Jérémie
20 Mé Pachour, pitit prèt Imèr, té ka kouté Jérémi ki té ka profétizé sa bagaj-ya. I té chèf tout sa ki té ka véyé tanp Jéova-a. 2 Atò, Pachour bat profèt Jérémi é i maré l’ annan roun moso bwa yé té ka sèrvi pou pini moun é ki té òbò lapòt Benjamen-an ki té ka mennen annan tanp Jéova-a. 3 Mé, landimen-an, lò Pachour lagé Jérémi, Jérémi di li : « Jéova chanjé to non. A pa “Pachour” ankò, a “Toupatou, moun ka pran pè”. 7 To tronpé mo, o Jéova, to tronpé mo. To sèrvi to fòrs kont mo é a to ki ganyen. Pannan tout lajournen yé ka ari mo ; tout moun ka ari mo. 8 Mé chak fwa mo ka palé, mo divèt rélé ké di ké fòrs : « Vyolans ké krazé ! » Akoz di paròl Jéova-a, a jouré ké mépri mo ka trapé tout lajournen. 9 A pou sa mo di : « Mo pa ké palé di li ankò é mo pa ké palé pou li ankò. » Mé so paròl divini kou roun gro difé annan mo tchò. A té kou roun gro difé ki té fronmen annan mo zo, é mo pa té pouvé tchenbé l’ annan mo andidan ankò. Mo pa té pouvé fronmen mo bouch ankò.