13 JOSUÉ
Haʼe ojapo la ojejeruréva chupe haʼetéramo jepe naisentídoiva
ÑAÑEIMAHINAMÍNA Josué koʼág̃a omañamaha hína Jericó rehe. Péva haʼe pe siuda Jehová omandáva chupe oho hag̃ua oataka ha ohundiete. Oime vaʼerã Josué koʼág̃a imanduʼa avei umi mbaʼe Jehová heʼi vaʼekuére chupe Moisés omano mboyvemi. Haʼe heʼi vaʼekue chupe: “Ndepyʼaguasu ha nembaretékena” (Deut. 31:23). Ha ramoiténte Jehová heʼi jey chupe upéicha. Haʼe heʼi chupe: “Ndepyʼaguasu ha nembaretékena” (Jos. 1:7). Ha koʼág̃a og̃uahẽma pe moménto Josué tekotevẽtahápe mas ke núnka ipyʼaguasu. ¿Mbaʼérepa?
Jericó ndahaʼéi vaʼekue peteĩ siuda tuichaitereíva, péro umi oikóva upépe ivale vaʼekue oñorairõ hag̃ua gerrahápe. Ko siuda imurálla guasuetéva haʼe vaʼekue pe primera siuda umi israelita tekotevẽva oataka ojagarra hag̃ua ohóvo pe Tiérra Prometída. Umi hénte oikóva Jericópe hembiapo vaieterei vaʼekue. Heta áño upe mboyve, Jehová heʼírõ guare Abrahánpe umi amorreo hembiapo vaiha, haʼe oñeʼẽ voi hína kuri entéro umi hénte oikóvare Canaánpe. Upérõ guare, Jehová heʼi og̃uahẽtaha peteĩ tiémpo haʼe ohusgatahápe umi héntepe “hembiapo vaikuére” ha okastigáta chupekuéra (Gén. 15:16). Ha koʼág̃a og̃uahẽma kuri upe tiémpo. Umi hénte oikóva upépe desástre kuri. Haʼekuéra oadora umi taʼanga, ojeprostitui pe témplope, oreko rrelasión sexuál hapicha kuimbaʼéndi térã ipariéntendi, oĩ orekóva umi rrelasión sexuál umi animálndi ha oĩ voi katu osakrifikáva mitã jepe umi dios guaʼu iñañaitévape g̃uarã. Entéro mbaʼe ojapóva umi cananeo ivaieterei kuri ha Jehovápe g̃uarã haʼete voi omongyʼáva hikuái upe lugár. Upévare haʼe odesidi omosẽtaha chupekuéra upe oikohágui (Lev. 18:3, 6, 21-27). ¿Mbaʼéichapa oikóta raʼe upéva?
Oimeraẽ soldádo opensáta kuri la Jehová ojeruréva chupekuéra naisentidoiha
Jehová ojevaléta Josuére ha pe ehérsito oĩvare hendive. Koʼã soldádo oĩma kuri ojapo hag̃uáicha oimeraẽ mbaʼe Jehová ojeruréva. Ko ehérsito rupive Jehová oñepyrũta omosẽmba umi hénte iñañaitévape upe lugárgui. Upéi Jehová heʼi Josuépe mbaʼépa la ojapo vaʼerã, ha Josué noimoʼãiete la Jehová ojeruréva chupe. Jehová ndeʼíri chupe oho hag̃ua oataka pe siuda ni mbaʼéichapa omongoráta, síno heʼi chupe ohónte hag̃ua oguata pe siuda jerére. Haʼekuéra ohónte vaʼerã ojapo upéva 6 díare, una ves al día. Jehová heʼi umi saserdóte oho vaʼerãha avei oguata pe siuda jerére. Oĩta oraháva pe árka del pákto ha unos kuánto katu ombopúta pe turu. Upéi, pe 7 diahápe, oho vaʼerã kuri ojere hikuái pe siudáre siete vése, ha upéi osapukái vaʼerã.
Josué ningo oñorairõma vaʼekue voi heta vése, ha oimeraẽ soldádo oñorairõkuaáva opensáta kuri la ojejeruréva chupekuéra naisentidoiha. ¿Mbaʼe oikóta raʼe umi israelítagui operde mbaʼéramo? ¿Upéva piko nombopyʼaguasumoʼãi umi cananeo ótra siudaguápe ou hag̃ua oataka chupekuéra?
Upéicharõ jepe, Jehová ojapóma kuri la tekotevẽva oipytyvõ hag̃ua Josuépe ojerovia hag̃ua hese. Por ehémplo, Josué omondórõ guare umi mokõi kuimbaʼépe ovichea hag̃ua Jericó, haʼekuéra ou kuri omombeʼu umi kuimbaʼe upepegua okyhyjetereiha umi israelítagui. Ha upéi peteĩ milágro rupive, Jehová ojoko kuri pe y oĩva Rrío Jordánpe ikatu hag̃uáicha umi israelita okrusa.
Katuete Josué ojepyʼamongetáne raʼe koʼã mbaʼére, ha péva oipytyvõ chupe ojerovia hag̃ua Jehováre. Ojerovia rupi hese, ipyʼaguasu avei ojapo hag̃ua la ojeruréva chupe. Upévare, Josué ha ijehérsito oho oguata Jericó jerére ha umi saserdóte ombopu pe turu. ¿Mbaʼépa ojapo umi Jericogua? Mbaʼevete. Pe siuda “rokẽ oñembotypaite” ha ndaipóri osẽva oataka umi israelítape. Al día sigiénte, Josué ha iñirũnguéra ojapo jey Jehová omanda hagueichaite ha ojere jey hikuái pe siudáre. Péicha osegi hikuái seis díare.
Upéi og̃uahẽ pe día sieteha. Upe díape siete vése ojere hikuái pe siudáre, péro upéi ojapo hikuái peteĩ mbaʼe ndojapói vaʼekue umi ótro día. Josué hatã heʼi umi héntepe: “¡Pesapukáike, pórke Jehová omeʼẽma peẽme ko siuda!”. Upéi, pe puévlo oñepyrũ “osapukái oñorairõ hag̃uáicha, ha upepete hoʼa pe siuda murálla”.
Upépe Josué ha isoldadokuéra oho derechoite oike pe siudápe ha ohundipaite umi oikóvape guive upépe. Ojapo hikuái Jehová heʼi hagueichaite chupekuéra. Upe rire, Josué ha ijehérsito osegi ojagarra heta hetave siuda ha país pórke Jehová oipytyvõ chupekuéra. Péicha Jehová ohundipaite umi amorreo hembiapo vaietévape, haʼetévaicha voi omopotĩva pe yvy.
Oikóramo jepe entéro koʼã mbaʼe, peteĩ párte pe murálla ndoʼapái kuri. ¿Mbaʼérepa? Upéva oiko kuri la ojapo vaʼekuére peteĩ kuña ojeroviáva ha ipyʼaguasúva. ¿Mávapa raʼe upe kuña? Upéva jahecháta pe kapítulo oúvape.
¿Moõpa oñeñeʼẽ hese la Bíbliape?
¿Mbaʼépa ere chupe?
¿Mbaʼérepa jaʼekuaa Josué ipyʼaguasu hague?
Einvestigamína
1. ¿Mbaʼe mbaʼe lívropa orekóne raʼe Josué olee hag̃ua oike rire pe Tiérra Prometídape? (w09 1/12 17 párr. 4, nóta-wcgr). A
Taʼanga A
2. Umi israelita oho mboyve oguata Jericó jerére, ¿mbaʼépa Jehová heʼi raʼe Josuépe ojapo hag̃ua? ¿Mbaʼérepa ikatu kuri oĩ opensáva upe ojejeruréva chupekuéra naisentidoiha? (Jos. 5:2-8; w18.10 23 párr. 5-7).
3. ¿Mbaʼe pruévapa oĩ ohechaukáva umi israelita sapyʼaitépe ojagarráma hague Jericó? (w15 15/11 13). B
Kennedy, Titus (2023). The Bronze Age Destruction of Jericho, Archaeology, and the Book of Joshua. Accessed via researchgate.net. Licensed under CC BY 4.0
Taʼanga B: Pe siuda de Jericó yma guarépe ojetopa mbaʼyru orekóva semílla okaipa vaʼekue
4. ¿Mbaʼéichapa oñekumpli vaʼekue pe profesía oĩva Josué 6:26-pe oñeʼẽva Jericó rehe? (w98 15/9 21 párr. 8-wcgr).
Ejepyʼamongetamína ndejehe
¿Mbaʼépa oipytyvõ vaʼekue Josuépe ojerovia hag̃ua Jehová promesakuérare? (Jos. 23:14). ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jajerovia avei Jehová promesakuérare?
¿Mbaʼéichapa Josué ehémplo ñanemokyreʼỹ jajapo hag̃ua la ojeruréva ñandéve Jehová organisasión? C
Taʼanga C
¿Mbaʼéichapa ikatu ndepyʼaguasu Josué ipyʼaguasu haguéicha?
Ejepyʼamongetamína Jehováre
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehovágui?
Alee rire ko rreláto, ¿mbaʼépa aaprendeve Jehová rembipotágui ha pe téma prinsipál orekóvagui la Biblia?
¿Mbaʼépa aporandúne Josuépe Jehová omoingove jey vove chupe?
Reikuaave hag̃ua
Josué ehémplo ikatu ñanemokyreʼỹ ñaaprende hag̃ua umi ijedavévagui, jajerovia hag̃ua Jehová promesakuérare ha ñandefiél hag̃ua peteĩ ermáno ñanemoñeñandu vaírõ jepe.
Eipytyvõmína ne famíliape oikuaa hag̃ua umi mbaʼe iñimportantevéva ohasa vaʼekue Josué.