JIVITACHI KANNI
Jehovache Sevent Mhojem Khuxal Jivit
1958-ant, hanv 18 vorsancho aslo tednam, hanv Canada-ntlea Bethel-ant aslo. Thoim chhapnni choltali tea zagear, hanv saronn marpachem kam kortalo. Thoim soglem borem aslem, ani hanv khub khuxal aslo. Uprant, hanv masikam katorpachea mexinacher kam korunk laglo.
Punn ek vorsa uprant, Dokxinn Afrika xakhent ek novo printing press haddttat dekhun, tacher kam korunk bhav-bhoinnanchi goroz asa mhunn amkam sanglem. Hanvem thoim vochunk mhojem nanv boroun dilʼlem. Ani mhaka vinchun kaddlo tednam, hanv khub khuxal zalo. Mhojea sangata Canada-chea Bethel-antlea anink tin bhavankui vinchun kaddle—Dennis Leech, Bill McLellan ani Ken Nordin. Amkam khub temp, Dokxinn Afrikentuch ravonk poddttolem mhunn tannim sanglem.
Hanvem mhoje mummy-ik fon korun sanglem: “Mummy, hanv tuka kitem sangonk sodhtam. Hanv Dokxinn Afrika Africa voitam!” Punn mummy chodd kaim ulounk na. Tori astana ti mhaka tenko ditoli mhunn hanv zannam aslom. Karonn, Jehova pasot ticho mog ani bhavarth khub ghott also. Hanv tanchea thaun pois astolo hem zannam zaun, mummy-daddy dukhi zalim tem khorem, punn mhojea hea nirnnoi-acho tannim kednach virodh korunk na.
HANV DOKXINN AFRIKA GELO
1959-ant, Dennis Leech, Ken Nordin ani Bill McLellan-a sangata, Cape Town tem Johannesburg xarant vochonk, train-in provas kortana
Ami poilim mellʼlle tednam thaun 60 vorsam soron gelʼlim. Uprant 2019-ant Dokxinn Afrika xakhent ami porot mellʼlle
Poilem mhaka ani tea tin bhavank, printing press-ak lagon okxoram toiar korpachem eka mexinacher kam korunk, tin mhoineanchem proxikxonn mellʼllem. Tea uprant eke boat-int provas korun, ami Dokxinn Afrikechea Cape Town xarant pavle. Uprant tea disa sanjer, ami train-in Cape Town xarantlean Johannesburg xarant vochunk bhair sorle. Tednam hanv 20 vorsancho aslo. Fatodder amchi train Karoo nanvachea eka lhan ganvant thambli. Hea ganvche choddxe zage renven bhorlole. Thoim khub dhulʼl ani gormi asli. Ami charui zann zonelantlean bhair polloun, ho ani koslo zago, ani amchem novem kam koxem astolem kai, mhunn chintunk lagle. Punn zaitea vorsamnim ami hea ganvant porot aile tednam, he ganv kitle sobit ani xant tem amkam kollon ailem.
Dokxinn Afrikechem Xakha Ofis, Dokxinn Afrike pasot ani Afrikentlea her desam pasot, veg-vegllea bhasamnim, Pahrogopur ani Awake! masikam chhaptalim. Tor hea kamam pasot, thoim haddlolo novo printing press khub faideak poddlo mhunn ami khuxal zale. Ani tea printing press-a pasot Linotype mexin uzar korun, chhapnni korunk lagon okxoram toiar korpachem kam mhaka aslem.
Uprant, mhaka Factory Ofisant kam korunk nemlo. Tem ofis prokaxonam chhapʼpachem, tim veg-vegllea zagear dhaddpachem, ani bhaxantor korpachem kam polloun ghetalem. Mhaka thoim khub kam aslem tem khorem, punn tea kamant hanv dhadoxi aslo.
MHOJEM KAZAR ANI EK NOVEM KAM
1968-ant, hanv ani Laura khas pioneer mhunn seva kortana
1968-ant, hanv Laura Bowen-a lagim kazar zalo. Ti Bethel-a laginch ravtali. Ti ek pioneer asli ani bhaxantor khateant typing korpachem kam kortali. Tea vellar novea kazari zoddpeank Bethel-ant ravonk mellonaslem. Tea pasot amkam khas pioneer mhunn nemle. Tea vellar eka khas pioneer-an umkinch voram ani porot bhetto kelearuch, ani umkinch prokaxonnam dilearuch, aplo khorch bhagounk, tankam thodde poixe mellttale. Tor tea thoddeach poixeamnim tankam ravpachem, jevpachem, bhonvpachem, vokhdancho ani her soglo khorch polloun gheuncho poddttalo. Punn hanv dha vorsam pasun Bethel-ant aslo tednam, amkam jevonn ani ravpak ek zago mellttalo. Tor hea thoddeach poixeamnim, ami amcho soglo khorch koso polloun ghetolim mhunn mhaka usko zalʼlo.
Amkam Durban nanvachea eka xarant, khas pioneer mhunn dhaddlolim. Hea xarant zaite Bharotantle lok asle. Hea lokanchea purvozank, sumar 1875 hea vorsa sakrechea factory-inim kam korunk hanga haddlole. Atam tanchim bhurgim sakrechea factory-inim kam korinant. Tim pottak lagon veg-vegllim kamam kortat. Punn hea lokamnim apli sonskruti ani apli randpachi rit bodlunk na. Tanchi koddi ekdom ruchik. Ho lok atam Inglez bhas uloita. Tea pasot tankam porgottunk amkam sompem zalem.
Tea tempar, khas pioneer-amnim dor mhoineak, 150 voram porgottnnent sarunk zai aslim. Tor poilea disa ami sov voram kortolim mhunn hanvem ani Lauran tharailʼlem. Tea disa khub gormi asli ani amkam porot bhetti ani Bible obheasui nasle. Tor ami him soglim sov voram fokot ghoran-ghor porgottnni korun sarunk zai aslim. Ami porgottunk suru kelem punn thoddea vella uprant hanvem vell polloilo tednam fokot 40-uch minttam zalʼlim. Tor hea khor votant, dor disak ami itlim voram koxim kortolim mhunn hanv chintunk laglo.
Hea pasot ami amchim voram korunk ek manddavoll keli. Dor disak eka flask-ant, ami soup vo coffee vhortalim ani toxench panvant kitem-i ghalun khaunk vhortalim. Ani porgottnni korun ami thoktalim tednam ami savllek lagon amchi gaddi eka zhadda ponda thamboitalim. Tednam lhan-lhan bhurgim thoim ieun amkam bariksannen polloit ravtalim, karonn tankam ami tanche poros vegllim distalim. Hea toren dis voita toxe, dor disak don-tin voram uprant vell rokddoch voitalo.
Bharotantle lok dusreank man ditale, te khub doiall asle ani Dev-bhirantiche zaun asle. Taka lagon, ami tankam Jehova, Jezu, Bible, novo sonvsar ani meloleanchea bhorvonxea vixim sangtalim tednam tim bore bhaxen aikotalim. Ani heach karonnak lagon, eka vorsa bhitor ami zaitea Hindu lokam kodde 20 Bible obheas suru korunk pavlim. Te lok dusreancho khub poramos pasun kortale. Dor disak, ami Bible obheas kortalim tantuntli ek-na-ek famil amkam jevnnak apoitali. Tor, ami amche sevent khub khuxal aslim.
Punn rokddoch ek bodlav ailo. Amkam sorkittachea kamak dhaddlim. Ami Indian Ocean-achea sobit doria deger aslolea sobhenk bhett diunk laglim. Dor sumanak ami veg-veglle famili sangata ravtalim. Tor ami tanchea familichech bhag zaun asat oxem amkam distalem. Karonn ami tanchea bhurgeam sangata vell sartalim ani tanchea poslolea zonvaram sangata khellttalim. Hea toren sobhentlea veg-vegllea bhav-bhoinnam sangata kam korun don vorsam rokddinch gelim. Punn tednanch xakha ofisa thaun ek fon ailo ani tea bhavamnim mhunnttlem, “Tumi Bethel-ant porot ailolim amkam zai.” Tednam hanvem mhunnttlem, “Ami hanga khub khuxal asat.” Tori astana amkam dhaddtta thoim vochonk ami toiar aslim.
AMI POROT DOKXINN AFRIKECHEA BETHEL-ANT AILIM
Bethel-ant mhaka her onnbhovi bhavam sangata Seva Khateant kam korchi sondhi mellʼlli. Tea tempar, sorkittachi dekhrekh korpi bhav, sobhek bhett dilea uprant xakha ofisak ripott dhaddttalo. Uprant xakha ofis tea sobhek tea ripottachea adarit, urba ani margdorxon diunk ek chitt dhaddttalem. Hem kam korop khub kotthin zatalem karonn sorkittachi dekhrekh korpi bhav, aplo ripott Xhosa, Zulu vo dusrea eke bhaxent dhaddttalo ani to ripott Inglez bhaxent bhaxantor korcho poddttalo. Ani uprant xakha ofisan boroiloli chitt, veg-vegllea Afrikechea bhasamnim bhaxantor korunk poddttali. Tor bhaxantor korpeanchem kam hanv polloitalo tednam amchim Afrikechim bhav-bhoinnam kitlea oddchonneancho fuddo kortat tem mhaka kollon ailem.
Tea vellar Dokxinn Afrikeachea sorkara khala veg-vegllea katichea rongachea lokank veg-vegllea zageancher ravonk poddttalem. Ani te eka-meka sangata chodd misoll zainasle. Tor Afrikentlea kallea rongachea amchea bhav-bhoinnank, fokot tanchech bhaxechea lokank porgottunk ani tanche bhaxentuch aslolea sobhechea mittingenk vochonk mellttalem.
Hanv sodanch Inglez bhas uloupi sobhechea vattarant kam kortalo dekhun Afrikechea hea kallea rongachea bhavank, koslea oddchonneancho fuddo korunk poddttalo tem mhaka khobor naslem. Punn atam mhaka tanche vixim xikonk mellʼllem. Hea bhavank dhormik ani ghaddiponnam sombondit riti-rivazo pallunk, tanchea famili ani ganvchea lokam thaun dobhav ietalo. Tori astana, tannim kitlea dhiran tacho fuddo kelo tem mhaka kollon ailem. Ani bhitorlea ganvamnim lok khub gorib asle, toxench tankam chodd xikop naslem. Tori astana te Bible-a pormonnem jieunk sodhtale.
Amchea bhavank aplea bhavarthak lagon korttant thoddeo kesi zhuzcheo poddleo ani oslea thoddea kesincher kam korunk mhaka sondhi mellʼlli. Jehovachea Sakxeanchea thoddea tornnattea bhurgeank iskolantlean bhair kaddlolim, karonn tim iskolantlea Dev-bhokti kariavollimnim bhag gheinaslim. Punn hea vellar tim bhurgim bhieun fattim soronk nant. Tor tanchem visvaxiponn ani dhir polloun mhozo bhavarth ghott zalo.
Afrikechea eka lhan desant mhunnche Swaziland-ant, amchea bhav-bhoinnank anik ek oddchonnecho fuddo korcho poddlo. Thoincho Raza Sobhuza II melo tednam thoinchea soglea lokamnim, tachea mornnachem dukh korunk, ek rit pallchi asli. Ti mhunnttlear, thoinchea dadleamnim aple tokleche sogle kens tasunk zai asle ani bailamnim aple tokleche kens barik korunk zai asle. Punn amchim bhav-bhoinnam hem korunk toiar naslim karonn tim hi rit pallttat zalear tim meloleanchi bhokti kortat oxem zatalem. Dekhun tankam zaito dhumallo sosunk poddlo. Tor tancho bhavarth, visvaxiponn ani pasiens polloun, amkam tanche koddlean zaitem xikonk mellʼllem ani amcho-i bhavarth ghott zalo.
DOKXINN AFRIKENT HANV PORTUN CHHAPʼPACHEM KAM KORUNK LAGLO
1981-ant, Bethel-achea printery-nt kompiuttor uzar korun chhapnni korchi asli. Tor tea chhapnni kama pasot tenko diunk mhaka dhaddlo. Tem kam korunk hanv khub khuxal zalo karonn, chhapnni korchea kamant zaito bodol ailʼlo. Eka mexin vikpean, ek novem mexin bhaddem gheinastana amkam uzar korunk dilem. Hem mexin phototypesetter zaun aslo jem printing press-a pasot okxoram toiar korunk modot korta. Hem mexin borem choltalem dekhun adlea nnov Linotype mexinanchea bodlek ami panch novim phototypesetter mexinam bosoilim. Tea bhair ami ek novem printing press haddun bosoilem. Hea udexim atam chhapnni korpachem kam anik chodd vaddlem.
Atam ami kompiuttor uzar korunk laglim dekhun chhapnni kama pasot okxoram manddavollin ghalunk MEPS vo Multilanguage Electronic Publishing System ami uzar korunk laglim. Ho kitlo vhoddlo ek bodlav aslo. Adlim mexinam zoxem Linotype mexinancher kam korunk mhaka ani teg bhavank Canada Bethel-a thaun Dokxinn Afrikek ieunchem poddlem. (Iz. 60:17) Punn atam chhapʼpachea kamant bodol ailolean tim mexinam uzar korop ami bond kelim, karonn tancher kam khub sovkas zatalem. Ami chogui bhav Jehovacho mog kortolea pioneer bhoinnam lagim kazar zale. Bill pasun mhojea sangata Bethel-ant seva kortalo ani Ken ani Dennisak bhurgim zalim mhunn te Bethel-a bhair laginch seva korunk lagle.
Toxench prokaxonnam bhaxantor korun chhapʼpachem ani veg-vegllea xakhamnim tem pavoupachem kam vaddot gelem. Ani haka lagon, Bethel-ant ek novea building-echi goroz poddli. Tor bhavamnim Johannesburg-achea poschim vatten eka sobit zagear hem building bandlem ani 1987 hea vorsak tem Jehova Devak bhettoilem. Tor Xakha Somiti sangata kam korunk ani hi sogli vaddavoll pollounk mhaka ek sondhi mellʼlli mhunn hanv khub khuxal!
MHAKA ANIK EK NOVEM KAM KORUNK NEMLO!
2001-ant United States-ant, novich ghoddun haddlolea Xakha Somitint seva korunk amkam apounnem mellʼllem tednam ami ojap zalim. Dokxinn Afrikent ami kortalim tem kam ani amchea ixttank fattim soddun vochonk ami dukhi zalim tem khorem, punn atam United States-ant aslolea Bethel familicho bhag zaun ek novem kam suru korunk ami umedin aslim.
Punn amkam ek usko aslo. Karonn Laurachi avoi atam zantti zalʼli. Ani ami pois gelim zalear tichi kallji ghevop kotthin zata aslem. Punn tea vellar Lauracheo tin bhoinno amkam modot korunk fuddem sorleo. Aplea avoicheo sogleo gorzo tim polloun ghetolim mhunn tannim amkam sanglem. Tannim mhunnttlem, “Ami purnn-vellachi seva korunk xokonant. Punn ami amche avoicho samball kelo zalear tumkam tumchi purnn-vellachi seva chaluch dovrunk modot zatoli.” Tannim amchi itli modot keli mhunn ami tanche khub upkari.
Heach toren, mhozo vhoddlo bhav ani tachi bail jim Canada-ntlea Toronto xarant ravtalim, tim amche eksure avoichi kallji ghetalim. 20 vorsam poros chodd vorsam ti tanchech sangata ravli. Ani ami New York-ant pavlea uprant, rokddich ti bhair poddli. Punn tednam meren mhojea bhavan ani tachea bailen amche avoicho bore toren samball kelo ani tika mog dakhoilo mhunn ami tanche khub upkari. Khorench, kotthin zata zalear pasun aplea jivitant bodol korunk toiar astat ani amchea avoi-bapaicho samball korunk tenko ditat tosle familiche sodoxio asop ek vhodd besanv!
United States-ant ailea uprant, thoddea vorsam khatir hanvem prokaxonnam chhapʼpachem kam kelem. Punn atam hem kam anikui novea ani sompea ritin zata. Halinch thaun hanv Saman Viktem Gheupi Khateant kam korunk lagla. Ani gelʼlea 20 vorsam thaun, sumar 5,000 Bethel sevok ani 2,000 Bethel-a bhair ravpi sevokam sangata mellon hea vhodd xakhent kam korunk mhaka khub khuxalkai bhogta!
Jehovache sevent hanv itlem korunk pavtolo mhunn satth vorsam poilim hanvem chintunk pasun naslem. Hea soglea vorsamnim Lauran mhaka khub tenko dila. Khorench, mhojea jivitant mhaka khub sontos mellʼlla. Jehovache sevent veg-vegllim kamam korunk ani sonvsarbhor aslolea veg-vegllea xakhentlea zaitea bhav-bhoinnank mellonk ani tanchea sangata kam korunk mhaka ek sondhi mellʼlli mhunn hanv chodd khuxal! Mhoji pirai atam 80 vorsam poros chodd asa ani tornatteam bhavank hem kam korunk proxikxonn dilolean, mhaka atam chodd kam korunk poddona.
Stotrkar mhunntta: “Sorvesporak [“Jehovak,” NW] aplo Dev mhonn vollkhota ti porza bhagi.” (St. 33:12) Hem kitlem khorem zaun asa! Jehovache he porje sangata mellon tachem kam korunk mhaka ek sondhi mellʼlli mhunn hanv khorench khub khuxal.