TEMBIASAKUE
“Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta la gérra”
ÁÑO 2010-pe, pe 28 de enero aime vaʼekue Estrasbúrgope. Pe siuda iporãitereíva opyta Fránciape, péro naiméi vaʼekue upépe ajepasea hag̃ua. Upérõ oñeasigna vaʼekue peteĩ grúpope odefende hag̃ua umi derécho orekóva umi testígo de Jehová, ha che aime vaʼekue upe grúpope. Ore roñepresenta vaʼerã kuri pe Tribunal Europeo de Derechos Humanos renondépe, pórke pe goviérno Franciapegua heʼi vaʼekue umi Testígo upepegua odeveha pe estádope haimete 64 millón de éuro por impuésto. ¡Upéva ningo hetaiterei rasáma! Upévare pe grúpondi rohechauka vaʼerã kuri upéva haʼeha ilegál. Péro ndahaʼéi voi la plátarente la roñepresentáva upépe, síno pórke roganáramo upe káso oñemombaʼeguasúta kuri Jehová réra, oñeñeʼẽ porãta Testigokuérare ha ojesegíta ojeadora Jehovápe lívremente Fránciape. La oiko vaʼekue upérõ ohechauka porã “Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta la gérra” (1 Sam. 17:47). Tamombeʼumína peẽme la oiko vaʼekue.
La provléma oñepyrũ vaʼekue áño 1999-pe. Upérõ pe goviérno de Francia heʼi vaʼekue pe sukursál opaga vaʼerãha impuésto umi kontrivusión ojerresivi vaʼekuére éntre umi áño 1993 ha 1996-pe. Ore roñehaʼãmbaite vaʼekue umi trivunál Franciapegua ojapo hag̃ua oréve hustísia, péro ndoikói mbaʼevete. Upéi roñehaʼã jey ojehecha hag̃ua la ore káso. Péro ojeʼe jeýnte oréve la mísma kósa ha pe goviérno onohẽ vánkogui pe pláta orekóva pe sukursál, ha oipeʼa voi hikuái mas de 4 millón imédio de éuro. Péro ore roreko kuri peteĩ última oportunida pe sukursál orrekupera jey hag̃ua pe pláta. Upearã oñepresenta vaʼerã upe káso pe Tribunal Europeo de Derechos Humánospe. Péro pe Tribunal Europeo primero oipota roñembyaty umi avogádo pe estadopeguándi ha peteĩ rrepresentánte pe trivunalpeguándi. Péicha oñondivepa rohecha vaʼerã kuri ndaikatúipa roñemoĩ de akuérdo ani hag̃ua pe káso og̃uahẽ huísiope.
Ore roaseguraitéma kuri pe orrepresentáva pe Tribunal Européope heʼitaha oréve ropaga hag̃ua michĩmi jepe pe goviérno francéspe. Péro roikuaa porã kuri ropagáramo jepe un éuronte, upéva ohotamaha la Biblia kóntrape. Umi ermáno ha ermána ningo omeʼẽ ikontrivusión oapoja hag̃ua umi traváho ojejapóva Ñandejára Rréinope g̃uarã. Upévare pe kontrivusión ndahaʼéi kuri pe goviérno mbaʼe (Mat. 22:21). Upéicharõ jepe, ore rohónte roñembyaty hendivekuéra rohechauka hag̃ua rorrespetaha la ojeruréva pe Tribunal Europeo.
Pe grúpo de asuntos legales ndive roĩ pe Tribunal Europeo de Derechos Humanos renondépe áño 2010-pe
Roñembyaty vaʼekue peteĩ sála iporãitereívape oĩva pe Tribunal Européope. Ensegídama voi pe orrepresentáva pe Tribunal Européope heʼi testígo de Jehová opaga vaʼerãha algúno umi impuésto ojeruréva pe goviérno de Francia. Péro derrepentete roñandu Jehová espíritu oremomýi hague roporandu hag̃ua pe rrepresentántepe: “¿Nde piko reikuaa pe goviérno oipeʼáma hague orehegui mas de 4 millón imédio de éuro?”.
Pe rrepresentánte oñesorprende, ha hováre ojekuaa ndoikuaái hague mbaʼevete. Upéi umi avogádo pe goviernopegua omombeʼu pe rrepresentántepe haʼekuéra oipeʼa hague pe pláta umi Testígogui. Upémarõ pe rrepresentánte okambiaite. Haʼe ojaʼo umi avogádope ha upepete voi omohuʼã upe rreunión. Upépe ahechakuaa pe roimoʼãʼỹveháicha Jehová oipytyvõ hague okambia hag̃ua la situasión ikatu hag̃uáicha oñegana pe káso. Ore ningo vyʼápe rosẽ vaʼekue upe rreunióngui ha ni noroimoʼãi la oiko vaʼekue.
Pe 30 de junio de 2011-pe, entéro umi oĩva pe Tribunal Europeo de Derechos Humánospe odesidi Testigokuéra favórpe. Pe trivunál heʼi vaʼekue ndojepagái vaʼerãha pe impuésto. Avei omanda pe goviérnope omeʼẽ jey hag̃ua pe pláta ojagarra vaʼekue umi Testígogui, ha hiʼarive opaga vaʼerã hikuái pe interés. Pe ojedesidi vaʼekue upérõ, koʼag̃aite peve oipytyvõ umi ermáno oĩvape Fránciape oservi hag̃ua Jehovápe trankílo. Ore ningo rojapo vaʼekue pe rrepresentántepe peteĩ porandu noropensaiete vaʼekue rojapotaha, ha upéva okambiaite vaʼekue la situasión. Upéva ojogua pe ita David oipuru vaʼekuépe oganaite hag̃ua Goliátpe. Upéicharõ, ¿mbaʼérepa ore rogana raʼe? David heʼi haguéicha Goliátpe “pórke Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta la gérra” (1 Sam. 17:45-47).
Ndahaʼéi ningo pe kásopente la Testigokuéra ogana vaʼekue. Oñemoĩ mbaretéramo jepe ñanderehe umi goviérno ipoderosoitéva ha umi rrelihión, Testigokuéra oganáma 1.225 káso umi trivunál suprémo 70 paispeguápe, ha avei umi trivunál internasionálpe. Oñegana rupi koʼã káso ikatu ojerrespeta umi derécho jarekóva. Por ehémplo umi goviérno orrekonose testígo de Jehová haʼeha peteĩ rrelihión ha ikatu japredika lívremente. Avei ikatu jadesidi ndajapartisipamoʼãiha umi fiésta patriótikape ha nañamoĩkamoʼãiha tuguy.
Che aservi vaʼekue sentrál mundiál de los testigos de Jehovápe, oĩva Nueva York, Estados Unídospe, péro avei añatende umi káso legál rehe Európape. ¿Mbaʼéicha rupi ikatu vaʼekue ajapo upéva? Tamombeʼumína peẽme.
CHE TUAKUÉRA IKYREʼỸETEREI VAʼEKUE
Che túa héra vaʼekue George ha che sy Lucille. Haʼekuéra ojegradua vaʼekue pe kláse 12 de Galaádpe ha oho oservi hikuái Etiopíape. Che anase vaʼekue upépe áño 1956-pe, ha che tuakuéra cherenói vaʼekue Philip pórke imanduʼa hikuái Felípere, pe predikadór síglo primérope guare (Hech. 21:8). Un áño upe rire, pe goviérno oproivi Testígo rembiapo upe paíspe. Upérõ chemichĩeterei vaʼekue, péro chemanduʼa porãiterei mbaʼéichapa che família osegi oadora Jehovápe kañyháme. Chemitãʼípe apensa vaʼekue upéva igustoitereiha. Rombyasýramo jepe, áño 1960-pe umi autorida upe paispegua oreovliga rosẽ hag̃ua upégui.
Iskiérdape oĩ ermáno Nathan Knorr, haʼe ovisita che famíliape roĩrõ guare peteĩ siuda héravape Adís Abeba, Etiopíape áño 1959-pe
Che família ova vaʼekue peteĩ siuda héravape Wichita, oĩva pe departaménto de Kánsaspe, Estados Unídospe. Péro lomímonte che tuakuéra osegi vaʼekue ikyreʼỹ predikasiónpe ikyreʼỹ haguéicha avei hikuái oservírõ guare de misionéro. Che ermána majór héra Judy ha che ermáno michĩvéva katu Leslie, haʼekuéra onase avei Etiopíape. Ore tuakuéra oremboʼe vaʼekue rohayhu hag̃ua Jehovápe ha roservi hag̃ua chupe ore pyʼaite guive. Che ajevautisa vaʼekue arekópe 13 áño, ha 3 áño upe rire rova che famíliandi roservi hag̃ua oĩvehápe nesesida ha roho peteĩ siuda héravape Arequipa oĩva Perúpe.
Áño 1974-pe arekópe 18 áñonte, pe sukursál de Perú oasigna 4 ermánope ha chéve roservi hag̃ua de prekursór espesiál. Ore roho vaʼerã kuri umi lugár anteve ndojepredikái vaʼekuépe pe Cordillera de los Ándespe. Upépe ropredikámi vaʼerã umi komunida indíhenape oñeñeʼẽhápe quechua ha aimara. Ore roviahámi vaʼekue peteĩ kása rrodántepe rombohérava “Pe árka”, pórke la ipínta haʼete vaʼekue voi peteĩ káha guasu. Koʼag̃aite peve chemanduʼa ahechaukámi hague la Bíbliape umi hénte upe komunidapeguápe Ñandejára koʼerõitéma ohunditaha pe ñemano, umi mbaʼasy ha ndaiporimoʼãveimaha imboriahúva (Apoc. 21:3, 4). Heta oĩ vaʼekue oñepyrũva oservi Jehovápe.
“Pe árka”, áño 1974-pe
AÑEPYRŨ ASERVI SENTRÁL MUNDIÁLPE
Pe ermáno hérava Albert Schroeder, haʼéva miémbro del Kuérpo Governánte oho vaʼekue ovisita Perú áño 1977-pe. Upérõ haʼe chemokyreʼỹ vaʼekue amondo hag̃ua che solisitu aservi hag̃ua Betélpe sentrál mundiálpe, ha upeichaite ajapo kuri. Tiémpo riremi, pe 17 de junio de 1977-pe aháma aservi Betel de Broóklynpe. Cuatro áñore ambaʼapo vaʼekue pe departaménto de limpiésape ha mantenimiéntope.
Romendaha díape áño 1979-pe
Junio de 1978-pe ojejapo vaʼekue peteĩ asambléa internasionál peteĩ siuda héravape Nueva Orleans, oĩva pe departaménto de Luisiánape. Upépe aikuaa vaʼekue Elizabeth Avallónepe. Ituakuéra ningo ojogua vaʼekue avei che tuakuérape, pórke haʼekuéra oservi Jehovápe ipyʼaite guive. Aikuaárõ guare Elizabéthpe haʼe oservíma kuri de prekursóra rregulár 4 áñore ha osegise vaʼekue oservi de tiémpo kompléto oikove aja pukukue. Ore rosegi vaʼekue roñeʼẽ, péicha rojokuaa porãve ha upéi rojoayhuetereíma kuri. Pe 20 de octubre de 1979-pe romenda ha roñepyrũ roservi Betélpe oñondive.
Pe primera kongregasión roho haguépe roservi héra vaʼekue Brooklyn español. Umi ermáno upepegua ikalidaiterei vaʼekue orendive. Tiémpo rire roho vaʼekue avei roservi mbohapy kongregasiónpe ha avei umi ermáno oremokyreʼỹ ha orepytyvõ vaʼekue rosegi hag̃ua roservi Betélpe. Ore roagradeseterei chupekuéra orepytyvõ haguére. Ha avei roagradese ore amígo ha ore hénte orepytyvõvape rokuida hag̃ua ore tuakuéra ijedávare.
Betelita oĩva pe kongregasión héravape Brooklyn español, áño 1986-pe
AMBAʼAPO DEPARTAMENTO DE ASUNTOS LEGÁLESPE
Enero de 1982-pe tuicha añesorprende pórke añasigna aservi hag̃ua Departamento de Asuntos Legálespe Betélpe. Tres áño upe rire ojejerure chéve astudia hag̃ua universidápe oiko hag̃ua chehegui avogádo. Upépe aaprende testígo de Jehová ogana haguére heta káso, umi hénte oikóva Estados Unídospe ha ótro paíspe oreko liverta ojapo hag̃ua heta mbaʼe. Upéva tuicha chesorprende vaʼekue. Heta ningo oñeñeʼẽ vaʼekue koʼã káso iñimportántevare astudiárõ guare universidápe.
Áño 1986-pe, arekórõ guare 30 áño añenombra superintendénte pe Departamento de Asuntos Legálespe. Avyʼaiterei vaʼekue umi ermáno okonfia haguére cherehe chemitãramo jepe. Péro avei ajepyʼapy oĩ rupi heta mbaʼe ndaikuaáiva ha ndahaʼemoʼãi kuri la ifasilpáva chéve upe asignasión.
Che ajerresivi vaʼekue de avogádo áño 1988-pe. Péro upérõ nañemeʼẽi vaʼekue enkuénta mbaʼeichaite pevépa pe astudia vaʼekue omokangy che amista Jehovándi. Pe estúdio yvate ningo ikatu hína omomýi peteĩ persónape ojechaukase hag̃ua, ha opensa hag̃ua iñimportanteveha umi ótrogui ijestúdio porã haguére. Péro haʼetépe Elizabeth chepytyvõ ajapo jey hag̃ua umi mbaʼe ajapo vaʼekue yma aha mboyve universidápe, umi mbaʼe omombarete jey che amista Jehovándi. Un tiémpo rire ae añandu añemoag̃ui jeyha Jehováre. Koʼág̃a ikatu haʼe la iñimportantevéva ndahaʼeiha hína jaikuaa heta mbaʼe, síno la iñimportantevéva hína jareko peteĩ amista imbaretéva Jehovándi, jahayhu chupe ha avei umi ermánope.
‘OÑEDEFENDE UMI NOTÍSIA PORÃ HA OÑEKONSEGI PE DERÉCHO LEGÁL OJEPREDIKA HAG̃UA’
Asẽ rire universidágui ambaʼapo meme vaʼekue aipytyvõ hag̃ua umi asúnto legál Betel oikotevẽvape, ha avei aipytyvõ oñedefende hag̃ua Jehová organisasiónpe umi trivunálpe. Igustoiterei vaʼekue la che asignasión, péro avei sapyʼánte ijetuʼu pórke entéro mbaʼénte pyaʼeterei okambia Jehová organisasiónpe. Por ehémplo ñande jajerurémi vaʼekue oñemeʼẽ hag̃ua kontrivusión ñane puvlikasionkuérare. Péro oñepyrũrõ guare áño 1991, pe Departamento de Asuntos Legálespe ojejerure vaʼekue informasión oipytyvõtava anivéma hag̃ua ojejapo upéva. Upe guive testígo de Jehová omeʼẽ umi puvlikasión gratiete. Upéva oipytyvõ vaʼekue ivevyive hag̃ua pe traváho ojejapóva Betélpe ha predikasiónpe, ha avei pono jareko provléma ojepagávo umi impuésto. Oĩ vaʼekue algúno opensáva ojejapo rupi ko kámbio ojeperdetaha pláta, ndaikatumoʼãveimaha oñenohẽ puvlikasión ha upévare umi persóna ndorekomoʼãiha oportunida oñemoag̃ui hag̃ua Jehováre. Péro ótra kosaite la oiko vaʼekue. Áño 1990 guive hetaitereivéntema oĩ oservíva Jehovápe. Ha koʼág̃a enterove ikatu oreko umi puvlikasión bíblica opagaʼỹre mbaʼevete. Che aaprendéma umi kámbio tuicháva ojejapóva Jehová organisasiónpe osẽ porãha Jehová ñanepytyvõ rupi ha ojesegígui pe gía omeʼẽva pe “esklávo de konfiánsa ha iñarandúva” (Éx. 15:2; Mat. 24:45).
Testigokuéra ogana umi káso legálpe ndahaʼéi oreko haguérente umi avogádo ikatupyrýva, síno pyʼỹinte la oñekomporta lája umi Testígo la omomýiva umi autoridápe osẽ hag̃ua ñande ládo. Che voi ahecha vaʼekue upéva oiko hague áño 1998-pe. Upérõ mbohapy ermáno oĩva pe Kuérpo Governántepe oho hembirekokuérandi umi asambléa ojejapóvape Cúbape. Haʼekuéra ningo ikalidaiterei ha opororrespeta, ha upéva ohechauka porã umi autoridápe ñande nañañentremeteiha polítikare. Ni umi mbaʼe roʼe vaʼekue umi autoridápe roñembyatýrõ guare hendivekuéra nokonvenséi vaʼekue chupekuéra la peichaite peve.
Péro sapyʼánte ojejapo hag̃ua hustísia rohómante vaʼerã umi trivunál renondépe ‘rodefende hag̃ua umi notísia porã ha rokonsegi hag̃ua pe derécho legál ojepredika hag̃ua’ (Filip. 1:7). Por ehémplo hetaiterei áñore Európape ha Corea del Súrpe umi autorida norrekonoséi vaʼekue Testigokuéra ikatuha odesidi ndojapomoʼãiha pe servísio militár. Upéva káusare 18.000 ermánorupi Európape ha mas de 19.000 ermáno Corea del Súrpe oho kárselpe ndojapói haguére pe servísio militár.
Hasypeve pe 7 de Julio de 2011-pe, pe Tribunal Europeo de Derechos Humanos odesidi peteĩ mbaʼe iñimportánteva pe káso héravape Bayatyan kóntra Armenia. Upépe ojeʼe entéro umi ndojapóiva pe servísio militár ikatuha ojapo ótro servísio ipaíspe g̃uarã, ha upéva oñemanda ojejapo vaʼerãha entéro umi país oĩvape Európape. Upéicha lénto odesidi vaʼekue avei pe Tribunal Constitucional de Corea del Sur pe 28 de junio de 2018-pe. Koʼã káso ikatu vaʼekue oñegana entéro umi ermáno imitãva ifiél haguére, unos kuántonte ohejárire Jehovápe ndaikatumoʼãi kuri ojehupyty koʼã mbaʼe.
Pe Departamento de Asuntos Legales oĩva sentrál mundiálpe ha umi oĩva entéro umi sukursálpe ombaʼapo jejopy odefende hag̃ua pe derécho jarekóva jaservi hag̃ua Jehovápe ha japredika hag̃ua. Oréve g̃uarã tuichaiterei mbaʼe rorrepresenta umi ermáno ha ermánape pe goviérno oñemoĩ jave hesekuéra. Noroganáiramo jepe peteĩ káso, lomímonte ikatúma romombeʼu la rogueroviáva umi governadór, umi rréi ha tetãme (Mat. 10:18). Umi hués, umi orrepresentáva pe goviérnope, umi oĩva rrádiope, télepe ha entéro umi hénte oreko vaʼerã enkuénta umi téxto bíblico roipurúva ropresenta jave umi dokuménto térã rodefende jave peteĩ káso. Upéicha rupi umi persóna isinsérova ikatu oikuaa porãve umi Testígope ha mbaʼérepa jaguerovia heta mbaʼe. Algúno koʼã hénte apytégui oñepyrũma avei oservi Jehovápe.
¡GRÁSIAMANTE JEHOVÁ!
Koʼã 40 áño aja ajapo heta mbaʼe amombaʼetereíva. Por ehémplo aipytyvõ umi sukursál oĩvape ko yvy jerére oñepresenta jave umi káso legál. Avei añepresentáma heta trivunál ha autorida iñimportánteva renondépe. Ahayhu ha amombaʼeterei ningo umi che kompañerokuéra ombaʼapóvape pe Departamento de Asuntos Legálespe pe sentrál mundiálpe ha avei umi oĩvape ko yvy tuichakuére. Legálmente arresivíma heta vendisión ha avyʼaiterei
Elizabeth hetáma chepytyvõ mborayhúpe 45 áño aja. Haʼe oĩ che ykére iporã ha ivai jave la situasión. Amombaʼeterei che rembirekópe pórke hetáma chepytyvõ orekóramo jepe peteĩ mbaʼasy omokangýva chupe.
Ore rohechakuaa roreko hague pe fuérsa roikotevẽva ha rohupyty hague heta mbaʼe porã ndahaʼéi orevalégui, síno David heʼi haguéicha upéva hína pórke ‘Jehová omombarete ipuévlope’ (Sal. 28:8). Avei siémpre chemanduʼa “Jehová hína pe odesidíva mávapa oganáta la gérra”.