ODHEAI 39
Rogta Vixim Devachem Chintop
Ami jivim uronk rogot khub gorjechem. Jehovan amkam rochleant dekhun ami rogot koxem uzar korchem ani koxem uzar korchem nhoi tem sangonk taka odhikar asa. Tor rogta vixim tannem kitem sanglam? Ami rogot aslolem jevonn khaunk zata vo rogot amche kuddint gheunk zata kai? Hea vixim Devak manta tosle nirnnoi ami koxe gheunk zatat?
1. Jehovan rogta vixim kitem sanglam?
Adim, Jehovan apli bhokti kortoleank oxem sanglem: “Sorv jiv rogtant asa.” (Levi Xastr 17:14) Jehovache nodren, rogot eka munxacho jiv zaun asa. Tor, jivit moladik toxench rogot-ui moladik zaun asa.
2. Rogta vixim Jehovan kitem kaido dilo?
Noah-ache buddtte uprant, Jehovan apli bhokti kortoleank rogot khainakat mhunn kaido dilo. Uprant, Israelitkarank pasun tannem hoch kaido dilo. (Utpoti 9:4 ani Levi Xastr 17:10 vachat.) Ani Kristi sobha suru zali tednam pasun tannem sonchalon monddolla udexim Kristanvank “rogta thaun . . . sodanch pois ravat” mhunn sanglem.—Itihas 15:28, 29 vachat.
Tor, ami pasun rogot aslolem jevonn khaunk zaina, gomtti pillun marlolea vo rogot varounk naslolea zonvarachem mas khaunk zaina. Punn ilaz korunk ami rogot amche kuddint gheunk zata kai? Hem somzonk ek udharonn gheum-ia. Chintat ki dotoran tumkam soro pienakat mhunn sanglam. Tor tumi soro pieunchimnant. Punn tumi to xirentlean vo anik khoinchech vatten to soro tumi tumchea kuddint ghetolim kai? Na, tumi toxem korchimnant. Tech bhaxen, Devan dilʼlo kaido pallun ami ilaz kortana pasun rogot amche kuddint gheunchem nhoi.
Toxench, rogtache char mukhel bhag mhunnttlear red cells, white cells, platelets ani plasma ami amche kuddint gheunche nhoi. Oxem kelear, ami Devacho kaido moddttolim. Punn, hea char mukhel bhaganche anik barik-barik bhag astat, zankam blood fractions mhunnttat. Tim kuddint gheunchim vo na tem dor eklean tharaunk zata. Thodde pavtt, dotor ilaz kortana teach munxachem rogot uzar korunk xoktat. Tem rogot bhair kaddun dovrunk na zalear tem uzar korop Devachea kaidea add zaunchem na. Tor, tem uzar korchem vo na hem dor eklean tharaunk zata.a—Galasiekarank 6:5.
KHOLAIEN XIKAT
Rogot uzar korinastana amcho ilaz korunk ami koxe nirnnoi gheunk zatat tem polloum-ia.
3. Jehovak manvotat tosle nirnnoi gheiat
Koslo ilaz gheuncho hea vixim tumi Devak manta toslo nirnnoi koso gheunk zata? VIDEO polloun sokol dilʼlim pavlam ghevop kiteak gorjechem tem zannam zaum-ia.
Magnnem korun Deva lagim zannvai magat.—Jakob 1:5.
Bible-antlim totvam sodhat ani tim koxim lagu zatat tem polloiat.—Mhonnʼnneo 13:16.
Tumi ravtat tea zagear rogot ghenastana kosle ilaz korunk mellttat tem polloiat.
Tumi kosle ilaz korchimnant tem tharaiat.
Osle nirnnoi gheiat jea udexim Deva mukhar tumchem ontoskornn nitoll urtolem.—Itihas 24:16.b
Tumchea ontoskornna pormonnem nirnnoi ghetana kitem korchem vo kitem korchem nhoi tem tumi tumchea ghovak, bailek, vhoddilank vo Bible xikoupeak vicharunk zaina.—Romkarank 14:12.
Tumi kitem nirnnoi kela tem boroun dovrat.
4. Jehovachim Sakxi boreantlo-boro ilaz gheunk sodhtat
Rogta vixim Devan dilʼlo kaido pallun pasun, mhunnche rogot ghenastana pasun amkam boreantlo-boro ilaz mellonk xokta. VIDEO polloum-ia.
Titak 3:2 vachun sokol dilʼlea prosnacho zobab zannam zaum-ia:
Dotoram lagim uloitana tankam man diun ani movall ritin ulovop kiteak gorjechem?
Gheunk zaina |
Gheunchim vo na tem dor eklean tharaunchem |
---|---|
Blood plasma |
Plasma-che fractions |
White cells |
White cells-ache fractions |
Platelets |
Platelets-ache fractions |
Red cells |
Red cells-ache fractions |
5. Blood fractions gheunchim astat tednam kitem korchem?
Rogtak char mukhel bhag asat, red cells, white cells, platelets, ani plasma. Hea mukhel bhaganche anik barik-barik bhag astat zankam blood fractionsc mhunnttat. Ghaveantlean vhanvta tem rogot thambounk vo thoddea duensancho ilaz korunk jim vokhdam vapurtat tantunt thodde pavtti blood fractions astat.
Blood fractions gheunchim vo na tem dor eka Kristanvan aplea ontoskornna pormonnem tharaunk zai. Thoddeamnim blood fractions aslole ilaz korchimnant vo vokhdam-i gheunchimnant mhunn nirnnoi ghetla astolo. Punn thoddeamnim blood fractions aslole ilaz kortolim vo vokhdam ghetolim mhunn nirnnoi ghetla astolo.
Tumi nirnnoi ghetat tednam hea vixim chintat:
Hanv umkinch fractions kiteak ghetam ani umkinch kiteak ghenam tem dotorak koxem sangom?
THODDIM VICHARIT: “Rogot ilaz korunk ghetlear kitem zata?”
Tumi kitem mhunnttolim?
KITEM XIKLIM
Ami rogtacho dur-upeog kelʼlo Jehovak naka.
Porot Ugddas Korum-ia
Jehovache nodren rogot kiteak moladik zaun asa?
Jehovan rogta vixim zo kaido dila to ilaz kortana pasun lagu zata mhunn ami koxim zannant?
Ilaz kortana tumi bore nirnnoi koxe gheunk zatat?
ANIK SODHAT
Tumchech rogot uzar korun ilaz korunk tumi bore nirnnoi koxe gheunk zatat?
Blood fractions gheunchim vo na hea vixim nirnnoi ghetat tednam tumi kitem ugddas dovrunk zai?
Jehova rogta vixim kitem sangta tem manun gheunk eka dotorak koxi modot zali?
“Rogta Vixim Hanvem Devachem Chintop Manun Ghetlem” (Awake!, December 8, 2003)
Hospital Liaison Somitint vavurtat te vhoddil bhav-bhoinnank koxe modot kortat tem zannam zaiat.
b Mudʼdho 5, “Blood Fractions Gheunchim Astat Tednam Kitem Korchem?” ani Chodd Mahiti 3, “Tumi Ilaz Korunk Khoinche Medical Procedure Uzar Kortolim?” polloiat.
c Thodde dotor rogtachea char mukhel bhag-ank, mhunnche red cells, white cells, platelets vo plasma, hankanch blood fractions mhunnttat. Tor, hea char mukhel bhagantlo khoinchoch ek bhag pasun tumi gheunchimnant mhunn dotorak ghoddie spoxtt ritin sangonk poddttolem.