Marandu Reino rehegua núm. 35
¿Ojoayhune-pa sapyʼante mayma tekove kuera?
Tapicha-pe jehayhu hoʼỹsãmba
HETA suá tekové kuera oĩ ndoikuaaveiva haperâ, oikova vyʼaʼŷme, ha oikuaʼŷme moo-pa ohota pytyvô reká. Peteî mbaʼapó moakahá o mbaʼapoveʼŷva heʼí: “Peteî pyhare-pe oú che rokẽme peteî che roga ykereguá i menaveʼŷmava ha heʼí cheve o ñeñanduhá haʼeñó. Che roryramo jepé, haʼé porâ chupe cherembiapohá hína. Upemaro haʼé o ñeñyrô che moangekoi haguere ha ohó”.
Ñambyasy jaʼé hag̃uâ, upé pyharépe pe kuñakaraí o jejuká i porupieté. Upé mbaʼapó moakahá heʼí uperiré upeva o mboʼé hagué chupe peteî “marandú i pohýi etereiva”.
Ndaiporivove jehayhú tapicha-pe, pyŷinte opá tuichá mbaʼé vaí-pe. Upé Bosnia-Herzegovina ñemoñare kuere ñorairõ oiko ajá, tetã Yugoslavia pehengue-pe, suá rasá tapichá kuera o hejá mante hoga kuera, ha hetá popá su kuera o jejuka-pá. ¿Máva piko umí mbaʼé apoharé? “Ore roga ykeregua kuera-heí ombyasyhape peteî mitakuñá o ñemosê vaʼekué i tavagui. Tapichá kuera roikuaava kuri”.
Ruanda-pe, hetá su tapichakuera o jejuká vaí eterei, pyʼŷinte hoga ykereguaitere. “Hutus ha tutsis kuera oikovaʼekué oñondivé, o mendá hikuai oñondivé, no mombaʼei umía, ha sapyʼante ni ndoi kuaai mava-pa hutu terã mava-pa tutsi”, o mombeʼú The New York Times. “Upeicha haguinte mbaʼembo o jeré” ha “o ñepyrû upé jejukaitá”.
Upeichaite aveí, Israel-pe oikoramo jepé oñondivé umi judío ha árabe kuera, hetá oĩ i pyʼárova oñondivé. Upeichante aveí o jehú hína Irlanda-pe umi católico ha protestante kuera apyte-pe, ha ambué aty kuera heta hetaveva ohovo apyte-pe hetá tetâ kuerare. Arakaʼevé tembiasakué-pe nañahenduiva ãichaité tekovekuera o joayhuʼŷva.
¿Mbaʼére-pa hoʼỹsâmba tapicha-pe jehayhú?
Ñande Apoharé heʼí ñandeve mbaʼere-pa. I Ñeʼê, Biblia, ko ara ja hasava-pe o henoi “ara pahá”, peteî ara paʼû, heʼí haicha marandú Biblia-pegua, yvypora kuera ndorekoveitamahá “tekoayhú hekope”. Koʼâva “ara jetuʼuva, hasyva jererahá” rehe, o ñehenoiva aveí Ñandejara Ñeʼême “tekové jeikó ara pahá”, Jesucristo heʼí kuri “mborayhú hoʼysâtaha(kuri) hetavé hendape”. (2 Timoteo 3:1-5; Mateo 24:3,12.)
Upévare, upé mborayhuʼŷ tapicha-pe, haʼé hína peteî umi techaukahá kueragui guá heʼíva jaikovemaha ko arapy pahape. Pyʼarory-pe jaʼé upeva heʼisehá aveí ko arapy tapicha añagui henyheva, vokoietente o ñembyekoviata peteî arapy pyahú i tekojojava rehe, o ñesambyhyva mborayhú-pe. (Mateo 24:3-14; 2 Pedro 2:5; 3:7,13.)
Upévare, ¿oĩ-pa añete-hape mbaʼére-pa ja gueroviá ikatuhá oĩ upé ñembyekoviá, ha ikatuhá o paité tapicha o g̃uahê o joayhú ha oikove oñondivepá o ñorairõʼŷre?
¿I katukuaa-pa oĩ tapicha-pe je hayhu?
¿MAVAPA haʼé añete-hape che rapichá?, o porandú Jesús-pe peteî pytyvõhá sa peteî-guá. Oimene haʼé o haʼarõ Jesús heʼitahá chupé: “Ne pehengué judío kuera”. Jesús katu o mombeʼú chupé peteî samaritano i pyʼá porâvagui o hechauka hag̃uâ chupé yvypora ambué tetãguá haʼé ha aveí ñande rapichá. (Lucas 10:29-37; Juan 4:7-9.)
Jesús heʼí jevy jevy, Ñandejara rayhú riré, tapicha-pe je hayhú oisambyhy vaʼerâ ñande rekové. (Mateo 22:34-40.) Upeicharamo, ¿oî-pa rakaʼé peteî aty añete hape o hayhuva hapycha-pe? Oĩ: cristiano kuera ypykué. Chupekuera o je kuaá porâ o joayhú rupí oñondive. (Juan 13:34, 35.)
¿Oĩ-pa koʼag̃a aveí Cristoicha o poro hayhuva? Encyclopedia Canadiana heʼí: “Testigo de Jehová kuera rembiapó o moingové jevy ha o moí jevy hendape upé Cristianismo ypykué Jesús ha hemimboʼé kuera oiporú vaʼekué[...]. Haʼe kuera o ño pehengue-pa”.
¿Mbaʼé-pa heʼisé umi ñeʼê? Heʼise testigo de Jehová kuera ndo hejaihá mbaʼevé -ni pará, terã tetâ, terã ñemoñaré- o mbo pyʼáró chupe kuera hapichare. Haʼé kuera ndo jukái aveí avave-pe. O japó, jaʼé porãserõ g̃uarâ, i kyse pukú kueragui yvý mbovohá, ha i kyseyvukú kueragui takâkytĩ há. (Isaías 2:4.) Testigo de Jehová kuera-pe ko o jekuaá vointe i tekové haguere oipytyvô hag̃uâ hapicha-pe. (Gálatas 6:10.)
Ndahaʼéi katueté mbaʼé guasú kuatiá ñeʼê Sacramento Union California-guá heʼírõ guaré: “Jaʼente vaʼerâ, oivaguivé yvypora oikoramo testigo de Jehová o mboʼe haicha, opá ta tuguy ñe ñohê, pyʼaró, ha mborayhú oisambyhyta mburuvichá guasuicha”. Peteî Hungría-guá kuatiá ñeʼê herava Ring haihá heʼí aveí: “A g̃uahê a hechá testigo de Jehová kuera añonte oikorõ ko yvy apeʼári, opane ñorairõ ha tahachí oĩta o hecha hag̃uâ oikó hekope mbaʼyrú ha o meʼê hag̃uâ kuatiá kuerante”.
Ja hecha kuaá vaʼerâ katu aveí, tekotevê ha tuichá jerová ikatú hag̃uâicha oĩva guivé tekové o joayhú. ¿Mbaʼéicha-pa oúta upé jerová? (Emo ñeʼẽmina haipyré oĩva ko kuatiá rogué kupepe)
Mayma yvypora kuera o joayhupa vove
PETEÎ ñemboʼé Jesucristo o mboʼé vaʼekué o hechauká hiʼag̃uiha peteî ñembyekoviá tuichaitereíva. Upé i ñemoñeʼê herakuãiteva yvytyʼárigua-pe Jesús ñanemboʼé:“Toú ne sambyhy, tojejapó ne rembipotá, yvága-pe guaicha ko yvy apeʼári aveí”. Mateo 6:10.)
¿Mbaʼé-pa upé Ñandejara Sambyhy? Upéva haʼé peteî sambyhyeté, oisambyhyva yvága guivé. Upevare o ñehenoi chupé “sambyhy yvágapegua”. Jesús-pe, o ñehenoiva “Mburuvichá guasú raʼy ypykué oisambyhyva pyʼá guapy”, o mohendá i Túa oiko hag̃uâ chuguí Mburuvichá. (Mateo 10:7; Isaías 9:6, 7; Salmo 72:1-8.)
¿Mbaʼé-pa oikota ko arapy pyʼá ro-pe oikovare ouvové Ñandejara Sambyhy? “Upé sambyhy...o myanguʼita ha o hundita” o paite sambyhy vaí ko arapy gui. (Daniel 2:44.) Biblia heʼí “Ko arapy opá ohovo [...] ha upé o japova Ñandejara rembipotá o pytata opavavé ara”. (Juan 2:17.)
Upé Ñandejara arapy pyahú rehe, Biblia o ñeʼê meʼê: “Umí hekopeté oikova o guerekota ko yvy, ha oikota hiʼári opavavé ara”. (Salmo 37:9-11, 29; Proverbios 2:21,22.) ¡Ajepa i porãiteta upéva o g̃uahê vove! “Noĩ moʼãvei ñemanó, ha ndaipori moʼãvei jaheʼó, terã jeruré asý, terã tasý.” (Revelación 21:4:) O manó vaʼekué jepé oikové jeyta, ha yvy tuichakué javevé-gui o jejapota peteî angapyhy rendá. (Isaías 11:6-9; 35:1,2; Lucas 23:43; Hechos 24:15.)
Jaiko hag̃uâ Ñandejara arapy pyahú-pe jajoayhú vaʼerâ, haʼé ñanemboʼé hagueicha. (1Tesalonicenses 4:9.) Peteî Biblia gui temimboʼé kuarahyresẽ goty guá va heʼí: “Hĩʼâitema ahechá upé ára, Biblia o ñeʼê meʼê haicha, maymá oĩva guivé tapichá oikuaama mbaʼéicha-pa o joayhú vaʼerâ”. Ha ikatú ja jeroviá Ñandejara o japotahá katueté i ñeʼê meʼê kué. “A ñeʼêma kuri -heí haʼé-; ha aveí ambouta.” (Isaías 46:11.)
Re ñangapyhyserõ umí mbaʼé porâ Ñandejara Sambyhyguype, e monoʼô vaʼerâ Bibliagui kuaá, o japohaicha hína suá kuera tekové i pyʼá porâva ko yvy tuicha kué javevé. (Juan 17:3) Haipyré “¿Mbaʼé-pa O Jeruré Ñandejara Ñandehegui?”, 32 hogueva, ne pytyvôta. Eguereko hag̃uâ peteî, remyenyhê vaʼerâ kova ko kuatiá rogué kupepe oĩva, ha emondó peteî hendakuera hiʼag̃uiveva ndehegui-pe.
[Roagradese oĩva páhina 2-pe]
O poro japiseva ha ñe manoha-pe Bosnia-pe: Reuters/Corbis-Bettmann