ARTÍKULO OJESTUDIÁVA 40
PURAHÉI 111 Umi mbaʼe ñanembovyʼáva
Jehová ñanepytyvõ javyʼa añete hag̃ua
“Ñandejára, nde ningo chembovyʼaiterei” (SAL. 43:4).
¿MBAʼÉPA ÑAAPRENDÉTA?
Jahecháta mbaʼe mbaʼérepa ikatu jaju ndajavyʼavéi, ha mbaʼépa jajapo vaʼerã jaiko jey hag̃ua vyʼápe.
1, 2. a) ¿Mbaʼe situasiónpa ohasa heta hénte koʼág̃arupi? b) ¿Mbaʼépa jahecháta ko artíkulope?
KOʼÁG̃ARUPI la hénte ojapo ikatúva guive ovyʼa hag̃ua, upéicharamo jepe ndovyʼái jeýnte hikuái. Oĩ heta persóna oikóva oñembyasyháre ha naisentídoi chupekuéra mbaʼeve. Jaikuaa Jehová siervokuéra apytépe ikatuha avei oĩ oñeñandúva péicha. Jaiko rupi “umi ára pahápe” ikatu oñepresenta ñandéve umi ‘situasión ijetuʼúva’, ha upévare ndajavyʼavéi (2 Tim. 3:1).
2 Ko artíkulope jahecháta mbaʼe mbaʼérepa ikatu jaju ndajavyʼavéi ha mbaʼépa ikatu jajapo jaiko jey hag̃ua vyʼápe. Péro primero jahechamína mávapa ikatu ñanepytyvõ javyʼa añete hag̃ua.
¿MÁVAPA IKATU ÑANEPYTYVÕ JAVYʼA AÑETE HAG̃UA?
3. ¿Mbaʼépa ohechauka ñandéve umi mbaʼe Jehová okrea vaʼekue? (Ehecha pe taʼanga).
3 Jehová siémpre ovyʼa ha oipota ñande avei jaiko vyʼápe, upévare okrea vaʼekue heta mbaʼe ikatúva ñanembovyʼa. Por ehémplo ñandepyʼarory jahechávo ko yvy porãite, umi kolór neporãmba jepéva ha ojajaipáva oĩva pe kreasiónpe. Avei japuka jahecha jave mbaʼéichapa ohuga umi animál ha jadisfruta jaʼu jave umi tembiʼu ñandegustaitéva. Péicha jahecha Ñandejára ñanderayhuetereiha ha oipotaha voi jaiko vyʼápe.
Baby elephant: Image © Romi Gamit/Shutterstock; penguin chicks: Vladimir Seliverstov/500px via Getty Images; baby goats: Rita Kochmarjova/stock.adobe.com; two dolphins: georgeclerk/E+ via Getty Images
Jahecha jave umi animál ohugaha ñanemanduʼa Jehová ovyʼaitereiha (Ehecha párrafo 3)
4. a) ¿Mbaʼérepa Jehová osegi ovyʼa ohecháramo jepe heta sufrimiénto? b) ¿Mbaʼéichapa Jehová ñanepytyvõ? (Salmo 16:11).
4 Jehová ningo oikuaa umi mbaʼe ijetuʼúva jahasáva ha ndahaʼéi ku nopenáiva pe sufrimiéntore. Haʼe ombyasyeterei ohecha jave umi mbaʼe vai oikóva ko múndope. Upéicharamo jepe la Biblia heʼi hese haʼeha ‘Ñandejára ovyʼáva’ (1 Tim. 1:11). Haʼe osegi ovyʼa oikuaágui pe sufrimiénto ndahaʼeiha opa ára g̃uarã. Jehová oiporavóma peteĩ día oipeʼaite hag̃ua umi mbaʼe ñanembohasa asýva hína, ha koʼẽrõitéma ojapóta upéva. ¿Mbaʼépa haʼe ojapo og̃uahẽ aja pe tiémpo? Jehová ontende umi mbaʼe jahasáva ha ojapose álgo ñanderehehápe, por ehémplo haʼe voi ñanepytyvõ javyʼa añete hag̃ua (elee Salmo 16:11). Jahechamína mbaʼéichapa Jehová oipytyvõ vaʼekue Jesúspe ovyʼa hag̃ua.
5, 6. ¿Mbaʼe mbaʼérepa Jesús ovyʼa?
5 Jaʼekuaa Jehová rire, Jesús haʼeha hína pe persóna ovyʼavéva. ¿Mbaʼérepa? Primero voi pórke “haʼe hína Ñandejára jahechaʼỹva joguahaite”, ha ilájape elmimoite la Itúa (Col. 1:15; 1 Tim. 6:15). Segundo, Jesús ohasa vaʼekue hetaiterei tiémpo Itúandi, ndaipóri ótro haʼéicha oiko arevéva Jehovándi ha jaikuaa porã Jehovágui ouha pe vyʼa.
6 Avei Jesús ovyʼa pórke siémpre ojapo Itúa oipotáva (Prov. 8:30, 31; Juan 8:29). Jesús iñeʼẽrendu rupi, Jehová oguerohory chupe ha upéva ombopyʼarory avei Jesúspe (Mat. 3:17).
7. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼa añete hag̃ua?
7 Ñande avei ikatu javyʼa añete jasegíramo ñañemoag̃uive Jehováre. Amáske jaikuaave Jehovápe ha jasegi iñehémplo javyʼaitereivéta. Avei ñandepyʼarorýta jajapóramo ivolunta ha jaikuaávo haʼe ñandeguerohoryha (Sal. 33:12).a Péro ikatu sapyʼánte og̃uahẽ ñandéve la vyʼaʼỹ sapyʼami, térã ikatu voi un tiémpore ñañeñandu upéicha. ¿Heʼisépa upéva Jehová nañandeguerohoryiha? Nahaniriete voi, Jehová ontende ñaneimperfektoha ha upévare sapyʼapyʼánte ikatuha ñañembyasy ha jaju ndajavyʼavéi (Sal. 103:14). Jahechamína koʼág̃a mbaʼe mbaʼérepa ikatu ndajavyʼavéi ha mbaʼépa ikatu jajapo jaiko jey hag̃ua vyʼápe.
¿MBAʼÉICHA JAVÉPA IKATU JAJU NDAJAVYʼAVÉI?
8. ¿Mbaʼéichapa ikatu ñañeñandu ñaneprovléma heta jave?
8 Jahasa jave umi provléma. Pyaʼeterei ningo ikatu jaju ndajavyʼavéi oĩ jave ñandepersegíva jaservi haguére Jehovápe, oikóramo peteĩ desástre naturál, ñanemboriahúrõ, ñanderasýrõ térã ñandeedavéramo jahávo. Koʼýte ñañembyasy ndaikatúi jave jajapo mbaʼeve ñakambia hag̃ua ñane situasión. La Biblia heʼi voi: “Nekorasõ rasýramo, nekangýta” (Prov. 15:13). Jahechamína la oiko vaʼekue peteĩ ansiáno héravare Babis. Cuatro áñopente omano anga chugui iñermáno, isy ha itúa. Haʼe heʼi: “Añandu vaʼekue ndaiporiha avave ikatúva chepytyvõ ha aĩha cheaño peteĩ. Chemanduʼa añeñandu vaíma hague voi che tuakuéra ha che ermáno omano mboyve, pórke ahasase vaʼekue hetave tiémpo hendivekuéra ha ndaikatúi”. Jahechaháicha, umi provléma jahasáva ikatu ñanemokaneʼõ ha ñandereja yvýre.
9. ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼa jey hag̃ua? (Jeremías 29:4-7, 10).
9 ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼa jey hag̃ua? Ikatu ningo javyʼa jey ñandeagradesídoramo umi mbaʼe jarekóvare, ha ñarrekonoséramo oĩha umi mbaʼe ñane situasiónpe ndaikatumoʼãiva ñakambia. Ko múndope ojeʼe entéro mbaʼe oĩ porã vaʼerãha ikatu hag̃uáicha javyʼa, péro la Biblia katu heʼi ñaneprovlémaramo jepe ikatuha javyʼa. Por ehémplo umi judíope ojeguerahárõ guare prisionéroramo Babilóniape ijetuʼu vaʼekue la isituasionkuéra. Péro Jehová heʼi vaʼekue chupekuéra lomímonte ojapo vaʼerãha ikatúva guive ovyʼa hag̃ua hikuái upépe (elee Jeremías 29:4-7, 10). ¿Mbaʼépa ñaaprende upévagui? Ndajahejái vaʼerãha ñane situasión ñaneamarga, síno jahecha vaʼerã umi mbaʼe porã jarekóva ha jadisfruta umívagui. Ñanemanduʼa vaʼerã Jehová núnka nañanderejamoʼãiha ñaneaño ha katuete ñanepytyvõtaha (Sal. 63:7; 146:5). Jahechamína la oiko vaʼekue peteĩ ermána héravare Efi. Haʼéngo oñaksidenta vaʼekue ha opyta ndaikatuvéi oguata. Haʼe heʼi: “Jehová, che hentekuéra ha umi ermáno kongregasionpegua tuichaiterei chepytyvõ vaʼekue. Upévare ajúramo añentrega, haʼete kuri chéve g̃uarã chemalagradesidataha hendivekuéra. Che ahechaukase aagradeseha Jehovápe ha che amigokuérape ojapo haguére hetaite mbaʼe cherehehápe”.
10. ¿Mbaʼérepa ikatu jasegi javyʼa ñaneprovlémaramo jepe?
10 Sapyʼánte ikatu ojeliapa ñanderehe umi provléma, oiko peteĩ mbaʼe ivaíva ñane héntere térã ñanderehe. Upéicharamo jepe ikatu jasegi javyʼa (Sal. 126:5).b ¿Mbaʼérepa? Pórke javyʼa hag̃ua nodependéi la ñane situasiónre. Peteĩ prekursóra hérava María heʼi: “Ñaneprovléma jave lomímonte ikatu jasegi javyʼa pórke ñanemanduʼa umi mbaʼe porãita Jehová oprometévare ñandéve. Upéva ndeʼiséi núnka nañanerasẽmoʼãiha térã ndajaʼemoʼãiha umi mbaʼe ñañandúva, síno jaikuaánte Jehová ñanepytyvõha jasegi hag̃ua javyʼa tou la oúva ha toiko la oikóva”. Upévare ivaive jave la ñane situasión, ñanemanduʼákena upéva ndahaʼeiha pára siémpre. Koʼẽrõitéma Jehová oipeʼaitéta entéro umi mbaʼe ñanembohasa asýva ha ñanembosufríva.
11. ¿Mbaʼéichapa ikatu nepytyvõ apóstol Pablo ehémplo?
11 Sapyʼánte ikatu ñapensa jarekoha umi provléma pórke Jehová nañandeguerohoryvéi. ¿Mbaʼépa ikatu jajapo péicha jave? Ikatu ñapensa umi mbaʼe ohasa vaʼekue rehe Jehová siervokuéra yma guare. Jahechamína apóstol Pablo ehémplo. Jesús voi oiporavo vaʼekue chupe omombeʼu hag̃ua umi notísia porã “umi nasionkuérape, umi rréipe ha umi israelítape” (Hech. 9:15). ¡Tuichaite mbaʼe ningo upéva! Péro upéva ndeʼiséi vaʼekue Pablo ndorekói hague ni peteĩ provléma (2 Cor. 11:23-27). Sapyʼánte hendy kuri hendive la situasión. ¿Péro heʼisépa raʼe upéva Jehová ndoguerohoryvéi hague chupe? Nahaniriete voi, legálmente jaʼekuaa Jehová oĩ hague Pablo ykére. Upéicha rupínte la haʼe ikatu vaʼekue osegi oaguanta umi provléma (Rom. 5:3-5). Koʼág̃a epensamína ne situasiónre: Ijetuʼúramo jepe umi mbaʼe rehasáva, nde resegi reaguanta ha reservi Jehovápe fiélmente. Upéva ohechauka ikatuha reĩ segúro Jehová ndeguerohoryha avei.
12. Ndaikatúi jave jahupyty peteĩ mbaʼe jajapose vaʼekue Jehová servísiope, ¿mbaʼéichapa ikatu ñañeñandu?
12 Ndajahupytýi jave umi mbaʼe jajaposéva Jehová servísiope (Prov. 13:12). Ñande jahayhueterei Jehovápe ha jahechaukase chupe jaagradeseha umi mbaʼe porã ojapóvare ñanderehehápe. Upévare ñañehaʼã jajapo la iporãvéva iservísiope. Péro sapyʼánte la ñane situasión nomeʼẽi jajapo hag̃ua la jajaposéva iservísiope. Péicha jave ikatu jaju ñañedesanima (Prov. 17:22). Peteĩ prekursóra hérava Holly heʼi: “Che ahase vaʼekue Eskuéla de Evanhelisadórpe, aservise vaʼekue ótro paíspe, osino ahase vaʼekue pe konstruksión ojejapóvape Rámapope. Péro upéi che situasión ou okambia ha al finál ndaikatúi vaʼekue ajapo ni peteĩva koʼã mbaʼe, upévare aju añedesanimaite. Legálmente ndaigustoieterei nosẽi jave ñandéve la jajapose vaʼekue”. Koʼág̃arupi oĩ heta Jehová siérvo oñeñandúva avei péicha.
13. Tahaʼe haʼéva ñane situasión, ¿mbaʼépa ikatu ñañehaʼã jajapo?
13 ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼa jey hag̃ua? Ñanemanduʼa vaʼerã Jehová ni mbaʼevéicharõ ndoikoiha ojopyeterei ñanendive. Haʼe ñanemombaʼeterei ndaikatúiramo jepe jahupyty hetave mbaʼe iservísiope umi ótro ohupytyháicha. Jehová oipota ‘ñarrekonose la ndaikatúiva jajapo’ ha ñakumpli porã umi mbaʼe si ikatúva jajapo (Miq. 6:8, nóta; 1 Cor. 4:2). Jehová ndoikói ojesarekoiterei umi mbaʼe jahupytývarente iservísiope. Chupe g̃uarã iñimportanteve mbaʼeichagua persónapa ñande hína ñande pyʼapýpe. Upéicharõ, ni Jehová ndoikóiramo ojopy ñanendive, ¿mbaʼére piko ñande jajapóta upéva?c Upévare oĩramo umi mbaʼe ndaikatúiva rejapo Jehová servísiope, eñehaʼãkena ejapo umi mbaʼe oĩva nde posivilidápe. Por ehémplo, ¿ikatúpa reipytyvõ peteĩ mitãrusu térã mitãkuñáme kongregasiónpe? ¿Ndaikatuichénepa emokyreʼỹ peteĩ ijedávape? ¿Mbaʼérepa nereñehaʼãi evisita, ehenói térã emensahea peteĩ ermáno térã ermánape emokyreʼỹ hag̃ua chupe? Jehová ovyʼaiterei ohecha jave eñehaʼãha rejapo umi mbaʼe oĩva nde posivilidápe, ha upévare nepytyvõta revyʼa hag̃ua. Aníkena nderesarái koʼẽrõitéma Jehová múndo pyahúpe erekotaha hetaiterei oportunida ejapo hag̃ua umi mbaʼe ni nereimoʼãiva. Pe ermána ñañeʼẽma vaʼekuére hérava Holly heʼi voi: “Añedesanima jave ajepyʼamongeta ha apensa che aikotaha pára siémpre pe múndo pyahúpe. Upévare Jehová chepytyvõ rupi, amo gotyove ikatúta ajapo umi mbaʼe ajaposetéva chupe g̃uarã”.
14. ¿Mbaʼérepa avei ikatu jaju ndajavyʼavéi?
14 Ñameʼẽtereíramo ñandejupe gústo. Internétpe jahecha jepi umi hénte siémpre ojapóva la ogustávante chupekuéra ha haʼetévaicha voi la ovyʼaitereíva hikuái. Upévare ikatu jaju ñapensa javyʼataha jajapóramo tódo el tiémpo umi mbaʼe ñandéve ñandegustáva, jajoguáramo umi mbaʼe jajoguaséva ha javiaháramo diferénte lugárpe. Añetehápe ndaivaíri ningo javyʼa jajapo jave umi mbaʼe ñandegustáva, Jehová voi ningo ñandeapo vaʼekue jadisfruta hag̃uáicha umi mbaʼe porã. Péro heta hénte tódo el tiémpo oikóva omeʼẽ gústo ijupe, upéi ohechakuaa ndovyʼái jeynteha hikuái. Peteĩ prekursóra hérava Eva heʼi: “Tódo el tiémpo reikóramo emeʼẽ gústo ndejupe amo ipahápe nereñekontentavéima”. Upéicharõ, jajapóramo jepe la ñandéve ñandegustavakuete, ndajavyʼamoʼãi ha naisentidomoʼãi ñandéve la ñande rekove.
15. ¿Mbaʼépa ñaaprende rréi Salomón kásogui?
15 Rréi Salomón káso ohechauka peteĩ persóna omeʼẽtereíramo jepe ijupe la gústo, amo ipahápe ndovyʼamoʼãiha. Rréi Salomón oñehaʼã vaʼekue ojapo entéro mbaʼe ogustáva chupe. Por ehémplo otantea vaʼekue umi tembiʼu hepa jepéva, ohendu músika igústova ha ojogua vaʼekue heta mbaʼe iporãva upe tiémpope. Péro koʼã mbaʼe nombovyʼái vaʼekue chupe, haʼe heʼi: “Ñande resa naikaneʼõi ohecha hague, ni ñande apysa ohendu hague” (Ecl. 1:8; 2:1-11). Ko múndope pyʼỹinte umi hénte heʼi mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼa hag̃ua, péro umi konsého ojogua pe pláta fálsope, pórke haʼetévaicha la ovaletereíva péro upéi repilla ndovaleiha mbaʼeverã.
16. ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe javyʼataha ñaipytyvõramo ótrope? (Ehecha pe taʼanga).
16 ¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼa jey hag̃ua? Jesús heʼi vaʼekue: “Javyʼaiteve ñameʼẽvo, ñandéve oñemeʼẽ rangue” (Hech. 20:35). Peteĩ ansiáno hérava Alekos heʼi: “Añehaʼã ajapo umi mbaʼe isensíllova ótro rehehápe. Aipytyvõramo che rapichápe ndaikói apensaiterei chejehe ha upéva chembovyʼa”. ¿Mbaʼe mbaʼépa nde ikatu rejapo ótro rehehápe? Por ehémplo rehecháramo peteĩ ermáno oñeñandu vaiha, eñehaʼãkena emokyreʼỹ chupe. Jaikuaa ndaikatumoʼãiha resolusiona iprovlemakuéra, péro si ikatu rekonsola chupe. Upe ermáno oñeñandu porãvéta rejapysaka porãramo hese ha reñehaʼãramo rentende chupe. Avei iporãta remomanduʼáramo upe ermánope ikatuha omoĩ ikárga Jehová pópe (Sal. 55:22; 68:19). Easegurákena pe ermánope Jehová núnka ndohejamoʼãiha chupe (Sal. 37:28; Is. 59:1). Avei ikatu ejapo álgo ideprovéchova hesehápe, por ehémplo eñekosina chupe g̃uarã térã ehónte eguata hendive algún ládo. Ikatu reinvita pe ermánope opredika hag̃ua nendive, katuete upéva tuicha ombohetiaʼevéta chupe. Ehejákena Jehová tojevale nderehe eipytyvõ hag̃ua ótrope. Katuete ningo revyʼáta repensavéramo ótrore reiko rangue repensaiterei ndejehénte (Prov. 11:25).
Jaiko rangue siémpre jajapo la ñandéve ñandegustávante, ñañehaʼã vaʼerã jahecha mbaʼépa ikatu jajapo ótro rehehápe (Ehecha párrafo 16)d
17. ¿Mbaʼépa tekotevẽ jajapo javyʼa añete hag̃ua? (Salmo 43:4).
17 Javyʼa añete hag̃ua jasegi vaʼerã ñañemoag̃ui ñande Ru yvagapeguáre. La Biblia ningo heʼi voi ‘Jehová ñanembovyʼaitereiha’ (elee Salmo 43:4). Upévare jahasáramo jepe umi provlémare ndajakyhyjemoʼãi ni ndajaikomoʼãi jajepyʼapy rasa. ¡Jehová haʼéramo ñane amigoite, haʼe ñanepytyvõta javyʼa hag̃ua pára siémpre! (Sal. 144:15).
PURAHÉI 155 ¡Rovyʼaiterei!
a Ehecha pe rrekuádro “¿Mbaʼépa jajapo vaʼerã javyʼa añete hag̃ua?”.
b Por ehémplo ikatu rehecha pe entrevísta ojejapo vaʼekue Dennis ha Irina Chrístensenpe osẽva pe Infórme 5 omeʼẽva Kuérpo Governánte (2023) oĩva jw.org-pe.
c Eikuaave hag̃ua ehecha pe artíkulo hérava “Las espectativas realistas contribuyen a nuestra felicidad”, osẽ vaʼekue La Atalaya 15 de julio de 2008-pe.
d JAHECHÁVA PE TAʼANGÁPE: Peteĩ ermána ojogua heta mbaʼe imbaʼerã. Péro upéi ovyʼaiteve ojoguávo yvoty peteĩ ermána ijedávape g̃uarã tekotevẽ vaʼekuépe oñemokyreʼỹ.