-
Amchea Mittingek Tuka Kitem Onnbhovunk Mellttolem?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 5
Amchea Mittingek Tuka Kitem Onnbhovunk Mellttolem?
Argentina
Sierra Leone
Belgium
Malaysia
Zaitea lokamnim, dhormachi xikounn dita tea zagear voichem bond kelam karonn thoim tankam jivitantlea gorjechea prosnanche zobab ani zai ti buzvonn mellona. Punn, Jehovachea Sakxeanchea mittingek tunvem kiteak hajir zaunk zai? Thoim tuka kitem onnbhovunk mellttolem?
Mogall ani kallji gheupi lokam modem aslolean melltta to sontos. Poilea xekddeantlea Kristanvam modem, sobhamnim ektthaim zaunchi manddavoll asli. Oslea sobhent tim Devachi bhokti korunk, Bible xikonk ani eka-mekak urba diunk mellon ietalim. (Hebrevank 10:24, 25) Tim mogall bhav-bhoinnam sangata mellon ietalim tednam tankam, aplea khorea ixttam sangata asat oxem bhogtalem. (2 Tesalonikekarank 1:3; 3 Juanv 14, 15) Ami tanchech sarkim mellon ietat, ani amkam pasun tosloch sontos bhogta.
Bible-antlim totvam koxim apnnaunchim tem xiklolean mellttat tim besanvam. Bible-achea kallar soglim ektthaim zatalim toxim aiz pasun dadle, bailo ani bhurgim soglim ektthaim zatat. Xikounk purte aslole bhav, Bible uzar korun tantuntlim totvam amchea jivitant koxim apnnaunchim tem somzonk modot kortat. (Dusri Somurt 31:12; Nehemias 8:8) Sogleamnim bhasabhas korchea bhagant, zobab diunk vantto gheunk zata ani gitam gaunk zatat. Hea toren ami Devak dhinvasunk pavtat.—Stotr 35:18.
Devacher tumcho bhorvonso ghott zaunchem besanv. Apostl Paulun aplea kallar aslole eke sobhek oxem sanglem: “Hanv tumkam polleunk axetam, . . . mhaka ani tumkam asa tea ekach bhavartha vorvim ami ekamekak dhir diuncho mhonn mhoji axa.” (Romkarank 1:11, 12) Mittingent ami amchea bhav-bhoinnam sangata mellon ietat tednam amcho bhavarth ani Bible-achea totvam pormonnem jieuncho amcho nichov anik ghott zata.
Jehovachea Sakxeanchea fuddlea mittingek hajir zaun hem soglem onnbhovunk tumkam khuxi asa? Tumkam thoim mogacho ieukar mellttolo. Tumchea lagim konnuch dan magcho na.
Amchea mittingechi manddavoll kiteachea adarit kelea?
Mittingek hajir zalolean amkam koslo faido melltta?
-
-
Bhav-bhoinnam Sangata Mellon Ailolean Kosle Faide Asat?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 6
Bhav-bhoinnam Sangata Mellon Ailolean Kosle Faide Asat?
Madagascar
Norway
Lebanon
Italy
Amkam eka datt ranantlean vochonk poddom vo vadoll-moddak tondd diunk poddom, ami amcheo Kristi mitting chukoinant. Jivitant oddchonneo aslear pasun vo kam korun puro zalear pasun, Jehovache Sakxi aplea bhav-bhoinnam sangata mellon ieunk kiteak itle proitn kortat?
Jivitantlea oddchonneank tondd diunk modot zata. Sobhentlea bhav-bhoinnam sangata mellon ieunchea vixim boroitana Paulun, “ekameka vixim chintunk ami vavrum-ia,” mhunn sanglem. (Hebrevank 10:24, NW) Hea utrancho orth “bariksannen chintop,” mhunnche eka-meka vixim zannam zaun ghevop. Tor Pauluchim him utram amkam dusreank kallji dakhounk urba ditat. Her Kristanv familinchi ami vollokh korun ghetat tednam, tanchea modlea thoddeamnim amchea sarkea oddchonneancho koso fuddo kelo tem amkam kolltta. Tor tanchem udharonn amkam pasun, amchea oddchonneank tondd diunk modot korunk xokta.
Ghott ixttagot zoddun gheunk modot zata. Mittingek ietat tim bhav-bhoinnam fokot amchim vollkhichim munxam nhoi, punn amchim laginchim ixttam zaun asat. Her vellar pasun, ami sangata mellon borea torechea monoronjonant vo khellant vell sartat. Oso sangata vell sarlolean koso faido zata? Ami eka-mekacho valor korunk xiktat ani hea toren amchea modem asa to mog vaddtta. Ghott ixttagot aslolean, amchea bhav-bhoinnancher tras ietat tednam, ami rokddinch tankam modot kortat. (Mhonnʼnneo 17:17) Sobhentlea soglea bhav-bhoinnam sangata ami vell sartat tednam, amkam “eka-mekachi kallji” asa mhunn ami dakhoitat.—1 Korintkarank 12:25, 26.
Devachi khuxi kortat tosle ixtt vinchun kaddunk ami tumkam urba ditat. Osle ixtt tumkam Jehovachea Sakxeam modem mellttole. Amchea sangata mellon ieunk tumkam kitench addaunk dium nakat.
Sangata mellon ailolean amkam kosle faide asat?
Tumi amchea sobhentlea bhav-bhoinnank kednam mellonk sodhtat?
-
-
Amcheo Mitting Koxeo Zatat?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 7
Amcheo Mitting Koxeo Zatat?
New Zealand
Japan
Uganda
Lithuania
Adlea Kristanvanchea mittingent gaionam, magnnem ani Devachem Utor vachun tacher bhasabhas zatali. Thoim riti-rivazo palli nasle. (1 Korintkarank 14:26) Amchea mittingent pasun tumkam oxench pollounk mellttolem.
Xikoitat tem Bible-acher adarit asta ani sodanchea jivitak faideak poddtta. Bible-antlim versam amchea jivitant ani ami jietat tea kallak koxim lagu zatat tea vixim dor eka sobhent 30 minttanchem Bible-acher adarit bhaxonn asta. Hem bhaxonn aikonk ami soglim sonvara vo aitarak mellon ietat. Hea bhaxonnant, Bible-antlim versam vachtat tednam, dor eklean tim ap-aplea Bible-ant ugddun pollounk urba ditat. Hea bhaxonna uprant, The Watchtower hea masikentlea eka lekhacher ek voracho “Watchtower” Obheas, asta zantunt hajir asloleamnim bhag gheunk zata. Hi bhasabhas amkam amchea jivitant Bible-antle solʼle apnnaunk modot korta. Sonvsarbhor aslolea amchea 1,20,000 poros chodd sobhamnim ekach lekhacher bhasabhas zata.
Amchi xikoupachi kola vaddounk modot melltta. Dor sumanak ek dis ami Amchem Kristi Jivit ani Porgottnni hea tin bhaganchea kariavollik pasun mellon ietat. Hi mitting Jivit ani Porgottnni Mittingechi Pustika hacher aslolea mahiticher adarit asta. Devachea Utrantle Theve hea poilea bhagant amkam Bible-antle thodde odheai bore toren somzonk modot zata. Sobhentlim bhav-bhoinnam hea bhaga pasot adinch odheai vachun toiari korun ietat. Magir, Porgottnnechea Kamant Uzar Korum-ia hea bhagant, dusream lagim Bible-a vixim koxem ulounchem tea vixim dekhave astat. Tantunt bhag ghetloleamnim khoim sudharnni korchi goroz asa tem nemlolo bhav tankam sangta. Oxem kelolean amchi vachpachi ani ulounchi kola vaddounk modot zata. (1 Timotak 4:13) Amchem Kristi Jivit hea xevottachea bhagant, Bible-antlim totvam sodanchea jivitant lagu korunk modot zata. Hea bhagant prosn vicharun bhasabhas kelolean Bible-a vixim amchi somzonni vaddtta.
Tumi amchea mittingent ietat tednam, amkam melltta tem Bible-antlem xikxonn kitlem borem asam tem tumkam pollounk mellttolem.—Izaias 54:13.
Jehovachea Sakxeanchea mittingent tumi kitem xiktolim?
Tumi amchea khoinchea mittingek ieunk sodhtat?
-
-
Ami Amche Mittingek Bore Toren Kiteak Nhestat?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 8
Ami Amche Mittingek Bore Toren Kiteak Nhestat?
Iceland
Mexico
Guinea-Bissau
Philippines
Hea pustikent dakhoilolea chitrant, Jehovache Sakxi mittingek hajir zatat tednam kitlea bore toren nheson ietat tem tumi polloilam? Ami koxim nhestat ani koxim distat tacher ami kiteak itlem dhean ditat?
Amchea Devak man diunk. Dev fokot ami bhailean koxim distat tem polloina tem khorem. (1 Samuel 16:7) Tori astana, tachi bhokti korunk ektthaim zatana ami Devak ani amchea bhav-bhoinnank man diunk bore toren nhestat. Udharonnak, ami eka vhodd podvi aslolea munxa mukhar voichim asat zalear ami tachi podvi monant dhorun, taka man dita toxim nhestolim. Toxench, ami bore bhaxen nheson mittingek voitat tednam ami “prithumecho Monsubidar,” Jehova Devak, toxench ami bhokti kortat tea zageak kitlo man ditat tem dakhoun ditat.—Utpoti 18:25.
Ami koslea totvam pormonnem jietat tem dakhounk. Kristanvamnim “moriadin ani mannsugen” nhesonk zai mhunn Bible sangta. (1 Timotak 2:9, 10) “Moriadin” nhesop mhunnche, dusreank uksaita vo kudd dakhoita toslem nhesop nakarop. Toxench mannsugen nhestat tednam ami bore kopdde vinchtolim, kosle-i toreche vo mhelle kopdde ghalchimnant. Bible-achea hea totvam pormonnem cholon, ami veg-vegllea toreche kopdde vinchun, moriadin nhesonk zata. Oxe toren, amchea nhespa udexim ami “amchea Soddvonnarache xikovnnek” man haddttolim ani “Devak vakhannunk pavtolim.” (Titak 2:10; 1 Pedru 2:12) Ami mittingek bore toren nheson ietat tednam Jehovache bhoktek ami kitlo man ditat tem lokank somzotolem, ani tancher boro porinnam zatolo.
Tumchea lagim bore kopdde na oxem tumkam dista zalear, hea karonnak lagon Raj-ghorant ieunk fatti soronakat. Amche kopdde mharog vo zhogzhogit asonk zai oxem na, te nitoll ani man haddttat tosle zaunk zai.
Devachi bhokti kortat tednam tumchem nhesop borem asop kiteak gorjechem?
Nhespa vixim khoinchem totv tunvem apnnaunk zata?
-
-
Mittinge Pasot Toiari Korunk Sogleam-von Bori Vatt Khoinchi?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 9
Mittinge Pasot Toiari Korunk Sogleam-von Bori Vatt Khoinchi?
Cambodia
Ukraine
Tumi eka Jehovachea Sakxea sangata Bible xiktat zalear, tumi ghoddie dor eka obheasa poilim tachi toiari korun dovortat astolim. Teach toren, sobhechea mittingecho boro faido zaunk tumi poilinch tachi toiari korunk zata. Hi sonvoim kelear tumkam chodd faideachem zatolem.
Kednam ani khoim obheas korcho tem tharaiat. Tumchean khoinchea vellar dhean diun obheas korunk zata? Sokallim tumchem kam suru korchea poilim? Vo ratik bhurgim nhidonk gelea uprant? Tumchean chodd vell obheas korunk zaina zalear tumi kitlo vell obheas korunk xoktat tem tharaiat ani tea vellar kitench tachea add ieunk dium nakat. Ek xant zago vinchun kaddat ani dhean diunk addkoll korunk xoktat tosleo vostu zoxem, radio, T.V vo mobile bond korun dovrat. Obheas suru korchea poilim magnnem kelolean tumchea monant aslole uske pois dovrun Devachea Utracher dhean diunk tumkam modot zatoli.—Filipkarank 4:6, 7.
Zobab mak korat ani mittingent bhag gheunk toiari korat. Poilim, obheas korcho asat to vixoi kitem sangonk sodhta tem somzon gheiat. Tea lekhachea vixoi-a vixim vo tea odheai-a vixim chintat. Dor ek mudʼdo tea vixoi-ak koso lagu zata tem polloiat. Toxench, lekhant aslolim chitram ani xevottak niallunk dilole prosn, mukhel vixoi-achi somzonni koxi ditat tem bariksannen polloiat. Magir, dor ek peregraf vachat ani tachea adarit aslolea prosnache zobab sodhat. Dor eka peregrafant aslolim versam ugddun vachat ani tim peregrafak koxim lagu zatat tem polloiat. (Itihas 17:11) Prosnacho zobab tumkam mellʼllea uprant, tantuntlim mukhel utram vo ti voll mak korat. Oxem kelolean, to zobab porot ugddasak haddunk tumkam modot zatoli. Magir mittigent, tumi hat ubarun tumcheach utramnim ek dhaktto zobab diunk zata.
Dor sumanak mittingent bhasabhas kelʼle veg-veglle vixoi tumi bariksannen topastat tednam tumchea Bible-achea gineanan bhorlolea ‘bhanddarant’ tumi anik nove vixoi ektthaim kortolim.—Matev 13:51, 52.
Mittingechi toiari korunk tumi kosli sonvoim korunk zata?
Mittingent zobab diunk tumi koxi toiari korunk zata?
-
-
Kuttumbik Bhokti Mhunnttlear Kitem?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 10
Kuttumbik Bhokti Mhunnttlear Kitem?
Dokxinn Korea
Brazil
Australia
Guinea
Adlea kallar thaun, dor eka familin sangata vell sarun, eka-meka lagim ani Jehova thaim sombond ghott kelolo Jehovak zai aslem. (Dusri Somurt 6:6, 7) Taka lagon, dor sumanak ek dis Jehovache Sakxi aplea famili sangata bhokti korunk vell kaddttat. Tea vellar tim soglim susegad boson familichea gorje pormonnem, Bible-achea adarit vixoi-ancher bhasabhas kortat. Tumi eklinch ravtat zalear pasun Bible-antlea eka vixoi-acher obheas korun tumi Deva thaim tumchi ixttagot ghott korunk zata.
Jehova lagim ixttagot ghott korcho vell. “Tumi Devak lagim sortat, titlo Dev tumkam lagim sortolo.” (Jakob 4:8) Jehovacho sobhav ani tachea korneam vixim ami Bible-antlean bariksannen xiktat tednam, ami taka anik bore toren zannam zaunk pavtat. Kuttumbik bhokti suru korunk ek sompi vatt mhunnttlear, sangata mellon Bible vachop. Tumi Jivit ani Porgottnni Mittingechea Pustikent dor sumanak dilole Bible-antle odheai vachunk zata. Familintlea dor ekleak tacho thoddo bhag toiar korun somzai mhunn sangon, vachlolea versam thaun kitem xikonk mellʼllem tacher sogleamnim magir bhasabhas korunk zata.
Eka-meka lagim sombond ghott korcho vell. Ghov-bail, avoi-bapui ani bhurgim ektthaim ieun Bible obheas kortat tednam tim eka-meka lagim aplo sombond ghott kortat. Ho vell soglim umedin ravtat toso, khuxalkaiecho ani xantecho asonk zai. Bhurgeanchea piraie pormonnem, avoi-bapaimnim The Watchtower ani Awake! masikentle vo jw.org website-i voilean faideak poddttat tosle vixoi vinchun bhasabhas korunk zata. Tumchea bhurgeank iskolant oddchonneacho fuddo korunk poddla zalear tim taka koxem tondd diunk xoktat tea vixim ulounk zata. Tumi JW Broadcasting-acher (tv.jw.org) dakhoiloli ek kariavoll sangata polloun tacher bhasabhas korunk zata, vo mittingent gaunchim asat tim gitam gaun toiari korunk zata. Tea uprant tumi sangata kitem-i khaun-pieun khuxal zaunk zata.
Dor sumanak, Jehovachi bhokti korunk tumi sangata sartat tea moladik vellak lagon tumchea familintlim soglim Devachem Utor xikonk khuxal zatolim. Tumchea vavracher Dev khub besanvam ghaltolo.—Stotr 1:1-3.
Kuttumbik bhokti korunk ami vell kiteak kaddttat?
Ho vell avoi-bapain khuxalkaiecho koso korunk zata?
-
-
Ami vhodd zomatimnim kiteak hajir zatat?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 11
Ami Vhodd Zomatimnim Kiteak Hajir Zatat?
Mexico
Germany
Botswana
Nicaragua
Italy
Hanga dakhoilolea chitrant distat te lok itle khuxal kiteak asat? Karonn te amchea eka zomatik aileat. Adlea kallar Devachea sevokank, vorsak tin pavtti mellon ieunk sanglolem. Toxench, aiz pasun ami vhodd zomeamnim mellon ieunk axeun ravtat. (Dusri Somurt 16:16) Dor vorsa tin pavtti amcheo khas kariavolli astat. Vorsak don pavtti ek disachi sorkitt zomat ani ek pavtt tin disanchem pradexik odhivexon. Hea toren mellon ailolean amkam koslo faido zata?
Bhav-bhoinnancho ekvott ghott korunk. ‘Zomatimnim’ ektthaim ieun Jehovachi vakhannʼnni korunk Israelitkar khuxal zatale. Tech porim, ami pasun khas kariavollink ektthaim zaun Devachi bhokti korunk khuxal zatat. (Stotr 26:12; 111:1) Oslea zomatimnim veg-vegllea sobhentlea vo desantlea bhav-bhoinnank mellonk ani tanchi vollokh korunk sondhi melltta. Donparam, jevtat tednam zomatichea zagear amkam eka-meka lagim ixttagot korunk sondhi melltta. (Itihas 2:42) Oslea vhodd zomeamnim mellon ietat tednam ekvott haddtta toslea sonvsarbhor aslolea “bhavam-bhoinnincho mog” amkam onnbhovunk melltta.—1 Pedru 2:17.
Deva lagim amchi ixttagot ghott korunk. Zomatik ailolean Israelitkarank anik ek faido zalo. Tankam Devachea Utrantlean somzailem tednam tim tem ‘somzolim.’ (Nehemias 8:8, 12) Aiz amkam pasun zomatimnim Bible-achi xikounn ani somzonni melltta, ji khub valorachi mhunn ami lekhtat. Dor ek kariavoll eka Bible-antlea versacher adarit asta. Urbebhorit bhaxonnam, porisonvad ani prodorxonam vorvim ami amchea jivitant Devachi khuxi koxe toren korunk zata tem xikonk melltta. Hea kotthin disamnim amchea bhav-bhoinnamnim, Devachea totvam pormonnem jieunk oddchonneancho bore toren koso fuddo kelo tem aikotat tednam amkam urba melltta. Pradexik odhivexonamnim Bible-ant asloleo ghoddnneo, nattkachea rupan viddeo udexim pollounk mellttat. Tantuntlean amkam sodanchea jivita pasot lisanvam xikonk mellttat. Jehovak somorponn kelam ani atam bautizm gheunk sodhtat tanchea pasot dor eka zomatik bautizm diunchi manddavoll kelʼli asta.
Zomatimnim mellon ievop kiteak khuxalkaiechem?
Eka zomatik hajir zalolean tumkam koslo faido zaunk xokta?
-
-
Amchea Raj-Porgottnnechea Kamachi Manddavoll Koxi Keloli Asa?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 12
Amchea Raj-porgottnnechea Kamachi Manddavoll Koxi Keloli Asa?
Spain
Belarus
Hong Kong
Peru
Apunn morchea poilim Jezun oxem sanglem: “Sotachi sakxi sogllea porzank mellche khatir hem sorginchea Rajeachem xubhvortoman akʼkhea sonvsarant porgott zatolem. Ani tea uprant xevott ietolo.” (Matev 24:14) Punn porgottnnechem kam sonvsarbhor koxem purnn zatolem? Jezu hea prithumer aslo tednam tannem kelolem, toxem korun.—Lukas 8:1.
Ami lokank tanchea ghora vochon mellonk proitn kortat. Jezun aplea xisank ghor-ghoramnim vochon porgottunk proxikxonn dilem. (Matev 10:11-13; Itihas 5:42; 20:20) Poilea xekddeantlea hea porgottnnarank, porgott korunk umkech vattar dilole. (Matev 10:5, 6; 2 Korintkarank 10:13) Teach bhaxen, aiz pasun porgottnni korunk manddavoll kelʼli asta ani porgottunk dor eke sobhek ek vattar nemun dilolo asta. Hea udexim, zata titlea ‘lokank porgottchi’ Jezun diloli adnea purnn korunk amkam modot zata.—D.I. 10:42.
Ami lok mellttat tea zagear tankam sakx diunk proitn kortat. Jezun jahir zageamnim, zoxem doria deger vo lok udok vhoronk ieta tea baim kodden pasun porgottun, amchea pasot ek udharonn dovorlam. (Marku 4:1; Juanv 4:5-15) Teach toren, ami pasun lok mellttat thoim tanchea lagim Bible-a vixim uloitat, zoxem vatter, bazarant, garden-ant, vo fonacher. Sondhi melltta tednam ami amchea xezareank, kamachea vangddeank, klasintlea bhurgeank ani soireank pasun sakx ditat. Sogleamnim mellon ho proitn kelolean, lakʼkhamnim lokank ‘soddvonnechi’ bori khobor aikonk modot zalea.—Stotr 96:2.
Devachea Rajeachi bori khobor ani tea Rajea udexim fuddarak mellttolea boreponnam vixim aslolo sondex konnank sangonk zata tem tumi chintlam? Ho sondex aikon vogich ravonakat. Zata titlea begin tankam vochon sangat!
Koslem “xubhvortoman” porgott zaunk zai?
Jehovache Sakxi Jezuchi dekh gheun koxe porgottʼttat?
-
-
Pioneer Mhunnttlear Konn?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 13
Pioneer Mhunnttlear Konn?
Canada
Ghor-ghoramnim
Bible obheas
Svotacho obheas
Choddxe pavtt, eka novea vattarant vochon dusream pasot ek vatt ukti kortat tankam “pioneer” mhunnttat. Jezu pasun eka pioneer-a sarko aslo. Lokank jivit melltta tosli porgottnni korunk ani tanchea pasot soddvonnechi vatt ukti korunk taka prithumer dhaddlolo. (Matev 20:28) Aiz tache pattlavdar tachi dekh gheun zata titlo vell ‘xis korchea’ kamant uzar kortat. (Matev 28:19, 20) Hea toren thoddim zannam pioneer seva korunk pavleant.
Ek pioneer purnn-vellachi porgottnni korta. Sogle Jehovache Sakxi bore khobreche porgottnnar zaun asat. Punn, thoddim hea porgottnnechea kamant dor mhoineak 70 voram ghalun niemit pioneer mhunn vavurtat. Hem korunk zaitim zannam akʼkho dis sirvis korchea bodlek, thoddo vell vo thodde dis sirvis kortat. Thoddea porgottnnarank khas pioneer mhunn vinchun kaddttat, zankam, Raj-porgottnnaranchi chodd goroz aslolea zagear dhaddttat. Tim dor mhoineak 130 voram vo tachea poros chodd vell porgottnni kortat. Jehova apleo gorzo purnn kortolo mhunn khatri aslolean, ek pioneer bhav vo bhoinn sadem jivit jieta. (Matev 6:31-33; 1 Timotak 6:6-8) Zanche lagim purnn-vell seva korunk zaina, tim tanchean zata tednam sahaiok pioneer mhunn, eka mhoineant apli porgottnni 30 vo 50 voram porian vaddoun porgottnnechea kamant vavurtat.
Eka pioneer-ak Devacho ani lokancho mog urba dita. Jezu bhaxen amkam-i, aiz zaiteank Deva vixim ani tachea udʼdhexa vixim zannam zaunchi khuxi asa mhunn dison ieta. (Marku 6:34) Amchea lagim asa tem Devachem ginean tankam tanchea atanchea jivitant modot korunk xokta, ani toxench fuddarak ek boro bhorvonso diunk xokta. Eka pioneer-ak peleacho mog aslolean, to dusreank bori khobor diunk udarponni aplo vell ani apli sokot uzar korta. (Matev 22:39; 1 Tesalonikekarank 2:8) Oxem kelolean, tacho bhavarth ghott zata, to Devak lagim sorta, ani taka zaiti khuxalkai onnbhovunk melltta.—Itihas 20:35.
Pioneer mhunnttlear konn?
Purnn-vellacho pioneer zaunk thoddeank koxi urba melltta?
-
-
Pioneer-am Pasot Kosle Kors Toiar Keleat?Aiz Jehovachi Khuxi Konn Kortat?
-
-
ODHEAI 14
Pioneer-am Pasot Kosle Kors Toiar Keleat?
United States
Gilead Kors, Patterson, New York
Panama
Adim thaunuch, Jehovachea Sakxeam modem Devachem xikxonn gheunchi manddavoll asli. Purnn-vell Rajea vixim porgottʼttat tankam ‘purnn toren xubhvortoman porgottunk’ khas torecho kors asta.—2 Timotak 4:5.
Pioneer Sevecho Kors. Eka niemit pioneer-an ek voros purnn-vellachi seva kelea uprant taka sov disanchea korsak vochonk melltta. Ho kors laginchea eka Raj-ghorant zaunk xokta. Pioneer-amnim Jehova thaim apli ixttagot ghott korchi, bore toren porgottchem ani xikounchem, ani visvaxiponni apli seva korit ravchi, ho hea korsacho dhei zaun asa.
Raj-porgottnnarank Kors. Je onnbhovik pioneer, apunn ravtat to vattar soddun ap-khuxen goroz thoim vochonk toiar asat tankam proxikxonn diunk ho don mhoineacho kors asta. Sogleam-von boro porgottnnar Jezu Kristachi dekh gheun te mhunnttat, “Ho polle hanv asam, mhaka dhadd!” (Izaias 6:9; Juanv 7:29) Ghorcho vattar soddun, pois vochonk poddlolean tankam ghoddie tanchem jivit sadem dovrunk poddot. Thoinchi sonskruti, vatavoronn, ani jevonn-khann tanchea ganvchea poros sarkench vegllem asot. Tankam ghoddie ek novi bhas pasun xikonk poddot. Hea korsa udexim, 23 te 65 vorsanchea ankvar bhav-bhoinnank ani kazari zoddpeank porgottnnechea kamant goroz te gunn ani kola vaddounk modot zata. Hea toren tim Jehova ani tachea songottnne pasot chodd vavr korunk pavtat.
Watchtower Bible Gilead Kors. Hebrev bhaxen, “Gilead” mhunnche, “Sakxeanchi Ras.” 1943-ant Gilead kors suru zaun atam porian, proxikxonn mellʼllolea 8,000 poros chodd bhav-bhoinnank “prithumechea ximam porian” mixinori mhunn porgottunk dhaddleant, ani tantunt tankam vhodd ies mellʼlla. (Itihas 13:47) Peru desant, oslea mixinoreank dhaddle tednam thoim ek-ui sobha nasli. Punn atam thoim 1,000 poros chodd sobha asat. Japan-ant, amchea mixinoreamnim seva suru keli tednam thoim dha-am poros unne Sakxi asle, punn atam 2,00,000-am poros chodd Sakxi asat. Panch mhoineachea Gilead korsant, Devachea Utracho bariksannen obheas zata. Khas porgottnnarank, porgottunk nemlolea mixinoreank, xakha ofisant asloleank vo sorkittachem kam kortoleank proxikxonn diunk hea korsak amontronn ditat. Hea kholaiechea proxikxonna udexim tankam sonvsarbhorchem kam fuddem vhoronk ani tem vaddounk modot zata.
Pioneer Sevecho Kors, hacho udʼdhex kitem?
Raj-porgottnnarank Kors konnam pasot toiar kela?
-