ka fè épi té ka di adan diféran sitiyasion. Sé poutji, adan Évanjil-la i matjé, souvantman i ka palé di santiman épi di aksion Jézi fè (Mak 3:5 ; 7:34 ; 8:12).
c Nou chanjé yonn-dé non.
d DÉ-TWA MO ASOU SÉ ZIMAJ-LA : Pòl épi Barnabé pati an vwayaj kon misionnè, Mak ka endé yo an manniè ki itil. Timoté kontan vizité an lasanblé ; lòbjèktif-li sé ankourajé épi ba sé frè èk sè-a plis fòs.