AWTIK POU ÉTIDYÉ 17
Jéova ké édé-w tchenbé anba sé éprèv-la ou ka jwenn la
« On moun ki jis ka jwenn onlo pwoblèm, men Jéova ka woté-y anba yotout » (SÒM 34:19).
KANTIK 44 Prière du petit
ON TI LIDÉ ASI SA NOU KAY VWÈa
1. Dè ki biten nou sèten ?
KONM nou ka sèvi Jéova, nou sav kè i enmé-nou é kè i vé kè nou ni pi bèl vi on moun pé ni (Wom. 8:35-39). Anplisdisa, nou sèten kè lèwvwè nou ka apliké sé prensip-la ki an Bib-la, sa toujou ka pòté bon biten pou nou (Iz. 48:17, 18). Men délè, nou pé jwenn sèwten difikilté é nou pa jen imajiné kè nou té’é jwenn sé difikilté-lasa. A moman-lasa, kijan pou nou réyaji ?
2. Dépawfwa, ki pwoblèm nou pé ka jwenn, é ki kèsyon nou pé pozé-nou akòz dè sa ?
2 Noutout ka jwenn pwoblèm. Pa ègzanp, sé pé on moun an fanmi an nou ki fè oben ki di on biten é sa désèvwa-nou. Sé pé santé-la ki pa bon ditou é akòz dè sa nou pé pa sèvi Jéova kon nou té’é vlé. Sé pé akòz dè on katastwòf ki fèt koté-la nou ka rété la. Oben sé pé pas yo ka pèwsékité-nou akòz dè kwayans an nou. Lèwvwè nou ka jwenn sé kalté difikilté-lasa, nou pé rivé a mandé-nou : « Poukwa sè asi mwen on biten konsa ka tonbé ? Ès an fè on mové biten ? Ès sa vé di kè an pèd favè a Jéova ? » Ès ou ja pozé-w dé kèsyon konsa ? Si sa ja rivé-w pa dékourajé. Ni onlo sèwvitè a Jéova ki fidèl é ki pozé-yo dé kèsyon kon séla osi (Sòm 22:1, 2 ; Abak. 1:2, 3).
3. Ka Sòm 34:19 ka aprann-nou ?
3 (Li Sòm 34:19.) Adan sòm-lasa, nou ka touvé 2 lidé enpòwtan toubònman : 1) moun ki jis ka jwenn difikilté é 2) Jéova ka woté-nou anba éprèv. Kijan i ka fè sa ? Pa ègzanp, i ka édé-nou gadé laréyalité anfas, kivédi, i ka édé-nou vwè lavi kon i yé adan mond-lasa. Sé vré, Jéova ka pwomèt-nou kè si nou ka sèvi-y sa ké mèt onlo jwa an tchè an nou, men i pa pwomèt-nou kè nou pé’é jen ni difikilté (Iz. 66:14). Jéova ka ankourajé-nou konsantré-nou asi bèl landèmen-la ki ka atann-nou la. Lè moman-lasa ké rivé, nou ké viv kon i té prévwa odépa é sé ké pou touttan (2 Kor. 4:16-18). É toupannan nou ka atann jou-lasa, i ka édé-nou pou nou pé sa kontinyé sèvi-y chak jou a vi an nou (Lam. 3:22-24).
4. Ka nou ké vwè adan awtik-lasa ?
4 Adan awtik-lasa, nou ké ègzaminé plizyè ègzanp a sèwvitè a Jéova ki fidèl é ki viv an tan lontan é plizyè ègzanp a sèwvité a Jéova ki ka viv a épòk an nou. Nou ké vwè osi kè délè, on difikilté pé enn tonbé asi nou alòskè nou pa té ka atann-nou a sa. Men siwvwè nou ka fèfon asi Jéova, i ké soutyenn-nou (Sòm 55:22). Toupannan nou ké ègzaminé sé ègzanp-lasa, mi sa pou-w mandé-w : « Kijan an té’é réyaji si an té ka touvé-mwen adan on sitiyasyon konsa ? Kijan sé ègzanp-lasa ka édé-mwen fè Jéova konfyans plis ankò ? Ki lèson sé ègzanp-lasa pé aprann-mwen, é kijan an pé sèvi èvè sé lèson-lasa adan vi an mwen ? »
AN TAN A LABIB
Jakòb travay pou Labàn pannan 20 an. Labàn sé té tonton a-y é sé té on boug ki té malonnèt. Men pannan tout sé lanné-lasa Jéova béni Jakòb (gadé paragraf 5 a awtik niméwo 17 la).
5. Ki pwoblèm Jakòb jwenn akòz dè Labàn ? (gadé imaj-la ki anlè po a jounal-la).
5 Plizyè sèwvitè a Jéova ki viv an tan a Labib jwenn sèwten difikilté é yo pa té ka atann-yo a sa. An-nou palé dè Jakòb. Pap’a-y té mandé-y ay mayé èvè on fi a Labàn. Labàn sé té on bon fanmi a yo é i té ka sèvi Jéova. Papa a Jakòb té pwomèt-li kè Jéova té’é béni-y onlo toubònman (Jén. 28:1-4). Alò Jakòb fè sa pou i té fè. I pati, i lésé péyi a Kanaan é i ay aka Labàn. Labàn té ni 2 fi : Léa é Rachèl. I vin enmé pli jenn fi a Labàn, Rachèl, é pou i té pé sa mayé èvè-y i té dakò pou travay pannan 7 lanné pou Papa a Rachèl (Jén. 29:18). Men sa pa pasé kon i té prévwa. Labàn madragé Jakòb. Lè jou a mayé-la rivé, sé èvè Léa, pi gran fi a-y kè i mayé Jakòb. On simenn apré, i lésé Jakòb mayé èvè Rachèl osi, men i di-y kè fò i té travay ba-y pannan 7 lanné ankò (Jén. 29:25-27). Anplisdisa, lèwvwè Jakòb té ka fè afè èvè Labàn, Labàn té ka kouyonné-y. Anfinaldikont, i pwofité asi Jakòb pannan 20 lanné ! (Jén. 31:41, 42).
6. Ki dòt difikilté Jakòb andiré ?
6 Jakòb jwenn dòt difikilté é fò i té andiré sé difikilté-lasa. I té ni onpakèt timoun é dépawfwa, sé tigason-la pa té ka antann-yo yonn èvè lòt. Yo jous vann Jozèf pou i vin èsklav. Siméon é Lévi sali non a fanmi a yo é non a Jéova. Anplisdisa, Jakòb té enmé Rachèl onlo onlo men Rachèl mò lèwvwè i fè dézyèm gason a yo. É konm onlè pa té ni manjé an péyi-la, fò Jakòb té ay viv an Éjipt alòskè i té ja ni on bèl laj (Jén. 34:30 ; 35:16-19 ; 37:28 ; 45:9-11, 28).
7. Kijan Jéova montré Jakòb kè i té ka béni-y ?
7 Magré tout sé malè-la ki rivé Jakòb la, i toujou fè Jéova konfyans é i pa jen arété kwè adan pwomès a-y. Jéova, li kanta-y, montré Jakòb kè i té kontan-y é i montré-y sa on mannyè ki klè. Pa ègzanp, Jéova béni-y pas i pèwmèt-li ni onlo byen magré Labàn té malonnèt èvè-y. É sonjé osi jan Jakòb dwèt té ni onlo rèkonésans pou Jéova lèwvwè i rètouvé gason a-y Jozèf, alòskè i té ka konprann kè tigason a-y té mò dépi onpakèt lanné. Konm Jakòb té bon bon zanmi èvè Bondyé, sa édé-y andiré tout sé éprèv-la i jwenn la (Jén. 30:43 ; 32:9, 10 ; 46:28-30). Menmjan-la osi, siwvwè nou bon bon zanmi èvè Jéova, nou ké pé andiré kèlkèswa difikilté-la nou ké jwenn la é nou ké fè sa menmsi nou pa té ka atann-nou a sé difikilté-lasa.
8. Ka David té anvi fè ba Jéova ?
8 Wa David té anvi fè sèwten biten pou Jéova men i pa rivé fè tousa i té vé. Pa ègzanp, a pa ti anvi i té anvi konstwi on tanp pou Bondyé a-y. I palé dè sa èvè Natan, on pwofèt a Bondyé, é Natan di-y : « Tousa ou anvi fè, fè-y, pas vré Dyé-la èvè-w » (1 Kron. 17:1, 2). Imajiné jan sé pawòl-lasa ankourajé David. Pétèt kè tousuit i gadé pou vwè kijan i té’é fè gwo pwojé-lasa.
9. Lèwvwè David risivwè on nouvèl ki désèvwa-y, kijan i réyaji ?
9 Men aprésa, Natan viré vwè David é i ba-y on mové nouvèl. Menm jou-la Natan té di David kè i té pé fè sa i té anvi fè la, Jéova palé ba Natan pannan lannuit é i di-y kè a pa David ki té’é konstwi Tanp-la men kè sé yonn adan sé gason a-y la ki té’é fè sa (1 Kron. 17:3, 4, 11, 12). Kijan David réyaji lèwvwè pwofèt-la di-y sa ? I chanjé òbjèktif a-y. I koumansé sanblé lajan é matéryo pas i té sav kè gason a-y Salomon té’é bizwen sé biten-lasa pou pwojé-la (1 Kron. 29:1-5).
10. Kijan Jéova béni David ?
10 Jéova di David kè a pa li ki té’é konstwi tanp a-y, men tousuit apré, i fè on alyans èvè-y. I pwomèt-li kè on désandan a-y té’é gouvèné pou touttan (2 Sam. 7:16). Adan nouvo mond-la, pannan sé 1 000 an la, a pa ti kontan David ké kontan lè i ké vin sav kè Jézi, Wa-la ki ka gouvèné la, sé on désandan a-y ! Ègzanp a David ka montré-nou kè menmsi nou pé pa fè tousa nou té’é vlé fè pou Jéova, Jéova ké béni-nou onlo toubònman é nou pa menm pé imajiné kijan sa ké yé.
11. Kijan Jéova béni sé krétyen-la ki té ka viv o 1é syèk, menmsi Wayòm-la pa rivé a moman-la yo té ka atann-li la ? (Akt 6:7).
11 Sé prèmyé krétyen-la osi jwenn sèwten pwoblèm é yo pa té ka atann-yo a jwenn sé pwoblèm-lasa. Pa ègzanp, a pa ti présé yo té présé vwè wayòm a Bondyé rivé, men yo pa té sav kitan sa té ké fèt (Akt 1:6, 7). Alò, ka yo fè ? Yo kontinyé préché èvè onlo balan. Pi tan té ka pasé, é pi yo té ka préché bon nouvèl-la dòt koté. An menm balan-la, yo té ka vwè jan Jéova té ka béni éfò a yo (li Akt 6:7).
12. Lèwvwè moun té ka mò-fen o 1é syèk, ka sé krétyen-la fè ?
12 O 1é syèk, moun té ka mò-fen « toupatou asi latè » (Akt 11:28). É sé krétyen-la ki té ka viv a épòk-lasa pran plon adan sa osi. Imajiné jan yo dwèt té ka soufè pas yo pa té ni ayen pou manjé. Sé paran-la dwèt té enkyèt é sèten yo té ka mandé-yo ka yo ké ba fanmi a yo manjé. Sonjé osi sé jenn-la ki té anvi fè plis biten pou Bondyé. Pétèt kè yo té ka di an tchè a yo kè yo té’é oblijé fè sa apré. Men kèlkèswa sa ki pasé, sé prèmyé krétyen-la adapté-yo. Yo kontinyé fè tousa yo té pé pou préché é yo té kontan pawtajé sa yo té ni èvè frè é sè a yo ki té ka rété Jidé (Akt 11:29, 30).
13. Kijan Jéova béni sé prèmyé krétyen-la alòskè moun té ka mò-fen ?
13 Pannan moun té ka mò-fen Jidé, kijan Jéova béni sé prèmyé krétyen-la ? Moun pòté-yo sèkou é séla ki pwofité dè sa vwè on mannyè ki klè kè Jéova pòté mannèv pou édé-yo (Mat. 6:31-33). Sèten yo dwèt touvé-yo enmé pli fò ankò frè é sè a yo ki té pòté mannèv pou yo. Anplisdisa, sé frè é sè la ki fè on don é séla ki fè ondòt biten pou pòté sèkou té ni tchè-kontan davwa yo ba frè é sè a yo on biten (Akt 20:35). Jéova béni-yotout pas yo fè kò èvè sitiyasyon-lasa.
14. Ka ki rivé Bawnabé é Pòl é konm yo pa lagé ki bon rézilta sa pòté ? (Akt 14:21, 22).
14 O 1é syèk, sé krétyen-la jwenn onlo pèwsékisyon, é dépawfwa sa té ka rivé-yo lè yo pa té ka atann-yo a sa menm. An-nou palé dè sa ki rivé Bawnabé é Pòl lè yo té ka préché pa owa on vil yo ka kriyé Lis. Odépa, onlo moun akéyi-yo byen é yo kouté-yo. Men apré, dé moun ki té kont yo vin pran tèt a sé moun-la ki té an foul-la. Kifè, sèwten moun pawmi séla ki té byen akéyi-yo la lapidé Pòl é yo lésé-y atè-la pas yo konpranndèdi i té mò (Akt 14:19) Men Bawnabé é Pòl pati ondòt koté é yo kontinyé préché. Ki rézilta sa bay ? Grasa yo, onlo moun vin disip a Jézi. Anplisdisa, sa yo fè é sa yo di ba sé frè é sè la bon fòs (li Akt 14:21, 22). Magré yo pèwsékité Bawnabé é Pòl alòskè yo pa té ka atann-yo a sa, yo pa lagé é sa fè sé moun-la ki té alantou a yo la dibyen toubònman. Nou osi, siwvwè nou pa’a lagé travay-la Jéova ban-nou fè la, i ké béni-nou.
A ÉPÒK AN NOU
15. Ka ègzanp a frè Macmillan ka aprann-nou ?
15 Kèlkè lanné avan 1914, sèwvitè a Jéova té ka èspéré kè ni sèwten biten ki té’é fèt, é a pa ti atann yo té ka atann sa. An-nou vwè ègzanp a frè Macmillan. A épòk-lasa, onlo frè é sè té ka kwè kè yo té kay viv an syèl-la adan on ti moman é i té ka kwè sa osi. An sèptanm 1914, i fè on diskou é mi sa i di : « Pétèt kè diskou-lasa, sé dènyé diskou an ké fè. » Men kon nou sav, a pa té dènyé diskou a-y. Kèlkè tan apré, mi sa frè Macmillan ékri : « Pétèt kè ni sèwten adan nou ki palé tibwen two vit lè nou té ka konpranndèdi kè nou té’é ay an syèl-la onfwamenm. » É mi sa i ajouté : « Sa pou nou té fè, sé té kontinyé travay pou Ségnè-la. » É sé sa i fè. I pòté bon mannèv pou i té pé sa préché. I ankourajé onlo frè ki té lajòl pas yo té ka rèfizé fè lawmé. I toujou té k’ay réinyon menm lè i vin ni on bèl laj. Konsa, toupannan frè Macmillan té ka atann rékonpans a-y, i sèvi èvè tan a-y pou travay pou Jéova. Ka sa pòté dè bon ba-y ? An 1966, kèlkè tan avan i mò, mi sa i maké : « An pò’ò janmé té ni on fwa ki fò kon tala an ni la aprézan. » Mi on bèl mantalité mi ! An-nou imité-y é an-nou fè sa siwtou si sa ja ka fè on bèl moman kè nou ka andiré on éprèv é kè nou pa jen konpranndèdi sa té’é diré lontan konsa (Ébr. 13:7).
16. Ki difikilté ki enn tonbé asi frè Herbert Jennings é madanm a-y ? (Jak 4:14).
16 Pawmi sèwvitè a Jéova, ni sa ki ka enn dékouvè kè yo ni on maladi. Sé sa ki rivé frè Herbert Jenningsb. Adan istwa a vi a-y, i ka palé dè jan li é madanm a-y té ni tchè-kontan lè yo té misyonè o Gana. Men on jou, sé mèdsen-la touvé kè i té ka soufè èvè on maladi ki grav é yo ka kriyé maladi-lasa an fransé troubles de l’humeur. I sèvi èvè Jak 4:14 pou palé dè jan sitiyasyon a-y chanjé pas i pa jen konpranndèdi kè sé on ‘landèmen’ konsa ki té ka atann-li (li-y). Aprésa, mi sa i ajouté : « Nou gadé laréyalité anfas. Nou té oblijé kité Lègana é kité zanmi an nou. Alò, nou fè sa ki fo pou nou viré o Kanada pou yo té pé sa ban-mwen on trètman. » Jéova édé frè Jennings é madanm a-y pou yo té kontinyé sèvi-y é pou yo té pé sa rété fidèl magré sé éprèv-la yo té ka jwenn la.
17. Kijan ègzanp a frè Jennings ankourajé sèwten frè é sè ?
17 Lèfètkè frè Jennings palé franchman adan istwa a vi a-y, sa fè sèwten frè é sè dibyen toubònman. Mi sa on sè maké : « Sé prèmyé fwa on awtik té ka touché-mwen konsa. […] Pou frè Jennings té swangné-y, i té oblijé kité koté-la yo té voyé-y la pou préché. Lè an li sa, sa édé-mwen vwè sitiyasyon an mwen ondòt jan. » Mi sa on frè ka di : « An rété ansyen pannan 10 an, men an té oblijé arété pas an vin malad an tèt. An té ni lenprésyon kè an pa té vo ayen. Tèlman sa té ka dékourajé-mwen an pa té ni fòs pou li istwa a vi a frè é sè an nou. […] Men, lè an vwè jan frè Jennings pa jen démòd, sa ban-mwen bon fòs. » Sa ka fè-nou sonjé kè lèwvwè nou ka jwenn éprèv é kè nou pa té ka atann-nou a sa, men kè nou ka andiré, nou pé ankourajé lézòt. Menmsi tout biten pa’a pasé kon nou té’é vlé adan vi an nou, nou pé vin on ègzanp pou lézòt grasa fwa an nou é grasa andirans an nou (1 Pyè 5:9).
Lèwvwè nou ka apiyé-nou asi Jéova, sé éprèv-la nou ka jwenn la adan vi an nou pé édé-nou vin pibon zanmi èvè-y (gadé paragraf 18 la).
18. Ka ègzanp a on sè ki vèv é ki ka viv o Nijérya ka aprann-nou ? (gadé sa yo rèprézanté asi imaj-la).
18 Pannan pandémi a Covid-19 la, ni onlo sèwvitè a Jéova ki jwenn bon difikilté. An-nou palé dè ègzanp a on vèv ki ka viv o Nijérya. I près pa té ni ayen pou i té manjé ankò. On joumaten, li é tifi a-y té ka préparé dènyé ti rèstan diri-la yo té ni la. Lèwgadé timoun-la mandé-y ka yo té’é manjé apré. Sè an nou réponn-li kè yo pa té ni lajan ankò é kè yo pa té ni manjé ankò men kè fò-yo té fè kon vèv a Sarèpta. Fò-yo té préparé dènyé rèpa a yo é fè Jéova konfyans a san pou san (1 Wa 17:8-16). Avan menm yo té mandé-yo ka yo té’é manjé lèmidi-la, sé frè é sè la voyé on kajo manjé ba yo. Adan kajo-lasa té ni manjé pou plis ki 2 simenn. Sè an nou ka di kè i pa jen konpranndèdi kè lè i té ka palé ba tifi a-y, Jéova té ka kouté sa i té ka di byen konsa. Sa klè, lè nou ka fèfon asi Jéova, sé éprèv-la nou ka jwenn la pé édé-nou vin pibon zanmi èvè-y (1 Pyè 5:6, 7).
19. Ki pèwsékisyon frè Alekseï Ierchov jwenn ?
19 Pannan sé dènyé lanné-la ki pasé la, yo pèwsékité onlo adan frè é sè an nou é sé frè é sè la pa té ka atann-yo a sa. An-nou pran ègzanp a frè Alekseï Ierchov, ki ka viv an Risi. I pran lèbatèm an 1994 é a moman-lasa gouvènman-la té ka lésé sé Témwen a Jéova la ki té ka viv an péyi-la fè sèwten biten. Men pa ni lontan dè sa, sitiyasyon-la chanjé an Risi. An 2020, yo désann aka frè Ierchov é yo pati èvè onlo biten a-y. Déotwa mwa apré, yo fè-y pasé douvan lajistis konsi i té on kriminèl. É sa ki pi rèd la, sé kè moun-la ki trayi frè-la fè konsi lavérité té ka entérésé-y. Frè-la palé dè Labib èvè-y pannan plis ki on lanné. Pannansitan moun-lasa té ka filmé-y é i ba lalwa sé vidéo-la. Mésyé, sa dwèt fè frè-la mal !
20. Ka frè Ierchov ka fè pou i vin pibon zanmi èvè Jéova ?
20 Ès éprèv-lasa menné on bon biten pou frè Ierchov ? Wi. I vin pibon zanmi èvè Jéova. Mi sa i ka èspliké : « Mwen é madanm an mwen nou ka priyé ansanm plis ki avan. An sav byen kè an pa té’é pé jéré sitiyasyon-lasa siwvwè a pa Jéova ki té ka édé-mwen. » Mi sa i ka di ankò : « Lè an ka étidyé tousèl an mwen, sa ka édé-mwen pou an pa dékourajé. An ka médité asi ègzanp a sèwvitè a Bondyé ki viv an tan lontan é ki té fidèl. Onlo istwa ki an Bib-la ka montré jan sa enpòwtan kè nou rété kalm é kè nou konté asi Jéova. »
21. Ka nou aprann adan awtik-lasa ?
21 Ka nou aprann adan awtik-lasa ? Adan mond-lasa, délè nou ka jwenn difikilté alòskè nou pa té ka atann-nou a sa. Men Jéova toujou ka édé sèwvitè a-y lèwvwè yo ka konté asi-y. Kon vèwsé-la ki lyanné èvè tèm a awtik-lasa ka di, « on moun ki jis ka jwenn onlo pwoblèm, men Jéova ka woté-y anba yotout » (Sòm 34:19). An-nou konsantré-nou asi sa Jéova ka fè pou édé-nou olyé nou konsantré-nou asi éprèv nou ka jwenn. Alò, kon lapòt Pòl, nou ké pé di : « An ni fòs pou tout biten, grasa sila ki ka ban-mwen puisans la » (Filip. 4:13).
KANTIK 38 I ké fè-w vin fò
a Adan mond-lasa, défwa nou ka jwenn sèwten éprèv é nou pa jen konpranndèdi nou té’é jwenn sé éprèv-lasa. Men nou pé sèten kè Jéova ké soutyenn sèwvitè a-y ki fidèl. Kijan Jéova édé sèwvitè a-y ki viv an tan lontan ? É kijan i ka soutyenn-nou jòdijou ? Adan awtik-lasa, nou ké ègzaminé ègzanp a sèwvitè a Jéova ki viv an tan lontan é ta dòt ki a viv a épòk an nou. Sa ké édé-nou vin pli sèten ankò kè si nou ka fèfon asi Jéova, nou osi, i ké soutyenn-nou.