Watchtower BIBLIYOTÈK ANLÈ SIT-A
Watchtower
BIBLIYOTÈK ANLÈ SIT-A
Kréyòl gwiyanè
  • LABIB
  • PIBLIKASYON
  • RÉINYON
  • w21 òktòb p. 29-31
  • 1921 : I gen san lannen

I pa gen vidéyo disponib pou sa ou chwazi.

Roun problèm rivé lò vidéyo-a té ka charjé.

  • 1921 : I gen san lannen
  • Tourdégard-a ki ka fè konnèt Rwayonm Jéova-a (pou étidyé) 2021
  • Soutit
  • Dokiman ki ka sanblé
  • YÉ KA PRÉCHÉ KÉ KOURAJ
  • PROGRAM POU ÉTIDYÉ TOUSÈL KÉ POU ÉTIDYÉ KÉ FANMI-A
  • ROUN NOUVO LIV !
  • TRAVAY-A PATÉKÒ FINI
  • 1922 : I gen san lannen
    Tourdégard-a ki ka fè konnèt Rwayonm Jéova-a (pou étidyé) 2022
  • 1923 : I gen san lannen
    Tourdégard-a ki ka fè konnèt Rwayonm Jéova-a (pou étidyé) 2023
Tourdégard-a ki ka fè konnèt Rwayonm Jéova-a (pou étidyé) 2021
w21 òktòb p. 29-31

1921 : I gen san lannen

« ALÒR, annan ki travay èspésyal nou ké divèt mété tout nou fòrs pannan sa lannen-an ki fin koumansé ? » A sa yé doumandé Étidyan Labib-ya annan La Tour de Garde 1é janvyé 1921 an anglé. Pou bay répons-a, artik-a pran Isaïe 61:1, 2 ki té ka fè yé sonjé ki yé travay, a té préché : « Jéova chwazi mo pou mo bay sa-ya ki enb bon nouvèl [...] ; pou mo fè moun konnèt lannen Jéova ké montré so bonté é jou-a nou Bondjé ké vanjé so kò. »

YÉ KA PRÉCHÉ KÉ KOURAJ

Pou yé té rivé fè sa travay-a, Étidyan Labib-ya té divèt gen kouraj. Paské yé té divèt « bay sa-ya ki enb bon nouvèl », mé yé té divèt di méchan-yan osi ki « Bondjé ké vanjé so kò ».

Frè John Hoskin, ki té ka rété o Kanada an 1921, préché ké kouraj menm si yé té ka chaché baré so chimen. Roun jou, i bité ké roun pastèr légliz métodis. Pou koumansé kozé ké li i di li : « Nou divèt kozé asou Labib-a jantiman, é menm si nou pa ka tonbé dakò asou sèrten bagaj, sa pa ka fè anyen, nou pouvé arété kozé-a é nou ka rété byen ké nou konpanyen. » Mé a pa sa ki rivé menm ! Frè Hoskin ka rakonté : « Sa té ka fè déztrwa minit konsa nou té koumansé kozé ké pastèr-a lò i fronmen lapòt-a fò tèlman ki mo té jis krè ki vit-a té ké tonbé atè. »

Pastèr-a rélé : « Poukisa zòt pa k’alé palé pou sa ki payen ? » Frè Hoskin pa réponn li, mé lò i alé, i di annan so tchò : « Ében, a sa menm mo té ka fè wi ! »

Landimen-an, lò pastèr-a fè so diskour légliz, i té faché toujou. Frè Hoskin èspliké : « I di moun-yan véyé mo é i di ki mo té sa pi mové mantò ki pa té jen vini annan sa vil-a, é ki mo té mérité yé té fiziyé mo. » Sa pa fè frè Hoskin pè pyès toubonnman, i kontinyé préché é i rivé palé ké roun patché moun. I ka di : « Mo té tèlman kontan préché la. I menm gen sa ki té ka di mo : “Mo savé ou sa roun wonm Bondjé !” É yé té ka gadé pou wè si mo pa té bézwen anyen. »

PROGRAM POU ÉTIDYÉ TOUSÈL KÉ POU ÉTIDYÉ KÉ FANMI-A

Pou idé moun-yan ki té kontan lavérité-a vansé, Étidyan Labib-ya mété plizyèr program pou étidyé Labib-a annan L’Âge d’Ora. Tit program-an a té « Étude de la Bible pour les jeunes ». Annan sa program-an, i té gen plizyèr késyon paran-yan té pouvé wè ké yé timoun. Yé té divèt « pozé yé timoun sa késyon-yan épi idé yé trapé répons-ya annan Labib-a ». Roun ran annan sa késyon-yan té senp, parèkzanp : « Ki kantité liv i gen annan Labib-a ? » I gen ròt késyon ki té ka préparé jenn-yan pou yé préché ké kouraj, kou parèkzanp : « Ès chak krétyen divèt antann yé pèrsékité l’ ? »

I gen rounòt program, yé té ka aplé « Étude approfondie du Divin plan des Âges » ki té ka propozé krétyen-yan ki té ja konnèt Labib-a plizyèr késyon pou réfléchi asou prémyé liv Études des Écritures. Roun patché moun byen sèrvi sa dé program-yan pou étidyé, mé annan L’Âge d’Or 21 désanm 1921, yé di ki yé té ka arété fè yé. Poukisa yé té désidé fè sa ?

ROUN NOUVO LIV !

Liv La Harpe de Dieu.

Marque-page pou marké roun vèrsé pou li.

Fich koté i marké késyon pou étidyé.

Frè-ya ki té ka dirijé travay Étidyan Labib-ya té konprann ki moun-yan té bézwen roun léson biblik pi òrganizé. A pou sa, an novanm 1921, yé fè liv La Harpe de Dieu (an anglé). Yé té ka enskri moun-yan ki té ka asèpté sa liv-a annan roun nouvo modèl léson biblik. Sa léson-an té ka pèrmèt yé étidyé yé rounso pou yé wè ‘projè Bondjé ki té ké pèrmèt tout moun jwenn bénédiksyon pou tout-tan’. Kouman sa léson-an té ka fèt ?

Lò yé té ka bay moun-an roun liv, yé té ka bay li osi roun ti papyé koté yé té ka di l’ li roun parti annan liv-a. Roun simenn apré, moun-an té ka rousouvwè rounòt papyé koté i té gen késyon asou sa i té li-a. Anba ti papyé-a, yé té ka marké paj i té pou li pou simenn ki té ka vini-a.

Pannan 12 simenn roun dèyè ròt, étidyan-an té ka rousouvwè pa lapòs roun nouvo fich klas-a (a konsa yé té ka aplé asanblé lokal-a a sa lépòk-a) té ka voyé. Souvan, a granmoun-yan annan asanblé-a ki té ka voyé sa fich-ya ouben sa-ya ki pa té pouvé alé di kaz an kaz. Parèkzanp, sò Anna Gardner, ki té ka rété Millvale, an Pennsylvanie, èspliké : « Lò liv La Harpe de Dieu parèt, yé doumandé mo sò Thayle, ki té andikapé, voyé sa fich pou étidyé-ya chak simenn. Mo pouvé di zòt ki a pa ti travay i té gen ! » Lò léson-an té fini, yé té ka alé wè étidyan-an pou propozé li kontinyé étidyé Labib-a rounòt fason.

Sò Thayle Gardner annan so chèz roulant.

TRAVAY-A PATÉKÒ FINI

Lò lannen-an fini, frè Joseph Rutherford voyé roun lèt pou tout klas-ya. Men sa ki té annan lèt-a : « Dipi rékòlt-a koumansé, mésaj Rwayonm-an pa janmen touché ni idé roun patché moun konsa annan rounsèl lannen. » É asou sa ki té ké fèt pita, frè Rutherford té ka di : « I ka rété bokou bagaj pou fè ankò. Annou ankourajé ròt moun ankò vini jwenn nou annan sa bèl travay-a. » Asiré pa pitèt, Étidyan Labib-ya fè sa i té di. Pannan lannen 1922, yé alé palé ké kouraj di Rwayonm-an kou yé pa té jen fè l’ anvan.

Zanmi ki fidèl é ki gen kouraj

Étidyan Labib-ya té ka montré ki yé té kontan yé frè ké sò-ya lò yé té ka idé yé konpanyen. Kou nou ké wè l’ annan sa istwè-a, yé té sa dé zanmi fidèl plen ké kouraj, ‘fèt pou jou malò-ya’ (Prov. 17:17).

Mardi 31 mé 1921, annan vil Tulsa, an Oklahoma, roun gro tchòk pété annan lari-a. Pita yé aplé sa le massacre de Tulsa. Yé té mété roun Amériken nèg lajòl paské yé té di ki i té ataké roun madanm blang. Akoz di sa, pasé mil mouché blang koumansé briga ké roun bann mouché nèg ki té mwens ki yé. Bokou moun antré annan tchòk-a é yé kontinyé briga jik annan roun kartyé yé ka aplé Greenwood koté yenki nèg ka rété. Yé vòlò ké boulé pasé 1 400 kaz ké magazen. Yé di ki 36 moun té mouri, mé i dèt gen pasé 100 moun ki mouri vré.

Frè Richard Hill, roun Étidyan Labib-a nèg ki té ka rété Greenwood, rakonté sa ki rivé sa jou-a : « Lò gro tchòk-a pété, a té roun jou aswè, nou té fè nou klas pou étidyé Labib-a kou nou té abitchwé fè l’. Lò nou fin étidyé, nou tandé moun té ka tiré kout fizi an vil. Lò nou alé dronmi, nou té ka tandé yé tiré toujou. » Mèrkrédi 1é jwen, sitiasyon-an té vin pi mal ankò. « Plizyèr moun vini di nou alé séré vitman annan Palais des congrès-a. » Donk frè Hill, so madanm ké yé senk timoun chapé o Palais des congrès Tulsa. Annan sa koté-a, Garde nationale-a té ka protéjé apéprè 3 000 moun nèg. Gouvèrnman-an té voyé Garde nationale-a pou fè moun-yan arété briga.

Pannan sa tan-an, frè Arthur Claus, ki té blang, pran roun désizyon ki té ka doumandé li gen bokou kouraj. Men sa i rakonté : « Lò mo tandé ki i té gen moun Greenwood, ki té ka alé vòlò ké boulé kaz moun, mo désidé alé wè kouman mo zanmi frè Hill, té k’alé. »

Frè Arthur Claus sèrvi liv La Harpe de Dieu pou anprann 14 timoun Labib-a.

Lò i rivé koté frè Hill, i wè roun vwazen, roun blang, ki té dibout la ké roun fizi annan so lanmen. Vwazen-an, ki té sa roun zanmi frè Hill osi, té krè ki Arthur té annan sa-ya ki té ka mété dézòrd. I rélé : « Sa ou ka fè annan lakou sa mouché-a ? ».

Arthur rakonté : « Si répons mo té bay li-a pa té a so gou, i té ké tiré asou mo. Mo di li ki mo té sa roun zanmi frè Hill é ki mo té ja vini plizyèr fwa koté li. » Arthur ké sa vwazen-an rivé protéjé kaz-a.

Roun ti moso tan apré, Arthur anprann ki frè Hill ké so fanmi té anann Palais des congrès-a. Mé yé di li ki sèl fason sa ki té nèg té pouvé soti a té si jénéral Barrett, ofisyé-a ki té ka dirijé Garde nationale-a, té signé roun papyé pou yé té pouvé soti. Arthur rakonté : « Sa pa té fasil pou rivé wè jénéral-a. Lò mo èspliké li sa mo té lé, i doumandé mo : ‘Ès ou ké protéjé sa fanmi-a é ès ou ké pran swen di li ?’ Mo té kontan, mo di wi lanmenm. »

Arthur kouri alé annan Palais des congrès-a ké sa otorizasyon-an. I montré roun sòlda papyé-a épi sòlda-a volé, i di : « Ében, a jénéral-a li menm ki signé l’ wi ! Ou savé a ou prémyé ki ka fè roun moun soti isi-a jòdla ? » Yé routrouvé vitman frè Hill ké so fanmi. Arthur rivé fè yé tout monté annan so loto é i mennen yé annan yé kaz.

« Annan pèp Bondjé-a, pyès moun pa ka krè i miyò pasé ròt-ya. »

Arthur byen gadé si frè Hill ké so fanmi té an sékirité. Lò ròt-ya wè kouraj frè Claus té gen ké kouman i té kontan so frè, sa touché yé bokou. Arthur rakonté : « Vwazen-an ki té idé mo protéjé kaz frè Hill koumansé rèspèkté Témwen Jéova-ya plis pasé anvan, é plizyèr moun ankò doumandé anprann konnèt plis bagaj asou Rwayonm-an paské yé té wè ki, koté nou, i pa gen pyès problèm ké zafè ras é ki annan pèp Bondjé-a, pyès moun pa ka krè i miyò pasé ròt-ya. »

a L’Âge d’Or divini Consolation an 1937, é apré sa, Réveillez-vous ! an 1946.

    Piblikasyon an kréyòl gwiyanè (2014-2025)
    Dékonèkté
    Konèkté
    • Kréyòl gwiyanè
    • Voyé
    • Préférans
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisyon itilizasyon
    • Règ Konfidansyalité
    • Paramèt konfidansyalité
    • JW.ORG
    • Konèkté
    Voyé